Slovenský Východ, marec 1923 (V/49-75)
1923-03-21 / No. 66
SIPVOtSKS» UyCHOD ___________ _________I|iij_mi|imimMWMMMWMMMIMMIMIIIMÍIMIWMMIIIIIMMWMMBWWMíWI«IWMMIIWÍ«JMHWWÍIWIMBBWÍIIMII I milllBIH'IJB—»IJUMjmj HUM—HW ll> <11——Wl——WWI—IIIIWIfWIirM Wll lllf II UM'Ulli ■■■MII^IWiMMBIWMirMOTWrWIU HWMillHÍIflľt.TMUinrjiriWIIII—UTrillll IWTIllWTni¥WWnW»finnWIWWIWIWII»i Ročník V. Gis. SS. V Kcšiciasti, v stredu 21. marca 1923. Za 80 hal. Bethlen contra Horthy. Bö. — Košice, 21. marca. Maďarsko má do dnešného dňa dve vlády a to jednu viditeľnú a druhú neviditeľnú, potažné jednu oficiálnu a druhú neoficiálnu. Oficiálnou vládou je vláda Bethle nova a neoficiálnou je správa všetkých spolkov prebúdzajúcich sa Maďarov, ktorá vlastne vládne nad maďarským štátom, kdežto vláda vymenovaná zákonitou cestou, je len prevádzajúcim faktorom vôle prebúdzajúcich sa Maďarov. Kto je troška zasvätený do tajov maďarskej politiky a vôbec celého tamojšieho verejného života, ten, keď pozoruje každodenné udalosti, nemôže pochybovat, že by moje tvrdenie nebolo správne. Bethlen a jeho družina niekedy i proti vlastnému presvedčeniu pracuje pod nátlakom prebúdzajúcich sa Maďarov a na tejto ináčej dost slabo spútanej složke sedí ríšsky správca Horthy. Horthyho a Bethlena na čelo štátu postavili prebúdzajúci sa Maďari spolu s chýrečným bielym režimom, a samo sebou sa rozumie, že pád terajšieho režimu znamenal by koniec i Horthyho moci. O tomto faktume je presvedčený tak Horthy ako i Bethlen, avšak Bethlen tým rozdielom, že ako aký-taký politik, ktorému sa niekedy podarí i objektívne posudzovať terajší stav vecí, presvedčený je, že tento biely režim tiež nemôže trvať na veky a príde čas, kedy zajde sláva terajšieho panstva. A preto Bethlen hľadá i na iných stranách oporu, kdežto Horthy, nehľadiac ani na pravo ani na ľavo slepo a a bezohľadne podporuje reprezentantov bieleho režimu a tiež riadi sa dľa ich intencií. Udalosti posledných dní v Budapešti, a síce demonštrácie študentov, prebúdzajúcich sa Maďarov a ich srážka s políciou, vyvolala roztrpčenie obyvateľstva a ako sa mohla dľa všetkého súdiť, musela zkomplikovat ešte väčšmi terajšiu politiku. Prebúdzajúci sa Maďari žiadajú prepustenie zo služby všetkých tých policajtov, ktorí sa srážky zúčastnili. Sú to požiadavky, ktoré už ani v tom bezprávnom Maďarsku nemôžu byť vybavené bez vážnych následkov, ba mohli by sme povedať, bez katastófy, najmä preto, že policajti sú tiež „čistokrevní“ Maďari a nie na príklad židia. Ináčej policajti pokračovali v smysle rozkazu a v snahe o udržanie verejného poriadku. Prebúdzajúci sa Maďari však si myslia, že čo oni robia, to je všetko správne a proti ich postupu nesmie sa postaviť nikto, priam by to bol aj sám Bethlen V tomto povedomí sa vybrali k Horthymu, ktorý verejne schválil ich násilnosti a si ich úplne osvojil. Týmto však bol kalich preplnený. Keby boly uskutočnené požiadavky prebúdzajúcich sa Maďarov a ich tejto žiadosti bolo vyhovené, bolo by asi sto nevinných ľudí, Maďarov-kresfanov vyhodené na dlažbu, čo by svedčilo o takom absolutizme, ktoré nemalo páru hádam ani v stredoveku. Bethlen si toto dobre uvedomil a odoprel vyhovef žiadosti Horthyho, následkom čoho dostaví sa rozklad v jednotnej fronte bielych a v páde, že by Horthy sotrval i naďalej pri svojej žiadosti, Bethlen so svojou vládou nútený by bol zaďakovať a že jeho odchod akými následkami bol by spojený, to každý jasne predvída. Pred kaplfylásiou Nemecka. Na miesto stáviek spolupráca. Obrat v nemeckom smýšľaní. Düsseldorf, 20. in. Vládny prezident münstersky zmocnil nemecké úrady v Porúrsku, aby jednali s úradmi francúzskymi, uvědomivše ho v každom prípade. Vo Witten, južne od Bochumu, požiadala obecná rada francúzskeho veliteľa o všetky doterajšie vyhlášky aby ich oznámila obyvateľ stvu. Redaktori dvoch bochumských časopisov osobne sa omluvili na veliteľstve pre uverejnenie falošnej zprávy o francúzskom násilí a sľúbili opravu. Baníci vo Walltropu hodlajú podporovať rekvizície uhlia pre vojenské potreby, na ktoré dosiaľ odpovedali stávkami. Táto zmena v pomeru k okupačným úradom je vraj predzvesťou politického obratu v Berlíne. Nemecká vláda po skončenom zasadnutí ríšskeho snemu je odhodlaná vypracovať konkrétne návrhy na rozriešenie terajšej situácie. Robotníci proti Cunovi. Proti Cunovi. Viedeň, 20. m, Berlínsky zpravodajca tunajšieho časopisu „Abend“ mal rozmluvu s robotníckymi predákmi v Porúrsku a Informoval sa o nálade tamojšieho robotníctva. Dospel k presvedčeniu, že neni možné hovoriť o jednotnej fronte v Porúrsku. Robotníctvo sa chová k vláde Cunovej veľmi nedôverivo, lebo je presvedčené, že sa Cunova vláda robotníctvu zle odmení .Až sa nemecký kabinet dohodne s kabinetom parížskym, a po prípade až sa dohovoria nemeckí priemyselníci s priemyselníkmi francúzskymi, zaplatí celý účet robotníctvo. Robotníctvo sa vyslovuje veľmi ostro proti rôznym búrlivákom, ktorí z prehnaného nemeckého nacionalizmu chcú po prípade znivočiť i priemysel a previesť svoju nacionalistickú vôlu. a— Nová maďarská koměáia. Zločinné podvedenie menšinového delegáta. — Jedinou zbraňou Maďarska je lož. (Pôvodná zpráva „Slov. Východu), Viedeň.. 20. Ill V týchto dňoch bol v Pešti mistet Erik Col b a n, predseda výboru Spoločnosti národov pre národné menšiny. Pri šiel do Pešti, aby sa informoval o porne roch menšín v Maďarsku. Maďari dosta však v čas informácie o príchodu hosť i o jeho plánoch a ich majstrovskej pro pagačnej réžii sa podarilo, že mister Col ban sa dozvedel všetky možné i nemožné veci o maďarských menšinách v sused n ch štátoch, zvlášť v Československu, len nedostal sa k príležitosti, aby poznal stav menšín v Maďarsku. Maďari vodili mistra Colbana zo schôdzkov na schôdzky a všade mu predstavovali deputácie a delegátov maďarských menšín, ktorí mu hrůzostrašnými barvami líčili osud Maďarov, ktorí žijú v Československu, v Rumunsku a v Jugoslávii, Najodpornejšiu komédiu sohrali Maďari v schôdzke maďarského spolku pre zahraničnú politiku, kde zvláště generálny konzul Ludvig vyprával, ako sú znásilíovaní Maďari v Československu. Podobnú trednäšku usporiadal vrchný kurátor maľarskej informovanej cirkve Alexander ’o er o situácii v Sedmohradsku. Maďari sa v časopise „Pester Lloyd“ Leraz chľubia, že tieto prednášky urobily na hosta hlboký dojem. Za svojho pobitu v Pešti sa však mister Colben nedozvedal ani slova, že sú v Maďarsku tiež menšiny slovenské, ktoré, trpia najhroznejším útiskom, že sú tam tiež menšiny srbské, rumunské a židovské, s ktorými Maďari zachádzajú horšie ako surovo. Pred urnou konferenciou. Londýn, 20. III Za predsedníctva Curzonovho sídu sa spojeneckí znalcovia v stredu k poradám o tureckých protinávrhoch. Očakáva sa, že konferencia potrvá do budúceho týždňa a že potom zašle odpoveď Angore. Mierové jednanie nebude pravdepodobne obnovené pred Veľkou Nocou. V Londýne očakávajú, že bude možné preklenúť nesnádze. Generál Harrington bol povolaný do Carihradu, aby referoval o vojenskej situácii. Zdrží sa v Londýne asi 14 dní. Spojeneckým vojskám velí žatým talianský generál MombeliL Vojenské prípravy. Carihrad, 20. m, Na základe povestí, že grécky generál Pangalos činí vojenské prípravy v západnej Thracii, vyslali vrchní komisaria spojeneckí torpédový čln do Solune a nariadili vec vyšetriť. Udalosti ¥ Porúrsku. Situačné. Stuttgart, 20. Ill Úradníci okresného súdu v Essenu a tamojší advokáti zaslali generálovi Fournierovi protest proti zatknutiu prezidenta zemského súdu. Kontrola na hraniciach je v posledných dňoch zvláště ostrá, tak že vlaky sú zdržované až o 5 hodín. Generál Fournier dal nalepiť ohlas, v ktorom hrozí Essenu fpokutou, jestli nebudú vypátraní vrahovia francúzskeho vojaka Paríž, 20. III Vo finančnom výbore bolo sdelené, že okupačné náklady porúrske pre prvé 4 mesiace boly stanovené čiastkou 169 miliónov frankov. i Düsseldorf, 20. III. Náčelník nacionalistickej propagandy Zimmermann bol zatknutý spojeneckými úradmi. Kaiserslautern, 20. III. Veliteľ miestny rozkázal hliadkam, aby strielaly na každého, kto sa dotkne vedenia telegrafného lebo felefonného. Paríž, 20. III. Veliteľstvo rýnskej armády bolo preložené z Mohuče do Düsseldorfu Nezamestnanosť v Dánsku. ľodaň, 20. Ill Podľa úradnej štatistiky klesol počet nezamestnaných za posledný týždeň o polovicu proti počtu, ktorý v tejto dobe bol pred rokom. itevý zákou o smluvé nakladateľskej Z kruhov spisovateľských boly už dávno prenášané vážne o odôvodnené sťažnosti, že pomer medzi spisovateľom a nakladateľom a vydavateľom jeho literárnych prác ie veľmi neutešený, a že zákonné ustanovenia, predpisy a zvyklosti sú na úkor spisovateľov. Aby tieto nesrovnalosti boly odstránené jednal Syndikát českých spisovateľov dlhšiu dobu so Spolkom českých kníhkupcov a nakladateľov o úprave najviacej naliehavých otázick z oboru nakladateľského práva. Syndikát docielil čiastočnej dohody, ale poneváč 1 potom stále ešte boly pociťované nedostatky doterajšej úpravy nakladateľského práva, obrátil sa Syndikát na vládu so žiadosťou, aby pomery tie boly upravené zvláštnym zákonom. Na tento podnet vypracovalo ministerstvo spravodlivosti osnovu zákona a rozoslalo ju v júnu roku 1920 všetkým ostatným ministerstvám a rôznym odborným korporáciám k posudku. Na základe rôznych návrhov a pokynov interesovaných korporácií ministerstvo spravodlivosti osnovu zákona prepracovalo a predložilo ju 21. aprila 1921 senátu Nár. shromaždenia. Senát osnovu prikázal 7. júna 1921 výboru ústavne-právnemu a ten začal o nej jednať 4. novembra 1921 a predložil svoj elaborát 28. februára 1923. Osnovu zákona senát Vi plenu schválil a zákon bude teraz prejednávaný v snemovne poslaneckej, kde pravdepodobne bude prijatý bez zmeny. Zákon stojí na základnom stanoviska, že smluva nakladateľská medzi spisovateľom a nakladateľom zakladá pomer rýdzo súkromoprávny, ale že má predsa osobitý ráz pre svoje vzťahy k činnosti literárnej a umeleckej a tým sa nepriamo dotýka i verejných záujmov kultúrnych Nakladateľskou sm’uvou prenecháva nakladateľovi dielo literárne, umelecké dielo hudobné, umelecké dielo výtvarné, alebo dielo fotografické pôvodca (autor) diela, lebo jeho oprávnený zástupca, aby nakladateľ dielo rozmnožil a rozširoval na svoj vlastný účet. Nakladateľovi vzniká z tejto smiuvy záväzok i výhradné právo dielo rozmnožiť a rozširovať a autor je po dobu trvania smiuvy povinný zdržať sa iného rozmnožovania ä rozširovania svojho diela, nemá ďalej práva bez svolenia svojho nakladateľa vydať u iného nakladateľa dielo toho istého obsahu. Sú však prípady, kedy autor môže svoje dielo znova rozširovať a rozmnožovať. 1. V súbornom vydaní môže autor vydať svoje dielo znova, keď uplynulo 15 rokov od konca kalendárneho rok«, v ktorom bolo dielo vydané. Jestli však vydania, ku ktorým nakladateľ bol oprávnený, boly rozobraté už pred týmto časom, môže tak autor urobiť už skoršie. 2. Autor môže vydať preklad svojho diela v inej reči alebo prepracovanie diela v inom nárečí. 3. Autor môže prepracovať a vydať svoje dielo v inej forme, na príklad môže prepracovať formu poviedkovú na formn dramatickú. 4. Autor môže svoje literárne lebo výtvarné dielo prenracovať a rozmnožiť na dielo kinematografické. 5. Autor môže svoje dielo preniesť na mechanický nástroj pre prednes. Jestli autor výtvarného diela umeleckého neprenechal jedinému nakladateľovi výhradné právo nakladateľské a reprodukčné, je oprávnený to isté dielo prenechať k reprodukcii súčasne niekoľkým nakladateľom. Nakladateľské právo vzniká ujednáním smiuvy, po prípade odovzdaním diela, a zaniká uplynutím doby, na ktorú bolo právo požičané, končí ďalej rozohraním ujednaných vydaní, lebo iným ukončením vzájomného pomeru. Autor je povinný odovzdať svoje dielo nakladateľovi tak upravené, aby mohlo byť rozmnožené, bez ťažkosti a bez nákladných korektúr. Dokiaľ technické okolnosti dovoľujú, »ôžs