Slovenský Východ, apríl 1924 (VI/76-100)
1924-04-16 / No. 89
mm vm?d Ročník Vi. Cis. 89. V Košiciach, » stredu 16. apríla 1924. Za 60 hal. Anglo-rusHá konferencia V pondelok bola zahájená v Londýne anglo-ruská konferencia, ktorá je akiste jednou z najdôležitejších politických udalosti od ukončenia svetovej vojny. Schádzajú sa delegáti nielén dvoch najväčších svetových ríš, ale i dvoch štátov, ktorých ústavné sriadenie a hospodársko-politický život sa úplne delia. Londýnska konferencia sústredí na seba záujem celej svetovej verejnosti, lebo ona bude definitívnou zkúškou ukážkou, či je možno upraviť predovšeta kým hospodárske a obchodné styky so sovietským Ruskom a na koľko upustili terajší vládci Ruska od pôvodných komunistických dogmat a na koľko prejavujú ochotu a dobrú vôľu, pomôcť skutočne ruskému ľudu a politickému ukľudneniu Európy. Na druhý deň po zahájení konferencie bolo viacej ako isté, že praktické uskutočnenie hospodárskych stykov týchto dvoch štátov nepôjde tak rýchle a snadno, ako došlo k bezvýhradnému uznaniu sovietov hneď po nastolení robotníckej vlády MacDolnadovej. Anglicko je zemou starých tradic, Robotnícki ministri nevzdali sa tej všednej formality, pobozkania ruky kráľovi pri trónnej reči, preto tiež nevzdajú sa ani prílišnej opatrnosti, keď bude jednané o postytnutí úveru sovietskej vláde, zvlášť keď tento úver nebude záležať ani tak na vôli a súhlase vlády a parlamentu, ale výhradne na súkromných podnikateľoch a vkladateľoch. MacDolnad pri zahájení konferencie precizovať príliš jasne stanovisko robotníckej vlády, ktorá nútená je spravovať sa naznačenými ohľadmi na mienka súkromníkov. Na druhej strane však hovorí priamo a otvorene sovietovým delegátom: Zabudnite na minulosť, likvidujte doterajší režim a dajte sa na cestu obvyklú v celom kultúrnom, demokratickom a konštitučnom svete. Premier robotníckej vlády hovorí k delegátom inej robotníckej vlády a predsa však v hlbokom rozoore sú názory oboch strán, a koľko sebazaprenia bude potreba na jednej strane a ak mnoho bude nutno sľaviť z doterajšej prakse komunistických vládcov, ak má konferencia mať aspoň sebamenší výsledok. Angličan je predovšetkým dobrý obchodník, sovietovi delegáti zase na prvom mieste sú politikmi a agitátormi a preto nečudujeme sa, keď postupuje MacDolnad tak opatrne a pripomína sovietovým zástupcom smýšľanie anglickej verejnosti. MacDolnad vyzýva delegátov, aby pre jednali všetky doterajšie ťažkosti slobodnou a priateľskou diskuziou. Terajšia britská vláda, ako zástupca zeme, ktorá po obnove dôvery v budúcnosť Ruska má zvláštne postave-* nie, aby pomáhala pri jeho hospodárskej obnove, je ochotná jednať s Ruskom so všetkými náležitými ohľadmi. V Britanii však nezávisí úver na štátnych bankách, ale od vkladov súkromníkov. Keby široké obecenstvo nebolo presvedčené, že ujednánie je slušné a statočné, nehonorovalo by ho a potom by tiež jedna zem nemohla pomôcť druhej. Konferencii zaslali anglickí bankári pamätný spis, v ktorom sú naznačené smernice, ako obnoviť úver Ruska vo Veľkej Británii. Predovšetkým je to uznanie verejných a súkromných dlhov, spravodlivá úmluva za navrátenie. majetku cudzincom, sriadenie nezávislých súdov, uznanie neporušiteľnosti súkromných smlúv a zaručenie súkromn. vlastníctva. Britským bankárom, priemyselníkom a obchodníkom nech je dovolené naviazovať slobodne styky so súkromnými podnikateľmi. Soviety musia sa vzdať propagandy proti podnikom iných zemi Stávka štát. úradnktva v Rakúsku. Viedeň, 15. apríla. Aby dodali svojim požiadavkom váhy, zahája zajtrá vyšší úradníci v Rakúsku demonštračnú stávku. Práca vo všetkých úradoch, ministerstvách, u súdov atď. bude zastavená a o 11. hodine sídu sa úradníci na schôdzke, po ktorej budú vláde predložené úradnícke požiadavky. Cieľom zažehnania tejto stávky vyjednáva vláda so zástupcami úradnktva, Raisa na viedenskej burze. Viedeň, 15. apríla. Prekemá situácia na viedenskej burze trvá. Kurzy cenných papierov dnes opäť klesly napriek tomu, že veľkobanky zahájily intervenčné kúpy. Banky daly tým cieľom k dispozícii 200 miliárd korún, z ktorých bolo už na intervenčné kúpy použitých 30 miliárd. Podkarpatská Rus. (Pôvodné zprávy Slov. Východu.) Užhorod, 15. apríla. (Imele šírená zpráva o diktatúre na Podkarpatskej Rush K zprávě, ktorá sa minulú sobotu rozšírila po Užhorode, že guvernér dr. Beskid bol odvolaný a že správcom Podk. Rusi bcl menovaný usnesením ministerskej rady zo dňa 7. apríla minister školstva a národnej osvety Rud. Bechyně, prináša užhorodský „Uj Közlöny” telegrafickú odpoveď, v ktorej minister Bechyně odpovedá na dotaz zaslaný mu do Prahy. Odpoveď zr.eje: „Pripomeňte, prosí: , rozširovateľom falošnej zprávy, že žijú v právnom štáte, s demokratiek' u vládou v čela. Myšlienka diktatúry je vláde cudzia. V súčinnosti so štátotvornými živlami krajiny, sotrvá vláda samozrejme na pôde medzinárodných smlúv a domácich zákonov.” Touto c<’_ veďou niet dokazovatef spokojný. Vraví o nej, že je plná výmluvnosti a že svedčí o diplomatickej majstrovnosti odosielateľa, nevyvracia však zprávy, že minister Bechyně bol vymenovaný správcom fkidk. Rusi. Cez to, že telegram vraví, že zpráva je falošná, tady nepravdivá, tvrdí red. Havas, že je pravdivá iba, že žijeme v štáte demokratickom, hoci vlády myšlienka diktatúry je ďaleká. To všet! i muselo byť řečené, aby čitatelia boli v napätí a vzrušení, hoci „Uj Közlöny” vedel už skor.le, čo až na koniee svojej novej senzácie napísal, totiž, že civilná správa dostala telegrafickú zprávu z ministerstva vnútra, ktorou sa jasne vyvracia umele rozšírená zpráva o diktatúre na Podk. Rusi. Pred cirkevno-náboženským mierom. Ako sme už oznámili, možno očakávať skoré ukončenie neblahých cirkevno-náboženských sporov na Podk. Rusi medzi pravoslavnými a grékokatolíkmi, pri ktorých išlo hlavne o právo používania kostolov v tých obciach, ktorých obyvateľstvo z väčšiny prestúpilo ľ; pravosláviu. Spory o kostoly končieval y i krvavé. Bolo preto nútno, aby sa akýmkoľvek násilným pokusom o vyrvanio kostolov medzi oboma spornými stranami čelilo a aby otázka používania kostolov bola riešená dohodou. Úsilím guvernéra, dra Beskida a školského oddielu p i civilnej správe bola zjednaná obojstranná zásadná ochota, aby pre používanie kostolov boly stanovené určité normy. Zdá sa, že zvíťazí názor, že kostoly zostanú tej strane, ku ktorej sa v obciach hlasí väčšina veriacich. Cirkevný majetok ostatný by sa rozdelil v pomeru k početnosti veriacich patričného vyznania. Dľa potreby by obec bola povinná postaviť pre menšinu kostol nový. Uskutočnenie plánu by mohlo umožniť náboženský smier v To sú celkom podmienky súkromnej verejnosti anglickej, na ktoré sa odvoláva MacDonald ako na závažné aj pre každú vládu anglickú. Ak ich príjme sovietské Rusko, bude museť previesť i požiadovanú likvidáciu komunistického režimu, ak ich odmietne, zostane Rusko naďalej zväčša zatvorené pre medzinárodný obchod. Likvidácia sovietskeho režimu potom by napredovala pomalu a predlžujúcim sa strádaním ruského ľudu, naproti tomu však likvidácia okamž. ako ju požiaduje MacDonald, značila by rýchle využitkovanie rozsiahleho úveru k hospodárskemu posilneniu Ruska a obchodnému naviazaniu s celým svetom. kraji, ktorý toho má iste veľmi zapotreby. Pri riešení tejto chúlostivej otázky už skoršie vykonané bolo mnoho so strany školského oddielu civilnej správy pre Podk. Rus, kde po četných poradách vypracované boly pokyny pre administratívne úrady, dľa ktorých má byť jednotne postupované pri administrative. Jasnosti \ veci používania kostolov je tým vine potreba, že pravoslávie sa šíri ďalej. Zasahuje už i oblasť Huculštiny, ktorá dosiaľ bola cirkevných sporov ušetrená. Učiteľské zkúšky jazykové. V Užhorode boly v pondelok jazykové zkúšky, ktorým podrobilo sa 52 učiteľov maďarskej národnosti. Čo žiadajú americkí Rusíni? Dľa zprávy amerického rusínskeho časopisu „Deň” obrátil sa Sväz amerických Rusínov a predsedníctvo americkej rusínskej Národnej rady ns pražskú vládu so žiadosťou o čoskoré rozriešenie otázky hraníc slovensko-podkarpatských. V memorandu sa navrhuje svolanie zvi "š tne j komisie, v ktorej by bola polovica Slovákov a polovica Rusínov a jej predsedom by bol prezident republiky Masaryk. Ďalej sa žiada v memorandu prevedenie autonomie rusínskeho ľudu. Memorandum pocipísalo tiež niekoľko vydavateľstiev amerických časopisov rusínskych a jednotlivcov, r edzi nimi i bývalý guvernér PodK. Rusi Gregor Žatkovič. Stávky v slovenských textilkách. Jubileum filmu. Máloktorý zjav je pre našu dobu tak charakteristický, ako úžasný priamo rozvoj kinematografu v posledných rokoch. Filmová technika a filmové umenie dosahuje úrovne, o ktorej sa zakladateľom filmu ani nesnilo a o ktorej sme sami pred 10 až 15 rokmi nemali ani potuchy. To boly ešte detské doby filmu, keď sa nám v biografoch predvádzala střelba z diel údermi na buben a obsah hry sdeľoval sa vyvolávaním, •keď na plátne mihaly sa v neurčitej polotme a ztreštenom chnozu pitvomé postavy s grotesknými gestami a posunkami. A to už bol pokrok proti začiatkom filmového dramatu, ktoré siahajú práve 25 rokov do minulosti. Podnet ku vzniku filmu dal Edison svojim kinetoskopom a bratia Lumierovia svojou kinohrou, ktoréžto prístroje obmedzovaly sa len na predvádzania rýchle po sebe idúcich ostro prežiarených fotografií, čím vznikala nedokonalá illuzia pohybu. Tieto prístroje boly odkázané na predvádzanie obrázkových sérií a mohly teda uspokojiť len veľmi nenáročné obecenstvo. Pokrok do tejto primitívnej techniky vniesli dvaja mladí Angličania Black ton a A. G. Smith, ktorí obaja sa vysťahovali do Spoj. štátov, aby tam hľadali svoje šťastie. Blackton bol zamestnaním tesár, ktoréžto remeslo prevádzal tiež v Novom Yorku. Jeho povoláme priviedlo bo kedysi do domu istélho nakladateľa, ktorý rozpoznal tesárovu inteligenciu a poveril ho úkolom, intervievovať slávneho vynálezcu Edisona. Pri tejto príležitosti predviedol vynálezca tesárovi, ktorý povýšil na novinárskeho reportéra, 18 m dlhý film, ktorý predstavoval vlak v plnej jazde. Na mladého Blacktóna toto predvedenie urobilo hlboký dojem a ukázalo mu, aké ipredstavovacie možnosti sú skryté v I tej to umeleckej technike. Blackton vyhľadal hneď svojho priateľa a krajana Smitha, ktorý v Novom Yorku pretĺkal svoje živobytie ako kúzolník, ale zamestnával sa okrem toho usilovne elektrotechnickými pokusmi, takže mohol byť Blacktonovi veľmi nápomocný. Obaja sa rozhodli svoje teoretické zámery uviesť do praxe. Z kapitálu 750 dolárov zakúpili obaja priatelí» kinematografický aparát, vo voľných chvíľach fotografovali cirkusové a varietné scény, čím si opatrili malý repertoár pestrých scén, ktorý prevádzali obecenstvu v malej miestnosti. Nový podnik bol priaznivé prijatý, ale musel zápasiť ak s nedostatočnosťou aparátov a technického materiálu, tak tiež s konkurenciou veľkého, bohaté vybaveného kina. Konečne museli Smith a Blackton kapitulovať, a zatvoriť svoju miestnosť, poneváč žatým úplne vyčerpali svoje prostriedky. Avšak za tohoto beznádejného konkurenčného boja poznal majiteľ konkurenčného podniku, menom Rock, zdatnosť a naďanosť oboch mladých AngliBratislava, 15. apríla. V záležitosti stávky v žilinskej a opatovskej textilke konalo sa včera v Turč. Sv. Martine vyjednávanie medzi zástupcami robotníctva a zamestnávateľov. ktoré však skončilo bez výsledku. Ačk'ľvek robotníctvo dalo k vyjednávaniu podnet, neprišlo s konkrétnými návrh ami na urovnanie sporu. Ako oznamuje dneska j ší „B. Z. am Abend” s Opátovej, chcela tam ČSlť" robotníctva zahájiť prácu; bolo mu v tôni však zabránené. V rájeckej továrni na sukná začne sa už dnes pracovať. O výtržnostiach v Opátovej bolo zistené: V textilnej továrni, kde trvá stávka robotníctva, uberal sa do kancelárie úradník s dvoma podúradníčkami. Zo zástupu vybehla robotníčka Horbáčová, ktorá na úradníkov pľula a huckala k násiliu. Aby bolo zabránené ďalšiemu štvaniu a prípadnému násiliu, chcela ju polícia odviesť. Na to shluklo sa niekoľko ľudí z davu a nolieii odporovalo. Privolaná posila zatkla štyroch dila továreň a zjednala útočníkov, obsaporiadok. Zaniknutí robotníci boli po vypočutí prepu-i čanov a rozhodol sa, že si zaistí ich spoluprácu. Obaja Angličania prijali jeho j nabídku a sriadili s ním spoločne na I solídnej finančnej základne veľký kinematografický podnik, ktorý zahájil v ’Novom Yorku činnosť pod firmou „Vitagraph Film Company” melecké vedenie spočívalo a ktorého uvýhradne v rukách Blacktóna a Smitha. Ich iniciatíve možno tiež ďakovať, že v marcu 1899 po prvý raz vôbec objavilo sa na plátne skutočné malé dráma s titulom „Strašidelný dom”. Táto dráma skladala sa z niekoľko scén, opisujúcich návštevu ducha u akéhosi muža a jeho údes pred tajomným návštevníkom. Meno autora, ktorý tuná po prvý raz razil cestu filmovému drámatu, sa nezachovalo. Ale hra mala veľký úspech, ktorý podnietil Smitha a Blacktóna, aby pokračovali na tejto ceste. Senzačným výkonom ich čulej dramatickej činnosti bol r. 1904 zhotovený film, predvádzajúci scény zo života prezidenta Juraja Wasiiingtona, a po ňom nasledujúci film „život Mojžiša”, ktorý to priviedol na úžasnú tej doby dĺžku piatich aktov, z ktorých každý trval 15 minút. Nechýbaly tiež hlasy, ktoré vytýkaly tomuto filmu prílišnú dĺžku a chcely, aby film bol prevádzaný po čiastoch. čo by vraveli títo kritikovia moderným americkým a nemeckým seriálnym filmom o niekoľko epochách? Len v r. 1907 počala Vitagraph Company udávať na filmoch mena filmových hereoy a here-