Slovenský Východ, august 1926 (VIII/175-200)
1926-08-01 / No. 175
mmetrnm Bočník ¥111. Gís. 175. 7 Košiciach, v nedeľa í. augasla 1926. Za 80 bal. Dňa 31. júla sa minulo 40 rokov od smrti slávneho skladateľa, virtuóza a dirigenta Františka Liszta, ktorého pojilo k hudobnému životu nášmu osvedčené a účinné priateľstvo k Bedřichovi Smetanovi. Dnes uverejňujeme jeho portrét. Jednanie o maďarsko-československú obchodnú smluvu. 11. Praha, 31. júla. Dnes započaly sa tu jednania o obchodnú smluvu s Maďarskom, k čomu poľnohospodárske korporácie vypracovaly pamätný spis, v ktorom je prokazované, že československé agrárne clá v žiadnom prípade nesledujú prohibitivně účele. Sú vesmes nižšie, ako clá maďarské a preto nemôže dôjsť k jednaniu o rekciu týchto ciel pri terajšom vyjednávaní. „Deutsche Presse” komentuje usnesenie rumunskej ministerskej rady o snížení vývozných poplatkov na obilie s 18 na 13 lei. Jestli že chce Rumunsko podporovať vývoz svojich produktov, musí snížiť vývozné poplatky, lebo nemôžu ceny obilia prekročovať ceny svetového trhu. Neúspech akcie pre podporu anglických baníkov. ’ r a h a, 31. júla. Koalo vané s väzy baníkov malý včera poradu o výsledkoch subskripcie pre podporu stávkového boja anglických baníkov. Všeobecne bolo konštatované, že výsledok neuspokojuje a preto bolo usnesené v subskripciach pokračovať a a sväz z vlastných prostriedkov venoval k tomu 500 libier šterlingov. Príčiny, poklesu vývozu z našej republiky. Praha, 31. júla. Minister obchodu dr. Peroutka vyhlásil za hovoru so zástupcom „Pr. Tagblattu”, že príčinou poklesu nášho vývozu v prvom polročí tohoto roku je sostupný vývoj cien na svetovom trhu. Je preto potrebné, aby hľadané boly nové odbytiská pre náš tovar, aby produkčné náklady boly zmiernené a aby konkurenčné schopnosti boly zvýšené. Následkom vojnou vyvolanej hospodárskej tiesne poklesla spotrebná schopnosť obyvateľstva v okolnýeh štátoch a tým ovšem sa možnosti odbytu' pre naše priemyselné výrobky v cudzine zmenšujú. Preto, aby sme našli nové odbytiská, zasadzoval som sa o to, aby sa československý priemysel zúčastnil svetovej výstavy, ktorá teraz je vo Filadelfii. Mohli by sme sa snažiť, aby sme naše obsiahle amerieké importy vyrovnali tovarom. Iste je aktívum našej obchodnej bilancie podstatnou súčiastkou našej platebnej bilancie a treba sa snažiť, aby sa obsah tohoto aktíva čo možno udržal Y 'Štýrsku padá sneh. D. Vied eň, 31. júla. V ostatných dňoch tu neustále prší Na horách napadlo mnoho snehu. Tera? sa vyjasňuje, ale je citeľné chladno. Vážne udalosti na Balkáne. Mekľudný bulharský sused. — Komiti na juhoslovanskom území Č. Belehrad, 31. júla. —■ Neminie temer ani jedného dňa, aby sem nedošly zprávy o vpádu bulharských ozbrojených čat na srbské územie. Pri tom dochádza ku krvavým srážkám medzi juhosl a vi a as ky mi četníkmi a pohraničnými vojenskými oddielmi s týmito tlupami. Niet pochyby, že oficielně Bulharsko o týchto vpádoch dobre vie, alebo nemôže alebo nechce im urobiť konec. Ostatné napadnutie srbských obyvateľov bulharskými komitmi bolo zvláště krvavé a preto sa vláda juhoslavianska rozhodla zároveň s Rumunskom oznámiť tento prípad Spoločnosti národov. Udalosti na juhosl a vi ansko -bulha rských hraniciach, ku ktorým došlo v prvých dňoch tohoto týždňa, sú znamením, že je na čase, aby Bulharsko prišlo k rozumu. Ináč by bolo nútené kráľovstvo SHS. urobiť také opatrenia, ktoré by mu zaistiiy kľud v jeho pohraničnom území. A Bulharsku by toto opatrenie iste neposlúžilo ku cti. Č. Belehrad, 31. júla. — Hovorí sa, že začiatkom budúceho týždňa bude prevedení spoločné zakročenie Juhoslavianska, Rumunska a Grécka v Sofii a síce pre neustále ohrozovanie hraníc bandami komitov. Pre vylúčenie poľské! armády a so správne! služby. Výklad ministerského predsedu Barfela v senáte. V. Varšava, 31. júla. — Vo včerajšej schôdzke senátu ujal -sa slova ministerský predseda Bartel, ktorý prehovoril vopred o situácii vnútropolitickej a vyhlásil, že zmocňovací zákon, o ktorého schválenie žiada vláda, neznačí nijako, že by parlament zbavený bol svojho vlivu, ktorý mu prislúoha. Vláda sa vynasnaží, aby politika bola tak z armády ako aj zo správneho aparátu úplne vylúčená, ^ebo Poľsko má zapotreby predovšetkým vnútorného pokoja. Snahou vlády je, aby existenciu štátu dnu i zovnútri upevnila, aby mohla úspešne pracovať na medzinárodnej pôde so všetkými ostatnými štátmi. So všetkou rozhodnosťou odmietol predseda vlády tvrdenie, že by Poľsko malo dáke vojenné úmysle. Na konci vyhlásil predseda vlády, že stabilizácia poľskej valuty môže byť už od dlhšieho času považovaná za zabezpečenú.. Finančné plány premiéra ^©incaréa. Zostrený dennü poriadok francússkeh© ©arlareiesüSu. F. Paríž,-31. júla. — Vo včerajšej schôdzke poslaneckej snemovne bol schválený 350 hlasmi proti 201 hlatsom návrh na zostrenie jednacieho poriadku poslaneckej snemovne. Radikálny socialista poslanec Pandape podal návrh, aby pre nastávajúcu debatu o finančných zákonoch zrušené bolo právo na predkladanie pozměňovacích návrhov. Pandape poukázal na to. že z radov poslancov socialistických, komunistických a tiež radikálne-socialistických chystajú sa mnohé posmeňovacie návrhy, ktoré by debatu o vládnych finančných projektoch pretiahly do nekonečna. Debata o finančných pro. jektoch novej vlády zahájená boja v poslaneckej snemovni už dnes odpoludnia. Ministerský predseda Poincaré znova rozobral obšírne finančnú politiku vlády. Ákonáhle budú vládne finančné návrhy schválené, podá ministerský predseda Poincaré ešte rad ďalších finančných návrhov, ktoré majú za cieľ utvoriť umorovaciu pokladnicu pre bony národnej obrany. Radikálne živly na konferencii delegát©» anglických feaisátew. CoqIí s^oje názory. — Qeäpm’ w ^aslosh «!@l!efjá4©w. A. L o n d ý m, 31. júla. — Včera sišla sa tu ohlásená konferencia delegátov anglických baníkov, v ktorej došlo k búrlivým výjavom. Sekretár Cook zmenil za rozpravy svoje názory a vyhlásil, že by radšej svolil k sníženiu miezd ako k predĺženiu pracovnej doby. Mnohí delegáti vytýkajú Cookovi túto zmenu v jeho názoroch a vyhlásili, že kapituloval pred majiteľmi baní a vládou. Konečne večer bolo usnesené, aby sa návrh anglických biskupov na skončenie stávky zaslal všetkým majiteľom baní so žia-dosťou, aby tento návrh považovali za základňu pre vyjednávanie. Toto usnesenie však nemení nič na celkovej situácii, pOneváč sa očakáva, že spr c,s t redko vaeí návrh biskupov nebude majiteľmi baní braný vôbec v úvahu. Na konferencii delegátov uplatnily sa včera merou netušenou radikálne živly, ktoré žiada jú, aby sa v stávke pokračovalo. Neni teda nádeje, že by konflikt v anglickom baníctve bol tak skoro smieme vybavený. AJex Křižka: Paríš — Montparnasse. Všetko hemží sa, bzučí, šumi, „žvaní”, kričí v hluku tanierikov, lyžičiek a podšálok, náraz sklenených nádob na stôl, volanie garconov, pomätený krik tisíc konzervácií a s prvého poschodia ozývajúca sa muzika hlučného jazz-bandu, nárek gitáry, žalostný stesk harmoniky. Kožušníci vystupujú sehodíkami, smokingy sa zjavujú nad mrakmi fajiek, — a dolu pred cinkovou puldňou chudobní meštiaci pijú obyčaj nú „café creme”. V týchto miestnostiach, ktoré sa otvárajú jedna do druhej, hemží sa najpestrejšia spoločnosť. Hovorí sa o maliarstve a vedie obchod s umeleckými vzácnosťami, kritizujú najnovšie knižky a vyjednávajú štihlé modelky. Niekedy sa ľudia -i poharkajú, vypáckajú v tomto ghetto najzaujímavejšom na celom svete, v tomto skutočnom „Cour des Miracles”. Rotondu objavil Poliak-Apollinaire a, Španiel-Picasso dva roky pred vypuknutím vojny. Vtedy to bola nepatrná, parížsky hovoriac „zapluvania hodná” kaviarnička, skladajúc sa z výčapu a drobnej zadnej miestnosti. Obe jestvujú ešte dnes, trebárs „zkrášlené”, „mramorové” a náhle anexie a vyvlastňovanie přičlenily sál za šálom, a dnes je terasa Rotondy temer tak veľká, ako terasa najväčšej svetovej kaviarne „Café de la Paix” na Opernom námestí. Okolo Rotondy vznikla celá kopa hostincov, barov a kaviarní, viac-menej medzinárodných. Otvorily sa obchody, hotely a reštaurácie s cudzím osobníctvom.Ukázaly sa tančiarne, herny, vo vedľajíších uličkách spústa čajovieň a cukrární. Nočný život začína súperiť s Montmartrom. Nedávno otvorený kabaret zasypal jednu z posledných trhlín, ktorá zmenšovala montparnasskú dokonalosť. Chybí ešte divadlo; ale divadlu sa na ľavom brehu Sieny, ku podivu, nedarilo, a Theatre du Vieux-Colombier bolo toho posledným dokumentom. Najstarším konkurentom Rotondy bol odjakživa jej vis a vis, kaviareň „du Dóme”. Po vojne Rotonďa ľahko nad nim triumfovala, ale len dovtedy, kým v Paríži chybeli Nemci,, ktorí už pred rokom 1914 lnuli skôr k Dómu ako Rötende. Hugo Salus, pražský nemecký básnik, dožije sa 3. augusta í. r. 60 rokov. Narodil sa roku 1866 v Českej Lipe, vyštudoval v Prahe lekárstvo a pôsobí v Prahe. Salus básnik je nám blízky svojimi námetami hlavne z Prahy, ktorú z celej duše miluje. Prinášame dnes jeho podobizeň. SfeowSswawesř, nie Ikodoľúbosf. Košice, 31. júla. Náš politický a štátny život nachodí sa vo veľmi vážnej prechodnej dobe, keď sa tvoria podmienky a formy budúceho vývoja na celé roky. Osem rokov našej samostatnosti nepostačilo ani k tomu, aby sme si už našli definitívny; výraz, aby sme sa vžili do nových pomerov a utvorili si priemerane pravidelne fungujúce politické ústroje. Naše straníctvo vyrástlo za celkom inej povšechnej situácie a na podklade celkom iných úkolov. Politická strana je však živý organizmus, ktorý len veľmi zvoľna a ťažko sa môže prispôsobiť zmenám prostredia. Niet divu, že tým trpí, že za dáky čas dochádza k mocným otrasom, zmätkom a vnútorným bojom, a že len po namáhavom prekonaní tejto periody neistoty a tápania môže dôjsť zase k výjasneniu a ustáleniu. Zdá sa, že práve teraz prežívame najprudkejšie údobie tejto kríze. Dokiaľ trvala parlamentná sústava vlády všenárodnej, dokiaľ všetky veľké československé strany boly somknuté v pevný blok a vzájomne sa kryly a podporovaly, zatiaľ, čo strany nové, drobné a strany inonárodné boly zatláčané, alebo úmyselne trčaly v neplodnej opozícii, bol proces vnútornej premeny a prestavby nášho straníctva neaktuálny, bol akosi zakrytý. Teraz však, keď rozpadom Kým Rotonda nadobúdala povesti brlohu ľudí podozrelých s buržujského kacírstva, ľudí pompiers a opatrných, žatým Dôm je, vraj, nepoškvrneným chrámom všemožných revolúcií, zasľúbenou zemou, kde je bontonom popustiť uzdu smyslom i inteligencií. Iďte do oboch, zkúste, srovnávajte a uvidíte. Äle na Montparnasse vyskytujú sa okrem kaviarní i iné špeciality. Milý čitateľu,přizvukuj em ti, jestli ťa vietor raz zafúkne do tohoto veľkolabyrintu, nezabudni navštíviť všetky hniezda cudzozemských bohémov, maliarov, spisovateľov, žurnalistov,, umelcov v „strede sveta” (Rotonde), kde uvidíš na stenách modernú obrázkovú' vústavku. Umelci z celého sveta sú tam zastúpení. Za živa môžeš vidieť Aichiu, chýrečný négerský model. Tu je opravdový svetový pokoj, trebárs sa od počiatku schádzavali najväčší revolucionári, anarchisti, defaiticky atď. Tu vysedával kedysi Ibsen, Strindberg, Trockij, Lenin, Herriot, Kubín, Sun-jat-sen, Ady, Szini a mnohí iní, veľkí menší a najmenší ľudia. Samá barva, nálada, život, ruch, vášeň spestrená nolobláznaniL