Slovenský Východ, máj 1922 (IV/100-123)
1922-05-16 / No. 111
warn vra® Ročník IV. Cis. 111. V Košiciach, v utorok 16. mája 1922. Za 80 halierov. >j Boj medzi majiteľmi veľkostatkov a poľnohospodárskymi robotníkmi v Podkarpatskej Rusi, Velkostatkáři v boji s poľnohospodár, robotníkmi.-—Pozemková reforma, (Od zvlášt. zpravodajcu „SI. Východu“). Beregsás, 15. mája V nedeľu dopoludnia mali v Beregsáse podkarpatoruskí poľnoroboíníci svoj kongres. Ako sme už oznámili, utvorili si podkarpatoruskí veľkostatkári minulý týždeň organizáciu, ktorej cieľom je bojovat proti pozemkovej reforme. Táto organizácia minulého týždňa sa usniesla, že podá u československej vlády interpeláciu o tejto otázke. Na kongrese poľnohospodárskych robotníkov zúčastnilo sa 50 odborových organizácií svojimi delegáciami. Medzi prítomnými bol aj prezident poľnohospodárskeho úradu v .Podkarpat. Rusi. Sekretár poľnohospodárskych robotníkov. Emanuel Šaffranko. mal reč. v ktorej sa vyslovil pre to, aby zákon o pozemkovej reforme bol čím najskôr v Podkarpatskej Rusi prevedený. Podľa tohoto zákona má robotník právo na tú pôdu. ktorú dosial obrábal a bral z úrody len jednu tretinu alebo polovicu. Velkostatkáři sa postavujú proti tomuto zákonu, a je zaujímavé, že v ich radoch je najviacej židovských a maďarských veľkostatkárov. Dokonca títo pánovia prevádzajú to. že dávajú väčšinu svojich majetkov prepísal na meno svojich detí, lebo podľa zákona o pozemkovej reforme nesmie sa zabrat pôda novým majiteľom, ale len starým. Ďalej veľkostatkári, ktorým dosiaľ drobní poľnorobotníci platili nájomné z poľa, nechcú teraz peniaze, ale zbožie. Samozrejme, že v takomto prípade zvýši sa značne nájomné. Konečne Šaífranko poznamenal, že poľnohospodárska strana je už teraz veľmi dobre organizovaná, lebo má na každei dedjne svoju organizáciu s celkovým počtom členov 10.000. Konečne prijal kongres rezolúciu, v ktorej žiada civilnú správu Podkarpat. Rusi, aby zakročila čím najprísnejšie proti tým maďarským a židovským veľkostatkárom, ktorí proti reforme alebo zjavne bojujú alebo pokusujú sa, aby zákon o pozemkovej reforme nezákonným spôsobom obchádzali. ' Rakúsko na janovskej konferencii. [Od nášho viedeňského zpravodajem] Viedeň, v máji 1922. Váš spravodajca mal rozhovor s rakúskymi delegátmi, ktorí sa vrátili po tieto dni z Janova. Rakúski delegáti mu potvrdili, že rakúske práce v Janove sú takrečenó dokončené. Len niektoré nedojednané doteraz záležitosti ako odklad generálneho zástavného práva vyhradený je ešte formálnemu záverečnému jednaniu. Na toto jednanie odoberie sa kancelár Schober po tretí raz do Janova a síce koncom toboto týždňa. Váš zpravodajca nadobudnul z rozhovoru s rakúskymi delegátmi dojmu, že Rakúšania vrátili sa z Janova značne sklamaní. Rakúšania skladali do janovskej konferencie premrštené nádeje, ktoré nemohly byt splnene. Okrem toho nepočínali si niektorí členovia ra kúskej delegácie dost takticky. »Veľkej chyby dopustili sa Rakúšania, ked sa v zákulisí dohodli s Talianmi o spoločnom postupe v otázke odkladu generálneho zástavného práva a rakúskych reparácií. Rakúšania sa nechceli uspokojit len s odkladom generálneho zástavného práva, ale išli ešte dalej a žiadali odklad všetkých reparácií na dobu 25 rokov. Taliani, chcejúc strhnif Rakúšanov zase do svojho vleku, sľúbili im podporu a tak sa stalo, že rakúski a talianski delegáti, bez toho aby sa boli dohodli so nástupcami Malej dohody, prekvapili konferenciu ďalekosiahlym návrhom na odklad všetkých reparácií v prospech Rakúska. Samozrejme nemohla Malá dohoda pristúpií na tak ďalekosiahle koncesie Rakúska a to tým viacej, poneváč by sa dla tohoto rakúskotalianskeho návrhu octla v situácii, že by na pr. Československo, Juhoslávia a Rumunsko musely platit t. zv. d!by za oslobodenie, kdežto porazené Rakúsko by 25 rokov neplatilo ničoho. Malá dohoda odmietla rakúsko-taliansky návrh, ktorý nestal sa následkom toho usnesením, Malá dohoda postavila sa na stanovisko, že pre prípad odkladu všetkých reparácii musia veľmoci koncedovaf aj odklad všetkých platov so strany ostatných štátov býv. rakúsko-uhorskej monarchie. Veľmoce uznaly správnost tohoto stanoviska Malej dohody a zahájily v tomto smere nové vyjednávanie. Jednastranný rakúsko-taliansky plán skončil sa teda nezdarom. Podobne viedlo sa Rakúšanom i v inej dôležitej otázke, t. j. otázka ratifikácie protokolu portoroského. O portoroskej konferencii je známo, že malé štáty šly vo svojich tamojších »jednaniach omnoho dalej ako veľmoce. Menovite chcely koncedovaf v otázke dovozu a vývozu ako i v otázkach dopravných omnoho väčšie ústupky než veľmoce. Ked sa v Janove ukázalo, že veľmoce sotrvajú na tomto svojom stanovisku a že im ani vo snách nenapadne povolit vzájomne tie isté ústupky, aké boly navrhnuté v Portorose, bolo jasné, že účastníci portoroskej konferencie nemôžu pristúpif k ratifikácii svojich usnesení. Okrem toho boly ujednánia portoroské prekonané udalo starni novými,.menovite poklesnutím nemeckej marky, ktoré nepripúšfa v záujme domáceho priemyslu takú voľnosf dovozu a vývozu, aká v Portorose bola navrhnutá. Rakúšanom bola táto situácia .známa. Napriek tomu ale dohodli ,sa Rakúšania s Talianmi a Maďarmi. Taliani samozrejme považujú portoroskú konferenciu za vec svojej prestiže, kdežto Maďari od ratifikácie portoroského ujednania očakávajú veľké výhody. Rakúsko, Taliansko a Maďarsko podnikly znova bez vedomia Malej dohody a za jej chrbtom akciu v prospech ratifikácie portoroského protokolu. Malá do-hoda musela samozrejme sotrvaf na svojom zamietavom stanovisku proti ratifikácii. Spoločný pokus rakúsko-talianskomadarský skončil znova nezdarom. Ak sa dostalo Rakúsko v týchto dvoch dôležitých záležitostiach do rozporu s Malou dohodou a dožilo sa sklamania, je to len následok nie dost loyáineho postupu rakúskej delegácie alebo aspoň niektorých delegátov, ktorí spoločne s Talianskom chceli Malú dohodu, resp. janovskú konferenciu. staval pred hotové usnesenia. Ináč tešilo sa Rakúsko podpory Malej dohody ajno v otázke generálneho zástavného práva tak i v otázke pôžičiek a rakúski delegáti sami v rozhovore s Vaším zpravodajcom doznali, že poskytlo Československo v Janove Rakúske; republike veľmi dobrých služieb Posledné dni županského úradu v Zemplíne. ** * - 41^ Mesto špekulácie. Z čoho sa môže staf človek milionárom a akc môže vyjsf na mizinu. — Posledné dýchanie komunistickej strany. -Neresti, ponosy. (Od nášho zvláštneho zpravo'dajcu.J Michalovce. 14. mája Typická veľká obec. ktorá sa stáva postupne malým mestom. Na širokej Hlavnej ulici rad-radom nasledujú veľké poschodové domy. výklady obchodov preplnené sú s najrozmanitejším tovarom, na ulici veľká vozová doprava, ponáhľajúci ľudia, — o niekoľko krokov dalej vynorí sa už dedina. Na kraii mesta je niekoľko slamou -pokrytých domov, pred nimi sedia slovenskí roľníci v kožuchoch a nervózne hľadia na nebo. Co asi môže donies! Servác a Bonifác? Co búde mráz, alebo dážd? Všetko záleží od tohoto. Dva-tri dni zničit môžu ich všetky nádeje, alebo upevnia ich hrdost. V Michalovciach od dávnych rokov žijú ľudia len veľmi bohatí a veľmi chudobní. Prostrednej vrstvy niet. Vždy záležalo na tom, aká je konjunktura. Ked v roku 1916 cena vína postúpila, v Michalovciach sa stal každý bohatým človekom. Ked potom padla cena: v Michalovciach bol každý chudobný. Toto však dlho netrvalo. Prišla konjunktura liehová, drevárska a iná a dobrí Michalovčania sa stávali pomaly milionármi alebo žobrákmi Rozprávali mi. že jeden veľkoobchodník s liehom behom štyroch rokov štyri razy zbankrotoval. Dnes má asi 5 miliónov majetku. Jeden advokát roku 1918 utratil na víne 1 milion korún. Dneska si kúpil dva domy a patrí medzi Kch najbohatej ších. A takto to ide tu vždy. Toto je príčinou, prečo sa netrápia Michalovčania pre dnešnú hospodársku krízu. Dneska kríža, zajtra konjunktura. Nie je to veľká vec Obecenstvo pravda mnoho môže ďakoval županskému úradu. Toto je príčinou, prečo čítajú dni žu panského úradu v Michalovciach. Ztrate nie županského úradu činí Michaiovčanoix veľké starosti. Michalovce na mi" <*fo žu panského úradu žiadajú gymnázium, čo na každý pád dostat musia. Východní Slováci súrne potrebujú toto gymnázium práve tak, ako v Humennom je nezbytne potrebná meštianska a vyššia obchodná škola. Bez týchto škôl nebude úplné školstvo na východnom Slovensku, V živote jednotlivých politic1'-'1-h «drán niet nič nového. Komunistická strana dýcha svoje posledné. Sami robotníci neberú ju už vážne, tým menej buržoázia. Strana nár. a roľnícka rastie so dňa na deň. Strana Hlinková má len vo vranovskom okrese dvoch—troch agitátorov. Krest socialisti sú dost silní, hoci v poslednom čase maďarská strana maloroľnícka im mnoho odoráva. Na koniec podotýkame. že v poslednom čase sa organizuje maďarská soc. demokratická strana. Jej členovia pochádzajú z radov komunistickej strany, ktorí sú už sytí boľševickej demagogie. V župe niet teda zvláštneho politické. ho hnutia. Po úpadku komunistickej stra ny protivy sa zredukovaly na minimum tak že ľudia, hoci sú prívržencami rozlič ných politických strán pracujú ru a v ruke na konsolidáci pomerov. Tento úspech sa musí predovšetkým pripísaf osobe župana dr. Slávika, ktorý svojho času prevzal Zemplín sku župu vo veľmi rozháranom stave s pomerne v krátkom čase produkoval krásny výsledok Zápisní^ Voľby v Madarsl^u Ticho, vysokovážené obecenstvo Európy !Ticho, lebo predstavenie: „Voľby v Maďarsku“, tragikům či komikům, či najskôr tragikomikum sa onedlho započne. Budú to hrať výborní herci, na to môžete byť už vopred prichystaní. Na hľadišti sedí vážne celá Europa V jednej lóži vidíme. Anglicko. Šedi vážne so zkamenělou tvárou a nevedieť, čo myslí. V druhej lóži Francúzsko žive vrhá svoj pohľad raz, na obecenstvo, raz zas na javisko. Ďalej zas rozpi estiera sa Amerika, ktorú očtvidome vôbec nezaujíma ani obecenstvo, ani prípravy na javisku. Blízko javiska stoji i vyhladnuté Rusko a malé Slovensko, ktyré sa .pred krátkym časom, ačpráve proti svojej vôli, ale tiež, zúčastnilo týchto hier: Voľby v Maďarsku. Teraz zúčastni sa týchto hier už len ako divák, ktorému vôbec nič do výstupov predstavenia. No, ale zvonia! Opona sa pomaly zdvíha, obecenstvo utichne, a prvá čiastka hry: „Prípravy k voľbám“, sc započne. Dekorácia javiska je pekná. Na ľavo orgováňske lesy, v ktorých sa prechádzajú hrdo a s prázdnymi hlavami — Maďari, ktorí sa práve teraz prebudili. Na pravo sú nedostavené fundamenty demokracie, zarastené už trávou a machom. V úzaäí budova práva, fozrúcaná výbuchom nejakého granáta. Jej rozsyparlé 'múry zastriekané sú krvou a medzi nimi ležia roztrhaní čiastky ľudského tela. Tam hlava bei tela, tam telo bez hlavy. Po stenách sú umiestnené rôzne nápisy, ako:,,Nem nem, soha!“ — „Igy volt, igy lesz!“— „Csonka Magyarország nem ország* atd‘. Takto vyzerá dekorácia, teraz niekoľko slov o hercoch. No, herci hrajú s chuťou a úlohy svoje vedia báječne Dakedy sa prihodí, že sa niektorý pomýli alebo zastane, lebo povedal, urobil nejakú vec, ktorú mu diktoval zdravý rozum a nie naučená rola. To ah obecenstvo nikdy nezbadá, lebo ostatn herci šikovne sa preklznú cez takýtc gikser. Ináč hlasný je forum. Strašný jarmočný krik a hluk všade. Úradní a neúradni kandidáti sa hemžia medz\ kulisňami, zaplavia každé prázdne miesto. Pred nimi korteši plnými ústami hádžu sľuby a hrozby medzi ľud. Strai ny sa tvoria a pretvárajú. Kričia e šepcú, smejú sa a škrípu zubami sľubujú, sľubujú a sľubujú ... Sľubujú právo, demokráciu, nový život, chlieb, kultúru, zo všetkého veľmi mnoho, aspoň viac, ako konkurenčne strana — a že čo z týchto sľub w skutočne i dajú, to ešte nevieme, ale istí celkom nič. A tieto sľuby charakterizujú celý vnútorný terajší život Maďarska a celú jeho minulosť. Veď sa pamätáme eštt veľmi dobre, čo všetko rtám, Slovákom nasľubovali ti maďarskí páni kandidáti pred voľbami. A čo dali po voľ-