Slovenský Východ, marec 1923 (V/49-75)
1923-03-24 / No. 69
SiPVEnSKV VOTD Bočník V. Cis. 63. V Kosiciao i, v sobotu 24, marca 1823. Za 80 hal. Maďarské nariekanie v Podkarpatské! itol. ak. — Mukačevo, 22. marca. Maďarská tlač je naplnená dlhými na Podkarpatskej Rusi zprávami o tlačovej j ankete v Užhorode a narieka, ze vraj maďarská tlač je vystavená sústavným útokom a napádaním. Maďari a ich spojenci zle nedobre spintajú na časopisy „Rusín“ a „Slovan“ v Užhorode. Svoj vztek pekne zakryli pod rúško boja za „očistu v žurnalistike“. Keď niekto číta ich podané zprávy o ankete, kto nečita! „Slovana“ a „Rusína“, ten by myslel, že bohvie čo sú to za plátky, proti ktorým sa stavia počentní maďarskí žurnalisti s takou rozhorčenosťou! O žurnalistickej česíi hovoril na ankete užhorodskej pán Havas, pred ktorého špintajúciin jazykom neobstojí ani osoba prezidenta Masaryka! Keď je hnusný a nečestný spôsob písania na Podkarp. Rusi, ten sa narodil na stĺpcoch „Uj Kôzlônya“ a jemu podobných maďarských časopisov. Tieto časopisy doteraz bez konkurencie panovaly a udávaly ton na Podkarpatskej Rusi. Voči nim hájily slovanské snahy len dva slabé týždenníky, kde.nesedia ľudia dľa typu Havasu, preto je tam neznáma bezočivosti K nemu sa pripojuje „Kárpáti Futár“, zastúpený duchovným otcom a inšpirátorom drom Kaminským a jeho sekretárom Demkom. O činnosti „Kárpáti Futáru“, a o jeho duchu už toľko bolo písané, že zaiste neprekvapila zpráva Grendžu-Don..ského o tých budapeštianských tisíckách. Ô tom konečne rozhodne súd. Je samozrejme, že tí sa stavia tiež na stranu novinárskej cti a služnosti! Pán Zurkanovič sa trochu pomýlil. Keď energicky protestoval, aby sa o Veľkorusoch napísalo, jako o „kacapoch“ tu ' iste myslel na „Kárpáti Futár“, ktorý až do nedávnej doby bol naplnený nadávkami proti „kacapom“ a iste nie na Rusína, kde slovo „kacap“ sa ešte neobjavilo vôbec. Deti v tme kričia, poneváč sa boja Táto obava dostala výrazu na u^horodskej tlačovej ankete. Doterajší maďarskí bezkonkurenční novinkári na Podk. Rusi dostali súperov. „Slovan“ a „Rusín“ sa energický postavily do boja proti národnej vlažnosti, proti kultúrnej a hospodárskej nečinnosti a proti heslovitosti bez vnútorného obsahu. So stĺpcov týchto časopisov nedýcha krvavý stranícky spor. ale snahy o nápravu. Rusínska žurnalistika prežíva detskú dobu, objavujú sa i detské nemoce, kritikom na bačovej ankéte jedná sa však o to, aby tieto detské nemoce hojili tak, že zavraždia dieťa! Práve tie nepriateľské kriky sú dôkazom toho, že snahy o nápravu v rusínskom žurnalistickom, hospodárskom a politickom živote nesmú na seba nechat dlho čakať. Jedine redaktori „Rusína“ a „Slovana“ zachovali vážnost a nereagovali na nepriateľské vzteky. Je to dobrým znakom pre budúcnosť. Oni musia i v nepriateľskej paľbe zachovat kfud a duševný mier a s neohroženou vytrvalosťou pokračovat v započaté] práci. Havasovia a im podobní maďarskí novinkári a politikovia zmiznú bez stopy, posledné dejstvo z Maďarska zdedeného politikárenia vyznie v obrovskú anachronistickú komédiu a na ich miesto nastúpi nová, slovanská generácia. „Rusín“ a „Slovan“ musia pokračovat v svojej činnosti, a musia byť prebúdzajúcim sa svedomím Slovanov na Podk. Rusi. Toto svedomie musí stále burcovat a hnať napred do boja proti neuveiomeiosti a proti iethargii, tiež hnať do neústupnej práce pre iepšiu budúcnosť. Že pri tej práce a pri tom boji tyrani minulosti im nebudú spievať chválospevy, to e snáď samozrejmé. M on 990! komunistických f@7«ľlst«s>w na porušovanie S hod, pracovnel doby. Komunistický zločin na robotníckych zákonoch. — Urobilj úrady svoju povinnosť? Košice, 23. Ill Komunistickí agitátori chvália sa plnými hubami pri každej príležitosti tým, že vraj len komunistická strana je stále na stráži robotníckych práv a že vraj len a len komunisti sú spasiteľmi a ochrancami robotníctva. Tak robia tiež- komunisti veľký humbug s tým, že vraj len komunisti vymohli robotníctvu v Československej republike 8 hodinovú dobu pracovnú a že komunisti budú stále a stále dbať na to, aby táto 8 hodinová doba pracovná nebola porušovaná tými zamestnávateľmi na škodu nesvedomirobotníctva. Skutočné pomery ale usvedčujú veľkohubé papulovanie komunistických teroristov z hnusnej lži, lebo práve komunistické podniky porušujú sústavne robotnícky zákon o 3-hod dobe pracovnej. Tak je to aj v Košiciach. Z radov košických živnosíníkov-pekárov dostali sme stiažnosti, že zaíým, čo komunistickí teroristi denuncujú pekárskych aj iných živnostníkov u úradov z toho, že vraj porušujú 8-hod. dobu pracovnú komunistické podniky v Košiciach tajne robia v noci skoršie, ako je robotníckym zákonom o 8~hod. pracovnej dobe ustanovené. Ide tu v prvom rade o pekárske komunistické podniky v Košiciach, kde sa toto prestupovanie zákona deje po celý čas sústavne. Tým dopúšťajú sa komunistické podniky košické priameho zločinu na robotníckých zákonoch a hrajú s robotníctvom Hnusnú a odpornú komédiu. Vedľa tejto situácie ale je tu ešte iná a významná otázka, ktorá kričí po odpovedi : ako je možné, že tie úrady ktoré na denunciácie kumunistických teroristov robia čochvíla prechliadky u občianských živnostníkov a to u niektorých živnostníkov niekoľko dní bezprostredne za sebou, ako je možné, že tieto úrady nevidia čo sa robí x podnikoch komunistických? Tieto pomery volajú po rýchlej náprave a po očiste takých úradov od ľudí, ktorí mesrástíi s republikou a ktorí nadržujú nepriateľom nášho štátu z príčin, na ktoré je naša štátotvorná verejnosť právom zvedavá, a ktoré svojím časom plne dozvie. ^ **> sa tiež * Minister Befiel © is* politike. Prednáška v štátovedeckej spoločnosti v Brne. Brno, 23. Ill Zahraničný minister dr. Beneš mal dnes v brnenskej Štátovedeckej . spoločnosti prednášku na thema „Zahraničná politika a demokracia a problémy a methódy zahraničnej politiky československej“, v ktorej vravel asi toto: Politika je veda, ktorá vyžiaduje nie len hlbokých a rozsiahlych znalostí všetkých specielných vied o človeku, zvlášť vied sociálnych, ale ktorá vyžiaduje tvoriaceho a umeleckého ducha. Moderná všeobecná demokratizácia má prenikavý vplyv nie len na principy, ale i na methody zahraničnej politiky. Naša zahraničná politika bola od začiatku demokratická a je demokratická dosial’. Mier, rekonštrukcia a pokoj to bol jej plán a jej ciel. Politika naša robila sa za plnej kontroly verejnosti, ako ukazujú nesčetné prejavy a diskuzie v parlamente, vo výboroch a v tlači. Určenie vzťahov k Francúzsku a k zápasu vôbec, k Nemecku a k Taliansku, ku všetkým susedom, k Poľsku a Rusku dialo sa na základe presného kalkulu, po uvážení všetkých záujmov, potrieb a síl. Naša politika snažila sa vždy vyvarovať sa tak chybám jednostrannej politiky intelektuálnej, ako aj necnosíiau politiky romantickej. Našej zahraničnej politike sa vytýka, že lieni dosť národná, že lieni dosť slavianská, že aevedela zaistiť, aby slovanské Rusko bolo našou záštitou. Konkrétne povedané vytýka sa jej, že nepreviedla intervenciu v Rusku a že oslobodením Ruska od boľševíčtva nezachránila. Slovanstvo. Táto kritika vychádza z citovej koncepcie. Politik odpovědný a rea'istický vie, že sme intervenovať nenrh’i, a že ruská revolúcia bola udalosťou nad naše sily. Niekedy sa nám vytýka tiež mnoho demokratizmu a nedostatok smyslu pre prestyž štátu, tak zviášte v pomeru k Poľsku (Javorina) k Rakúsku, lebo i k Nemecku. Kritikovia zabúdaiú, že s demokratickou politikou nedá sa slúch politika presíyže. Materialistickú koncepciu tak ako koncepciu autoritářského naciona’izmu politika naša odmietla, poneváč obidve koncepcie vedú k theorii, násilnosti. To neznamená však, že naša politika je slabošská. Túto svoju, politiku vyhlasujem nielen pre dnešok, ale i pre ďalekú budúcnosť, Z Anglicka. Londýn, 23. ill Anglická horná snemovňa prijala ná vrh, aby bol snížený po,čet lordov. Požiarom boly spôsobené značné škody Kryštálovom palácu. Ramsay Mac Donald prehlásil k zástupcom zahraničnej r tlače ohľadne Porúrska, že Francúzsko / a Anglicko musí zostať priateľmi, avšak že dnešné problémy Izä rozriešiť len morálnym presvedčením národov, nie však mocou lebo aliancami. Ohlásil na .‘budúci týždeň novú konferenciu socialistických parlamentníkov dohodových- Dúfa, že táto druhá schôdza bude úspešná. Jednanie medzi národnými liberálmi a neodvislými liberálmi o slúčení ztroskotalo. Nezávislí prijali rezolúciu, že predpokladom formálneho slúženia je súčinnosť vo voľbách. Asquith vyslovil sa proti dosadeniu poradného výboru, v ktorom by zasedal s Lloydom Georgeom. Politická komisia a právna komisia dosiahly úplnej dohody pokiaľ sa týka otáziek minoritne konvencie, pomer fiskálny a súdny pre upravujúce: cudzincov. Táto konvencia upravuje ďalej otázku školskú, sriadenie charitatívne a i. Hospodársko-finančná komisia skončí práce dnes DR. CYRILL SYCHRA Prostitúcie. Je tiež túto vec treba predebatovať. Snáď sa mnohokedy ani netuší, jak je dôležitou pre život spoločnosti, — ako by to všetko temné, záhadné, čo je kol prostitúcie, nesmelo vyjsť von. A predsa je to akutný problém dneška. Náš parlament, keď vec bral do ruky, iste bol si vedomý mimoriadnej dôležitosti jej. Je dosť ľudí, ktorí tento zjav posudzujú akosi ľahko — tak asi, jak sa na ňu pozeral Maupassant — jeho „Salon panej Tellierovej“ je tu dokladom. „Madame“ salonu je to dobrácka i k dievčencom, ktoré vydŕža, i k hosťom, ktorí ju navštevujú. Je to malý svet tento salon a predsa vábi k sebe nielen námorníkov, ktorí po prudkých pitkách prichádzajú si kupovať trochu lásky, ale i ľudí domácich, vážnych z onoho malého mestečka. K nim sa chová ..madame“ naozaj akosi vľúdnejšie, dievčatá pozornejšie. Plynie hladko život salonu, ktorý je súčasťou života mestečka. Bohužiaľ, to príjemne sostylizovaná skutočnosť — je to všetko tak nevinné? Pozrime skoršie pozorne na prostitutku samotnú jako na človeka. Predovšetkým motív k pádu. Môže byť rozdielny a ťažko stanoviť pomer jednotlivých druhov motívov. Iste, že rôzne doby majú tu nepopierateľný význam (všeobecná demoralizácia za vojny, hospodárska bieda) Preberme aspoň niektoré týpické prípady pádu. Je to najskôr hmotná bieda —■ dôvod, nad ktorým musí sa zatriasť i človek -otrlý. Laľa prípad z Dostojevského „Zločinu a trestu“, f — jeho Sonečka je prostotýp prostitutky, ktorú do bahna spoločnosti zahnala bieda. Sám som u súdu mal tiež prípad prostitúcie z biedy. Priviedli mi ju tenkráť za války priamo z „miestnosti“. Bola podozrivá, že je vo velozrádnych stykoch so. zajatými Rusmi z milovnického tábora. Nedokázalo sa je; nič, ale zostala podozrivou, že niekoľko Rusov nakazila kvapa~v|pu. Pýtal som sa jej, ako ona sa stala vFPjnou. Povedá, že je vdovou, že jej dve deti nemalý čo jesť. Nebola ani hezká, ani márnivá-, ani mladá, Nebolo dôvodu neveriť jej-Tak začneme sa na prostitúciu pozerať veľmi vážne. A nezabudnime: je i prostitutka človek, i ona má ľudské sklony a čudná: práve ona zatúži niekedy po tom, čo by ste mali u nej za vylúčené naprosto: po čistej láske. Nie je to nič směšného, nie je to nič nemožného. Je to ale iste tragické. Taký Flaubertov „Listopad“ alebo Macharova „Magdaléna“ sú knihy, ktoré vedia prehovoriť vážne a z hlboká. U Flauberta nevestka skutočne miluje, u Machara tiež, ale najčistejšou láskou, poneváč nič telesného u nej nie je. Končí tragicky. Vracia sa tam, odkiaľ prišla. Ten ktorý ju mal vytrhnúť z ľudského pekla nemal tej §ily, aby ju z neho vytiahol I prostitutka je človek, i u nej ozýva sa často to ľudské výkrikom zrovna. Nie je každá tak zkazená, aby jej chýbala možnosť, aspoň na čas prebrať sa z omamného, hnusného, nízkeho ovzdušia. Žehrá a zúfa nad sebou potom podobne jako ona Sáša z Gorkiho „Fomy Godejeva“: „O duši mojej nesmieš mluvit . . . Nič ti po nej nie je a preto radšie — mlč! Ja však — môžem mluvit! Keby som chcela, riekla bych vám všetkým niečo! Ale kto by rna počúval, keby som začala mluvií plným hlasom? A mám pre vás slová ako kladivá! Začala beh vás klopkať do hláv, až by ste zbláznili... všetci naničhodníci, predsa Ačkoľvek ste slovom nemožno vás vyliečiť . , . Vás bolo'by treba smažiť v ohni . . . jako vypaluj« sa pánve v pondelok . . „Nepozeraj na to, že som ľahká! Síátrta sa, že i v blate človek žije a je čistejší, jako ten, ktorý hýri v hodvábu , Kjfr-