Slovenský Východ, november 1921 (III/251-275)
1921-11-26 / No. 272
SľUEFTOOTOD *=• ■; 1 " ! — ~TM - / lot III. Ús. 272. ' j] ¥ Košiciach, v sobotu 26» novembra 1921. Za 80 halierov. 1 Bezpečnosť pevniny. iiOd vzdialených otázok Tichého oceánu l Dalekého Východu washingtonské po- 0 dnávania zastavily sa pri bližších otázpach a pre nás aj dôležitejších. Ba mô-Í me poyedaf, že odzbrojenie pozemné pre nás otázkou najvážnejšou, lebo je nič inšieho, ako otázka mieriš pevného alebo len dočasného, ktorý je nie ničím pým, ako prípravou vojny podlá starého ’ímskeho pravidla: ak chceš mier prihoiovuj vojnu. Lež odvažujeme sa v modernej demokracii tento starobylý náhľad nahradit spôsobom iným a v každom ohľade mierumilovnejším. V tomto je pravý význam Sväzu národov, vyšlého z miero vých jednaní parížskych. Ten istý význam řytkla si potom Amerika na práve vydržiavaných konferenciách washingtonských: Ide nám o získanie autority mierovej, ide o dosiahnutie bezpečnosti, zaručenej nie umelou kombináciou výbojných síl. ale o bezpečnost vyplývajúcu z mravného presvedčenia jednotlivých* čínitelov. Pokiaľ potom nemôžeme jednoducho přiznat, že toto morálne odzbrojenie je všeobecné a bezvýnimečné, ide prirodzene o mravné súručeustvo všetkých tých, ktorí sa k tejto snahe prizpajú, že druh druha nenechajú osamoteného na pospas zákeřního alebo pomstychtivého výbojcu. Že washingtonská konferencia tak ďaleko došla, ako už dnes vidíme, oprávňuje všetky veľké slová a nádeje, ktoré pred ňou boly povedané. Nie neprávom bola nazývaná pokračovateľkou a obno vitelko u versaillského mieru. Pokiaľ sa hovorilo len o obmedzení zbrojenia, alebo oddiaľovania možných sporov a srážok museli sme si klást pochybovačné otázky: Nie je to hriechom pred budúcimi pokoleniami, že to, čo teraz medzi sobeu nevieme rozumne vyriešiť, odsunujeme do budúcnosti, čo za ten čas výbušné látky len sa abromaždujú, a aby raz budúce pokolenia kruto sa krvavily pre spory a nerozumnost otcov? Priznávame, že sa bojíme tých sporov, ale nie sme vstave Ich odstranit a preto ich oddiaľujeme a budúcnosti, o ktorej pokrytecky hovoríme ako o lepšej budúcnosti, pripravujeme krvavý kúpeľ bez ohľadu na to, či v ňom neutonie ? Všetci dobre vieme, že budúca vojna bude horšia, hroznejšia a krvavejšia ako bola svetová, z ktorej sa nám ešte všetky rany nezahojily a predsa pred Washingtonem vracali srae sa do takých pomerov, ktoré by neboly ničím iným zež prípravou na novú svetovú vojnu. Málo bolo počuf o bezpečnosti, ktorá by nás pred novou katastrofou zachránila. Tejto slepej uličky boli si vedomí Amerikám a preto spôsobom dosiaľ nevídaným v diplomatickom svete, s priamostou vyzkúsenej demokracie štátny sekretár Hughes začal porady o odzbrojení. Americká pôda a prostredie bolo pojednávaniam priaznivé a tak sa vytvorilo skutočne nové mravné ovzdušie podávajúce a tvoriace onú bezpečnosť, bez ktorej mier je púhym slovom alebo pojmom v zmienenom rímanskom smysle — prechodným stavom od jednej vojny k druhej. Pre nás, ktorí od svojej obnovenej samostatnosti sme vždy boli idealistami mieru, je v tom veľké zadosfučenie, čo sa prejavilo po reči francúzskeho predsedu ministerstva Aristida Brianda. Náš pomer k Maďarsku je ten istý ako pomer Nemecka k Francúzski a preto Brian d prehovoril aj za nás. Neide teda len o bezpečnosť Francúzska, ale o bezpečnosť celej európskej pevniny. Súvislosť je tu očividomá, Briand prehovoril úplne v tendanciacn Hughesových s úprimnosťou, ktorá zaistila ma úspech u Ameriky či už otvorene —a- —-—* umnlŠMiíIainsi stvo pravde a spravodlivosti čiže, že tieto tri roky neporušily solidaritu a súručeustvo v základnom svetovom názore, nanriek odchylným stanoviskám vo veciach podružných. Súčasne sa ukázalo, ako vážne je obnovovať s času na čas tieto základné id.ee, lebo pre veci podružné rado sa na ne zabúda a „oni so špatnými úmyslami" už mávajú radosť, že jasné základné idee miznú s že nastupuje doba kalných vôd, v ktorých sa ich lov zdarí. Úspech Briändov bol úplný. Prvý odpovedal mu Balfour, uistil ho a tým Francúzsko, že ak by sa opakovalo položenie Francúzska z r. 1914 bude sa Anglicko opäť biť po jeho boku a na koniec složil sľub za národ anglický: „ÍSrdcia naše krvácajú pri spomienke na obete, ktoré Francúzsko vo vtíjne prinieslo. Vzhľadom k ich ohromnosti je tým potrebnejšie nivočiť pánstvachtivosf a chrániť sloj bodu sveta. Za Ameriku potom vyhlásil Hughes: „Smiem Francúzsku povedať, že pre obrancu slobody a spravodlivosti niet mravnej osamotenosti.“ — Toto sú slová všeobecnej platnosti. Musíme si ich opätovať všetci, lebo čiastkou slobody sveta je aj* naša sloboda a poneváč naša sloboda j tkvie ta. je založená na spravodlivosti nebude ani pre nás mravného osamotenia. Nedočakajú sa teda nepriatelia, žeby k nemu došlo a žeby sa im pccterilo nás slobody pozbaviť. Košice, 25. XI. ANTON STRAKA« Präsident &fagarsk o poľného hospodárstva na vÝch, Slovansko a v Pocfkarp. Husi. (Z rozhovoru s viceprezidentom drom. Holúbkom.) Praha, v novembri 1921. S radosťou som vyhovel pozvaniu viceprezidenta Štátneho Pozemkového Úradu p. dra Holúbka, ktotý mi prisľúbil, že ‘mi predloží dôkaz toho, jak úprimne sa zaujíma náš pán prezident o nápravu na hospodárskom poli, a jak rád využije každej príležitosti,.aby sa informoval, a kde možno pomáhal. Keď pri Svojej návšteve na Slovensku pozeral sa pán prezident z okna vlaku, zaujímalo ho, jak žije náš slovenský ľud a jak pracuje na ’ hospodárskom poli. A tu bolo mu veľmi nápadné, že na východnom Slovensku a v Podkarpatskej Rusi (zvlášf si zapamätal cestu od Michaľan po Užhorod) pri ceste mnohé výborné polia neboly obrábané, ale zmenené na pašienky. Táto chyba bola tak nápadná, že po svojom návrate hneď oznámil svoju zkúsenosf pozemkovému úradu, žiadajúc vysvetlenie a podrobné informácie. V svojom pdpise sa tiež pýta, či by nebolo možné tieto chyby odstrániť zaslaním vzorných hospodárov na tieto kraje, aby on! vyučovali tamojšie zaostalé obyvateľstvo zásadám moderného hospodářství a tak Praktickým spôsobom dopomohli chudobnému a neučenému slovenskému a rasínskému ľudu k blahobytu. K tejto otázke pozemkový úrad podáva nasledujúce informácie: Je pravda, že tieto chyby sa stalý a sú i po dnes. Sú to čiastočne ešte následky války; ich príčinou je nedostatok poťahov a motorov, dobytok bol zrekvirovaný vo válke a tá okoľnoisf, že následkom nedostatku pracovných prostriedkov, obyvateľstvo vrhlo sa na miesto obrábania polia na t č. výnosnejší chov dobytka a preto žiada všade pasienky. P. Ú. nútil veľkostatky o prepustenie pasienok, veľkostatkári však nabídli polia, ktoré potom obyvateľstvo premenilo na alebo Hardingdm. ITeraz tiež vidíme, že rozličné hľadiská obidvoch sa v skutočnosti a cieľoch ztotožňuj ú.] Briand nevynútil si súhlas len pre svoj rečnícky výkon, ale hlavne pre jasnosť svojho výkladu. Vylíčil postavenie Francúzska pred očami celého sveta a ten svet vidí, že Francúzsko nesmie nechať osamotené, dokiaľ ešte jasne vidí. že k mieru je potrebné dvoch strán. Francúzsko je ochotné zaistil svetu nerušený mier, ale jeho bezpešnosf je stále ohrožovaná Nemeckom, nie ovšem oným demokratickým, novým Nemeckom. Je stále ešte iné Nemecko, ktoré za vojny sa ničomu nenaučilo a ktoré si zachováva špatné úmysly z doby predvojennej. hovorí Briand. a proti tomu odzbrojiť Francúzsko nebolo by podporovať nerušený mier. Podľa vyhlásenia Brianda je „Nemecko je v stave každého dňa znovu začiaf vojnu“. Preto volá Briand: Svet musí vidieť, že Francúzsko nie je osamotené. Prvou podmienkou morálneho odzbrojenia Nemecka je, aby samo poznalo, že všetci spojenci sú dosiaľ za Francúzskom. Pokiaľ nemecká demokracia bude triumfovať. nádejeme sa trvalému mieru. Fran cúzsko urobí všetko, aby túto hodinu priblížilo a počína toto dielo. Toto je podstata Briandovei reči. Všetci ktorí chápeme postavenie svoje, chápeme aj postavenie Francúzska a Briand tedy hovoril i z našich myslí a za nás. Jeho vývod je jednoduchý: Svet musí vedeť, že nie sme samotní so svojimi starostiami, ale že našu bezpečnosť zaručuje jednomyseľnosť všetkých, ktorí po boku Fran«■i—ha.nrad troma rokmi ffjboipválLvífaž' pasienky. Stáva sa to preto, poneváč obyvateľstvo ešte nevie, že tým robí štátu a jeho zásobovaniu citeľné škody, a nevie, že na pr. zasiatie krmiva pre dobytok (ďatelina a pod.) je lepšie i pre chov dobytka, jak nechanie tak rozšiahlych pastvín. Chyby tohoto hospodárenia sa v krátkej dobe objavily a poz. úrad okamžite zakročil cez odpor dotyčných hospodárov aby sa podobné prípady nemohly opakovať. Stalo sa však, že hospodári pôdu, ktorú dostaii od pozemkového úradu do árendy, zašiali svoju pôvodnú pôdu premenili však v pašierJcy. To sú ešte dozvuky poprevratnej revolučnej nálady, ktorá nerada respektuje zákony republiky Poiz. úrad na to nariadil revíziu do ärendy danej pôdy a pohrozil hospodárom, že im odoberie pridelenú pôdu v tom prípade zmeniia-Ti oddelené, alebo vlastné polia na pašienky. Tento záväzok musí byť prijatý do pachtovné! smluvy. Poz. úrad pečuje ďalef tiež í o to. aby v slovenských a rusínskych obciach holy sriadené zimné hospodárske školy a poľnohospodárske družstvá každého druhu Sriadtenie vzorných hospodárstiev na Slovensku a v Podkarp. Rusi má poz. úrad tiež v programe a pri väčšej ploche už i teraz sa sriaďujú takéto vzorné hospodárstva, tiež i pri kolonizácie. Pri týchto prípadoch dľa možnosti už j teraz prideľuje sa inštruktor vzorného hospodárstva Je však treba, aby s’oýenshf hospodári nedívali sa nepriateľsky na sriaďovanie takých hospodárstiev a aby v poľnohospodárskom Inštruktorov! videli učiteľa, ktorý prišiel k nim preto, aby Ich poučil, aby im ukázal, jak sa hospodár! \ Čechách a na Morave, kde sa každá piaď zeme využitkuje, aby ona niesla osol« svojmu majiteľovi. ‘Zápisník Karol Habsburg v Herteň^teine. Napísal Fr. Procházka. (Pokračovanie.) Náklad na habsburgský dvor bol ohromný. Karol živil všetky osoby zdarma, dával im voľný byt, stravu a okrem toho platil rozltčných podriadpých agentov, hostiny atd. Mesačne spotrebovalo sa nejmenej 90.000 až 100.000 Švajčiar, frankov, na našu menu peniaze nesmierne. Peniaze sháňali všelijako, a často sa stávalo, že sa hlavný „kuchmajster“ Schonta octnul pred prázdnou pokladnicou a Steinerovi bolo treba. sháňať úver u židov. Často pomáhal knieža Lajoš Windischgrätz alebo princ Sixtus pôžičkami u francúzskych alebo madarských priateľov. Hlavným zdrojom Karola a jeho dvora bolo jeho dedictvo po Františkovi Jozefovi v Londýne, potom peniaze, ktoré sa mu podarilo priniesť so sebou z Rakúska do Švajčiarska a ktoré mu tu a tam priatelia z Rakúska poslali. Je pravdepodobné, že dostával aj peniaze, ktoré skryj na bývalých svojich majetkoch v Čechách. Nadarmo necestovali poslovia zo služobníctva do Brandýsa a St. Boleslavy. Po Františkovi Jozefovi zdedil Karol časť ohromného vkladu, ktorý bývalý cisár mal v londýnskych bankách. Podiel Karolov činil mnoho miliónov Švajčiar, frankov, a von Steineroyi sa podarilo r. 1919 vymôcť v Londýne uvoľnenie sekvestrovaných peňazí pre Karola. Dopravili ich do parížskych bánk a odtiaľ s nimi z Prangins disponovali. Karol počítal, že nebude dlho odkázaný na tieto peniaze, platil každému, kto prišiel a kto sľuboval, že pomôže ku ztratenému cisárstvu V Prangins vyvinula sa atmosféra konšpirácie, ohnisko medzinárodných šejdirov najhrubšieho zrna a všelijakých nespokojencov, ztratených existencii, ktoré sa snažily priživiť z bohatého podielu Karolovho, alebo sádzali na jeho kartu; a pravda, netrvalo dlho a pokladnice boly prázdne. V zlých časoch, ktoré potom přišly, pomáhali Karolovi všelijakí dobrodruh hqvia, najviacej Štýrsky barón Veitschberger, kedysi nie veľmi bohatý Štýrsky sedliak, na ktorého poliach sa našly výdatné ložiská vzácnych magnesiových rúd, z ktorých netušene zbohatnul; Veitschberger si kúpil od Karola barónstvo a zostal mu za to zaviazaný ; v zlých časoch potom stal sa jeho priaznivcom. Ked ale Veitschber- \ gerovi trvalo to predsa len dlho a Ka- j rol pumpoval čím dalej tým viacej, j Štýrsky patriot nevidiac, že by z pe- ' ňazí niekedy mohol dačo mať, obrátiť sa k nemu chrbtom. Karet musel siahnuť na hotovosti, j ktoré prepašoval so sebou do Švajčiar-1 ska. Naviazal styky s pokútnymi ban- j kami, najprv s akousi bankou Rosen- j blum a spol. v Curychu, potom s peňažným domom. Schlegel a spol Ti dávali zálohy, špekulovalo sa s valutou, robily všelijaká pletichy, až Schlegel, ked Karol mal u neho pohľadávky,, asi o tri týždne oznámil, že žije v' strednej Amerike, kam na neho jeho veritelia nemôžu. Tento nevdát dk na-, pálil nielen Karola, ale i jeho bratri-, čka Maxika, strýca Fridricha (Gera),, a Habsburgovia neodvážili sa ani prihlásiť ohromné pohľadávky hu honri kurznej podstate — tákého rázu boly ich machle. Podrobne líči peňažné Karolave ple- Uchý a jeho nezdar svqjsjgrßky íwaah