Slovenský Východ, máj 1921 (III/100-122)

1921-05-08 / No. 105

2. strana. ________________________________________ SLOVKNBKÝ VTCHOP._______________________________________8. mája 1921. uych koľají. Zamestnanci železníc a pouličných dráh vrátili sa opät do práce, len baníci stáv­­kujú. V politických stranách Horného Sliezska uvažuje sa teraz o nastolenie povstaleckej vlády. Nepokoje v Katoviciach. Berlín, 7, V Katoviciach nspadli povstalci v noci francúzsku hliadku. Dvaja francúzski vo­jaci boli íažko zranení. Policajný strážmajster bol odvedený a zastrelený. Na dnešnom katovickom trhu odobrály sa búrlivé výjavy, poneváč ceny životných potrieb s ohľadom na nedostatok po­travín rapídne stúpajú, Stanovisko poískej vlády. Varšava, 7. Korfanti zaslal všetkým mini­sterským predsedom dohodových štátov depešu, v ktorej slávnostne uisťuje, že urobil všetko, aby zamedzil povstanie. Na žiadosť obyvateľstva po­stavil sa v čelo hnutia, aby toto uviedol do spo­­ríadaných koľají. Poľské obyvateľstvo v Hornom Sliezsku neskloní sa opäť pod pruské jarmo, a skôr znivočí výsledok svojej práce, než aby sa vzdalo. Korfanti prosí menom humanity a hospo­dárskeho života v Europe, aby sa stalo čo naj­skôr rozhodnutie, ktoré odpovedá výsledkom hornosliezskeho hlasovania. Vláda usiluje o poriadok. Varšava, 7. Vláda zakázala najímať dobro­voľníkov do hornosiiezských povstaleckých sbo­rov. Poľské úrady zrušily mnoho najímacích kan­celárii a pohnaly zúčastnené osoby pred súd. Útok povstalcov proti Atmabergu, Mor, Ostrava, 7. V noci pokúsili sa opäť poľskí povstalci zmocniť Annabergu, iežíaceho tesne pri našej jhranici naproti Bohumínu. Boli však nemeckou obyvateískou obranou odrazení. Na ostatných častiach hranice je pokoj. Prúd uprchlíkov dosiaľ neustal. Dnes prišlo dalších 138 uprchlíkov, medzi nimi cez 150 našich prí­slušníkov, Jeden z nich má strelnú ranu v nohe. Podľa vypravovania uprchiíkov boly vylepené v Hornom Sliezsku vyhlášky, oznamujúce, že všetku moc prevzal poľský národ, ktorý má svrchované právo nad životom a smrťou. Nemecké obyvateľstvo kladie odpor. Berlín, 7. Podľa „B. Z. am Mittag“ bolo v Opolí zadelených do oddielu plebiscitnej policie 1500 nemeckých dobrovoľníkov. Odpor kladú toľko nemeckí obyvatelia celkom v nemeckom okrese kiudžborskom. Obsadené je tu len mesto Landsberg. Bitka o Strelice. Opolí, ó. Poliaci vtrhli včera večer o 8. hod. do Veľkej Strelice. Na francúzskej sírane bol jedon mrtvý a 2 ranení, na talianskej strane niekoľko ranených. Školská otázka v Košiciach. (Dokončenie.) V Košiciach je azda 4500 žiakov školopovin­ných. Z tých je 3400 Slovákov, 800 Maďarov, 100 Nemcov, 200 iných, ale navštevujú školy maďar­ské 3000, slovenské 1000, žiadne 500. (Pri popise ľudu bolo síce napočítané Slovákov len vyše 60J proc, nuž podľa toho by malo byť slovenských de- W asi 2800, ale je známo, že obyvateľstvo národ­nosti maďarskej náleží väčšmi k zámožnejším stavom, kde je počet detí menší ako u chudobných rodín, takže hore uvedené čísla sú správne. To isté je u »iných», (Poliaci, Rusíni, Rumuni) kde je málo rodín, ale s veľkým počtom detí.) Kde je prí­­ěina tohoto zjavu, že deti slov. rodičov navštevujú maďarské školy? Deti v súkromných (kláštor­ných) školách sú tam zadržiavané pod rúškom ná­boženskej výchovy, ale my všetci vieme, že práve cirkvi, zvláště rímsko-katol., najviac a najsilnej­ším spôsobom sotrvávajú pri myšlienke maďar­skej a pracujú otvorene proti Československej re­publike. V maďarských štátnych ľudových ško­lách vyučuje sa tiež slovenčine a do ľudu sa púš­ťajú heslá, že to sú školy slovenské aj maďarské, ale tie naše sú vraj české. Je prirodzené, že pri vyučovaní slovenčiny v maďarských školách docieľuje sa pozoruhod­ných úspechov (lebo deti po slovensky vedia lepšie, ako ich učitelia.) Najväčšia príčina však, prečo rodičia aj tí, ktorí otvorene sa hlásia k Slo­vákom ponechávajú deti v maďarských školách, je sústavné agitovanie a huckanie prepustených učiteľov a úradníkov, ktorí sľub vernosti Čs. re­publike složit nechceli a vždy sa v Košiciach zdr­žujú a nahovárajú ľud: »To ani teraz ešte tak ne­bude, Košice pipadnú k Maďárii. Vidíte, že sami Česi vedia, že tu nie sú pánmi ,lebo inakšie by to s nami zariadili, keby to mali isté». Nedivte sa, že taký obyčajný človek, ktorý je zvyklý na silnú bývalú maďarskú vládu, nevie pochopiť prečo je žs. vláda tak neospravedlniteľne slabá, veď to ani z nás exponovaných nikto nechápe. Že naozaj je tá okolnosť najviac vinná, to ukazuje jednanie Ži­dov. Tí sú veľmi prezieraví a ľahko sa prispôso­bujú každému štátnemu zriadeniu; lež tu je sla­bosť vlády až doteraz, tak nápadná, že aj časť Ži­dov je v rozpakoch, verí tým umele rozširovaným povestiam, číta denne nepotrestanú bezočivosť maďarskej tlače — a jedná dľa toho. Hovoril som o tej veci dôverne s mnohými Slovákmi a povedali mi azda toto: Sú mnohí ľudia, ktorí by dali do slovenskej školy deti zapísať, ale boja sa. Mohlo by sa predsa ešte vraj niečo stáť, a potom by sa im Maďari pomstili, lebo tak aj vyhrážajú. Keby to bolo nariadené, nepovedal by žiadny nič, zvlá­ště kedy videli, že ľudia hovoriaci a jednajúci pro­­t tomuto predpisu sú náležíte potrestaní. Ale tak Ešte o jednej veci nemalej dôležitosti musím sa zmieniť. Každý pospolitý Slovák, keď hovorí o našich školách používa výrazu »česká škola». Vy­svetľujem im, že to sú nie české, len slovenské školy, že sa píše na tabuli po slovensky, že sú knižky len slovenské, že aj ja nie po česky len po slovensky s nimi hovorím. A oni odpovedajú s prekvapujúcou jednotnosťou: »Ja ned­bám». To isté hovoria aj dedinčania, ktorí mali príležitosť soznámiť sa s českými úradníkmi Ten ľud, to sú praví Slováci a »Hlas ľudu, hlas boží». Počujte to vy, tak zvaní »východní Slováci, ktori obskakujete svojho Hlinku a ktorí kričíte »von s Čechmi». Reorganisovanie školstva ľudového v Koši­ciach navrhujem takto: (Pre malé deti až do 5. ro­kov budú sriadenó na rozličných miestach v Koši­ciach útulky, čo spadá do kompetencie čs. Červe­ného Kríža a jeho odborov. Tam budú opatrované deti tých rodičov, ktorí odchádzajú do roboty a ne­majú detí komu sveriť.) Pri každej škole bude slo­venská opatrovňa pre žiakov 5 ročných, ktorí ma­jú na budúci rok vstúpiť do školy. Tam by malý deti rodičov násilne pomaďarčených príležitosť zdokonáliť sa v jazyku slovenskom, keď až dosiaľ boly maďarizivané. Školy ľudové boly by rayono­­vané, to značí, že všetky deti boly by zapísané do najbližšej školy. Správca školy prevedie zápisy, vypočuje žiadosti rodičov, presvedčí sa o ich ná­rodnosti a dľa toho zaradí dieťa do triedy sloven­skej alebo odbočky maďarskej. V 1. roku by sa pravda stalo, že by malý byť do slovenských tried zaradené aj slovenské deti, ktoré by neovládaly, a tým aj operujú agitátori u rodičov, že by dieťa prestúpením do slov. školy utrpelo škodu v pro­spechu. Tá obava nie je však odôvodnená, ale úplne zbytočná, lebo tie deti zaradí správca školy, kde triedny učiteľ vezme do ohľadu žiakovi ne­dokonalú znalosť vyučovacej reči. Zo zkúseoosti na ľudových aj stredných školách vieme, že nada­ný žiak snadno túto prekážku premôže. Konečne poukažme na to, že deti neznajúce jednoho slova maďarského boly nútené navštevovať školy ma­ďarské a hoci na ne maď. učitelia veľmi málo hrali ohľad. Správca, školy, zvláště v rayonoch mkšaných bude zodpovedný za to aby deti sloven­ských rodičov neboly zapísané do maďarských tried. Vyučovanie inému ako vyučov. jazyku bolo by nepovinné a vyučovalo by sa po skupinách, okrem rozvrhu hodín. Francúzske vojsko v boji Opolí, 1. Wolff- Francúzi odtiahli z Veľkej Strelice. V meste zostali len Taliani, ktorí sa cho­vajú nečinne. V obvode Klučburku bol úplný po­koj. Hranice tohoto okresu sú obsadené. Pri Bod­­lande a Bankové došlo k menším potýčkam. Útoky tlúp boly všetky odražené. 90 Francúzov vyslali na pomoc do Klučborku. Situácia v Rati­boři je nezmenená, Sebaochrana sa osvedčila k spokojnosti obyvateľstva a Talianov. Atentát na srbského ministra. Belehrad, 7, U príležitosti pokusu o atentát na ministra vnútra Draskoviča, obdržal minister mnohé blahoprajné prejavy, medzí nimi prejav od princa Vladára. Vyšetrovanie nemalo dosiaľ výsledku. Tretí kongres komunistov. Moskva, 7. Výkonný výbor komunistickej internacionály zaslal všetkým proletárskym orga­nizáciám, ktoré sú členmi komunistickej interna­cionály, alebo, ktoré k nej chcú pristúpiť pozva­nie na tretí kongres komunistickej internacionály, ktorý bude 1. júla v Moskve, Nemecká tlač o ultímáfume Dohody a novej vláde. Berlín, 7, Časopisy píšu o finančných požia­davkách Dohody toto: „Deutsche Ztg.“ vraví: žiadané záruky by definitívne vytřely Nemecko z radov samostatných národov. „Vorwärts“ vyhla­suje: keď povieme „ano“ bolo by to nové po­­tvrdzenie našej porážky a bezpečnosti- Odmíet­­neme-li, bol by to triumf imperialistického Fran­cúzska, ktoré potom za zvukov hudby vtrhne do Porúrska- „Bersönkurier“: prijatie uitimátuma dovolilo by odporcom, aby po niekoľko desaťročí brali každý zvyšok Nemecka. K otázke sostavenia vlády vraví „Kreutz Ztg.“ : naj d a-1 i sa silná väčšina pre odmietnutie bol by povolaný kancelár z radov pravice, ináč zo stredu. „Germania“ vraví, že Stresemann má najväčšiu nádej. K sostáveníu kabinetu asi tak skoro nedojde. „Lokalanzeiger“ pochybuje či nový kabinet bude moct predstaviť už v pon­delok. Posledné zvesti. Smžovanie platov. Paríž, 7, „Chicago Tribúne“ sa dozvedá z New Yorku, že United Steel Corporacion vyhlá­sila všeobecné sníženie platov o 20 proc. 16. t. m- počínajúc. Postihnutých je 150 tisíc robotníkov. Minulého roku zamestnávala 260 tisíc robotníkov. Londýn, 7, $ draženie majiteľov pradelien sa rozhodlo oznámiť svojim 150 tisíc robotníkom, že ich mzdy budú snížené o 30 proc. Udalosti v Rjeke. Bakar, 7. Rjecka juhoslovanská strana, ako jediná politická strana juhoslovanská v Rjeke, vyvracia kategoricky klamné zprávy Ag. St Uni, ako by bolo talianske vojsko vtiahlo do Rjeky so súhlasom chorvatských a srbských strán, a ako by slovinské obyvateľstvo v Rieke bolo sláv­nostne uvítalo talianskych vojakov. Podobnými nepravdivými zprávami klamala Ag. Stef. už viac ráz europskú verejnosť v rjeckých otázkach. Nemecko-ruská snahava. Berlín, 7. „Vossische Ztg.“ sa dozvedá, že včera odpoludnia bola v Berlíne podpísaná ne­mecko-ruská obchodná umluva. Podľa „Deutsche Allg, Ztg.“ bude uverejnená v najbližších dňoch. Boj trvá ďalej. Opava, 7. Stráže plebiscitnej komisie, ktoré boly složené z polovice Nemcov a polovice Po­liakov, sa navzájom potierajú a strieľajú na seba. V Zablkove boly zabíúdilými streľami zasiahnuté a zabité 4 osoby. DoSalerkovic d<-šlo zase mno­ho ubehlíkov so Zablkova. Menované miestá sú na hraniciach Čs. republiky proti Hor. Sliezsku. Sokolská hliadka. Kalendár žnpy a jednoty pre máj 1921. 10. útorok: 8. hod. več. v Čs. dome: Schôdzka všetkých sletových odborov, na ktorú zveme všet­kých spriatelených spolkov (SI. Matici, Živenu, Osvetový sbor, Legionárov, Foerster, Orchestrálne sdruženie, Turist. Klub, Osvetový ref. 11. divízie, Muzeum). 12. štvrtok: 7. hod. 30 min. več. v Čs. dome: Výborová schôdzka »Sokola». 9. hod. večer v teloc­vične: »50 rokov časopisu Sokol» (pre ženy — br. Kŕepinský). 13. piatok: 9. hod. več. v telocvične: »Význam telocviku» (pre mužov — br. dr. Hoščálek) 15. nedeľa: Slet župy Podkarpatoruskej v Be­­regsáse. Zájazd ČOS do Trenčína a Nov. Mesta nad Váhom. Účastníci prihláste sa v telocvične v pon­delok, vo stredu a v piatok večer! 19. štvrtok: 9. hod. več. v telocvične: »Význam telocviku» (pre ženy — br. dr. Hoščálek). 20. piatok: 9. hod. večer v telocvične: »O člen­stve v Sokole» (pre mužov — br. Červinka). 22. nedeľa: 8. hod. večer v Čs. dome: »Sokol na Slovensku», prednáška v rámci spoločenského ve­čera. Zpev, recitácia, hudba. Hostia vítaní! 24. utorok: 9. hod. večer v telocvične: »0 člen­stve v Sokole» (pre ženy — br. Červinka). 26. štvrtok: Schôdzka zástupcov moravských žúp s delegátmi Východoslovenskej župy v Brne, kde budú určené posledné podrobnosti zájazdu. 27. piatok: 9. hod. več. v telocvične: »O člen­skom odznaku» (pre mužov — s. Drostovä.) 28. sobota: 7. hod. 30 min. več. v Čs. dome: Schôdzka sletových odborov (ako 10. mája). 29. nedeľa: 8. hod. 30 min. dopolud. v Čs. do­me: Schôdzka župných predsedníctiev (správneho i technického). 31. utorok: 9. hod. več. v telocvične: » O člen­skom odznaku» (pre ženy — s. Drostová). Prednášky pre dorastencov (každý piatok) a dorostenky (každý štvrtok) v 8. hod. večer majú bratia a sestry, ktorí majú v ten deň prednášku pre členstvo. V. Čk. Telocvičná Jednota »S o k o 1» v K o­­š i c i a c h zúčastní sa dňa 15. t. m., t. j. v nedeľa župného sletn sokolské; žnpy Podkarpatoruskej v Beregsáse. Bratia a sestry, kto sa chce súčastniť, prihláste sa v čas u br. jednateľa Hlaváčka v kan­celárii jednoty, v reál. gymn. v Kováčskej ulici. Súčastnete sa dľa možnosti v počtu čo najväčšom a dľa možnosti v slávnostnom vzornom kroji. Bližšie dáta, (sraz, doba odjazdu atď., budú ešte oznámené). — Na zdarí — Za Tel. Jednotu »Sokola v Košiciach, br. Hlaváček, jednateť.

Next