Slovenský Východ, apríl 1921 (III/75-99)
1921-04-08 / No. 80
v _ 0 ai. ročník. 1931. číslo 80. DPNN8K ftoilf» piatok 8. agsfiSa. mmmmw® orqAn iýoiosmího »ovemska a pwmsmsMVK&i rus ychoď r&m mmm pohoslka | vydavatel- čísl® &h co hal, REDAKCIA A ADMINISTRÁCIA V KOŠICIACH, I !&H KUDLÁČEK. ¥ ffSSlLp © SVIATOK Ik 1 K SORDA&SY-HO UOCA, ČÍSLO 3.0. POSCHODIE. ZODPOVEDÁ REDAKTOR IREDKJIK«. M ^ I« K* *i««f rok*«K, T«£@£oa flakes« c, 2ß$w Tckíoa fidotekliácl» I v «--mä' «»qtT s&a pol aabi f é E# x» «gif' sok $$2 E. - Pro Este# * * 8 Cá^o poštovej epoiii^a® 400,562, » s s f Mw60 MULA» || % áos^fea IS E M*. - Ďo «wéamaas^» 3& K mm \ďC® by ešte chceli ? Maďarská strana malých gazdov a "malých priemyselníkov na Slovensku, mala v Rimavskej Sobole svoje zasadnutie, na ktorom rečníci Jozef Szentiványi a Šándor Nagy žiadali pre Slovensko autonómiu, Szentiványi hovoril, že Slováci s Maďarmi žili od tisíc rokov vedia seba v priateľstve shode, že sú si duševne a povahové veľmi blíz- a ski, preto žiada, aby si mohli spoločne svoj osud riadi!, aby Slovákom a Maďarom bola daná autonómia, Druhí rečník Nagy hovoril za autonómiu tiež takým spôsobom, ako jeho predrečník a žiada pre Madarov školy. Ako je vidief Maďari kam dial bezo čive j ši e a smelšie sa zaoberajú, s otázkou autonomie Slovenska. Trôfajú si hovorí! za Slovákov, ako by tí Slováci ešte i ter az boli v ich rukách len hračkou a nedospelým dietaťom, ako pred prevratom, Že vraj Slováci žili s Maďarmi v shode a priateľstve ; pekné to priateľstvo ! keď nám ani slobodné vzdychnú! nedali a hrdúsili nás na každom kroku a bolí sme im len na posmech. Že by si boli Maďar a Slovák povahové a duševne blízki, to je taká smiešna výpoveď, že netreba o tom ani písal. Ako sú si voda a oheň ďaleké, tak sa líšia jedem od druhého Slovák a Maďar Ostatne maďarskí vodcovia vedia, čo robia, keď žiadajú pre Slovensko autonómiu. Potom by mohli ľahšie šafári! so Slovákmi, Potom by im teprv naráriiy rožky. Jestli teraz ich majú dost vyvinuté a drgajú nás ako len môžu, potom by im ale teprv hodné narástli, tak že by sa s nimi do nás op eli bez všetkého pardonu a drgali by nás so škodoradostným chichotom, že sme sa dali oklamal lata xnorganou autonomie. Som istý, že keby Slovensao dostalo teraz autonómiu, všetci madarónä, ktorí sa po prevrate k nám prida'i, a zdajú sa by! už dobrými Slovák mi, rázom by prestúpili tam, odkíal boh prišli a pomohli hy nás ničil ako za maďarského vladárstva Ale to sa nesmie stal a ani sa to nestáné ; Slováci sú už natoľko vyspelí, a na svoja otroctvo a utrpenie ešte nezabudli, aby a Maďarmi ša začali bratříčkova! vo veciach autonomie. Ako nebezpečná je v týchto časoch ešte pre Slovensko autonómia, je vidiel nad since jasnejšie z toho, ako Maďari sílou-mocou si ju žiadajú. Čo sa týka tých maďarských škôl a za ktorými talc Maďari kričia, tie majú, a to kofüo i na patrí Československá republika je štáto a demokratickým. v ktorom sa merajú práva všetkým národnost am v j dnakej miere. Nikto nie je utláčaný, n komu sa nebere jeho reč, tým menej školy. Maďari majú svoje školy a predsa nie sú spokojní. A čo sne mali robiť my, Slováci, keď nám maďarská vláda nep volila ani tie obecné školy, a maďarčíla naše de i tatarským spôsobom. A ozvať sa sme nesmelí,—nesmeli sme s našou krivdou na svetlo, lebo čakalo nas pre to prenasledovanie a žalár Maďari nemajú žiadne príčiny k ponosám, lebo nik ich neut áča ; mô u sa rozvijú v každom smere, nik ich v tom nehatí. Len to je chyba, že vodcovia maďarského ľudu nijako sa ešte nemôžu vpraviť do nových pomerov. Oni by chceli i dnes ešte panoval n d Slovenskom, bk » pre j revoSúc ou. Madarský ľud sa už uspokojil s novými p meranú akonásvo je občanské povinnosti radne a ako sä patri, len jeho vodcovia ho kazia a privádzajú často na zcestie. Dúfame všik, že aj oni časom vytriezva a uznajú naše dobré snahy a že pokojnou prácou budú pomihať budova! blahobyt svojej vlasti, krá-ne ho Slovenska, Košice, 7. IV, 1921. —ra. Búrlivá debata v snacfersi«® Há?. shromáždím! o Karolovom dobrodružstve. Peši, 7, apríla. (Pôv.j Predseda snemovne, Rakowski, po zahájení schôdzky ujal sa slova, aby zodpovedal na interpelácie poslancov Smrecsányiho a Rassaya vzťahujúce sa na pobyt exkráľa Karola v Maďarsku a vyhlásil, že chce pripojiť k svojej včerajšej zprávě o odchode exkráľa ešte zprávu, že viak o 4. hod odpol. prešiel hranice. Chce krátko vyslovit, ako došlo k celej udalosti. Kiáľ(posl. Beniczkí volá: jeho „veličenstvo kráľ“) přiš el s jedným sprievodcom do Subutíšia. Síaral som sa o to, keď som zahájil vyjednávanie o návrat Rakúskom, kto jeho veličenstvu dal radu, aby prišiel do Maďarska. Konštatoval som v tom smere, že tento plán bol rozvinutý v cudzine. Presvedčil som sa pátraním a na podklade pátrania, prevedeného ešte v S bot šh, že sa žiadny Midar nezúčastnil tejto porody. Minister Vass, ktorý bol tiež v Subotišti, konštatoval už sám, že príchod Karolov bol najväčším prekvapením pre nás všetkých. Jednotlivé orgány zahraničnej tlače priniesiy o celej udalostí nepravdivé a klamné zprávy. Tieto zprávy vzťahujú sa jednak na situáciu v Mádrrsku, na druhej strane na úmysly Karolove. Medei týmito zprávami, aby som len jednu spomenul, je zpráva, že 15 tisíc mužov je pripravenými v Subotišti, aby tiahlo na Pešť, napruti čomu som s am konštatoval, že v Suootiúi bolo menej vojska, než by som považoval za potrebné, aby tam strážna služba bola priemerne prevedená. V každom prípade hovoria faktá, že tieto 2právy boly prehnané a že boly absolútne fantastické, M n. predseda, gróf Teleki uviedol, že tak kráľ, ako i vlada jednali s rozvahou a nie pod cudzím tlakom, Národ prest-1 v tomto smere ťažkú zkúšku konsolidačnej práce. Tí, ktorí počítali s tým, že z tejto situácie sa rozvine roztržka v národe, sa prerátali, O vyhlásení mm, predsedu bola zahájena debata Posh Raff ay (neodviala trama malých zemed.) vyh.ásil, že očakával podrobnú zpiávu o opatreniach vlády. Je povinnosťou N. S. pohnal k zodpovedností osoby, ktoré pnviedly kráľa do krajiny a pokusily sa bez dotazov N. S. postaví! verejnosť pred hotovú vec. čím dopustily sa velezrady. Rečník menuje len gr. Erdôdyho, ktorý s bývalým kráľom cestoval. Ďalej menuje rečník tiež osoby, ktoré prívíedly bývalého -kráľa do Pešti. Od toho je odvislá politika zodpovednej vlády, ktorá bola mnohokrát upozornená na toto nebezpečie a od ktorej bolo počuf len obojeíné odpovede, ktoré vlastne len dobrodružstvo podporovaly. Vládi mala vyhlási!, že otázka kráľa nemôže byť riešená bez vôle N. S. Rečník poukazuje potom na interwiev Horthyho koncom marca v „Petit Parisien“, ktorý vzbudzoval dojem, že Horthy je íegititnistom. Rečcík považuje za vylúčené, že ríšsky správca urobil také vyjadrenie, a bol by si prial vyvrátenie rozmluvy, ktorá môže byf považovaná za priame vyzvanie k pre^ ratu. Rečník sa ďalej tázal, čí vláda nemala v Pranginse politických agentov a keď ich nemala, prečo ich nemala, a jestli mín. predseda vie, že niektorí poslanci v rôznych europských štátoch robia Habsburgom propagandu. Karol bol už v sobotu večer v Subotišti, prečo ríšsky správca dozvedel sa o tom až v nedeľu o 2. hod odpoludnia? Prečo mín, predseda nezabrárui býv, kráľovi v ceste do Pešti? Tým uvalil zodpovednosť na ríšskeho správcu, ktorý zostal verný svojej prísahe. Druhej chyby dopustil sa mín, predseda voči národu. Jestli exkráľ Karol už v krajine sa nezdržuje, nie je to zásluhou vládu, ale vnou špatnej režie. Tiež N. S nesie ťažkú zodpovednosť a musí si zjednať záruky, abv sa také prípady v budúcnosti neopakovaly, Rečník podal konečne rezolučaý návrh, v ktorom vláde pretavuje sa nedôvera, a v ktorom sa žiada ustanovenie 9-členného vyšetrovacieho výboru, ktorý do 30 dní p >dá snemovne zprávu o chystaných opatreniach a ďalej ustanovenie ďalšieho 9-členného výboru, ktorému má byť uložené vypracovať ústavné osnovy. Na to bola debata odročená na zajtra. Dozvuky Karolovho dobrodružstva. Karol sa nesmie vrátil do Prangínsu, Bux, 7. (Švajc, tel. ag) O pol 8. hod. večer prišiel viak s exe sárom Karolom do Curychu a o pol nucí do Luzernu, Excisár je ubytovaný v botrii „National", kde predtým býval grécky kráľ Konstantin. Návrat do Prangínsu bol excisárovi »polkovou radou zakázaný a pobyt v kantóne iuzem>k im bol mu povolený len na istú dobu. Sp 1ková rada dala mu povolenie k pobytu na 6 tý dň >va potom bude excisár nútený zvoliť si svoje bydlisko pa hranici Švajčiarska, Demisia maďarského ministra orby, Peší, 7. V dnešnej konferencií strany maloroľník v, ktorá bola pred schôdzkou N. S vyhlásit minister orby Štefan Sz ibo, že následkom proklamácie excísára vy tupuje z kab netu a že strana odmieta nadaiej podporovať ministerského predsedu g r. Triekiho. Peši, 7. Pred svojim odchodom požiadal bývalý kráľ Karol ministerského predseda Teldhho o publikovanie písomného vyhlásenie, v ktorom Karol vraví, že sa vrátil do Maďarska, poneváč je presvedčený, že táto ťažko z kú se ď zem len pod v lá iou zákonitého korunovaného kráľa môže dosiahnuť pokoja a poriadku. Vy jašenia končí: „Poneváč som sa presvedčil, že by prevzatie vladárskych práv apoštolského kráľa uložil j národu ťažké a nesuesiteľné obetí, ktoré bych nebol v stave zodpovedať opäť odchádzam, uchovám však, ačkoívek ďrieko od Mada ska, všetky svoje sympatie a s;m hotový obetovať viastš, ktorej nesta em sa nikdy neverným, tiež svoja krv. Dôverujem božskej spravodlivosti, že přijde okamžik, žs budem môcť dliet vo vlasti a spoločne pracovať s národom," Ka?e»i sa roiäacii manifestom. Stávka baníkov v Anglicky. Londýn, 7. (R uter ) V hornej snemovne bola včera pr jedn va iá uhoľná s t ária. Lord Curzoa oznámii j j väz «osť a uviedol, že môže nastať ešte zhoršenie. Č enovia robotníckeho trojsoolku sa teprv rozhodnú a s roz chvením pomyri a na to, aké to bude mať následky Priemyselná stáv ka môže vzrásť v národné n bezpečie spojené s nepukojamí, násilnostmi a triednym bojom v akútnej forme. Žiadaa vláda nemôže ustúpi? pred takým vyhrážaním a za takýchto okolností vláda sostaví osobitný bezpečnostný výbor na ochranu sp >í >én isti pred zničením. Na koniec vyhlásil lord Curzon, že je dostatok potravín í org mízácie, potrebnej k ich doprave- Vláda uchopí sa každej príležitostí, kt >rá sa jej naskytne, aby zprostriediiovala smierenie Dvere sú otvorené so