Slovenský Východ, apríl 1921 (III/75-99)

1921-04-20 / No. 90

m.račwlfe, 1921. Oslo 90. DENNÍK SCeSžgg., strada 20, aprčla. mm wümd MESTSUUiNÝ ORGÄN VÝCHODNÉHO SLOVENSKA A PODKARPATSKEJ RUSI ■.1Ĺ^!glľa^^^aaa>8B>«BHHBBIi^aBaaiKM!aMBBa53SataWB^WWBBMMMM^MMMMW«MMHlllllll»W«l!BP«illl«l«TM»! ■'" ■' ■■■■—■UU ■ i. J1.OT WIMinWMBWBaa—8—t. VYCHODÍ Dáno OKREM PONDELKA VYDAVATEĽ D ČÍSLO £ft 80 IESL, JéM «*“"“• g *"5ä« *_*■»?* “ ’ «■ -T«kf<» r-takd, rií’ Taícíoo ÍL»****, Í.Ä , ZODPOVEDNÝ REDAKTOR H Daromné poSnanše. Skeptická generácia devadesiatych rokov nad­hodila už niekoľkokrát’ — menovite pérom H. G. Sehauerovým — otázku, či je naša náradná exi­­tencia zaistená, keď nie je nebezpečenstva, že uto­neme v nemeckom prívale, keď sme v susedstve aeďemdesiaťmilionovéb.0 národa značne výbojné­ho. I Masaryk v »Českej otázke» zaoberal sa tým­to problémom malého národa a dôvodil, že nie je sa treba báť o svoju existenciu! národa uvedome­lého a vzdelaného. Z českých sociologov najmä <Lr. Em. Chalupný uvažoval vo svojom »Ükole čs. národa» o tejto otázke a i on v podrobnom rozbore ukázal, že akýkoľvek strach zo sedemdesiatich mi­liónov Nemcov v súsedstve je len optickým kla­mom , lebo bojom proti českému národu a germa­­nizačnými snahami sa nikdy nezaoberalo a neza­oberá 70 milonov Nemcov, ale iba nepatrný zlohiok tohoto národa na českom pohraničí. Veď už v ra­kúskom parlamente si za starého režimu sťažovali Eeskí Nemci, že im dostatečnej pozornosti neve­nujú ani Nemci z alpských krajín, tedy ich bez­prostrední spolubojovníci v rakúskom štáte, tým menej potom Nemci v ríši. Otázky národnej exi­stencie dnes snáď .už nejestvujú. Dejiny daly skvele za pravdu tým ktorí bránili skepsiu a malo­myseľnosť. Dnes už nezneje česká modlitba len »Nedej zahynúť». Ale v týchto skeptických perio­dách svojho národného života boli sme často nú­tení mnoho premýšľať a výsledky tohoto myšlenia sú nám požehnaním ešte dnes. Všetci naši veľkí historikovia i naši sociologovia dokázali nám, že malý národ môže sa v prípadoch ohroženia ná­rodného života mobilizovať svorne témer celý, kým u veľkého je to zjavom veľmi vzácnym. Ale sociologickou nemožnosťou je, aby sa veľký ná­rod celý mohol zainteresovať a exponovať pre par­tikulárně záujmy malých menšín. To jest sociolo­gická samozrejmosť Túto sociologickú samozrejmosť si však ne­uvedomujú vždy . ešte Nemci a Maďari. Už za mo­narchie krytí súc nemecko-rakúskym spojenec­tvom považovali nemeckí poslanci z Čiech za po­trebné rečniť občas v Nemecku alebo vo Viedni. A dnes hoci kepienok tohoto spojenectva odpadol, v tejto činnosti pokračujú. Nie snáď v tej forme, aby naviazali kultúrne a hospodárske styky medzi Ne­meckom a našou republikou a stali sa tak mostom v kultúrnej práci a prostredníkmi medzi kultúrou a hospodárstvom nemeckým a slovanským. Tejto kultúrnej služby ľudstvu a nášmu štátu nevykoná­vajú, hoci by tým najlepšie plnili dejinné poslanie, ktoré im diktuje ich zemepisná poloha. Naopak, oni šíria v cudzine nenávisť k nám a pred stykmi Nemecka s našou republikou priamo varujú. Ham­­burgské denné časopisy zo dňa 9. t. m. prinášajú referát o reči českonemeckého poslanca H. G. Brunnara, v ktorej sa opakovaly všetky sťažnosti o českej hrôzovláde voči Nemcom známe z kra­jinských časopisov v Deutschböhmen a ktoré kon­čili slovami, »že všetky české pokusy o priblíženie musí byť nemeckou vládou zamietnuté, pokiaľ Česi pokračujú v politike potlačujúcej nemecké obyvateľstvo.» Neprizerajúc k vymysleným ne­pravdám, ktorými poslanec Brunnar v Hamburgu agitoval — na pr., že nemeckej univerzite v Prahe bolo všetko imanie ukradnuté, alebo že sme hospo­dársky filiálkou Paríže, — je jeho počínanie i pre samých Nemcov svrchované nepolitické, lebo kto má väčší záujem na hospodárskych stykoch s Ne­meckom, než práve nemecký priemysel a obchod u nás? Nevieme, budú-li pánu Brunnarovi jeho užší krajania práve vďační. Ako pendant k tomuto rečníckemu výkonu dochodí zpráva o p. Lodgman­­aovi, ktorý rečnil v podobnom smysle vo Viední. Hovoril tak, že viedeňská »Deutsche Tageszeitung» pod dojmom jeho reči napísala: »Brutálne znásilňovanie celého národa nevy­volalo dosiaľ žiadnej odvety. Hodina oslobodze­­aia však cez to všetko príde. Nacionálna revolúcia vzíde z nútra tohoto štátu, akonáhle moc, ktoré énes Dohoda má, a ktorá sa každú hodinu zmeň­­luje, vykĺzne z rúk držiteľov. Ze ten okamih na­díde, tomu učia dejiny v mnoho príkladoche. Mô­žeme čakať a sme dnes vďační pánu Masarykovi. Kramářovi a Benešovi, že dali nášmu väzeniu tak vratkú pôdu.» Dalo by sa diškutovať o tom, či toto rečnenie nemeckých poslancov za hranicami neprekročuje medze legálnej prípustnosti. Ale nenapadlo ešte pánu Lodgmannovi, Brunnarovi a im podobným, že ženú do rozpakov svojich hostiteľov? Že rečnia v dobe, kedy ústami ríšskeho kancelára Mayera v Rakúsku, kedy ústami vodčích štátnikov v Nemec­ku serióznou ríšskonemeckou tlačou bola vyslove­ná ochota k najkrajšej spolupráci s našou republi­kou a menovite na poli hospodárskom? Nemci na pôde nášho štátu majú predsa dosť ústavných prostriedkov, aby sa postarali o splne­nie svojich požiadavok. Ale sbierať rečnícke Úspe­chy doma i v cudzine je patme pohodlnejším. Reč­nenie nie je ale politika. Politika je práca. A ako sa vie, je sociologickou nemožnosťou prebudiť snáď v Nemecku protičeskú nenávisť a infikovať zahra­ničných Nemcov stihomamom Nemcov našich. Ako to vravil nedávno senátor Klofáč: »Nemec v ríši je hospodársky svetoobčan a ten náš je vlastenec z krčmy». A chceť začať krčahovú politiku na sve­tové fórum, je počínanie tak daromné, ako chceť pustiť na more lodičku složenú z novinového pa­pieru. Príčiny nezdaru štrajku angl. baníkov. Londýn, 19. Časopis robotníckej strany „Daily Herald" píše o fakte, že poslednú chvíľu železničiari a dopravní robotníci nechceli zahájit v prospech štrajku anglických baníkov generálny štrajk. Časopis vyhlasuje : „Včera utrpelo ro­botnícke hnutie najťažšiu porážku od ľudskej pamäti“ Potom pokračuje „Daily Herald" a píše, že príčinou porážky bol nedostatok solidarity a tiež ten fakt, že robotníckemu hnutiu anglickému chýbalo mnoho čo sa týka pevnej organizá­cie a vzájomného porozumenia a sympatie. Vod­covia železničiarov a dopravných robotníkov ne­boli si istí s akým výsledkom slretne sa u týchto organizácii výzva, aby vstúpili do generálneho štrajku. Zo všetkých časti Anglicka sa oznamo­valo, že výzva ku generálnému štrajku je prijí­maná s rastúcim odporom. Hnutie anglických robotníkov bolo považované za politické a nie za čisto hospodársky boj. Rozsiahle prípravy anglickej vlády, aby pomocou dobrovoľníkov z radov obyvateľstva zabezpečila dopravu potravín, boly podporované robotníckymi vrstvami a mnoho robotníkov bolo odhodlaných miesto do služieb odborových organizácii postaviť sa do služieb anglickej vlády. Všade javil sa nedo­statok oduševnenia voči všetkému čo sa podo­balo revolúcii. Okrem dvoch okresov v Skotsku bol všade úplný poriadok a myšlienka, že by nastala nedobrovolná nezaměstnanost, pôsobila zdrcujúcim dojmom. Vzhľadom na túto náladu musel štrajk ku ktorému sa pristúpilo len spolo­­vičatými prípravami, zostať bez výsledkov tiež preto, že medzi dopravnými robotníkmi a medzi inými odborovými organizáciami nastalo čo sa týka stanoviska voči generálnemu štrajku vnútorné rozštiepenie. Solidarita vo vnútri jednotlivých odborových organizácii síce zostala uhájená, ale robotnícky troj spolok sa rozpadol a niet nádeje na nové sjednotenie. Ako v minulosti tak i pri tomto nezdarenom štrajku anglických baníkov ukázalo sa, že ko­munistické živly trebárs, že veľmi hlasne všade kričia do sveta o svojej veľkej mocí, majú v anglickom robotníctve mizivé nepatrnú pôdu, lebo široké vrstvy anglického robotníctva skladajú sa z občanov, ktorí dbajú zákonov a ktorých hlas síce na poradách v odborových organizáciách nepočul, ktorí však konečne pri udalostiach ako boly práve posledné událostí v Anglicku, predsa len svoj hlas s patričnou silou uplatnia. Dohoda žiada nemecký zlatý poklad. Berlín, 19. (Pôv.) Nemecké noviny oznamujú, že reparačná komisia dohodových štátov vyzvala úradné predsedníctvo nemeckej komisie pre vo­­jenné dlhy, aby ziatý nemecký poklad, ktorý je uložený v nemeckej ríšskej banke a v ostatných nemeckých bankách, bol prevezený do miest, ktoré sú teraz obsadené dohodovým vojskom v Porýnsku, Dohoda chce týmto opatrením do­siahnuť, aby nemecký zlatý poklad bol takto za­bezpečený pre plnenie nemeckých mierových podmienok po í. máji t. r. — Táto zpráva vy­volala v Nemecku veľké vzrušenie. Nemecké no­viny upierajú dohodovým štátom právo, aby ta­kýmto spôsobom disponovaly s nemeckým zla­tým pokladom, že vraj ríšska nemecká banka je súkromným podnikom, ktorý stojí len pod štát­nou nemeckou kontrolou* ale ináč je vraj z kto­rejkoľvek strany nedotknuteľným súkromným ma­jetkom. K milionovému vlúpaniu v Košiciach. Košická štátna polícia je veľmi zamestnaná ďalším vyšetrovaním odhalenia páchateľov miliono­vého vlúpania, ktoré bolo pred časom spáchané v byte podplukovníka Keresztesího, Polícia so­­stavila už úplný soznam vecí, pochádzajúcich i tohoto vlúpania a,ktoré boly zhabané u zatknu­tých páchateľov. Ďalej potom u osôb, ktoré tíetc ukradnuté veci kupovaly a ďalej zase předávaly, Týchto vecí je pekná hromada a soznam ich za­plňuje skoro 4 hárkové strany. Zatknutý rotmajstei Václav Satek, niečo ukryl, niečo predal ukradnu­tých vecí mnohým kamarátom, u ktorých boh tiež teraz zhabané Zo zatknutých páchateľov zostali dosiaľ v policajnom vyšetrovacom väzení mestská úradníčka Mária Csavinská, Václav Satek rotmajster, Juraj Murinyak, syn mestského stráž­nika, Ján Pelles, obuvník a Vojtech Csavinsky Csavinská je 28 ročná, rozvedená, príslušná do Košíc, Satek je 29 ročný, ženatý príslušný do Pianan pri Kolíne, Pelles je 26 ročný príslušný do Košíc, slobodný, Murinyak je truhlárom, 34 ročný slobodný, príslušný do Košíc, Satek, Muri­nyak, Csavinsaa, Pelles i Csavinsky sa priznali, že sa spoločne vlúpali do bytu podplukovníka Keresztesího a že tam potom bolí niekoľko ráz. Murinyak, ako sa súdi, vyboril dvere a oblok v byte. Ukradnuté vecí predávali menovite rot­majster Satek a úradníčka Csavinská. Na istého obchodníka so starožitnosťami a zlatom na Hlav­nej ulici v Košiciach padá podozrenie, že mu bolo známe, že veci, ktoré kupoval, pochádzajú z krádeže, preto, že mu boly predávané, za veľmi nízku cenu, Ukradnuté veci boly zhabané spolu u 26 osôb.

Next