Slovenský Východ, apríl 1924 (VI/76-100)

1924-04-16 / No. 89

mm vm?d Ročník Vi. Cis. 89. V Košiciach, » stredu 16. apríla 1924. Za 60 hal. Anglo-rusHá konferencia V pondelok bola zahájená v Londýne anglo-ruská konferencia, ktorá je aki­ste jednou z najdôležitejších politických udalosti od ukončenia svetovej vojny. Schádzajú sa delegáti nielén dvoch naj­väčších svetových ríš, ale i dvoch štá­tov, ktorých ústavné sriadenie a hospo­­dársko-politický život sa úplne delia. Londýnska konferencia sústredí na se­ba záujem celej svetovej verejnosti, le­bo ona bude definitívnou zkúškou ukážkou, či je možno upraviť predovšet­a kým hospodárske a obchodné styky so sovietským Ruskom a na koľko upustili terajší vládci Ruska od pôvodných ko­munistických dogmat a na koľko preja­vujú ochotu a dobrú vôľu, pomôcť sku­točne ruskému ľudu a politickému ukľudneniu Európy. Na druhý deň po zahájení konferen­cie bolo viacej ako isté, že praktické uskutočnenie hospodárskych stykov týchto dvoch štátov nepôjde tak rýchle a snadno, ako došlo k bezvýhradnému uznaniu sovietov hneď po nastolení ro­botníckej vlády MacDolnadovej. Anglicko je zemou starých tradic, Robotnícki ministri nevzdali sa tej všednej formality, pobozkania ruky krá­ľovi pri trónnej reči, preto tiež nevzda­jú sa ani prílišnej opatrnosti, keď bude jednané o postytnutí úveru sovietskej vláde, zvlášť keď tento úver nebude zá­ležať ani tak na vôli a súhlase vlády a parlamentu, ale výhradne na súkrom­ných podnikateľoch a vkladateľoch. MacDolnad pri zahájení konferencie precizovať príliš jasne stanovisko robot­níckej vlády, ktorá nútená je spravovať sa naznačenými ohľadmi na mienka sú­kromníkov. Na druhej strane však ho­vorí priamo a otvorene sovietovým dele­gátom: Zabudnite na minulosť, likvi­dujte doterajší režim a dajte sa na ce­stu obvyklú v celom kultúrnom, demo­kratickom a konštitučnom svete. Premier robotníckej vlády hovorí k delegátom inej robotníckej vlády a pred­sa však v hlbokom rozoore sú názory oboch strán, a koľko sebazaprenia bude potreba na jednej strane a ak mnoho bude nutno sľaviť z doterajšej prakse komunistických vládcov, ak má konfe­rencia mať aspoň sebamenší výsledok. Angličan je predovšetkým dobrý ob­chodník, sovietovi delegáti zase na pr­vom mieste sú politikmi a agitátormi a preto nečudujeme sa, keď postupuje MacDolnad tak opatrne a pripomína so­vietovým zástupcom smýšľanie angli­ckej verejnosti. MacDolnad vyzýva de­legátov, aby pre jednali všetky doteraj­šie ťažkosti slobodnou a priateľskou di­­skuziou. Terajšia britská vláda, ako zá­stupca zeme, ktorá po obnove dôvery v budúcnosť Ruska má zvláštne postave-* nie, aby pomáhala pri jeho hospodár­skej obnove, je ochotná jednať s Ru­skom so všetkými náležitými ohľadmi. V Britanii však nezávisí úver na štát­nych bankách, ale od vkladov súkrom­níkov. Keby široké obecenstvo nebolo presvedčené, že ujednánie je slušné a statočné, nehonorovalo by ho a potom by tiež jedna zem nemohla pomôcť dru­hej. Konferencii zaslali anglickí banká­ri pamätný spis, v ktorom sú naznače­né smernice, ako obnoviť úver Ruska vo Veľkej Británii. Predovšetkým je to uznanie verejných a súkromných dlhov, spravodlivá úmluva za navrátenie. ma­jetku cudzincom, sriadenie nezávislých súdov, uznanie neporušiteľnosti sú­kromných smlúv a zaručenie súkromn. vlastníctva. Britským bankárom, prie­myselníkom a obchodníkom nech je do­volené naviazovať slobodne styky so sú­kromnými podnikateľmi. Soviety mu­sia sa vzdať propagandy proti podni­kom iných zemi Stávka štát. úradnktva v Rakúsku. Viedeň, 15. apríla. Aby dodali svojim požiadavkom vá­hy, zahája zajtrá vyšší úradníci v Ra­kúsku demonštračnú stávku. Práca vo všetkých úradoch, ministerstvách, u súdov atď. bude zastavená a o 11. hodine sídu sa úradníci na schôdzke, po ktorej budú vláde predložené úrad­nícke požiadavky. Cieľom zažehnania tejto stávky vyjednáva vláda so zá­stupcami úradnktva, Raisa na viedenskej burze. Viedeň, 15. apríla. Prekemá situácia na viedenskej burze trvá. Kurzy cenných papierov dnes opäť klesly napriek tomu, že veľkobanky zahájily intervenčné kú­py. Banky daly tým cieľom k dispozícii 200 miliárd korún, z ktorých bolo už na intervenčné kúpy použitých 30 miliárd. Podkarpatská Rus. (Pôvodné zprávy Slov. Východu.) Užhorod, 15. apríla. (Imele šírená zpráva o diktatúre na Podkar­patskej Rush K zprávě, ktorá sa minulú sobotu rozšírila po Užhorode, že guvernér dr. Beskid bol od­volaný a že správcom Podk. Rusi bcl meno­vaný usnesením ministerskej rady zo dňa 7. apríla minister školstva a národnej osvety Rud. Bechyně, prináša užhorodský „Uj Közlö­­ny” telegrafickú odpoveď, v ktorej minister Bechyně odpovedá na dotaz zaslaný mu do Prahy. Odpoveď zr.eje: „Pripomeňte, prosí: , rozširovateľom falošnej zprávy, že žijú v právnom štáte, s demokratiek' u vládou v čela. Myšlienka diktatúry je vláde cudzia. V súčin­nosti so štátotvornými živlami krajiny, sotrvá vláda samozrejme na pôde medzinárodných smlúv a domácich zákonov.” Touto c<’_ veďou niet dokazovatef spokojný. Vraví o nej, že je plná výmluvnosti a že svedčí o diplomatickej majstrovnosti odosielateľa, nevyvracia však zprávy, že minister Bechyně bol vymenovaný správcom fkidk. Rusi. Cez to, že telegram vra­ví, že zpráva je falošná, tady nepravdivá, tvr­dí red. Havas, že je pravdivá iba, že žijeme v štáte demokratickom, hoci vlády myšlienka diktatúry je ďaleká. To všet! i muselo byť ře­čené, aby čitatelia boli v napätí a vzrušení, hoci „Uj Közlöny” vedel už skor.le, čo až na koniee svojej novej senzácie napísal, totiž, že civilná správa dostala telegrafickú zprávu z ministerstva vnútra, ktorou sa jasne vyvracia umele rozšírená zpráva o diktatúre na Podk. Rusi. Pred cirkevno-náboženským mierom. Ako sme už oznámili, možno očakávať skoré ukon­čenie neblahých cirkevno-náboženských sporov na Podk. Rusi medzi pravoslavnými a gréko­­katolíkmi, pri ktorých išlo hlavne o právo po­užívania kostolov v tých obciach, ktorých oby­vateľstvo z väčšiny prestúpilo ľ; pravosláviu. Spory o kostoly končieval y i krvavé. Bolo pre­to nútno, aby sa akýmkoľvek násilným po­kusom o vyrvanio kostolov medzi oboma spor­nými stranami čelilo a aby otázka používania kostolov bola riešená dohodou. Úsilím guver­néra, dra Beskida a školského oddielu p i ci­vilnej správe bola zjednaná obojstranná zá­sadná ochota, aby pre používanie kostolov bo­ly stanovené určité normy. Zdá sa, že zvíťa­zí názor, že kostoly zostanú tej strane, ku ktorej sa v obciach hlasí väčšina veriacich. Cirkevný majetok ostatný by sa rozdelil v po­meru k početnosti veriacich patričného vyzna­nia. Dľa potreby by obec bola povinná posta­viť pre menšinu kostol nový. Uskutočnenie plánu by mohlo umožniť náboženský smier v To sú celkom podmienky súkromnej verejnosti anglickej, na ktoré sa odvo­láva MacDonald ako na závažné aj pre každú vládu anglickú. Ak ich príjme so­­vietské Rusko, bude museť previesť i požiadovanú likvidáciu komunistického režimu, ak ich odmietne, zostane Rusko naďalej zväčša zatvorené pre medziná­rodný obchod. Likvidácia sovietskeho režimu potom by napredovala pomalu a predlžujúcim sa strádaním ruského ľu­du, naproti tomu však likvidácia okamž. ako ju požiaduje MacDonald, značila by rýchle využitkovanie rozsiahleho úveru k hospodárskemu posilneniu Ruska a obchodnému naviazaniu s celým sve­tom. kraji, ktorý toho má iste veľmi zapotreby. Pri riešení tejto chúlostivej otázky už skoršie vy­konané bolo mnoho so strany školského oddie­lu civilnej správy pre Podk. Rus, kde po čet­ných poradách vypracované boly pokyny pre administratívne úrady, dľa ktorých má byť jednotne postupované pri administrative. Jas­nosti \ veci používania kostolov je tým vine potreba, že pravoslávie sa šíri ďalej. Zasahuje už i oblasť Huculštiny, ktorá dosiaľ bola cir­kevných sporov ušetrená. Učiteľské zkúšky jazykové. V Užhorode bo­ly v pondelok jazykové zkúšky, ktorým podro­bilo sa 52 učiteľov maďarskej národnosti. Čo žiadajú americkí Rusíni? Dľa zprávy amerického rusínskeho časopisu „Deň” obrá­til sa Sväz amerických Rusínov a predsedníc­tvo americkej rusínskej Národnej rady ns pražskú vládu so žiadosťou o čoskoré rozrie­šenie otázky hraníc slovensko-podkarpatských. V memorandu sa navrhuje svolanie zvi "š tne j komisie, v ktorej by bola polovica Slovákov a polovica Rusínov a jej predsedom by bol pre­zident republiky Masaryk. Ďalej sa žiada v memorandu prevedenie autonomie rusínske­ho ľudu. Memorandum pocipísalo tiež niekoľ­ko vydavateľstiev amerických časopisov ru­sínskych a jednotlivcov, r edzi nimi i bývalý guvernér PodK. Rusi Gregor Žatkovič. Stávky v slovenských textilkách. Jubileum filmu. Máloktorý zjav je pre našu dobu tak charakteristický, ako úžasný priamo rozvoj kinematografu v posledných ro­koch. Filmová technika a filmové ume­nie dosahuje úrovne, o ktorej sa zakla­dateľom filmu ani nesnilo a o ktorej sme sami pred 10 až 15 rokmi nemali ani potuchy. To boly ešte detské doby filmu, keď sa nám v biografoch predvá­dzala střelba z diel údermi na buben a obsah hry sdeľoval sa vyvolávaním, •keď na plátne mihaly sa v neurčitej po­lotme a ztreštenom chnozu pitvomé po­stavy s grotesknými gestami a posun­kami. A to už bol pokrok proti začiat­kom filmového dramatu, ktoré siahajú práve 25 rokov do minulosti. Podnet ku vzniku filmu dal Edison svojim kineto­­skopom a bratia Lumierovia svojou ki­­nohrou, ktoréžto prístroje obmedzovaly sa len na predvádzania rýchle po sebe idúcich ostro prežiarených fotografií, čím vznikala nedokonalá illuzia pohybu. Tieto prístroje boly odkázané na pred­vádzanie obrázkových sérií a mohly te­da uspokojiť len veľmi nenáročné obe­censtvo. Pokrok do tejto primitívnej techniky vniesli dvaja mladí Angliča­nia Black ton a A. G. Smith, ktorí obaja sa vysťahovali do Spoj. štátov, aby tam hľadali svoje šťastie. Blackton bol za­mestnaním tesár, ktoréžto remeslo pre­vádzal tiež v Novom Yorku. Jeho povo­láme priviedlo bo kedysi do domu isté­lho nakladateľa, ktorý rozpoznal tesáro­vu inteligenciu a poveril ho úkolom, in­­tervievovať slávneho vynálezcu Ediso­­na. Pri tejto príležitosti predviedol vy­nálezca tesárovi, ktorý povýšil na no­vinárskeho reportéra, 18 m dlhý film, ktorý predstavoval vlak v plnej jazde. Na mladého Blacktóna toto predvedenie urobilo hlboký dojem a ukázalo mu, aké ipredstavovacie možnosti sú skryté v I tej to umeleckej technike. Blackton vy­hľadal hneď svojho priateľa a krajana Smitha, ktorý v Novom Yorku pretĺkal svoje živobytie ako kúzolník, ale za­mestnával sa okrem toho usilovne elek­trotechnickými pokusmi, takže mohol byť Blacktonovi veľmi nápomocný. Oba­ja sa rozhodli svoje teoretické zámery uviesť do praxe. Z kapitálu 750 dolárov zakúpili obaja priatelí» kinematografi­cký aparát, vo voľných chvíľach foto­grafovali cirkusové a varietné scény, čím si opatrili malý repertoár pestrých scén, ktorý prevádzali obecenstvu v ma­lej miestnosti. Nový podnik bol priazni­vé prijatý, ale musel zápasiť ak s nedo­statočnosťou aparátov a technického materiálu, tak tiež s konkurenciou veľ­kého, bohaté vybaveného kina. Konečne museli Smith a Blackton kapitulovať, a zatvoriť svoju miestnosť, poneváč ža­tým úplne vyčerpali svoje prostriedky. Avšak za tohoto beznádejného konku­renčného boja poznal majiteľ konku­renčného podniku, menom Rock, zdat­nosť a naďanosť oboch mladých Angli­Bratislava, 15. apríla. V záležitosti stávky v žilinskej a opa­tovskej textilke konalo sa včera v Turč. Sv. Martine vyjednávanie medzi zá­stupcami robotníctva a zamestnávate­ľov. ktoré však skončilo bez výsledku. Ačk'ľvek robotníctvo dalo k vyjedná­vaniu podnet, neprišlo s konkrétnými návrh ami na urovnanie sporu. Ako o­­znamuje dneska j ší „B. Z. am Abend” s Opátovej, chcela tam ČSlť" robotníctva zahájiť prácu; bolo mu v tôni však za­bránené. V rájeckej továrni na sukná začne sa už dnes pracovať. O výtržno­stiach v Opátovej bolo zistené: V tex­tilnej továrni, kde trvá stávka robotní­ctva, uberal sa do kancelárie úradník s dvoma podúradníčkami. Zo zástupu vy­behla robotníčka Horbáčová, ktorá na úradníkov pľula a huckala k násiliu. Aby bolo zabránené ďalšiemu štvaniu a prípadnému násiliu, chcela ju polícia odviesť. Na to shluklo sa niekoľko ľudí z davu a nolieii odporovalo. Privolaná posila zatkla štyroch dila továreň a zjednala útočníkov, obsa­poriadok. Zan­iknutí robotníci boli po vypočutí prepu-i čanov a rozhodol sa, že si zaistí ich spo­luprácu. Obaja Angličania prijali jeho j nabídku a sriadili s ním spoločne na I solídnej finančnej základne veľký kine­matografický podnik, ktorý zahájil v ’Novom Yorku činnosť pod firmou „Vi­­tagraph Film Company” melecké vedenie spočívalo a ktorého u­­výhradne v rukách Blacktóna a Smitha. Ich inicia­tíve možno tiež ďakovať, že v marcu 1899 po prvý raz vôbec objavilo sa na plátne skutočné malé dráma s titulom „Strašidelný dom”. Táto dráma sklada­la sa z niekoľko scén, opisujúcich ná­vštevu ducha u akéhosi muža a jeho ú­­des pred tajomným návštevníkom. Me­no autora, ktorý tuná po prvý raz razil cestu filmovému drámatu, sa nezacho­valo. Ale hra mala veľký úspech, ktorý podnietil Smitha a Blacktóna, aby po­kračovali na tejto ceste. Senzačným vý­konom ich čulej dramatickej činnosti bol r. 1904 zhotovený film, predvádza­júci scény zo života prezidenta Juraja Wasiiingtona, a po ňom nasledujúci film „život Mojžiša”, ktorý to priviedol na úžasnú tej doby dĺžku piatich aktov, z ktorých každý trval 15 minút. Nechý­­baly tiež hlasy, ktoré vytýkaly tomuto filmu prílišnú dĺžku a chcely, aby film bol prevádzaný po čiastoch. čo by vra­veli títo kritikovia moderným ameri­ckým a nemeckým seriálnym filmom o niekoľko epochách? Len v r. 1907 po­čala Vitagraph Company udávať na filmoch mena filmových hereoy a here-

Next