Slovenský Týždenník, januar 1949 (IV/1-5)
1949-01-02 / No. 1
-2í 9 U f N Č.1889 PV. 1589 UNQRKT TIZDENIK ročník XLVI. • Číslo 1, Bratislava, Michalská ul. 24. • 2. januára 1949 Kčs 3.— Šetri, gazdu} do nového roku „Šetri gazduj**, Bapemiiia Janka nášho mamička, „babka k babke, budú ka|»ce a bude 1 rtdička!** Šetri, gazduj a ukladaj š^ták, halier do bankj. T novom roku kúpiš za m oblek, kiobúk, topánky I** „2!aifo**, — Janko odpovedá, „kúpim potom cukríky?** „Jaj, pamätaj, labužnfctvo, mlsnosf, to sú zlozvyky! Do banky si ulož groše, tam narastú za roky k usporeným tvojim vkladom I z úrokov úroky!** . 8. S.' to h.< DO NOVÉHO ROKU (x) Do nového roku -r- i novftai ai-Täký }e üen život ľudský, io málo veru je v svete ľudi, ktorí by |i na sklonku starého roku povedali, že by ho chceli preit ešte raz... Ale naoiMŰu každý T«»ri a íla, že azda ten nový dá mu to, ío starý 'taz*l, lat zabudtl, že napraví. So starý pokaz* I že v novom roku prežije lepši šfaslnefši Osud a ten životov zdar, kt>rv si každý ^eH. Keď sa človek v duchu pozrie nazad ua tie ročné skúsenosti, badá, že boly tam aké udalosti, ktoré nezévisely na jeho ■-ôla, napríklad choroby, smrtné prípady, •íiešfastia v hospodárstve alebo v Inom podnikaní alebo v mnohých dejstvách politického, hfspodárskeho'a vôbec verejného pivota. Ale každý máme v svojom srdci lebo v svedomí hl»s, ktorý bv nám vedel oovedaf! Hľa, toto alebo toto si sám ^ vlastnej viny zle nrob'l, tomu alebo inénu zlu si sa mohol vyhnúf, keby si bol 5»očúvaS výstrahy zdravého rrznmu alebo upozorňovanie svojich najbližších alebo vikúsenosti ľudi rozhľadených a rožvážá vch, a to alebo iné si zbvtrSne a bez poireSy zanedbal n tým sí sebe alebo ! celej Trodíne uškodil- Ak by sme si na tom osudovom rozhraní medz* starým a novým rol.om vážne a hlboko porozmýšľali aj o tých veciach, ktoré sú v našej raocí“a zé' istá cd našeho konan’a, od našej práce a aiášho rozhodovania, kto vie, v koľkých ňaších konaniach bv sme sa lepšie v tom ^lovom roku rozhf dovalí, a koľkým ťaž- S ostiam v našom živote bv sme predlšlL A to platí i pre verejný živoi v obci, okrese, v národe a v štáte, I v našrm tomere k tomuto štátu a k jeho žariacíeniam a pravde, k tým veľkým záktods ým premenám, ktoré sa stoly 1 d<wna republike, i v zahraničnom svete. I tie r'l-H'jíi nám všetkým doniesly skúseností každému z nás, pravdaže, ale nie každý hnde vedieť s rezvehou a rozmýsloni zar»aďf podľa toho svoje konanie pre budúcno ť. J edno a síce to najhlavnejšie už badať všade: to, že úplne prestol a stratil^ Sa jéU nepokoj a skutočný strach z nevej svetovej vojny, a že dnes ľudia už s poľutovak ím alebo s posmeškom p'zrú sa na takého zaostalého človeka, ktorý takému pl šeníu uverí a dá sa ním ešte znepokojovať. Lebo musíme dobre rozoznávať* poplašné chýry a senzáde vojnové ešte ú a budú !>a i naďalej veľmi hcrliyo do;,ábať a rozširovať, lebo za hranicami je veľmi mnoho takých ľudí, čp sú za to "latení cd podnikateľov, ktorí chcú dorábané zbrane naďalej draho svetu predávať 4 shrabovaí nové a nové tučné zisky, Iteď lui ničom nedajú ta tok ľahko larobiť oluennné ii!>eniaze, ako na Týrobe -ťojnoTého materiálu. Strašenie teda bude, ale — tých postrašencov a poplašencov už bude ťažko sháňať. Aj n nás sú a budú ľudia, čo chcú takto strašiť a plašiť, ale ich sprostá a hlúpa robeto bude sa im vždy horšie dariť, keď svetový tábor mieru tok mocne vzrastá vo všetkých štátoch a vo sšetkých svetadieloch. I T tora Sa poľnery zmen-'lv. že ro necelom roku, od kenca lanského februára pracníúci národ spolieha sa na stály a pokoíný vývin tcr^íších hospodársko-^litických pomerov. Dnes pomalv nebude takého zdravo rozmvšr»íúc«>bo č1o”-cka, ktorý by neroznnsel, že každé ďaľšíc zlcršenie vcreínvch a h'^soodárskveh zriadení verejného života je možné iba spoluúčasťou T nich. spoluprácou a naprávaním toho, čo sa pri romimneí d' hode navrávať dá- Okrem súč*nností inej cestv nieto, a kto sa *eí či v hneve al^'bo v nevownivslen-^sti vzdáva, ten sa vzdá-r^ každého svoího vplyvu a každého svojho spolurozhodovania. To sú veci základné, ktoré dorieši a upevni a dokonca zaradí čas a ďalšie skúsenosti občanov, V hospodárení a v zásobovaní, ktoré vždy ešte neišlo tak, ako by sme si všetci ž''Iali, keď sme museli vývozom tovarov platiť za všetko, čo z cudziny v Republike potrebujeme, máme istotu v tom, že priemyselná výroba dorobí o mnoho viacej ako doteraz, aby viacej zbodlo a zostalo pre domáce potreby, A druhú istotu máme v tom, že časť zahraničných potrieb (hlavne textilných surovín a dôležitých kovov) nebudeme platiť len našimi tovarmi, ale aj sovietskym ztotom. To nám bude otvárať zahraničné zásebné sklady i tom, kde to bolo nemožné. Nuž, a tá obzvlášť veľká neresť nášho verejného života* tá d’str'búcía (prideľovanie a rozdeľovanie či potravín, čí iných potr'eb) u nás? I tu musí a musí sa vylúčiť koristnícky zdražovateľský medzíobchod a špekulácia, ktorá nás bez výnimky derie bez noža- Keď mnohí čakaiú polepšenie i od tých štátne upravených „šedivých cien" (ani čiernych, ani lacných, bielych, teda í takých, aké sú v tvch „balíčkoch“). my požadujeme, aby sa pri tom rozmnožilo, zväčšilo a zlepšilo í to základné zásobovanie na lístky a na body, lebo len tok a len po zásobení týmito najnutnejšími potrebami môže a bude môcť ľudový človek pomyslieť výnimočne dakedy i na ten „šedivý nákup.. .** A k tomu musíme požadovať bezpodmienečne spravodlivé« mierna rozumná upravené J. E. arcibiskup Dr. Kmef ko zomrll Pochovali ho na nitrianskom hrade — Smútočné obrady vykonal arcibiskup Dr. Beraa V stredu 22. decembra o 16. hod zomrel v Nit_ re po krátkej chorobe J, E. Dr. Karol Kmeťko, nitriansky arcibiskup. — V nedeFu 19. decembra sa mu jeho choroba — kôrnatenie ciev — rapídne zhoršila, k čOmu sa ešte pridružilo krvácanie. Odvtedy bol striedavo v bezvedomí. Umrel za- Opatrený svaitosťami a pred smrťou sa mu eš'e telegraficky dostalo apoštolské požehnanie od Svä ého Otca pápeža Pja XII. V arcibiskupovi Dr. Karolovi Kmeťkovi stráca katolícka cirkev na Slovensku svo'ho najvyššieho predstaviteFa a prvého slovenského arcibiskupa. — J. E. Dr. Ka rol Kmeťko sa narodil 12 decembra 1875 v Dolných Držkovciach y bánovskom okrese Po skon”«01 teologických štúdii vysvätili ho za kňaza y Nitre 2. júla 1899. Za bisj:iipa bol menovaný 16. decembra 1920 a vysvätený v Nitre 13. feb_ ruára 1921. Pápež Pins XII. ho wmenoval za tPulámeho arcibiskupa 11. mája 1914. Vo štvrtok 23. decembra pOpoIudní zabalzamo. vali mŕtve telo arcibiskupa Dr. Karola Kmeťku a previezli ho z biskupskej rezidecie do Pribinovho kostolíka na nitrianskom hrade, kde ho vylo. žili Zás'upy veriadefc putovali od stredy m wSi. riansky hrad. 27. decembra pochovali v Nitre z* účasti zástupcov vlády. Sboru povereníkov, vysokého duchovenstva a veFkého zástupu Fudi z blíž» kého i ďalekého okolia prvého slovenského arci_ birkupa Dr. Karola Kmeťku. Obrady odbavil pražský arcibis'rup Dr. Beran. Po ich skojiéení rakey s pozos*atkami zosnulého Dr, Kmeťku 6 vysokých cirkevných hodnosíárov snieslo na veFké hradné námestje šprliermi shroutaždených veriacich, odkiaľ potom rakev preniesli do kapitulného chrámu, kde zádušnú sv. omšu celebroval v pritom, nosti oficiálnych osobností vysokého kléru a otočiastva praž ký arcibiskup Dr. Jozef Beran — So zosnulým sa rozlúčili všetej členovia vysokého kléru. So zosnulým arcibiskupom rozlúčil s* tiež podFa rituálu gréek®_katolíckeho prešovský biskup Dr. Pavol Gojdič. Za zvukov smútočného chor'lu sniesli rakev a telesnými pozostatkami prvého sloven kého arcibiskupa Dr. Karola Kmeťku do kap tiil kej krypty. Pod katedrálnym clirámom za rakvou s telesnými pozostatkami niesli pOčetné ven-e, medzi ktorými bol aj veniec Sb®. ru povereníkov. Vvmenov.^lí predsedov KNV Každý Krajský národný výbor bude mať 10 osobitných referátov Ako je známe, začnú národné výbory svoju činnosť' 1. januára 1949 Podľa „Pravdy“ obsadili miesta pred'sedov podp-«dsedov a referentov KNV taikjo; KNV Bratislava: prediseda: R. Mar. tanovič, posl. NS: referenti Š. Sebosta, úradník, Ľ. Geirec, zámoiônfk, J. Zem^an, šk. inšpe'ktor, O. Valko, roboítník, Dr. J. Balažoviech, lekár, V Petráš, úradns'i, F. Suchý, ro>botník, F. Orth rolniik, A. Záttrrecká, posl SNR, S. Cech, ú ladník. KNV Nitra: Predi.?eda J. Lietavec, úradník, refereetá: St, Krištof, účiiteľ. Fr. Vartlk, robotník. Ifi, Kliský, ba. iuiepek or, o. Gios úradník, Dr. P. Greguška, lekár. J, Hašša, posl. SNR, V. Košecký, robotník, J. Čertík, A. Kucharík, obchodník, M. Svajdia, tiobotník. KNV Žilina: Predseda R. j___________1 _____ _ —«.«»wiAjy 4 vufv.euiir'Ä., pvhsa.j i ritri triiw iviau u-öPeutk, uč'teF, posl., P. Hudec, roľník, Št Vajčovec, úradník, A. EicMer, riaditeľ mešt. školy, M. Gregorová, robotníčka, Dr. S-viitok. lekár, A. Perkovič, la. boramt. J, Gajdo,šSk, učiteľ, J. Mackovič'ak, robotnik, A CihovFiký, úradník. KNV B. Bystrica: Predseda O. Kloko,':, učiteľ, pogl., referenti: A. Kriist, robotník, O. Mojžiš ro-botník, poisl. 0. Moj. žiš, obchor'nik. P Pa^ka, osv. inšpektor, A. Grttn. wald, ■ tajomník ŠOR, M Bobrík, úradník, M. Hraško, roľník, J. Zdražil, úradník, A. Ťažký, robotník A Komora, roľník, x>osl„ P. Majiing, úradník. KNV Prešov: Prediseda C. Medveď, ro'botnfk referenti: I, Pivovarník, riaditeľ školy, M NemčSk, čašník, M Kléma, škôl inšpektor L. Uhrina, úradník, St. Dudaš, železničiar, B. Herman, úradník, posl, J. Gerek, robotník J. Juričko, roľník, B Baťka, stavebný dozorca, O. Masicai úradník, KNV Košice: Predseda O. Jeleň, učitei. posl., referenti: V Jab’ách, robotník, V. Grgeai robotník, 0. Nikolaj učiteľ, A. Mauerbvá, soc. pracovnica, O. Labanský, posl. SNR, J Sako’, 1__»jf j..'s rrcsc — »vtiixiixv^ J.- J., X»X. v 4 oitj. tvu**.-.« J M zovský, úradník, Ing. Lazarov, úradpiík, Prvídvaja referenti sú vždy prvými a druhými pod. predsedami. Na všetkých KNV sú tieto referáty: plánovací, bezpečnostný škoLstvo a osveta, sociálny a pracovný, zdravotný, finančný, hospodársky, zásobovací a technický. Kardinála Mindszeníyho zaíkli Bol v spojení s Habsburgom a vykonával špionáž v prospech nemenovanej mocnosti. v Budapešti úradne oz-.ámilli, íe kardinála Minds-entyho zatkli pre p dozrenie z velezrady K ,mun’'ké maďarského ministerstva vnútra hovorí, že kard'nál Mlidszenty bol zatknutý pre špionáž, zl éiny proti bez. pečnosti republiky a pre pašovanie valút. Komuniké neudáva deň zatknutia. Orgány maďarského ministerstva vnútra pre_ viedli vo štvrtok, 23. t. m. v hlavnom sídle kardinála Mindszentyho, v ostrihomskom arcibiskup kom paláci, niekoľko sto metr®v od čs. hrasiít domovú prehliadku, v priebehu ktorej sa im podarilo odkryť v pivnici paláca v niekoFkomet_ ípvej hlhke pod zemou zakopanú kovovú truhlu s kardinálovým tajným archívom a korešpondenc;*u. Z archívu vysvitá že Mindszenty sa 21. jú_ na 1947 stre'^ol v kUštore blízko Chicaga s Ottóm Habsbuským s ktorým sa dohovoril o výtvorení podzemnej legitimlstickej organizácie v Maďarsku Na tejto porade poveril Otto Habsburg kardinála, aby zastupoval jeho záujmy v Maďar ku. kým Mmdszenty p'somne poveril Otto Habsburga žastúpením záujmov maďarských ka_ tolíkov y zahraničí. Z príležitosti svojho zájazdu do Ameriky dohovoril sa Mindszen'y s niekoF. kými poprednými politickými činiteľmi USA ako aj 8 kardinálom Spellmannom o budúcich plánoch USA s Maďarskom. Na základe tohto plánu mala sa po tretej svetovej vojne na území Maďarska a okolitých štátov — teda zrejme i Československa — vytvo-jť nová monarchia na čele s Ottóm Habsburským. Dočasným regentom Maďarska po jeho „oslobodení.“ is'ou cudzooi mocnosťou mal sa stať — podobne, ako Sa stalo v prípade Grécka — arcibiskup, teda sám Mindszenty. Na_ šiel sa aj sóznám osobností, ktoré prichádzaly do úvahy, ako členovia dočasnej maďarskej vlády. Medzi nimi figuroval aj pravicový sociálny demokrat Karol Paver, ktorý ušiel do zahraničia. Po návrate do Maďar ka pravidelne dodával vysla_ nectvu istej cudzej mocnosti, podrobné zprávy a údaje o hospodárskom a politickom živote y Maďarsku a do’-o^ca ai špionážny materiál o Sovietskom sväze. k orý získal cestou istého kňaza z Podkarpatskej Ukrajiny. Opäf vojna v Indonézii Holandské vojská začaly v noc* so soboty na nodefu na zemi, po mori a zo vzduchu nový útok na Indonézsku republiku. -rtÄÄa ^ôvodftujo útok tým, ’íe vraj IndorviArania nespfnlH podmienky pre prímerie Holandské parašutistické oddiely obsadily prekvapujúcou akciou 'linfe'.ď v prvý deň hlavné mesto Indonézske] republiky Díogdíakartu. Holandské vojská sa vyiodily na severnom kontingenty, a — revíziu a nápravu všade, kde sa v tom stoly omyly alebo chyby! Jedno je ale isté: čún väčšmi sa časové vzďaluicme od následkov vojny a dôsledkov mimoríadneí neúrody, už aj tým samým musia sa životné pomery naprávať a zlepšovať u nás i v celom štáte. Tu skutočne í čas je naším sooieucom, a tak I Nový rok i v tomto ohľade rítome s novými oprávneuý'u* -'--’'íami- Boh daj, aby 0a nám všetkým splnfly. pobreil ostrova Jáva ako a| na ostrove Sum| V Džogdžakarte zajaly Holanďania vedúcig kov republiky, medzi nimi prezidenta min. predsedu Dr. M, .':Vv<í «no mm^ Dr. Sasrira a neskoršie aj hlavného vetileľa'r^W bllkánskej armády generála Soedirmana. Bezpečnostná rada odhlasovala po debate o Indonézii 7 hlásnu proti žiadnemu pričom sa delegáca SSSR, Ukra'iny, Belgicka a Francúzska zdržaly hlasovania, rezolúciu, zakladajúcu sa na návrhoch USA, v ktorej Sa nariaďuje holandským oddielom, aby sa vrátlly na svoje východiská. Holanďanov I Indonézskych republikánov BR vyzvala, aby hneď zastavili prfbu. Sovietsky delegát Malik oznámil, že francúzske úrady odmletly vydať ukrajinskému delegátov* pri BR vstuoné vízum a preto nemohol prísť na zasadnutie BR. Holaitské vojská mectritým poktačovaly v» •vojom postupe r»a území Indonézskej repuhNky B obsadhy medziiným druhé najvťčSle mesto reptzbHky Surakarlu • hlavné naftové centrum na Jáva. li 1