Slovenský Východ, marec 1923 (V/49-75)

1923-03-21 / No. 66

SIPVOtSKS» UyCHOD ___________ _________I|iij_mi|imimMWMMMWMMMIMMIMIIIMÍIMIWMMIIIIIMMWMMBWWMíWI«IWMMIIWÍ«JMHWWÍIWIMBBWÍIIMII I milllBIH'IJB—»IJUMjmj HUM—HW ll> <11——Wl——WWI—IIIIWIfWIirM Wll lllf II UM'Ulli ■■■MII^IWiMMBIWMirMOTWrWIU HWMillHÍIflľt.TMUinrjiriWIIII—UTrillll IWTIllWTni¥WWnW»finnWIWWIWIWII»i Ročník V. Gis. SS. V Kcšiciasti, v stredu 21. marca 1923. Za 80 hal. Bethlen contra Horthy. Bö. — Košice, 21. marca. Maďarsko má do dnešného dňa dve vlá­dy a to jednu viditeľnú a druhú neviditeľ­nú, potažné jednu oficiálnu a druhú neofi­ciálnu. Oficiálnou vládou je vláda Bethle nova a neoficiálnou je správa všetkých spolkov prebúdzajúcich sa Maďarov, kto­rá vlastne vládne nad maďarským štátom, kdežto vláda vymenovaná zákonitou ce­stou, je len prevádzajúcim faktorom vôle prebúdzajúcich sa Maďarov. Kto je troška zasvätený do tajov ma­ďarskej politiky a vôbec celého tamojšie­ho verejného života, ten, keď pozoruje každodenné udalosti, nemôže pochybovat, že by moje tvrdenie nebolo správne. Be­thlen a jeho družina niekedy i proti vlast­nému presvedčeniu pracuje pod nátlakom prebúdzajúcich sa Maďarov a na tejto ináčej dost slabo spútanej složke sedí ríš­sky správca Horthy. Horthyho a Bethlena na čelo štátu postavili prebúdzajúci sa Maďari spolu s chýrečným bielym reži­mom, a samo sebou sa rozumie, že pád terajšieho režimu znamenal by koniec i Horthyho moci. O tomto faktume je pre­svedčený tak Horthy ako i Bethlen, avšak Bethlen tým rozdielom, že ako aký-taký politik, ktorému sa niekedy podarí i ob­jektívne posudzovať terajší stav vecí, pre­svedčený je, že tento biely režim tiež ne­môže trvať na veky a príde čas, kedy za­jde sláva terajšieho panstva. A preto Be­thlen hľadá i na iných stranách oporu, kdežto Horthy, nehľadiac ani na pravo ani na ľavo slepo a a bezohľadne podpo­ruje reprezentantov bieleho režimu a tiež riadi sa dľa ich intencií. Udalosti posledných dní v Budapešti, a síce demonštrácie študentov, prebúdzajú­cich sa Maďarov a ich srážka s políciou, vyvolala roztrpčenie obyvateľstva a ako sa mohla dľa všetkého súdiť, musela zkomplikovat ešte väčšmi terajšiu politi­ku. Prebúdzajúci sa Maďari žiadajú pre­pustenie zo služby všetkých tých policaj­tov, ktorí sa srážky zúčastnili. Sú to po­žiadavky, ktoré už ani v tom bezpráv­nom Maďarsku nemôžu byť vybavené bez vážnych následkov, ba mohli by sme povedať, bez katastófy, najmä preto, že policajti sú tiež „čistokrevní“ Maďari a nie na príklad židia. Ináčej policajti pokra­čovali v smysle rozkazu a v snahe o udr­žanie verejného poriadku. Prebúdzajúci sa Maďari však si myslia, že čo oni robia, to je všetko správne a proti ich postupu nesmie sa postaviť nikto, priam by to bol aj sám Bethlen V tomto povedomí sa vybrali k Hor­­thymu, ktorý verejne schválil ich násil­nosti a si ich úplne osvojil. Týmto však bol kalich preplnený. Keby boly uskutočnené požiadavky prebúdza­júcich sa Maďarov a ich tejto žiadosti bolo vyhovené, bolo by asi sto nevinných ľudí, Maďarov-kresfanov vyhodené na dlažbu, čo by svedčilo o takom absolutizme, kto­ré nemalo páru hádam ani v stredoveku. Bethlen si toto dobre uvedomil a odoprel vyhovef žiadosti Horthyho, následkom čoho dostaví sa rozklad v jednotnej fron­te bielych a v páde, že by Horthy sotrval i naďalej pri svojej žiadosti, Bethlen so svojou vládou nútený by bol zaďakovať a že jeho odchod akými následkami bol by spojený, to každý jasne predvída. Pred kaplfylásiou Nemecka. Na miesto stáviek spolupráca. Obrat v nemeckom smýšľaní. Düsseldorf, 20. in. Vládny prezident münstersky zmocnil neme­cké úrady v Porúrsku, aby jednali s úradmi francúzskymi, uvědomivše ho v každom prípa­de. Vo Witten, južne od Bochumu, požiadala obecná rada francúzskeho veliteľa o všetky doterajšie vyhlášky aby ich oznámila obyvateľ stvu. Redaktori dvoch bochumských časo­pisov osobne sa omluvili na veliteľstve pre uverejnenie falošnej zprávy o francúzskom ná­silí a sľúbili opravu. Baníci vo Walltropu hod­lajú podporovať rekvizície uhlia pre vojenské potreby, na ktoré dosiaľ odpovedali stávkami. Táto zmena v pomeru k okupač­ným úradom je vraj predzvesťou politického obratu v Berlíne. Ne­mecká vláda po skončenom zasadnutí ríšskeho snemu je odhodlaná vypracovať konkrétne ná­vrhy na rozriešenie terajšej situácie. Robotníci proti Cunovi. Proti Cunovi. Viedeň, 20. m, Berlínsky zpravodajca tunajšieho časopisu „Abend“ mal rozmluvu s robotníckymi predák­mi v Porúrsku a Informoval sa o nálade tamoj­šieho robotníctva. Dospel k presvedčeniu, že neni možné hovoriť o jednotnej fronte v Po­rúrsku. Robotníctvo sa chová k vláde Cunovej veľmi nedôverivo, lebo je presvedčené, že sa Cunova vláda robotníctvu zle odmení .Až sa nemecký kabinet dohodne s kabinetom paríž­skym, a po prípade až sa dohovoria nemeckí priemyselníci s priemyselníkmi francúzskymi, zaplatí celý účet robotníctvo. Robotníctvo sa vyslovuje veľmi ostro proti rôznym búrlivá­kom, ktorí z prehnaného nemeckého naciona­lizmu chcú po prípade znivočiť i priemysel a previesť svoju nacionalistickú vôlu. a— Nová maďarská koměáia. Zločinné podvedenie menšinového delegáta. — Jedinou zbraňou Maďarska je lož. (Pôvodná zpráva „Slov. Východu), Viedeň.. 20. Ill V týchto dňoch bol v Pešti mistet Erik Col b a n, predseda výboru Spoloč­nosti národov pre národné menšiny. Pri šiel do Pešti, aby sa informoval o porne roch menšín v Maďarsku. Maďari dosta však v čas informácie o príchodu hosť i o jeho plánoch a ich majstrovskej pro pagačnej réžii sa podarilo, že mister Col ban sa dozvedel všetky možné i nemožné veci o maďarských menšinách v sused n ch štátoch, zvlášť v Československu, len nedostal sa k príležitosti, aby poznal stav menšín v Maďarsku. Maďari vodili mistra Colbana zo schôdzkov na schôdzky a všade mu predstavovali deputácie a delegátov maďarských men­šín, ktorí mu hrůzostrašnými barvami lí­čili osud Maďarov, ktorí žijú v Česko­slovensku, v Rumunsku a v Jugoslávii, Najodpornejšiu komédiu sohrali Maďari v schôdzke maďarského spolku pre za­hraničnú politiku, kde zvláště generálny konzul Ludvig vyprával, ako sú znásil­­íovaní Maďari v Československu. Podobnú trednäšku usporiadal vrchný kurátor ma­­ľarskej informovanej cirkve Alexander ’o er o situácii v Sedmohradsku. Maďari sa v časopise „Pester Lloyd“ Leraz chľubia, že tieto prednášky urobily na hosta hlboký dojem. Za svojho po­bitu v Pešti sa však mister Colben ne­­dozvedal ani slova, že sú v Maďarsku tiež menšiny slovenské, ktoré, trpia naj­hroznejším útiskom, že sú tam tiež men­šiny srbské, rumunské a židovské, s kto­rými Maďari zachádzajú horšie ako surovo. Pred urnou konferenciou. Londýn, 20. III Za predsedníctva Curzonovho sídu sa spojeneckí znalcovia v stredu k poradám o tureckých protinávrhoch. Očakáva sa, že konferencia potrvá do budúceho týž­dňa a že potom zašle odpoveď Angore. Mierové jednanie nebude pravdepodobne obnovené pred Veľkou Nocou. V Londý­ne očakávajú, že bude možné preklenúť nesnádze. Generál Harrington bol povola­ný do Carihradu, aby referoval o vojen­skej situácii. Zdrží sa v Londýne asi 14 dní. Spojeneckým vojskám velí žatým talianský generál MombeliL Vojenské prípravy. Carihrad, 20. m, Na základe povestí, že grécky generál Pangalos činí vojenské prípravy v západ­nej Thracii, vyslali vrchní komisaria spo­jeneckí torpédový čln do Solune a naria­dili vec vyšetriť. Udalosti ¥ Porúrsku. Situačné. Stuttgart, 20. Ill Úradníci okresného súdu v Essenu a ta­mojší advokáti zaslali generálovi Four­­nierovi protest proti zatknutiu prezidenta zemského súdu. Kontrola na hraniciach je v posledných dňoch zvláště ostrá, tak že vlaky sú zdr­žované až o 5 hodín. Generál Fournier dal nalepiť ohlas, v ktorom hrozí Essenu fpokutou, jestli nebudú vypátraní vraho­via francúzskeho vojaka Paríž, 20. III Vo finančnom výbore bolo sdelené, že okupačné náklady porúrske pre prvé 4 mesiace boly stanovené čiastkou 169 mi­liónov frankov. i Düsseldorf, 20. III. Náčelník nacionalistickej propagandy Zimmermann bol zatknutý spojeneckými úradmi. Kaiserslautern, 20. III. Veliteľ miestny rozkázal hliadkam, aby strielaly na každého, kto sa dotkne vede­nia telegrafného lebo felefonného. Paríž, 20. III. Veliteľstvo rýnskej armády bolo prelo­žené z Mohuče do Düsseldorfu Nezamestnanosť v Dánsku. ľodaň, 20. Ill Podľa úradnej štatistiky klesol počet nezamestnaných za posledný týždeň o polovicu proti počtu, ktorý v tejto dobe bol pred rokom. itevý zákou o smluvé nakladateľskej Z kruhov spisovateľských boly už dávno prenášané vážne o odôvodnené sťažnosti, že pomer medzi spisovateľom a nakladateľom a vydavateľom jeho literárnych prác ie veľmi neutešený, a že zákonné ustanovenia, pred­pisy a zvyklosti sú na úkor spisovateľov. Aby tieto nesrovnalosti boly odstránené jednal Syn­dikát českých spisovateľov dlhšiu dobu so Spolkom českých kníhkupcov a nakladateľov o úprave najviacej naliehavých otázick z obo­ru nakladateľského práva. Syndikát docielil čiastočnej dohody, ale poneváč 1 potom stále ešte boly pociťované nedostatky doterajšej ú­­pravy nakladateľského práva, obrátil sa Syn­dikát na vládu so žiadosťou, aby pomery tie boly upravené zvláštnym zákonom. Na tento podnet vypracovalo ministerstvo spravodlivosti osnovu zákona a rozoslalo ju v júnu roku 1920 všetkým ostatným minister­stvám a rôznym odborným korporáciám k po­sudku. Na základe rôznych návrhov a poky­nov interesovaných korporácií ministerstvo spravodlivosti osnovu zákona prepracovalo a predložilo ju 21. aprila 1921 senátu Nár. shro­­maždenia. Senát osnovu prikázal 7. júna 1921 výboru ústavne-právnemu a ten začal o nej jednať 4. novembra 1921 a predložil svoj elabo­rát 28. februára 1923. Osnovu zákona senát Vi plenu schválil a zákon bude teraz prejednáva­ný v snemovne poslaneckej, kde pravdepodob­ne bude prijatý bez zmeny. Zákon stojí na základnom stanoviska, že smluva nakladateľská medzi spisovateľom a nakladateľom zakladá pomer rýdzo súkromo­­právny, ale že má predsa osobitý ráz pre svoje vzťahy k činnosti literárnej a umeleckej a tým sa nepriamo dotýka i verejných záujmov kul­túrnych Nakladateľskou sm’uvou prenecháva nakla­dateľovi dielo literárne, umelecké dielo hu­dobné, umelecké dielo výtvarné, alebo dielo fotografické pôvodca (autor) diela, lebo jeho oprávnený zástupca, aby nakladateľ dielo roz­množil a rozširoval na svoj vlastný účet. Na­kladateľovi vzniká z tejto smiuvy záväzok i výhradné právo dielo rozmnožiť a rozširovať a autor je po dobu trvania smiuvy povinný zdržať sa iného rozmnožovania ä rozširovania svojho diela, nemá ďalej práva bez svolenia svojho nakladateľa vydať u iného nakladateľa dielo toho istého obsahu. Sú však prípady, kedy autor môže svoje die­lo znova rozširovať a rozmnožovať. 1. V súbornom vydaní môže autor vydať svoje dielo znova, keď uplynulo 15 rokov od konca kalendárneho rok«, v ktorom bolo dielo vydané. Jestli však vydania, ku ktorým na­kladateľ bol oprávnený, boly rozobraté už pred týmto časom, môže tak autor urobiť už skoršie. 2. Autor môže vydať preklad svojho diela v inej reči alebo prepracovanie diela v inom ná­rečí. 3. Autor môže prepracovať a vydať svoje dielo v inej forme, na príklad môže prepraco­vať formu poviedkovú na formn dramatickú. 4. Autor môže svoje literárne lebo výtvarné dielo prenracovať a rozmnožiť na dielo kine­matografické. 5. Autor môže svoje dielo preniesť na me­chanický nástroj pre prednes. Jestli autor výtvarného diela umeleckého neprenechal jedinému nakladateľovi výhradné právo nakladateľské a reprodukčné, je opráv­nený to isté dielo prenechať k reprodukcii sú­časne niekoľkým nakladateľom. Nakladateľské právo vzniká ujednáním smiuvy, po prípade odovzdaním diela, a zani­ká uplynutím doby, na ktorú bolo právo poži­čané, končí ďalej rozohraním ujednaných vy­daní, lebo iným ukončením vzájomného po­meru. Autor je povinný odovzdať svoje dielo na­kladateľovi tak upravené, aby mohlo byť roz­množené, bez ťažkosti a bez nákladných ko­rektúr. Dokiaľ technické okolnosti dovoľujú, »ôžs

Next