Slovenský Východ, október 1933 (XV/224-248)
1933-10-28 / No. 247
12. sfr«TM Banka československých legií filiálka v Žiline Obstaráva všetky bankové obchody 6742s ÍUDr. RUDOLF VÁCLAVÍK: Padli Triciatnici na Železnom vrchu. Každoročne konajú sa po dni sviatku Svobody. v deň dušičkový, slávnostné prejavy za vojakov, padlých jednak vo svetovej vojne, jednak v boji o našu svobodu. Je krásnou táto súvislosť, že vždy po dni radosti prichádza spomienka na padlých vojakov. Ich hroby na ústredných hro■bitovoch v ten deň ožiara sa tisícami a tisícami svetiel, okrášlia sa vencami, kvetinami a spomienkovými predmetmi. Niektoré z nich ale ostávajú neovenčené, neosvetlené. Ich príbuzní a známi, často neďaleko ich miesta posledného odpočinku, na nich spomínajú a mnoho slz splynie práve len preto, že nemožno im ani len hrob okrášliť, lebo padlí vojaci odpočívajú väčšinou na cudzích hrobitovock, v cudzích a vzdialených zemiach. Tým ale patrí predovšetkým oficiálna spomienka, ktorá tak pekne sa každoročne opakuje a sa vžila, a ktorej sa veľmi mnoho činiteľov a súkromných osôb zúčastní. O hroby válečné a padlých starajú sa naše úrady. Je ale dosť hrobov, na ktoré v týchto dňoch nepadne kvetina, venee, neožiari ich svetielko, nezasní nad nimi spomienka. Sú to väčšinou hroby padlých na odľahlých miestach, v lesoch a horách, kde v dobe vojny a v dobe našich bojov o Slovensko smrť často húfne si vyberala svoje obete. V okolí Košíc najznámejším je pomník padlých Triciatnikov na Železnom vrchu pri Košických Hámroch. Je vzdialený asi 4 hodiny cesty z Košíc a asi 2 hodiny od Košických Hámrov. Na vrchu a jeho lysom temeni naši statoční 'Triciatnici, strelci z Vysokého Mýta v Čechách, v roku 1919 odrážali vpád maďarských vojsk na Slovensko. Dosiaľ sú všade viditeľné zákopy, pozície pre strojové pušky. Dnes na najvyššom vrchole stojí obelisk so železnou doskou, obsahujúcou tento nápis a soznam vojakov: „Ketľ nepriateľ siahol na mladú naiu vlast, my s láskou sme šfi položit životy naše za Vašu svobodu. Bez svobody niet života. Vám svobodu môže dat len Československý štát. Milujte ho. ako sme ho my milovali." Cetár František Chládek, nar. r. 1898 v Přelouči v Čechách. Desiatnik František Marek. Ďalšie dátät neznáme. Neznámy vojak 30. streleckého pluku. Vojaci: Jozef Vlášek, František Doubék, Jozef Bárna, Ján Prokop, Jozef Špomár, naf. r. 1897 v Ústí n. L., Vratislav Málek, nar. r. 1894 v Opočně, Ján Kovář, Karol Lysický, jedenásť neznámých vojakov od 30. strel, pluku, Ján Hejna z Pardubíc. Klub čs. turistov v Košiciach usporiada každoročne púť k tomuto pomníku, aby i tieto zapadlé hroby známych i neznámych obrancov našej krásnej svobody a nášho krásneho Slovenska ovenčil a opatril symbolom nášho osvobodeného štátu, našou štátnou vlajkou. Bolo nás vždy len niekoľko. Okolo chvíľami honia sa nízko mraky a hmly, chvíľami poletuje sneh a chvíľami zase žiari jesenné slnko. Vetry prinášajú padlým hrdinom iste spomienky, slzy a pozdravy 'milých, známych i príbuzných z rodnej otčiny. Nezabúdajte na tieto hroby. Hláste každý osamotený hrob četnictvu a okresným úradom, ktoré sa už. postarajú, aby každý zosnulý našiel kľudný odpočinok. Putujme v deň dušičiek k týmto hrobom a ovenčujme ich. Osamelí padlí obetovali v prospech nás, žijúcich, v prospech nášho osamostatnenia to najdrahšie — život! m BRATIA ĹANGFELDEfl ŽILINA Železničná sleva k oslavám 28. októbra. Ministerstvo železníc poskytne obecenstvu pre jazdy z vidieku do Bratislavy a Košíc a nazpäť k oslavám čs. štátneho sviatku svobody všeobecne 50% slevu jazdného. Sleva platí pre II. a III. triedu osobných vlakov a rýchlikov pre jazdu tam v piatok 27. októbra, počínajúc od 12. hod. poludňajšej, ďalej v deň 28. októbra a pře jazdu nazpäť z Bratislavy alebo Košíc na vidiek 28. alebo 29. októbra. Cestujúc: budú odbavení cestovným lístkom za plné jazdné,. opatreným dátumovým razítkom nástupnej stanice a platným zo shora uvedených miest aj pre jazdu nazad. K čomu nás povoláva sviatok 28. októbra. Náš čitateľ nám píše: Každý občan nášho štátu mal by si uvedomiť k 28. októbru, čo je jeho povinnosťou. Byť nielen opravdovým občanom štátu, ale žiadať to aj od druhých. Všade žiadať, aby sa v prvom rade a výlučne hovorilo slovensky. Pravý občan ČSR. nedá si vnútiť tovar, ktorý sa vyrába v cudzine, pred našim a dobrým tovarom domácim, lebo naši robotníci isú bez zamestnania. Povinnosťou každého občana je, aby prípady protištátneho hnutia jednotlivcov i spolkov oznamoval včas úradom. To je najlepšia oslava štátneho sviatku. — Taká je mienka prostého čitateľa, idúca iste od srdca. Pri cboírobe ľadveníc a pečienky, žlčových kamienkoch a žltačke prírodná yFrantiška Jozefa< horká voda zapríčiní rýchly účinok brušných orgánov. Skúsenosti na klinikách dokazujú, že pitná domáca kúra zvlášť dobre pôsobí, keď „Františka Jozefa” horká voda sa pomieša s teplou vodou a ráno pijé na prázdny žalúdok. „Františka Jozefa” horkú vodu dostanete v lekárňach, drogériách a obchodoch s miešaným 744 tovarom. ________ SLOVENSKY VTCHOP NEPREHLIADNITE! Trvalú onduláciu od 25 Kč urobíme Vám v mojom závode na dokonalom stroji dnešnej doby. — Dávame záruku. Tiež odborné striháme dámske a pánske vlasy. Posledné získané skúsenosti z medzinárodných kaderníckych závodov v dňoch 3.—5. septembra v Prahe. Navštívte nás. Odborník M R Ň Ä K, čs. voj. invalida. Vrútky-Sokolovňa. Oslavy 28. októbra v cudzine. Spriatelená cudzina spomína slávnostnými reláciami svojich rozhlasových staníc najvýznamnejšieho nášho štátneho sviatku. Tak Alžír má v sobotu o 20.50 hod. na programe večer českej hudby. Turecko bude vysielať stanicou Istambul o 21.30 hod. diela Smetanove a Dvořákové, Belehrad venuje čs. hudbe celý deň, vo Švajčiarsku vysiela Beromünster o 2?. hod, prenosom z Bernu slávnostný koncert, Strasbourgh od 16. do 17. hod. zaraďuje tiež koncert, v ktorého prestávke prehovorí dr. Weyr z Masarykovej univerzity v Brne na téma: „Československo a stredná Europa”, Paríž bude mať prednášku o československú, ďalej Kovno o 20,20 hod. vysiela reláciu, sostavenú z diel českých autorov, v Rige o 19.30 hod. súkromný docent lotyšskej univerzity Lothar Schulz prednesie prednášku: „Boj Čechoslovákov o. samostatný štát”, načo od 20. do 22.30 hod. nasleduje koncert, venovaný čs. hudbe. Poľsko vysiela všetkými svojimi stanicami o 20.15 hod. slávnostný symfonický koncert varšavskej filharmónie, ktorý riadi prof. K. B. Jirák, šéf hudobného odboru čs. rozhlasu. Úvod o českej hudbe prednesie F. Brzeziňski. Okrem toho bude slávnostný symfonický koncert, vysielaný prenosom zo Smetanovej siene, na ktorého programe je Smetanova „Má Vlasť”, ktorý budú vysielať súčasne aj stanice Záhreb a Belehrad. „VARI N ASFALT" SPOLOČNOSŤ PRE STAVBU SILNIC Mydlárska ul. 2. ŽILINA Telefon čís. 77. ASFALTOVÉ VOZOVKY 974 ASFALTOVÉ „ CHODNÍKY Skúška sokolskef pohotovosti. Na deň 29. októbra odporúčalo predsedníctvo Československej Obce sokolskej župám ako súčasť osláv 15. výročia samostatnosti náhle srazy. Podnik má byť skúškou ukáznenosti a obetavosti členstva a'dorastu. Z toho dôvodu nie je účasť na srazoch povinnou, ale je každému ponechané na vôli, preukázať organizačné uvedomenie. Sraz, na ktorý sú povinné vyslať svojich členov a dorast všetky jednoty v župe, má byť doplnený poradom, ktorého usporiadanie bolo ponechané tiež župám s tým, že musí obsahovať aspoň tieto body: nástup s povinným hlásením, vztýčenie štátnej vlajky vhodným preslovom o význame srazu. Sokol- s stvo má takto dokázať svoju pohotovosť pre prípad vážnej potreby. Československej verejnosti. Slovenské Národné divadlo usporiada v rámci osláv 15. výročia Československej republiky rad slávnostných představeni v mestskom divadle: V piatok 27. októbra o pol 21. hod. „Noc na Karlštejne”. Napísal Jar. Vrchlický. Činoherné ceny miest. — V sobotu 28. októbra o 15. hod. „Pani ministrová”. Napísal Bronislav Nušič. Snížené ceny miest. — O 20. hod. „Vojnarka”. Napísal Alojz Jirásek. Ceny miest Kč 5, 3, 1. — Na pamäť martinskej deklarácie v nedeľu 29. októbra o 20. hod. „Hrnček šťastia”. Napísal Zdenek Štepánek. Je národnou i mravnou povinnosťou čs. verejnosti, aby naše divadlo v tieto dni hojnou návštevou dôstojne reprezentovalo čs. väčšinu v Košiciach. —• Slovenské Národné divadlo v Bratislave. Mestský osvetový sbor v Košiciach. Franda opevní dôkladne severových. hranku. Paríž, 27. októbra. — Branný výbor senátu skúmal, v akom stave sú upevňovacie práce na juhovýchodnej a severovýchodnej hranici, a rozhodol, že na severovýchodnei hranici musí byť vybudovaná dôkladná obranná sieť. 88. októbra 1933. Nad Bystricou• (js) Priamo u samého nádražia bystrického strmí príkry a lesnatý vrch Urpín, ktorého lesy sa rozhořely ohnivými barvami jesene. Lístie na bukoch a duboch je ako tepané z kovu: z bronzu rozličných odtienkov, z brunátno-červenej medi i svetlo-žltého, rýdzeho zlata. Zem je ním už mäkko vystlaná, ale aj na stromoch je ho ešte toľko, že celý les vyzerá ako nádherný koberec. Zelené sú už iba smrečiny a jalovce na modravých holiach. i. 1 !„ Popri samom Urpíne tečie Hron. V, meste je sputnaný mohutným, žulovým korytom a je lemovaný veľkomestským nábrežím, kde bystrickí boháči majú svoje vily. Ale hneď za mestom sa Hron uvoľňuje a rozlieva sa kľukatým tokom široko po lučinách, ktoré vidíte pred sebou až ku Zvolenu. Na Urpín Vystúpite alebo prudkými serpentínami nad samým mestom, alebo dlhou, zvoľna stúpajúcou cestičkou ponad brehom rieky. Hron hučí hlboko pod vami, prevaľujúo sa cez nepoddajné skaly. Je to ten istý Hron, nad ktorým kedysi veľký filozof na tróne rímskych Caesarov, Marcus Aurelius, písal svoje hlboké „Úvahy nad Hronom” — Ta epi Granua. Je to teda, okrem Dunaja, jediná rieka, ktorá sa dostala do stavěj klasickej literatúry. Rieka, ktorá kedysi bola svedkom ťažkých bojov s Turkami a nad ktorou kypel búrlivý hospodársky a kultúrny život, vtedy, keď stredoslovenské medené a strieborné bane zásobovaly celú Európu svojou ťažbou. Tak význačné ba/ne to boly, že stredovekí RotschMovia, augsburskí Fuggerovci, za neslýchané vtedy čiastky získali ich pre seba. To je minulosť. V baniach sa dofdralo a štoly, banské budovy na Starých Horách, Pieskach, Rychtárovej, Potkanovej i Sparnej Doline sa rozpadávajú, hod ich kedysi postavily pevné ako hrady. Banské kroje a emblémy chovajú v muzeu pod láskyplnou opaterou Eckeharta starej Bystrice, pána profesora Kysela. Z Urpína na Bystricu pozeráte s vtáčej perspektívy, ako z lietadla. Jadrom mesta je starý „zámok” s mohutnými kostolnými vežami, ktoré kedysi boly dôležitou časťou mestského opevnenia. Okolo stoja staré meštianske domy s vysokými strechami, stavané pevne ako kyklopské stavby. Majú klenuté povaly a mnohé z nich sú ešte zdobené erbovými znakmi. Ich starobylej architektúre sa prispôsobili/ aj stavby z modernej dobi!. Bystrica už po dlhé roky je budovaná podľa jednotného plánu a dbá veľmi na svoj zovňajšok, čisté asfaltové ulióe sa zavše kropia vodou a tak vzduch v meste je temer bezprašný. Bystričania majú radi svoje slávne, historické mesto, ako Hradečania svoj „Hradeček”, Avšak tiež cudzinci skoro podľahnú pôvabu krásavice medzi slovenskými mestami. Lebo ešte krajšie, než mesto samo. je jeho okolie. V blízkosti Bystrice stýkajú so.i tri horské systémy: Veľká Fatra, Slovenské Krušnohorie a Nízke Tatry. Celý kraj je zbrázděný horami a hlbokými údoliami, ktoré síce už vydaly svoje rudné bohatstvo, avšak ponad ktorými stále ešte šumia lesy, teraz pohádkové zbarvené, v zime tajomne stichlé a biele, ale zato ešte krajšie. V pozadí sa modrá «S® Valentin ü Osvaldta umelý kameň, v Košiciach Barcianska tr. 68. —- Italská nl. 3. 6S36s