Slovenský Východ, marec 1923 (V/49-75)

1923-03-23 / No. 68

WJBW UKHCD —i ;Ttr^T^^flívr?T^^iffBTiBgrin,MUfrifli<fraianwiw,^^iTm,7m^^'^‘“,,,-H*-j-“jw,-',---~-‘--if<riiirr a iwMManwTMaiiiiiiiiÉii«WMmnriiHrTrt«mtmrnTrwrTitinriTnrni !■ ■ iiiiirim—T-rnnni ——■ ■■m1 ttittht^t“ rn..... i 111 11 m i -mrriwnrnnniiiBiinii,'iirrr“"iri.■ ■ i'Trr^—*"*-'" ^nrrTrrriTiTrnwrTTrwwBMBWBHw Ročník V. Gis. 8B. V Košiciach, v piatok 23. marca 1923. Za 80 hal. ECsiolicizmus východného Slovenska. V týchto dňoch mnoho sa hovorí o odchodu biskupa Fischera-Colbrie z Košic do Maďar­ska; ľudia, ktorí k jeho osobe upienali výtky, že poprevratové pomery u katolíkov na vý­chodnom Slovensku vyvíjaiy sa všetky vo smere proti republike, proti občanom štátneho jazyka, len a len vo smere bývalého režimu, utešujú sa nádejou, že jeho odchodom všetko sa snáď zmení a že konečne i katolický klérus ;východného Slovenska péjde cestou, ktorú mu udáva nová štátna forma a s ňou celkom zme­nené pomery. Zdá sa, že v posudzovaní celej záležitosti je yeľká chyba; biskupovej osobe priznáva sa snáď až priveľký význam v týchto veciach, jeho osobe venuje sa primnoho zbytočnej po­zornosti a jeho odchodu dáva sa mnoho sotva oprávnených nádejí. V danom prípade nesmie­me sa obmedzovať na jednu osobu; skoršie je treba venovať pozornosť celému systému, ktorý sotva len jednou osobou, hoci vedúcou, stojí a padá. Vymyká sa možnosti zistiť vinu lebo jej stu­peň u osoby biskupovej vnútorne — na vonok je ovšem on v prvom rade zodpovedný za všetko, čo proti novému duchu v našom štáte z biskupovej rezidencie sa podniká, prípadne za to, čo z nej napriek zmenenej situáci sa nedeje Je istá vec, že pomery v katolicizmu vý­chodného Slovenska sú naprosto neudržateľné, že žiadajú rýchlej a zásadnej nápravy, keď ne­má nám byť spôsobená škoda. Najskôr treba veci povšimnúť si bližšie. Katolicizmus vých. Slov. žije si pokojne tak, akoby prevratu vôbec nebolo. Nič nezmenilo sa temer na pomeroch v kňazstve, ktoré z veľkej väčšiny bolo maďarskou vládou vštepené vi­dieku i mestám, aby podporovalo maďarskú štátnu myšlienku. Maďarský systém ovládol Slovensko pri naprostom a najbezočivejšotn utláčaní národnosti slovenskej; bol veľmi jed­noduchý: vychádzal z psychy ľudu, tak hlboko nábožensky cítiaceho. Podporoval ho tu, ne­prekážal nijako, ale nenápadne bdel nad tým, aby nič, čo by bolo specificky slovenské na katolicizmus, nepreniklo v tom najmenšom. Tak nenápadne i prostrednítcvom katolicizmu bola vštepovaná mentalita viac maďarská — mlčalo sa tam, kde malo sa prehovoriť v du­chu slovenského národného upovedomenia; slovenskosť v katoHcizmuse — až na najskrov­­neišie a tým záslužnejšie výnimky — nevznik­la, bola utláčaná hneď v začiatkoch. A tak vidíme Slovensko na východe po pre­vratu v tomto ohľade v celkom zvláštnom svetle: katolicizmus jeho nemá vôbec národ­ného zabarvenia slovenského, nie je tu takmer stôp po tradícii v tom smere, je tu všetko tak bezbarvé Predovšetkým: nie je tu najmenšej stopy po hlásaní idee cyriilomeiodejskej — onej, ktorá tak vedela utešovať iné slovinské národy, vzbudzovať Ich k plnému rozvitiu síi (Čechy. Jugoslavia, (Strossmayer). Mičí sa tu húževna­té (ako zrovna vôbec sa mlčí o českom svä­tom a veľkom mužovi, Vojtechovi, ktorý M a­­darom priniesol vieru kresťanskú a pokrstil ich prvého katolického kráľa sv. Štefana.) Katolický ľud slovenský vo svojich kosto­loch teda vôbec nežije svojou národnou ideou. Terajší režim toto síovenstvo jeho ešte vždy utláča. 5. júla — každý dosiaľ rok po prevrate — je ticho v katolických kostoloch východné­ho Slovenska — slovenskí patronovia národní sú ničím katolickému klérusu — ten žije dosiaľ v duchu maďarskom, protislovenskom, necíti potreby, aby slovenským srdciam približoval myšlienku tak vyslovene slovanskú, akou ie cyrillometodejská idea. Katolický klérus ide ale ďalej: v zemi, kde Maďari majú menšinu, usporiadavá oslavy sviatku sv. Štefana — maďarského patrona národného — so zvláštnou okázalosťou. Keď sa uváži, že slovenských národných svätých nevSímaiú sl vôbec a keď takto vedia pesto­vať národný cit Maďarov — ľahko vystavujú Mukačevo, 22. III. Dnes dopoludnia o 10. hodine bol tu za­hájený za účasti asi 600 delegátov kon­gres opozičných zemědělských strán na Podk. Rusi Kongresu sa zúčastnili prívr­ženci strany dra Kaminského, strany Moč­­koš a strany dra Gagatku. Kongres zahájil zemedeľec Močkoš, kto­rý uvítal prítomných a vyslovil nádeju, že vláda Československej republiky ko­nečne splní požiadavky rusínskeho národa, ktoré sú zaručené mierovou konferenciou a mierovou smluvou. Rusini žiadajú proti doterajším sľubom činy. V záveru svojho prívetu vyslovil želanie, aby všetky tri strany, ktoré sa dnes sišli k spoločnému snemovaniu, spojily sa v jedinú stranu. Potom zaspievali účastníci kongresu rusínsku hymnu a zvolili predsedníctvo kongresu. Predsedom zvolený bol učiteľ Juričko. Za miestopredsedov Simulík a Paskal. Predseda Juričko kongres potom ofici­elně zahájil a zdôraznil, že celý svet sa dnes pozerá na Podk. Rus. Konštatoval, žt spojené strany opozičné nerobia opozičnú politiku protištátnu. ale žte žiadajú len svoje práva. Za prívetu predsedu Juričku došlo k hlučným vý­stupom medzi príslušnými zmienených troch opozičných strán a ostatnými účast­níkmi kongresu, ktorí k týmto stranám nepatrili. Títo vytýkajú spojeným opozič­ným stranám veľmi ostro protištátny smer Kaminského časopisu „Kárpáti Futár“. O- zvaly sa tiež výkriky: „Maďarská spo­ločnosť!“ „Horthyovská banda!“ Niektorí z týchto demonštrantov boli z miestnosti odstránení. Potom prečítal predseda schôdze pozdravné telegramy ktoré poslali prívrženci strany z Veľkej Bereznej, sen. Klofáč, posl. dr. Hajn a Ant. Beskyd z Jasiny. sa námietke, že nemajú dosť ohľadov k slo­venskej väčšine svojich veriacich, že to, čo dávajú jedným, nevedia dať druhým, že sú naj­vyššie strannickí. Lež to nie je výtka, ktorá by odpovedala danému stavu veci. Maďarský klérus nie len, že je naprosto nevšímavý národnému citu slovenskému, že je stranický k (v prospech Maďarov), maďarský klérus ka­tolícky dopúšťa sa hriechu väčšieho: on vie priamo urážať národný (a Iste i štátny) cit sío. venského ľudu. Stačí spomenúť spievania maďarskej národnej hymny v katolíckych ko­stoloch, pri bohoslužbách, ktorých sa účastrúa (často z väčšiny) Slováci. V tom je videí i nízku duševnú úroveň, vysvetliteľnú len tým, že v kňazstve maďarskom ešte vždy žije prin­cíp bývalého maďarského režimu, ktorý bol tak nízkych mravných hodnôt. Ľúto je nám slovenského ľudu preto, že v svojej hlbokej viere má primnoho dôverčivosti k tým, ktorých cirkev mu dáva za vodcov, za vzory; v tom ľudu, tak dlho utíkanom, vola k činu prebúdza sa pomaly, ťažko. Tým ťažší hriech ale tých, ktorí to vedia a vedet musia, ktorí tu využitkovávajú nejre­­budzenosti ľudu a jeho náboženského odušev­nenia. A!e až ten ľud raz prehľadne, bude zle tým, ktorí ho takto vedeli viest. Nie lá. by utiekal od náboženstva^ od církve, « žije od dôb vo avBzku čím užšom; Za trvania kongresu prišiel tiež telegram amerických Rusínov tohoto znenia: „Srdečné pozdravy Vám, bratia dele­gáti a reprezentanti karpatoruského ná­roda posiela Americká Rus. Žiadajte svoje sjednotenie v jedno ruské teleso. Žiadajte ruský snem a spravodlivé hra­nice dľa ruského obyvateľstva, žiadajte ruského gubernátora a v úradoch kar­­patoruských svojich ruských úradní­kov. Preč s maďarizmorn a preč s ukra­­jinizmom v Podk. Rusi. Žiadajte vo svo­jich ruských školách ruský jazyk s ety­mologickým pravopisom! Buďte loyál­­ní, ako sme tiež my, k československej slobodnej a kultúrnej republike. Neod­stupujte od svojich práv, Americká Rus stojí za vami až do konečného a úspeš­ného víťazstva! Buď zdráv všeobecný ruský národný kongrese a buďte zdraví všetci čestní vodcovia. Menom ruskej rady národnej obrany Michael Juhasz, t. č. predseda Slova sa potom ujal dr. Kaminský, ktorý poukázal na prešovskú a pittsburg­­skú rezolúciu a na protokol, ktorý bol vláde československej poslaný a ktorého požiadavky mohly byť snadno vyplnené. Vyhlásil, že tak zvané opozičné strany chcú tvoriť vládny blok, ale že určitá skupina ľudí vystúpila proti nim. V poslednej dobe to bol redaktor Grenža Donskij, ktorý vyhlásil o rečníko­vi, že podplatený z Maďarska. K svojmu narčeniu dôkazov ešte nepredložil. Reč­ník žiada prítomných, aby sa vyslovili*, či ho považujú za podozrelého. Delegáti vy­slovili dr. Kaminskému jednomyselne dô­veru. K americkej a prešovskej rezolúcii podal dr. Kaminský potom podrobný vý­klad a obe rezolúcie boly schválené. Dr. Kaminský predložil ďalej užhorodský pro­tokol, ku ktorému podal zase podrobný výklad, v ňomž žiadal pre Podk. Rus gubernátora jlm vodcom dvihne ľud svoj hlas za to, že ho klamali Potom už nebude ani onen veľký sviatok katolícky, ktorým cirkev slávi Spasiteľa, Bo­žie telo, dňom, kedy nacionálna nenávisť ma­ďarská sa bude môcť prevaliť tak bezočivo. Nebude treba, aby tí nemaďarskí katolíci, ktorí chcejú sa uchrániť urážky svojich národ­ných citov, uchylovali sa do Iného kostola, aby tam nerušene mohli sa oddať svojim mod­litbám. Musíme si hovoriť znova a znova: je to starý, rýdzo maďarský režim, rýdzo proti­­slovenská orientácia katolického kňazstva vý­chodného Slovenska, ktorá tu rastie a vyvíja sa miesto čo by mala padnúť hneď začiatkom tohoto štátu. Nesnáša sa vôbec s jeho ideami, aby takto sa robilo v cirkvi s ľudom do nedávna ubíja­ným v jeho citoch národných, urážaným a po­nižovaným. Je to kus trpkej pravdy, ktorú podáva nám rozbor tejto veci a je rozhodne tiež treba — už pre zásadnú vážnost veci — hľadať cesty k náprave. Svetlým bodom v otázke nápravy je, že me­dzi klérom našli sa ľudia pevní, ktorým ani uhorský režim nevedel vyrvat smysel pre ná­rodnú myšlienku z duše. Tí ľudia pochopu!« voj úko!, tí ľudia vedia ľudu dať, čoho ma po uvedenej stránke !e treba Sú to predbojovnícl, hrdí, s prôeoa tým aá s všetkými právami, odstránenie školské­ho referenta a zrušenie generálneho šta­tútu. Pre školy národné žiadal ako reč vyučovací miestny jazyk, pre školy stred­né jazyk veľkoruský. Protokol bol potom schválený. Na to ujal sa slova dr. Beskyd, ktorý prehovoril o politickej situácii a žiadal spojenie Rusov. Jestli sa to ne­stane, nebude na Podk. Rusi mieru. Ener­gicky požaduje odstránenie cudzincov, najmä Haličanov. Jazyková otázka nenie otázkou politickou. Politiku učinili z nej iba Habsburci a táto jazyková politika bola zanesená do Podk. Rusi. Žiadal tiež zavedenie veľkoruštiny, Rusov do úradu a ruského gubernátora. O slovensko-ruských hraniciach prehovoril dr. Nikolaj Beskid, ktorý sa odvolával na historické právo Rusov. Hi­storické právo slovenského národa ne­existuje, poneváč slovenský národ nikdy nebol samostatným. Samostatným bol iba národ český. Ruský národ bol dosial po­tlačovaný, nestrpí však ďalšieho zotroče­nia, najmä nie so strany Slovanov a vy­slovil nádej, že Hron a Marmarošská Si­­hoť budú vrátené Rusom. • Ďalej prehovoril učiteľ Iltyu, ktorý ostro vystupoval proti vláde, takže prítomný zástupca vlády pohrozil skončením schôdze. O spolupráci amerických a domácich Rusínov prehovoril dr. Kaminský, ktorý podal tiež návrh, aby dľa amerického vzoru na Podk. Rusi bola vytvorená rada národnej obrany, sostávajúca zo 100 členov. Návrh tento bol prijatý. Rada na to zo svojho stredu vyvolila 12 členný výkonný výbor. Slova sa potom ujal dr. Gagaíko, za jehož reči strhla sa opäť búrka odporu, nameraná proti veľkoruštine. Demonstran­ti žiadali, aby dr Gagatko hovoril srozu­mitelným jazykom rusínskym. Niekoľko demonštrantov bolo znovu vyvedených. Gr. Gagatko hovoril po.tom o príčinách sociálnej biedy. Žiadal energické uskutoč­nenie pozemkovej reformy a riešenie sú­­visejúcich s tým otáziek: otázky daňové, invalidov a pod. Požadoval organizáciu ekonomických síl národných, sriaďovanie úvěrných ústavov, šetrnosť a nabádal ín­služnejšou, že ich snaha vychádza z nich sa­mých, že sa k nej prepracovali po vlastných ppsŕííih. Žiaľ, že tých je primálo, aby znamenali silu. Tak sa len mohlo stať, že katolicizmus vý­chodného Slovenska ocitnul sa v dnešných po­meroch. Čakáme od školy ďalej, že bude silnejšie prebúdzať ľud, aby vedel uplatniť všade i v cirkvi katolíckej — svoje požiadavky ná­rodné-Je treba, aby politický život začal (jak smutné to slovo pre tento naliehavý prípad!) všimaf si viac týchto pomerov u katolíkov vý­chodného Slovenska. Je konečne treba, aby i úrady politické vy­­stúpily z doterajšej nevšímavosti voči veciam práve katolíckej církve u nás; úradom škol­ským pripadá úkol starať sa o výchovu kňaz­stva, vedenú dosiaľ duchom protištátnym a protisíovenským. V každom prípade je treba, aby otázka tá­to nevymazala sa (ako tomu bolo doisaľ) z naliehavých požiadaviek dňa, možno, že keby povolaní ľudia, širších hľadísk, ako jednotli­vých politických strán, o vec z hlboká uvažo­vali, našli by vo veci otázku svrchovanej dô­ležitosti, snáď zásadný problém, nielen Slovenska východného, ale Slovenska vôbec. Nt® je vôbec „slovenský problém“ otáčkou te­mer výhradne náboženskou? Ver. K&ngras opasiinýsh strán na Podkarp. Rus3. Opozícia proti opozícii. — Výtržnosti. — Opatrné prejavy vodcov opozície. — Soc. demokrati proti kongresu. (Pôvodná zpráva „Slov. Východu)

Next