Slovenský Východ, január 1922 (IV/4-25)
1922-01-28 / No. 23
2OTTO WyCHQD Roí. IV. Cis. 23. V KoSIciach, w sobotu 28. januára 1932. Bývalý maďarský minister Ernest Garami o českosl. robotníckom hnutí Vec založenia maďarskej soc. demokratickej strany v Košiciach a v Podkarp. Rusi. Košice. 27. jan Dva dni sa zdržoval v Košiciach bývalý madarský minister Garami, ktorý sa na ten čas nachádza v emigrácii vo Viedni. Jeho príjazd do Košíc je v spojení s u'vorením soc. demokratickej strany. Porady o založení soc. demokratickej strany odbavovaly sa v Šalkháze. na ktorých sa zúčastnili okrem Garamiho z košických obyvateľov i Alexander Mildes, Juraj Banekovits, dr. Zoltán Vécsey. a z Podkarpatskej Rusi Mo-ic P reu s z.býv. predseda maďarskej odborovej organizácie sadzačov. Na porade sa konštatovalo, že založenie soc. demokratickej strany predbežne je predčasné. Náš redaktor ináče mal rozhovor s Giramim, ktorý sa o československých robotníckych pomeroch vyslovil nasledovne: — Na terajšom pražskom kongrese odborových organizácii sa dokázalo, že oči robotníctva sa pomaly otvárajú. Vplyv tohoto procesu musí účinkovať i na robotnícke hnutie východoslovenské a podkarpatoruské. Tu síce predbežne dostali väčšinu ľavičiari, čo neznamená mnoho. O príčinách tejto väčšiny nechcem sa vys'o viť. poneváč sa nezúčastním v tunajších politických hnutiach a môžem hovoriť len na základe mojich informácii. Je pravda, že tunajšie pravičiarské hnutie je ešte slabé, ale keď príde čas, budú na to i ľudia, ktorí sa postavia na čelo tohoto hnutia. Títo ľudia vylúčia sa prirodzene zo strany komunistickej, práve tak, ako sa vylúčili s voj í-o času z nášho lona omámení dogmami i terajší komunisti. Tento rozkladný proces nenechá čakať dlho na seba. Toto povedal Garami o robotníckom hnutí na východnom Slovensku, na ostatné otázky Garami sa zdráhal odpovedať. Valuta. Mnobo sa teraz hovorí o našei valute od tel doby, čo počala stúpaf. Jei vzostup je úctyhodný, ked dosiahol už 9 frankov na curyšskej burze za 100 Kč. Hovorí sa o nej a väčšou pozornosfou ako sa o nej hovorilo, ked povážlivé klesala a ked patrila takmer naša koruna k najnehodnotnejším menám. Dnes dáva jei cudzina síce hodnotu skoro dvojnásobnú oproti najväčšiemu jej poklesu v minulom roku, ale predsa aj to pôsobí starosti, poneváč taký vzostup má velký vplyv na ce é naše hospodírstvo. Presunovenie cien našich a zahraničných je tuná velmi citelné a preto je čut pochybovačné hlasy, ktoré sa pýtajú, či také presunutie nám môže byf vôbec prospešné. Ide hlavne o náš vývoz. Tento je vzostupom koruny značne znesnadněný, lebo cudzina nebude chcžef alebo môcf platiť za výrobky tolko, kolko za ne musíme požadovat v našich peniazoch. Tsk, jestliže by sme len vyvážali a nič od cudziny nekupovali, skutočne by tu bolo nebezpečenstvo, že prestávame byf schopní konkurencie. Pre toto vývozci sú značne znepokojení a radi by vnuknut všetkým ostatným, že stúpanie koruny je priamo katastrofálne. Podobné názory sa našly i vo Francúzsku, ked tam porovnávali vysokú hodnotu franku proti nízkej hodnote marky. Vyskytnul sa tam smer domnievajúci sa, že znehodnotenie meny by zem priviedlo k žiadanému blahobytu. Toto „upadkárstvo" však je klamné a istý prospech môže priniest určitým kruhom špekulantov. Nesmieme počítat len s vývozom, ale musíme brat do úvahy aj dovoz. Od cudziny potrebujeme velké množstvo nie tak výrobkov ako zvláště surovín pre náš priemysel. Ak spracovávame cudzie suroviny. premenujeme ich svojou pracou, dodávame im novej ceny a takto potom s nimi môžeme sa opät objaviť na svetovom trhu. Inak řečeno nepredávame len v cudzine svoje výrobky za peniaze, ale aj za iný tovar, zviášie suroviny, kioré pri nízkom stave našej valuty môžu byf pre nás nedostupné. Nedostáva sa potom nášmu priemyslu potrebných surovín alebo len za veľmi vysoké ceny, že ked ich domov dovezieme smutne priznávame, že sme ich boli nútení přeplácat a kríza v prie mysle, ktorý ich potrebuje, nemôže pominúť. Iná námitka proti vysokej valute je, že zahraničné dlhy sa stúpaním zväčšujú. Tu však príde na to, či sme dlžní v korunách či v nejakej cennejšej či ako sa hovorí ušľachtilejšej valute. Veľmi pochybujeme, že väčšina našich zahraničných dlhov bola nám požičaná v československých korunách. Ked holá nedôvera k našim peniazom, každý kto požičal, urobil to v dolároch, librách alebo frankoch Jestliže máme teraz vracať, musíme kupovat tie dolary, libry, alebo franky a tu je rozdiel, či musíme za dolár zaplatiť 100 Kč a či len 50 Kč. Stúpanie valuty musí ma; teda vplyv na presunovenie cien. Predovšetkým našich cien vzhľadom na zahraničné e len potom presunovanie cien a? v n utri zeme, u nás doma. Prvou etapou je, že sa pomaly odstraňuje tak zv. podcenenie meny. To sa javilo tým, že kupná cena naše i koruny doma bola a ešte je väčšia než za braniciami. Tým pre cudzinca s dobrou valutou stávali sme sa Eidorádom; za babku si mohol kúpiť, čo srdce zažiadalo. Dokiaľ naša koruna bola viazaná na nemeckú marku, výhľady pre budúcnosť boly osudné, lebo ťažko bolo pochopiť, prečo nás hospodársky cudzina tak beohľadne smiešova a s Nemeckom. Odpútanie od nemeckej marky je veľkým pokrokom a cudzina len teraz uznáva s dôverou našu samostatnosť, ze našu korunu samo-statne oceňire. Nehovorí sa nadarmo, že len teraz naša pcdzimná. úspešná mobilizácia otvorila oči cudzine. Presunovanie cen samo o sebe ovšem značí opäť kríza obchodnú a hospodársku a treba tu rraf hodne odhodlanosti a tr eziivosti. Predsa- však nebudeme si priať „úpadkovej” politiky finančnej, ktorá by sa tešila zo stáleho klesania našei koruny. Pri tomto ú jadkárstve otvára sa pod nohami priepasť, že všetky hodnoty svedené budú na nulu; pi i vzos^uoe valu y dostávame pod nohy pevnú pôdu. Cenové prestupovania sú národohospodárskym vývojom a pokrokom. Treba sa obávať len náhlych a skákavých presunov. Tie sú vždy krit cké. Preto pre valutu po dlhých rokoch povo’ennej skúsenosti utvoril sa názor: Ideálom nie ie ani vysoká ani nízka valuta, ale stálá, nekolísajúca valuta. Ooet zvýšenej valute prináša prvé štátne úradníctvo. Dúfajme nie len. že táto obeť nebude márna a že sa našs koruna udrží pri skutočne« svojej hodnote a'e že š*át nebude šanovaf ani tých, ktorí valute prv ma i priniesť akúsi obeť nei štátni zamestnanci. V Košiciach, v januári 1922. -k Nemeckí kresťanskí sociáli na pomoc ľudákom. Praha, 27. jan. Posl. Hlinka a súdr. podali v snemovni návrh na autonómiu S’ovénska. V návrhu sa žiada slovenský snem s 92 poslancami o jednej komore. Pos’ancom môže byf len Slovák. P«i kancelárii prezidenta republiky má byť sriadené zvláštně slovenské oddelenie. Slovenské pluky môžu byf umiestené len na Slovensku. Spoločné veci sú: prezident, armáda, financie a za hraničné veci. Návrh žiada úplnú samostatnosť Slovenska vo veciach školských, a d m nistračných a sudcovských. Správu Slovenska má viesť samostatná vláda ktorá by mala všetky rezorty. Návrh zákona podpísalo 12 ľudákov a 12 nemeckých kresťanských socialistov. o Reorganizácia mestského úradu v Košiciach. Záležitosti, patriace do právomoci metskej rady, rozdeiiii na 10 oddelení. Košice. 27. januára Zástupca košického mešťanostu dr. Krie bei vypracoval plán na reorgan:záciu mestskej sgendy v Košiciach. Podľa tohoto plánu bude sriadených 10 osobitných oddelení a to: 1. prezidiálne, 2. finančné, 3. daňové, 4. mestské hospodárske, 5. sociálnopolitické a kultúrne, 6 verejnozíravotnícke, 7. priemyselné a poriadkové. 8. vojenské a odde!enie prisluš nosti, 9. stavebné a 10. oddelenie verejných podnikoch. To'o n vé rozde'enie mestskej agendy vstúpi dňom 1. februára L r. do platnosti Vyjasnenie v robotníckom hnutí na Slovensku. Pred utvorením maď, strany soc. demokratickej. — Ma čele hnutia stojí Miku áš Molnár a dr. Mojžiš Šimon. Košice, 27. januára, Už v minulom našom článku sme pou kázali, že na východnom Slovensku sa zamvšľa založenie mad. soc, dem. strany, A tak sa zdá, že v blízkvcb dňoch dôjde skutočne i ku založeniu. Madarský demokrat'cký živel na Slovensku začína hľadať tie chod íčky, ktoré by ho zaviedly na pevnú pôdu reálnej politiky, a zamvšľa rozrezať všetky nitky, ktoré bo spáíaly taine i verejne s budapeštianskou politickou orientáciou. Doteraz madarský živel stál v službácl pravej a ľavej reakcie, a viedli ho takí vodcovia, ktorí sa honil! za neuskutočni teľnými snami a nepočítali s danými pomerami. Občiansky živel dirigovali z Budapešti a robotníctvo z Moskvy. Tunajší vodcovia maďarského ľudu nahovorili mu. že ich žonglérska a bublinová poliťka je vstave terajšie pomery zmeniť a stvoriť status qio aute, a na miesto otvoreného politického boja. hlásali mu: puči zrnu s. terror, illegitimné organizovanie a dobrodružskú politiku. Menovš‘e v robotníckom kruhu bolo možné podporovať, bezhlavosť, ktorá so zmesou nového štátneho útvaru nastala, Vedenia soc. demokratickej strany pri voľbách v r. 1920 přešly cez také metamorfóza, v dôsledku ktorých smer robotníckeho hnutia dial sa v opačných intenciách. Komunistickí vodcovia robotníckeho hnutia natrúbili zbiedačenému robotníctvu, že príčinou jeho strádaní a nerestí sú doterajší jeho vodcovia, následkom čoho s demagogickými prostriedky podarilo sa im zadovážiť si prevažnú väčšinu. Záležitosti komunistickei sírany vedie generálny štáb bez všetkej kontroly. Robotríctvo nemohlo sa doteraz preto dozvedieť o ich machináciách, lebo komunisti obsadili všetky redakcie časopisov strany. Temer vymonopolizovali si vedenie robotníckeho hnutia. Príčinou tohoto je medzi iným i to, že maďarskí emigranti nevystupovali jednotné a svorne oproti Hortbyho kurzu. Zorganizovanie maďarskej soc. demokratickej strany je dnes velmi závažným úkolom, ktorej najväčšou úlohou bude odhaliť robotníctvu všetky tie blúznenia a tŕran a. ktorými ho komunistickí vodcovia temer 2 roky krmili Ako sa dozvedáme, zamýšľa sa predbežne založiť len expozitúra soc. demokratickej strany na východnom Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, z ktorej by sa neskoršie vyvinula soc. demokra'ická strana. Ernest Garami vodca soc, demokr. frakcie maďarských emigrantov prišiel včera do Košíc, a mal so svojimi súdruhmi dlhšiu dôvernú poradu. S novým politickým utvorením opäť by sa zúčastnil aktívnej poiitiky Mikuláš Molnár bývalý madarský župan Košíc, a v Podkarpatskej . Rusi sa postaví na čelo hnutia advokát dr. Simon z Beregszászu. Z Rumunska. [Dopis zpravodajcu „Slov. Východu“J Bukurešf, 25. januára V úze go í zväčšený rumunský štát v tých to dňoch prežíva najťažšiu krízu svojho politického života. Nie aktuálna vládna kríza, ani rýchly úpadok rumunských peňazí lei, ani okázalé nepriateľstvo vodcov jednotlivých politických strán, ani samosorávne snahy žúp sú tými vecmi, ktoré by znamenaly krízu. Ani to nemôžeme nazvat krízou, že Bratianu — more patrio — rozdáva štailumí, sľubuje dva miliardovú bezúrokovú pôžičku Banke Nationale, dáva vládny program vtedy, ked jeho stra' na nemá nič spoločného s prúdami európskej demokracie. Toto všetko neobsahuje ešte všetky príčiny a zjavy prítomnej krízy Rumunska, Dnešné časy už nevydržia tempo udalostí roku 1914 Dneska kríza neznamená číra zmenu osôb, a nie ie výlučným te1 matom salónov, politických kaviarní a miestností. Dnes už niet takého štá'u, kto rého polihkovia by sa mohli udržať na po l ticket aréne s používaním krásnych i prázdnych fráz. Vo Francúzsku moho prísť Poincaré, v Rumunsku Bratianu — toto všetko — ako sa hovorí — nič ne zmení na situácii Lebo napraviť situácii