Slovenský Východ, január 1922 (IV/4-25)
1922-01-15 / No. 12
Roč. IV. Cis. 12. V Košiciach, v nedeľu 15. Januára 1922. | Za 1 korunu. lán Michalko: ■ Koncentrácia rusínskych politických strán Košice, 15- januára. Ze v 400 000 duší počítajúcom Rusínsku vyrástlo behom pol tretá roka toľko politických strán to sa samo sebou rozumie. Osobná ješitnost a řevnivost jednotlivých vynikajúcich ľudí bola tak veľká, že priepasť. ktorá sa utvorila medzi nimi v politickom a spoločenskom živote dokázala sa až do dnešného dňa neprekonateľnou. Každý chcel z nich vyniknúť, každý chcel byť samospasiteľným vodcom zgniavenóho podkarpatského rusínskeho ľudu, preto sa zaklada'a strana za stranou- Toto a hromadné zakladanie politických- strán malo soomôcť predovšetkým jednotliv-! com. a bral sa veľký ohľad na osobné a rodiné záujmy. Ľud. ten úbohý a zbiedačený rusínsky ľud, ten mal slúžiť len dobrým prostriedkom k dosiahnutiu osobných, —a vo veľkei časti — neoprávnených chorobných ambícií, nových, revolúciou a prevratom na povrch vynorených osobností- Shromáždilo sa v kaviarni in—20 inteFisrentov. založili stranu, a pustili sa oproti druhej strane do nešeredných politických boiov. do demagogi- j ckých — vereiný a domáci život rozvrátiacich — štvanie a zabúdali, že nie ja!»vo politizovať, ale učiť a to hodne a vytrvale učiť sa im nadovšetko treba- Rusínsky ľud potrebuie vzdelania, aby mohol snrávne pochopiť tie politické heslá, ktoré sa jeho vodcami demagogicky meUzi neho hádžu. Za tri roky sme s Rusínska nič iného nepočuli ako žalostné a na všetko sa ponosujúce hlasy, a volalo sa silným hlasom so všetkých strán o pomoc. Jednotlivé! politické strany na miesto sblížovania sa stále oddialovaly a na miesto konštruktívnej práce, ktorá by bola pomohla postaviť piliere štátneho a národného života na Rusínsku, nevysloviteľnou zažratou opozíciou búralv ! to čo sa horko-ťažko vybudovalo. Muselo doist k vianočnej návšteve ministerpredsedu dr. Beneša do Podkarpatskej Rusi, aby vyzval všetky rusm^ke politické strany k podaniu si bratské? ruky. aby vypracovaly jeden spoločný program, na ktorom by sa dalo reálne a positivně stavať. Bez určitého, dôkladne a odborne vypracovaného programu. bez pevnej základne, nemožno začať budovať- Cieľ .musí byť Jasný, a'e musí mař 1 mocný zákíad, Ináče nedopracujeme sa nikdy želaného výsledku. A rusínske politické strany toto dosiaľ neveďely. Nechaly, sa viesť slepou záštou, zarytým a samovražediným bojom vybijaly sa ich energie, na miesto toho, žeby si bo'i ich vodcovia priateľsky zasadli k zelenému stolu a porokovali si o kultúrnych politických, hospodárskych potrebách! svojho národa, rozbíjali si na verejných schôdzach hlavy, a nechali sa huckať Jeden oproti druhému. Ale rusínske príslovie hovorí: „časť dasť radu“, preto sa úfame. — veď je to najsamprv rusínskym národným záuim-om — že koncentrácia všetkých rusínskych politických strán sa tentokrát už uskutoční. Tak sa zdá, vodcovia rusínskeho ľudu už i sami dože hliadajú. že toto príslovie sa vyplňuje, a že ku riešeniu rusínskej otázky nie je potrebné mať toľko politických strán. Na Rusínsku sú ti°to do ohľadu pr'duce poliťcké stranv: 1. Volašinova: 2. Kaminkébo: 3. P-ašča'kn: 4. Puzu: 5. Beskvda a ô. Oagntku. Toto. sú vodcovia tých strán..ktorí,' ak,chcú 'vážne spomôcť. svojimi ľudu a štátu, slúčia sa na zajtrajšej schôdzi v iedm silný a nerozborný politický blok. Čajový večierok u vicegubercátora Ehrenfelda." (Pôvodná zpráva Slov. Východu.) Užhorod, 14. januára. Na dnešný deň odpoludnia na 5. hodinu boli pozváni vice-gubernátorom Ehrenfeldom na čajový večierok zástupcovia rusínskych poliiických strán, žurnalisti, vyšší hodnostári mesta Užhorodu a referenti gubernátorstva. Nálada prítomných bola veľmi veselá a porokovali si v priatelskom krúžku o potrebách a núdzach Podkarpatskej Rusi. Vjceguverner predniesol novoročný pozdrav v reči rusínskej a českej, v ktorom povedal, aby nový rok priniesol zdar všetkým snahám o blahobyt v Podk. Rusi. V reči k redaktorom zdôraznil, ako potrebná je ich spolupráca so správou zeme a ž'adal !ch podooru. ubezpečujúcich podporou ci i ne >rávy. Po viceguver, ujal sa slova menom politických strán rusínskych riaditeľ P. Ang. Vološin a prial zemi i viceguvernérovi v Novom roku mnoho zdaru. Tiež další rečník dr. Andrej Gagatko, prehovoril v tom istom smysle. Menom tlače, povedal reč dr, Jozef Kaminský za tlač rusínskú a dr. Dezider Zombory a redaktor Emil Havas za tiač maďarskú. Všetky reči súhlasí y v tom, že jedine konzohdácia je vstave, aby podiorova'a najlepšie snahy a rozkvet Podk. Rusi. Hnutie amerických Rusínov za užhorodskú rusínsku universitu. (Pôvodná zpráva „Slov. Východu).“ Košice. 13. januára. Americká .Prosvitá* uverejňuje článok písaný Michalom HanČínom. v ktorom sa vyzýva americká rusínska verejnosť, aby složila toľko dollárov. koľko je potrebné ku založeniu a vydržiavaniu jednej univerzity, Medzi iným píše toto: Doma, na Rusínsku niet mnoho rusínskych vlastencov. Väčšia čiastka intelligencie tiahne k Maďarsku. Toto je taká sila, proti ktorei nevedeli ani dobrí naši národovci, ani sám Žatkovič účinne pracovať. Túto silu len na taký spôsob zdoláme. ak vystúpime proti nej v úplnei pohotovosti. Keby sme boli v roku 1918 vystavili v Užhorode rusínsku univerzitu, o pár rokov boli by sme už mali toľko inteligencie, ktorá by bola viedla náš národ. Keď Rusi môžu mať univerzity v New* Yorku. v Carihrade, v Paríži v Berlíne a Ukraiinci v Prahe, prečo by sme my nemohl mat v Užhorode. Budov máme dostatočne. Tam je Alumneum, internát rádu sv. Bažila, ktoré budovy sú vhodné pre umiestnenie univerzitného Studentstva. Ostáva len vydržovanie univerzity a profesorských síl. Teraz prídeme na rad my. americkí Rurini, Americká .Rada“ .Soiedinenia“ a „Bratský Urjad“ najdú spôsob, ktorým siožia ku založeniu univerzity potrebných 150.000 dollárov. Ked každého spolku každý člen dá len jeden dollár, sosbiera sa ľahko spomenutý obnos. Znárodnenie univerzitnej výchovy a jej osamostatnenie je naílepšou zárukou, aby sme nesplynuli do toho, alebo onoho národa. Zaujímavá mad’ar. literárna polemia v Košiciach. Aidorj vo svojei väčšej objektívnej kritike o tomto večierku konštatoval, že pohoršenie sa so stránky obecenstva poukazuje len na jeho malomeštiactvo. Na toto odpovedali úradní básnici starého maďarského panského svetu ostrou a odsudzujúcou odvetou, v ktorei útočia ostro na modernú maďarskú, literárnu gardu- Z tohoto sa rozvinul veľký tlačový boj, v ktorom sa zúčastnili všetky košické maďarské noviny. Domäci orgán starých maďarských pánov „Kassai Ujság“. nezdržal sa použiť ani tých najpodlejších spôsobov, len aby svojich nepriateľov, — agilnú a pokrokovú mládež, — hrubými slovy a nekvalifikovanými výrazy učusal- To sa mu však nepodarilo, lebo dôvody napadnutých boly nepodvrátiteľné-Ütoky maďarských spisovateľov za starého sveta boly namierené menovite proti nadanému a šikovnému maďarskému básnikovi Deziderov! Vozárimu. ktorému sa vo včerajšom čísle „Kassai Ujságu“ vytýka (značka em.), že je to smutné, keď maďarský básnik verí vo večnosti S'ovenska. Z tetjo polemie je jasno, že nakoľko sú nepravdivé tie každodenné tvrdenia maďarskej tlače, že maďarský ľud je lojálny voči republike, a že Čechoslováci nemaiú pochopenie pre kultúrne potreby maďarského ľudu. Áno. živel československý v. Košiciach vie si ctiť a vážiť kultúru a uumenle i iného národa, a nerobí z toho politiku, ako to robí šovinistické maďarské obecenstvo, ktoré vo svojej namyslenosti a předpojatosti nenávidí všetko, čo 5e československé. A keď sa naide rozumná a pokroková čiastka medzi maďarským národom, ktorá hlása na miesto nenávisti lásku a sblíženie tu vytiahnu starí kuruci svoje ťažké delá, a neperným spôsobom _s denunciáciou — chcú utíšiť svoiich protivníkov- Toto je však zrejmý dôi-'az. že Maďari nestoja na toľko o švom kultúru a umenie, ako o pekné tváre niektorých zakuklených šovinistov. Však národ, ktorý osobné záujmy kladie do popredia svojim kultúrnym a umeleckým záuimom. nemôže sa dočkať skvelej budúcnosti. Ján Michalko. Košice, 12. Januára. Pred nedávnym časom začal v Bratislave výchádzaf maďarský beletristický časopis „Tiiz“ (oheň), ktorý si určil za svoj cieľ — okrem literárnych a kultúrnych snáh — i kultúrne sblíženie maďarsko-československé. Košickí spolupracovníci časopisu „Tiiz“ sriadilí literárny večierok, na ktoromi predniesli svoje reprezentatívne tvorby, Medzi spomenutými stranami — odhliadnuc od strany Oagatkovej — harmonia a úplná shoda je ľahko uskutočniteľná. V ekonomických a náboženských otázkach — čo je podstatou ich politiky — stoia na základe status ouoante, v školské] politike hlásajú učenie autochtónnej ľudovej reči a v otázkach autonómia sa tiež úplne shodu i ú-Program rrany Oagatkovej je nepreklenuteľný. lebo v náboženskej politike hlása prestúpenie ľudu z grécko-katolfckei viery na pravoslavnú a na miesto domácej reči, chce zaviesť reč veľkoruskú. Ak sa podarí uskutočnenie koncentrácie rusínskych politických strán, váha Oagatkovej strany odpadne, lebo sa opiera o zahraničné, menovite z východnej fíahče přišlé sily. a smliaždí sa v kultúrny. nikomu neškodlivý spolok. K zavedeniu ústavného života na Rusínsku je potrebné utvorenie troch politických atan, na miesto doterajších 17. A sia na ktorom sa zúčastnili i miestni československí kultúrni a národní reprezentanti, kým väčšia čiastka maďarského obecenstva neprišla na pozvaný večierok- V jednom prednesenom čísle, v novellé iedneho košického maďarského spisovateľa vyskytly sa erotické výlevy, na čom sa jedna čiastka maďarského obecenstva pohoršila. Literárny kritik maďarského denníka „Kassai Napló“ Karol ce: 1-, rusínska národná strana s demokratickým programom (členom môže byť každý roľník, úradník, učiteľ a kňaz). 2- soc: demokratická strana s rusínskym charakterom. ktorá vybudovala silné robotnícke hnutie, ktoré je ra Rusínsku veľmi potrebné a 3.. maďarská strana. Otázky v ktorých sa musia rusínske strany dohodnúť, aby sa uskutočnila koncentrácia, a abv mohla bvt rusínska otázka úspešne riešená sú takého významu, ktoré nemôžu tratiť shodu a porozumenie, tým viacej, poneváč niektorí už zasievajú kúkoľ medzi íednotlivé rusínske strany, aby memožniil .koncentráciu Rusínov. lebo od rusínskeho spoločného frontu obávaiú sa o svoju kožu. Napriek všetkým intrikám, ktoré pracuiú na zmarení úplnej slíodv všetkých Rusínov kojíme sa tou nádeiou, že u Rusínov zvíťazí zdravý rozum. a podajú si ruky. Koncentrácia rusínskych politických strán bude prvým krokom ku úspešnému riešeniu rusínskej otázky. Domáce zvesti. Pán prezident renubliky poslal dnes tieto telegramy: Praha. 14. I Jeho Veličenstvu ’~áľovi Alexandrovi, Belehrad. Pri zprávě o zasnúbení Vášho Veličenstva je mi radosťou wsloviť Vám moje úprimné blahopranie. Teším sa teito šťastnej udalosti, ktorá ešte viac sblíii obe zeme, s ktorými sme spojení pravým bratským a spoločným záujmom. íľ. G. Masaryk. Jeho Veličenstvu kráľovi rumunskému Bukarest. Pospiecham. aby som blahoprial Vášmu Veličenstvu k zasnúbeniu kráľovskej princezny, ktoré posvätí príbuzenským sväzkom sblíženie obidvoch zemí, s ktorými nás dejiny a spoločné záujmy čestne spojily. T. G. Masaryk. Policajný kapitán Boučo preložený do Užhorodu. (Pôvodná zpráva „Slov. Východu).“ * Užhorod. 14. jan. Agilný mukačevský hlavný policajný kankán Vladimír Boučo, rodák z Nového Mesta nad Váham, bol preložený do Užhorodu. Boučo bol prvým slovenským polica:ným kapitánom v Užhorode po prevrate, kde si získal veľké zásluhy počas boľševického vpádu. Potom ho preložili do Beregszászu a Mukačeva, kde svojou