Slovenský Ľud, január-jún 1929 (IX/1-26)
1929-01-17 / No. 3
čisto 3 Slovenský Ľud Strana 29 a zmätok, keď pán radný utierajúc si pot s čela rozpovedal, ěo sa aa stanici stalo. Sotva dohovoril, otvorili sa dvere a vletel nimi učiteľ Bott so slovami: „Ľud sa vzbúril,, chce napadnúť radnicu!” Skutočne sa hrnul veľký zástup k radnici. V jeho popredí bol už spomenutý M. a ešte dvaja ozbrojení vojaci. Majúc dosť nábojov strielali všetci traja do povetria, chcejú tým ukázať chase, ktorá za nimi išla, akí sú oni rytieri. Celý rent*, zástup pozostával z nedorastkov a služiek. žiadon vážnejší človek sa do toho ešte neplietol. Celý tento shluk nemal vážneho pozadia. Včerajší plakát oznamoval, že sa môže voľačo stať, tak vy á a celá spoločnosť do mesta, aby mohla vidieť to voľačo. V tom, že stráž pristavila toho desiatnika, videla teda voľačo a teraz, keď niekoľko židovských hláv !x)lo prebitých a na stanici sa takejto práci už viac nenašlo, tiahlo sa s veľkým hulákaním do mesta. Azda keby nebola bývala pôslami ešte záložná stráž, iKvsilnená niekoľkými policajtmi, proti týmto kriklúnom, ix>li by sa rozišli, ale takto dostali chuť zopreť sa. že pri nasledujúcej srážke ťahala stráž kratší koniec, dá sa ľahko domyslet'. Na policisto v sa nik ani nepozrel, zato však židia boli v okamihu odzbrojení a zas im bolo šopa r hláv prebitých. židia aj policisti, aby ušli ďalšej bitke, rýclile sa ukryli na radnicu a zatvorili bránu, čím ukázali chase, že sa jej boja. Medzitým už táto dostala posilu v liladom utrápených, chudobných ženách. Tieto si už potajomky dávno brúsily zuby na radného Wintíischa, ktorý ako hlava zásoba nie mnoho sa prehrešil proti chudobe a v tej to v chvíle sa nazdávaly, že uderila hodina účtovania. Radný, aby zachránil svoju kožu, rozhodol sa vyjednávať s tými buričmi. Poneváč si sám von netrúfal, požiadal istého duchovného*), dobrého Slováka národovca, aby prehovoril k ľudu. Avšak sotva vyšiel na balkon a prehovoril dve-tri slová, už bol prerušený výkrikmi : „Nehanbíte sa za tú bandu židovskú hovoriť?... Dolu odtiaľ, von so židmi... Dolu s keťasmi í” Duchovný vidiac, že sa k slovu nedostane, odstúpil. O chvíľu sa však opäť zjavil, ohlasujúc shromážděným, aby vybrali z pomedzi seba troch vážnych mužov a títo aby prišli do dvorany tlmočiť žiadosť shromaždenia, Tí traja vážni mužovia boli zaraz nájdení. Rol to M. a jeho dvaja sprievodcovia vojaci. Všetci ozbrojení puškami išli hore. čo sa ako sa hore pojednávalo, nie je mi povedomé, ale koniec bol ten, že akonáhle sisli dolu, dal M. povel: ..Ľudia, ideme rabovať!” Viac ani nebolo treba! Tento povel bol hneď uposJuchnutý. Avšak bola nedeľa a obchody pozatvárané, teda bolo ich treba násilím otvoriť, Ale čím? No M. vedel radu. Na radnici bolo hromadu pušiek. „Pre ne!” znel jeho povel. V okamihu sa všetko hnalo tam. Ale tu našil bránu na deväť sám- Zo života pána Adamsona. v: K) ßt e. 6o* i. tsmii-u&a Pán Adatnson po-máhu žmýkat prádlo.