Slovenský Východ, október 1921 (III/224-249)
1921-10-14 / No. 235
Wtm OTTO Roc. III. Čís. 235. y Košiciach, v piatok 14. októbra 1921. Za 80 halierov. Odhalenie tajnej Horthyovskej organizácie na Slovensku. Zmarený pokus o štátny prevrat. - Domové prehliadky a zatýkanie vinníkov. Košice, 13. X. Policajné riaditeľstvo v Košiciach prišlo dlhším pozorovaním na to, že na určitých vodcov robotníctva na Slovensku je naliehané so sírany Horlhyovskej propagandy. aby sa dali do služieb Horthyovcov. Dôkladným vyšetrovaním a pátraním bolo zistené, že sa utvorila na Slovensku tajná organizácia Horthyovská, ktorá stojí v úzkom spojení s maďarskými činiteľmi a ktorá zamýšľala, ako bolo naprosto bezpečne zistené, v najbližšej dobe spraviť násilný prevrat na celom Slovensku. Táto tajná organizácia neobmedzila sa len na agitáciu osobnú, ale používala tiež styku písomného, aby pre svoje úkoly získala robotníctvo, resp. jeho vodcov; o tom má dnes policajné riaditeľstvo v Košiciach už nezvratný písomný dôkaz. Tento dokument, ktorý bol domovnými prehliadkami, ktoré vykonalo policajné riaditeľstvo v Košiciach, zistený a jeho originál je v rukách úradov, umožnil bezpečnostným úradom dalšie zakročenie, aby v zárodku boly znemožnené všetky pokusy na podkopanie bezpečnosti štátu, V tejto velezradnej veci bolo zatknutých už mnoho osôb. Hpwtaať, Ŕ nedať sa pionM'l (Kapitola v pravý čas.] Národ československý ako celok, tak i z úst najpovolanejších vo všetkých svojich ústavných prejavoch, so všetkých tribún a nesčíselnekráf otvorene vyhlásil, že .vnútorná (a pravda i zahraničná) politika štátu bude sa pohybovať v koTajách národnostnej tolerancie, smierlivosti spolupráce s inonárodnými menšinami v » republike. Ale nie je v našom .prípade vinou háŕoda a jeho vlád, že doteraz zostalo skoro len pri slovách. A neboly slová jeho licoměrné a nevážne mienené, ked zostalo pri pukom želaní a nádeji. Nie — na tom, čo národ vyhlásil v dobe, ked samostatnosť bola mu ružovým snom, na tom, čo vyhlásil v prvých dobách poprevratových, čo povedalo revolučné Národné Shromaždenie, čo zdôrazňuje sa v úvodnom slove k ústave, čo znamená posolstvo prezidentovo a programy jednotlivých vlád — na tom národ bezpodmienečne stojí a trvá: „V demokratickej republike sú si všetci občania bez rozdielu tried, národností a náboženství pred zákonom rovní !“ Tak národ hovoril, tak národ hovorí, tak národ bude hovoriť a jednať. Ak je však táto benevolencia a smysél pre pokojné a tvorivé súžitie na strane našej, potami bohužiaľ niet toho na strane druhej Naši nemeckí a maďarskí spoluobčania, alebo aspoň ich parlamentní zástupcovia žijú v tej ilúzii, že vnútorná politika Československého štátu je voči nim politikou revanche, pomsty a odplaty za vytrpené príkoria a násilia voči Slovákom a Čechom so strany starého protislovanskébo režimu. Odmietajú spoluúčasť na budovaní Československého štátu, pred svetom vyhlásujú sa za mučedníkovi „českým imperializmom“ znásilňovanej menšinly, volajú o pomoc, lebo že za nič neručia atd. Netreba vyvracať ich argumentácie — veď oni sami im už neveria, *le bude dobre poukázať a podívať sa, ako toi ich „otroctvo“ a ten „český žalár" vlastne vypadá. . Ešte dobre sú v pamäti maďarské maďarónske provokácie pri príležitosti a prítomnosti člena deliminačnej komisie — grófa Csákyho v Košiciach, Užhorode, Munkáči a i. Ešte je dobre v pamäti ich protištátny a velezradný- ráz. čo tým chcete, dosiahnuť ? vzájomnému sblíženiu To že je tá cesta ku a dorozumeniu ? Tak rozumiete vy zásade občianskeho práva a povinnosti ? Pľuvaním na zákony ignorovaním štátnej autority ? My nie ! My rozhodne nie ! Ak chcete, aby sa s Vami jednak», ako1 š riadnymi plnoprávnymi občanmi republiky, tak sa musíte aj podľa tohoík tejto a v tejto republike chovať. Jestli chcete láskavé demokratické slovo, budete je mať. Len Vaše chovanie ako sa zariadite, bude mierítkom verejného jednania s vami. Druhá vec: Ako je známo a pochopitelné, prijala republika po svojom ustanovení väčšinu maďarského štátneho a mestského úradníctva do svojich služieb. Tomuto úradníctvu dala sa lehota, aby naučilo alebo- doučilo sa štátnemu jazyku. Táto primeraná lehota bola i niekoľko ráz predĺžená rta výmluvy úradníctva, že slovenský jazyk je príliš preň nesnadný a ťažký. Dobre, povedalo sa. Ale kde až siaha maďarská trúfalosť a provokácia ? To isté úradníctvo prišlo s požiadavkou, aby lehota bola mu predĺžená na šesť rokov (!!!) Prosím), zdravý . ľudský , rozum sa smeje a žasne súčasne nad tragickými koncami kde až privádza db nemožnosti vybičovaná nacionálna zášť. Ale pbhnútky tohoto treba hľadať inde. (Aby inteligent, na ktorý názov maďarský úradník zaiste si robí rúrok, šesť rokov1 učil sía jazyku, je celkom smiešné:) Toto maďarské úradníctvo neverí doteraz, po. štyriročnom trvaní* existencie re-publiky v stabilizácií veci. Ideál násilne usmoleného a násilím udržovaného Magyarországu leží mu pred, očami. Vlivoir ustavične trvajúcej (prečo?) iredentistické propagandy stále veria v návrat Slovenska do lona matky Maďárie. Pochybuje o dlhom trvaní republiky, verí a očakáva jej rozbitie. Štátny, republikánsky úradník ----To sú veci hrozné, neuveriteľné a ministerstvo pre správu Slovenska po týchto provokáciách (medzi zatvorenými po známom protištátnom prejave pre Csákyho je väčšina mestského úradníctva) malo-by konečne do pomerov zasiahnuť a previesť dôkladné očistenie. Tu sa jedná o vyložene protištátny komplot (provokácie boly organizované) a ^ústavnú -protištátnu agitáciu a činnosť. Ďalej': Čitatelia nášho časopisu sa dočítali v trestnom pokračovaní proti košickému maďarsko-nacionálnemu zúrivcovi drt Koränyimu. Jeho zběsilost dohnala ho tak ďaleko, že zprotivil sa -a znemožnil úradný výkon. Ohrožoval službu konajúceho s čítacieho komisára, znásilňoval národnosť svojich nájomníkov (je majiteľom domu), sústavné urážal slovenskú reč a slovenský národ. Čo na to povedia menšinoví mučedníci ? To musí byť nejaký veľmi fešácký ten „český kriminál“, keď j ehe „arestanti“ toľko si môžu dovoliť. My ale pripomínajme jedno : Ako sa dc lesa volá — tak sa z lesa ozýva. Ako budú Maďari a Nemci do toho československého lesa volať, tak sa im bude ozývať. Ak budú tam volať: Chceme spoluprácu s Čechosl-ovákmi, dobre pre nich i pre nás. Jestli budú tam volať: Preč od republiky — tíež dobre. Aspoň pre nás. Ako pre nich, to nevieme. My im svoju ruku občiansky a priateľsky podávame, od nich závisí, či prijmú, či otdmietnú. My Ich vyzývame; poďte, pracujte s nami, účastnite sa spoločného diela — jedná sa.tiež o Vaše dobro a blaho, oi váš štát. Len na Váš je, na Vašej do-brei vôli, občania nemeckí a maďarskí. Provokáciami, nenávisťou a saboífážor ned-ocielite ničoho — tvorivou' prácov všetkého. My neprovokujeme, nechceme provokovať, ale ani nedáme sa Provokovať. Košice, 13. X. 1921. S i g m a. Horné Sliezske rozdelené. Otázka Horného Sliezska ktorá tak dlho zamestnávala Európu, je definitívne rozhodnutá. O tomto rozhodnutí, ktoré urobila rada Sväzu národov, bol vydaný tento telegram: Ženeva, 13. X, Podľa konečného rozhodnutia rady Sväzu národov bol priemyselný okršlek hornosliezsky rozdelený. Navrhnuté riešenie je kompromisom medzi t. zv. prvou a druhou čiarou Sforzovou, Okresy Hliv nice a Zabrze a časť okresu bytomského s mestom Bytomi pripadnú Nemecku, kdežto okresy Kráľova Hut, a Katovice s hlavnými mestmi a česfou okresu bytomského budú pridelené Poľsku, ktoré okrem toho má dostať okresy pstinsky a rybníčky. Na severe pripadne Poľsku časí okresu tamovického a lublineckého. Ostatné hornosliezske okresy budú napospol priznané Nemecku. Dočasná trojčlenová komisia za 10 rokov bude riadiť a spravovať hospodársky život v obidvoch oddelených častiach Hlasy tkče. Všetky časopisy rozpisujú sa o včerajšom rozhodnutí rady Spoločnosti národov v otázke hornosliezskej. „Národné Listy" píšu, že podľa návrhu rady Spoločnosti národov je vedenie rozhraničovacej čiary pre Nemecko o mnoho priaznivejšie, ako boly predošlé návrhy le Rondov a Sforzov. Časopis upozorňuje na chybnú nemeckú politiku, ktorá budovala už program ua predpoklade, že Hor. Sliezsko zostane pri Nemecku. Preto zprávy zo Ženevy účinkujú v Nemecku ako úder blesku z čista jasna. — „Čas“ píše. že rozdelenie Hor. Sliezska podľa návrhu rady Spoločnosti národov nemôže úplne uspokojiť želanie Poľska, ale predsa je přijatelné svojim kompromisným razom ako pre Poľsko, tak pre Nemecko. Nemecko ztratilo menej, než navrhovalo Francúzsko a Poľsko, dostalo menej ako mohlo dostať, keby francúzsky návrh bol býval v Najvyššej rade zvíťazil. Časopis víta rozriešenie otázky hornosliezskej, poneváč je nim odstránený problém, ktorý bôl príčinou toľkých napnutí a toľkých kríz. — V „Národnej Politike“ hovorí Lev Borsky, že rozriešením otázky hornosliezskej odpadá jeden z najcitlivejších bodov, v ktorom sa srážaly politické záujmy francúzske a anglické. — * Prager Presse“ ukazuje na podobný prípad v otázke tešínskej, kde taktiež bolo možno rozriešiť svízelný problém kompromisom. Zápisník Nina N. Sňesaréva-Kozáková: Úšklebky bolševizmu. Nacionali/zácie žien. (Pokračovanie.) Dni sa minulý. Približovali sa vianočné- sviatky. Helena chystala sa na cestu k>rodičom. V jasný mrazivý večer pred jej odjazdom Vladimir prišiel k nej rozlúčiť sa, a ponúkol ju aby sa išli prejsť. Následkom počínajúcich sviatkov ulice boly oživené, a študent nemilujúci hluk, zahnul do pobočnej ulice, kde bolo tišej, a útulnejšie. Sňiah sypal sa kyprými vločkami, padal na ich odev, a pokrýval vlasy. Ich hlasy jasne rozliehaly sa v mrazivom vzduchu a sníh vŕzgal pod nohami. Dievčina dôverne sa opierajúc o ruku Vladimíra, vyprávala mu o svojej láske, o brzkom svojom návrate. Šli okolo kasárien. Obrovská šedá budova nebola ešte osvetlená a hlúčky „krasnoarmejcov“ chodily pred domom. Bolo počuť zvuky harmoniky, necudné žarty a smiech. Študent urýchlil kroky, chtejúc prejsť ked v tom ozval sa za ním drzý hlas: „Daj pripáliť tovarišu!“ Obzrel sa. V ten istý moment ktosi ho udrel po hlave, a on stratil vedomie... Prišiel k sebe na tom istom mieste, na chodníku. Bola už noc. Hlava bolela a kiútilo v nej k nevydržaniu. Celý bol pokritý sňahom, ktorý doposiaľ ešte padal. Dlho stál Vladimir, nemohúc sa nijako vzpamätať a pripomieť si, ako sa ta ocitol. Hladil čelo, a napnuté vzpomínal, dokiaľ prechádzajúci nočný strážnik nedotkol sa jeho ramena. „Čo vy tu robíte, tovaryšů?“ Hlas vojaka vrátil študentovi pamäť: „Helenka! Kde je Helenka?!“ Zúfalým hlasom zakričia!, pochopiac, že dievčinu je preč. Ona bola so mňou,kedma udrel... pre Boha, kde je ona?!!“... Vojak sa zachechtal: „Hlaďme hlupáka! Ztratil dievku a reve ani blázon... Druhý raz nepij ako čert“. Po tých slovách chcel isť ďalej, ale študént ho zastavil: Bľadý ani stena s trasúcimi sa perami bol strašivý: „Rozumie predsa... tu sa stal zločin... ukradli dievča. Pomožte!“ „Strážnik udivene odstúpil, potom, pomysliac, plúvnul: „Dozerajte lepšie ked kradnú ! A možná že i sama odešla... Kdo bude teraz na ženské myslieť.“ Stráž sa vzdialila... Vladimir vebehol do kasárne. Na prahu ho zastavil službu majúci náčelník. Vyslúchnuc nesúvislý výklad študenta, pohnul len plecami a chcel odist, ked naraz dodal: „Chystá sa „nacionalizácia žien“, nemáte právo privlastňovať si ženu“ a odišiel, spokojný svojim žartom, a samým sebou. Potácajúc sa vrátil sa Vladimir domov, zašiel do bytu dievčiny ona tam ale nebola. Približovalo sa už ráno, ked nešťastlivý šuhaj prišiel k mílicii. Plakal, prosil, hrozil... Jeho areštovali za „narušenie tisiny“. Druhý deň, ked sa vrátil domov, Helena ešte vždy tam nebola. Neprišla ani näsledujúci deň. Pološialený, bľadý mladík vošiel do bytu komisára, hrozil jemu päsťami a plakal. Rozhnevaný a urazený komisár náčelník mesta, areštoval ho znova. Za dva dni študenta odviezli do nemocnice ako chorého na zánet mozgu. Ked prišla vesna, začal sa topiť sneh na poliach! a " ukázala sa zem, v predmestskom ^parku, fy| hlubokom úvoze bolo nájdené obnažené zmučené telo zlatovlasej študentky-Helenky. (Pokračovanie.)