Slovenský Východ, apríl 1924 (VI/76-100)

1924-04-19 / No. 92

mm wye«» Ročník Ví. Cis. 92. V Košiciach, v sobotu 19. apríla 1924. Za GO hai. Sviatky mieru. Tieto dni prehlasuje Čsl. červený kríž po štvrtý roz svoj Mier. Spomína stredo­veké Treu ara dei, dní, keď ustávaly boje, aby myseľ ľudí sa mohla povzniesť k my­šlienke vyššej“. Dnes nebojujeme proti sebe zbraňou, ale uplatňuje sa medzi nami rovnako nesvár a nenávisť, čer­vený kríž žiada, aby aspoň na tri dni umlkly všetky polemiky a ľudia sa cítili predovšetkým ľudmi. Červený kríž vie, že denný zápas neustane, a že je pro­spešný, pokiaľ je kladný, vie však, že ak sa zamyslíme nad ideou Mieru, má to svoj význam. Mier červeného kríža nie je nabádanie k stagnácii a nečinnosti. Mier tento má naopak znamenať prácu k lepšej budúcnosti, žiada, aby sme si uvedomili, že nepriateľom mieru a príči­nou nesváru je často malichernosť a ná­ladovosť. že príliš málo myslíme na to, čo nás delí. že zabúdame, jak veľké je pole práce, «j ak široká základňa, na kto­rej mohli by sme stáť druh vedľa druh a, ruka v ruke — a ísť spoločne k výsledku prospešnému všetkým. Červený kríž pracuje už päť rokov na poli sociálne-zdravotníekom. Inštitúcia kedysi vojenná přejala úkoly mierové a organizuje armádu pracovníkov, ktorí sa majú postaviť proti chorobám, čer­vený kríž je si vedomý toho, že väčšina ehrôb vzniká len z nedostatočného smy­slu pre zdravie. Mnoho chorôb nebolo by ľudstvu osudnými, keby ľudia vedeli, ako sa ich vystríhať, ako chrániť svoje zdraví, úkol je: c h o r o be předek á­­d z a ť. Preto prebúdza červený kríž zdravotné svedomie ľudu. Preto chce vy­tvoriť nové, lepšie verejné mienenie zdravotnícke a prispeť k prehĺbeniu so­ciálneho zdravotníctva vôbec. Mier červeného kríža nechce byť sen­timentálny, ' ale Činný, aktívny, žiada, aby sme sa aspoň po tri dni zamysleli nad tým, či konáme všetky povinnosti k svojmu zdraviu a či nezhoršujeme zdravie iných. Aby sme si boli vedomí odpovědnosti, ktorá je v tomto smere na nás vložená. Sme si vedomí tejto odpovědnosti? pýta sa Červený kríž svojím mierom. Chceme pečlivosťou o zdravie svoje a zdravie iných pracovať k tomu, aby tisíce našich detí nezmieralo, sotva sa zrodilo, a tisíce dospelých nebolo ničené chorobami, ktorým sme mohli predísť a ktoré nebudú znať budúce uvedomelé generácie ? Čsl. červený kríž volá svo­jím mierom k spoločnej p r á­­c i na poli zdravotnom, čer­vený kríž verí, že táto klad­ná práca, vyjadrená pomo­cou druhému, bude i krokom k myšlienke svetového mie­ru. Bratstvo ľudstva je ešte od nás značne vzdialené, ale musíme k nemu smerovať, červený kríž svojím mierom nehlása slabosť a ustupovanie pred ná­silím, naopak, výchova k zdraviu je vý­chova k silnému národu. Silný národ je národ sebavedomý, ktorý dovedie strá­žiť svoje práva, ktorý však podá tiež priateľskú ruku všetkým, ktorí mu ju priateľsky ponúkajú. Tohoto roku je prehlásený Mier čer­veného kríža tými, ktorí sú k tomu o­­právnení na mieste prvom. Na veľkonoč­né sviatky je v Prahe s jázd Dorastu čer­veného kríža, ktorý dnes organizuje y 8000 triedach štvrť milióna členov. Do Prahy sišlo sa 100 zástup­­eoy tejto veľkej organizácie, mládeže, aby sa poradili o svojej budúcej práci a predniesli svoje posolstvo k celému ná­rodu. Posolstvo toto znamená uám výzvu, aby sme v dňoch) Stávka štátnych úradníkov v Rakúsku odvrátená. Stávka rakúskych Viedeň, 18. apríla. štátnych úrad­níkov bola odvrátená tým, že vláda prisľúbila, že čo najskôr spraví úpra­vu platov. Sjasd česk^sL soc, dem. v Mor. Qsfrawe, Mor. Ostrava, 18. apríla. K veľkonočnému s jazdu čsl. soc. de­mokratickej strany robotníckej v Mo­ravskej Ostrave prišli dnes do Ostravy všetci soc. demokratickí ministri: Be­chyně, Habrman, Markovič a Srba. Ďa­lej prišiel sem aj čestný predseda »jaz­du posl. Ant. Nemec a četní poslanci a senátori. Zajtra poobede koná sa sjazd zastupiteľstva strany a sjazd soc. dem. učiteľstva. Príchod väčšiny delegátov a zahraničných hosťov očakáva sa zajtra ako aj príchod predsedu poslaneckej snemovne Nár. shromaždenia Fr. To­máška. Sjazd dorastu čsL červeného Kríža v Prahe. Praha, 18. apríla Dnes bol tu zahájený sjazd dorastu Čsl. červeného Kríža. S jazdu je prítom­ná predsedkyňa červeného Kríža dra Alice Masaryková, ďalej pi B. Benešo­ Mieru červeného kríža roz­pomenuli sa na svoje povin­nosti k deťom, aby sme im u­­možnili vyrásť v zdraví a v ovzduší kladnej, svornej práce. Dorast čsl. červeného kríža je úplne mravne oprávnený k tomu, aby takto k nám hovoril. Jeho zástupcovia priná­šajú na národný fórum nielen výzvu k mieru, ale i skutočný prík í a d a vzor radostnej spoločnej prác e. Dorast červeného kríža vedie svojich členovi? tomu, aby dbali na zdra­vie a pomáhali jedon druhému. Dorast usiluje sa o nový typ človeka a občana, dbalého povinnosti k sebe, k svojim bliž­­ným a k republike. Stará sa o zdravie, o čistotu a úpravnosť svojho okolia, za­mestnáva sa účelnou prácou, ktorá činí jeho vzťah láskavejší, ako k prírode, tak k ľudom. Pomáha svojim slabším druhom, pomáha najpotrebnejším svojej obce; škola slabšia podporuje školu sil­nejšiu, dorast český je v stálom styku s dorastom slovenským a podkarpato­­ruským. Dorast Uskutočňuje i nábeh k svetovému bratstvu tým, že dopisuje si s deťmi iných národností a s deťmi iných štátov, úprimnosť svojho priateľ­ského cítenia dokazuje skutkami, .ako doložil veľkou • akciou na pomoc deťom vá, choť ministra zahraničných záleži­tostí, pani J. Pellé-Braunerová, riaditeľ Čsl. červ. Kríža Groh a iní prední funk­cionári. Ďalej prišli delegáti z Rumun­ska, Juhoslavianska a Maďarska, ktorí nadšene pozdravili svojich českosloven­ských druhov. Sjazdu došiel telegrafi­cký pozdrav ústredia z Paríže. Ako de­legáti je prítomných cez 100 dievčat a chlapcov z odbočiek Červeného Kríža z celej republiky, zastupujúcich 250 tisíc dorastencov a dorasteniek. Po karvinskej katastrofe. Mor. Ostrava, 18. apríla. Doba 24 hodín, ktorú komisia určila k uzavretiu šachiet a behom ktorej nik nesmel sa k šachtám priblížiť, uplynu­la bez porúch. Teraz pracuje sa na lep­šom utesnení. Baňa je už asi. naplnená dusíkovými plynárni, takže nebezpečen­stvo možno považovať za odstránené. Poneváč je ale počuť ešte akési dunenie v zemi, nariadila komisia zákaz priblí­ženia sa k jame predĺžiť. „Vpád preoychuK, Spisovateľ Karol Scheinpflug napísal nedávno do jednoho z popred, českých denníkov článok o korupcií, kde ako jed­nu z-pr.ičin neblahých zjavov z poslednej doby označil „Vpád luxu”. V poslednej dobe sa ukazuje čím ďalej, tým viac, že potrebou sa stáva nielen to, čo je nútno k pomernému blahobytu, ale to, čo je prepychom. Takmer súčasne s článkom Scheipflugovom priniesol jeden z praž­ských nemeckých denníkov článok z kte­réhosi zapadlého tyrolského mestečka, v ktorom dopisovateľka s úžasom kon­štatuje, že vraj tyrolské malomešťian­­ky, ktoré vždy nosily hrubú, horskú obuv a šatily sa v loden, dnes nosia hod­vábne punčochy. Prečo práve dnes, po vojne? — Móda je iracionálna a má ča­sto priamy sklon neúčelnosti, k prepy­chu. Vpád prepychu do spoločnosti po vojne sa vysvetlí aj prirodzenou snahou nahradiť si vojenné útrapy. Okrem to­ho valutárne otrasy povojenné diskre­ditovaly drobné šetrilstvo, ktoré na­­budlo teprv opäť pôdy v štátoch, kde sa valuta skonsolidovala a kde peniaze opäť majú cenu. V mladých demokra­ciách však pristúpilo ešte niečo nové­ho: Náhla potreba zovňajšej reprezen­tácie, ktorá je veľmi drahá pre toho, kto nemá stavovské tradície. Je zná­mym hospodárskym poznatkom, hod v Rusku i akciou na pomoc deťom v Ja­ponsku. K tohoročnému prehláseniu mieru červeného kríža sú prítomní aj zástup­covia Dorastu červeného kríža z cudzi­ny. Očakávame od nich, že zanesú my­šlienku čsl. mládeže do svojej vlasti a dúfame, že v budúcich rokoch bude už veľkonočný mier prehlasovaný i v iných europských štátoch že nadíde doba, keď stane sa tak v celom svete. Tým by sme kráčali v ústrety v e ľ­­k ý m perspektívam, lebo mier Červeného kríža bol by potom viditeľ­ným znamením toho, že zvíťazil duch novej snášanlivosti mládeže, že nastala nová orientácia v medzinárodnom vzťa­hu a že sen o vzájomnej svetovej spolu­práci n 9, poli sociálnej hygieny sa usku­točnil. Snáď by sa tvárnosť sveta zme­nila do tej miery, že by nebolo vôbec — v o i n y Tento najzazší cieľ — svet bez vojny — je iste túhou nás všetkých. Nech nás preto naplní uspokojením, že je to naša československá mládež, ktorá zavolá tohoto roku do sveta krásne a ná­dejné slovo mier. Buďme si toho v c domí, čo znamená táto vý­zva pre každého z nás. Mier je prehlásený, mier treba z a c h o v a ť. paradoxním, že chudobný človek žije drahšie, než bohatý. Kto má len jeden oblek, nemôže s ním zaobchádzať tak šetrne, ako ten, kto má oblekov tridsať. Bolo kedysi konštatované, že bohatí ľu­dia chodia mnohem častejšie do divadla zadarmo, ako ľudia chudobní, pretože majú vždy dosť priateľov, ktorí ich po­zvú do lože atď., atď. Ak je vytvorená určitá tradícia reprezentačná, a to osob­ná lebo kastovná, reprezentácia není tak drahá, ako keď musí reprezentovať se­ba a po prípade ešte nejakú inštitúciu parvenov. Tí si musia vytvoriť všetko sami, všetko to, čo obstará u iných tra­dícia. Musia začínať od základov. Okrem toho majú všetci parveni jednu spo­ločnú vlastnosť: Chcú totiž predovšet­kým samy seba uistiť, že naozaj ešte vždy sedia pevne, že ozaj majú k dispo­zícii všetko to, k čomu ich vlna náhody vyniesla a preto na zovňajších znakoch lpia a zdôrazňujú ich tak, ako by ich nikdy nezdôrazňoval ten, pre koho sú niečím samozrejmým. To všetko vedie veľmi snádno k zámene reprezentácie s prepychom. Reprezentácia je nutná v mladom štáte. Reprezentácia je však často luxus pre iného, ukazovaný iné­mu, neni to luxus pre osobnú potrebu. Reprezentácia omedzuje sa len nato, čo je vidieť. Tieto dva svety, svet toho, je vidieť a čo neni vidieť, je ovšem ěa-1 Sofia, 18. apríla. V informovaných kruhoch kolujú vierohodné zvesti, dľa ktorých bude sto ťažko rozlíšiť od seba. Z potreby, reprezentačnej stane sa potom snádno potreba osobného prepychu. Lesklá bie­da omrzí ďaleko viac, ako bieda šedivá. Luxus, či prílišné a nadmierne jeho rozmáhanie sa je vždy symptómom ne­zdravých pomerov, často žije luxusne ten, komu nezbývá na solidný život. Sú situácie, kedy je zovňajší luxus možněj­ší, než sporiadaná domácnosť, človek sa drží hovorme len reprezentáciou. Na tomto principu bola na príklad založená stavovská morálka rakúsko-uhor. dô­stojníckych sborov, ktorých príslušníci pri malých pážaeh musili dávať na javo aristokratické allury. Luxus a zhúbna túha po ňom nedá sa odstrániť kázaním. Dá sa odstrániť len možnosťou solidné­ho života, ako tiež bolo správne zdôraz­nené na nedávnej pražskej schôdzi úradníctva s vysokoškolským vzdela­ním. Chudobný človek ľahšie sa stáva márnotratníkom, než bohatec, lebo k to­mu, aby sa mohlo začať šetriť, musí už byť nejaký podklad. Kto žije z ruky do úst, nemôže nič ušetriť. Nikto snáď ne­opísal nám kontrast dvoch svetov, svet bohatstva solidného a na druhej strane svet bohatstva len kašírovaného, diva­delného lesku spoločenských parvenov a ich biedu ako Balzac v svojich „Ztra­tených ilúziách”. Znie to paradoxne, ale je to pravda: „Vpád prepychu” to Sanačná predloha maďarská schválená parlamentom. Pešť, 18. apríla. Vo včerajšom zasadaní zavrhlo Ná­rodné shromaždenie po návrhu mini­sterského predsedu všetky pozmeňova­nie návrhy k sanačnej predlohe. V pol­nočnom zasadaní parlament potom schválil predlohu za živých prejavov pre ministerského predsedu. Nato bolo Ná­rodné shromaždenie odročené na neur­čitú dobu. Stávka typografov v Pešti. Pešť, 18. apríla. Zamestnanci a zamestnávatelia v tla­čiarskom priemysle požiadali minister­stvo obchodu, aby prevzalo úkol pro­stredníka v stávkovom konflikte. Mini­sterstvo obchodu žiadosti vyhovelo. Už včera večer bola svolaná spoločná kon­ferencia zamestnancov a zamestnáva­teľov. HesrokrafizÉcia bülfiar­­ského kabinety.

Next