Novosti, máj 1937 (XIX/18-28)

1937-05-04 / No. 18

,’■' . \y.-'t : -'t!^.yi:. 1%t2f| ^ilS ‘WmĚĚĚĚml^Mi ímHkíSSä žiHŕľ^^i^ *íl!p jľ*ŕ iľ&'^ŕ'ŕ-' wHHIUU«Kp HHHHHp^ R. 1937 Číslo 18,______________Košice, k. mája 1937 Cena 40 hal. Generál M. R. Štefánik Štefánikov deň Štvrtého mája nemôžeme cítiť s prí­rodou. Darmo. Jej kúzlo uznávame, ale naše city sa unášajú iným sme­rom. Od roku 1919 postrádáme naj­­väčšieho syna Slovenska, slovenskej matéri — Milana Rastislava Štefáni­ka —, jedného z veľkej trojice, ktorá s nadľudskou borbou sa postavila za práva, a to prirodzené, samourčenic Čechov a Slovákov. A odtedy už osemnásty raz, keď pripomíname si tragický skon nášho národného hrdi nu, celý slovenskí národ so zvláštnou pietou obracia svoje zraky tam na Bradlo, kde spočíva pod rodnou hru­dou Bol 4. máj 1919. Tisíce Slovákov a Čechov očakávalo pri Vajnoroch prí­chod generála M. R. Štefánika. Mal to byť deň neobyčajnej radosti a šťastia. Ale, zatiaľ 4. máj stal sa dňom veľkého zármutku... Náš bo­hatier priletel. Ale sa rozlúčiť navždy. Zakvílila matka, zažialil národ, zo­smutnelo Slovensko. Otázka, prečo bo­la zúfalým volaním každej slovenskej duše. Prečo nie prv, alebo neskoršie; prečo nie na Mont Blanku pri nebez­­bečných výstupoch nad hlbokými priepasťami? Prečo nie na Sibíri, a prečo práve v rodnej zemi? Prečo prá­ve v tom okamihu, keď ho chcel ob­jať, privítať; keď mu chcel ďakovať vďačný národ? Nevieme. Smutná a ťažká to bola rana. Sotva utichly fanfáry víťazných legionárov, a už jedenásteho mája odnášali telo veľkého legionára, prvého generála československých vojsk, na večný od­počinok. Vo vidinách Albertiny Štefá­nikovej sa vystriedaly, pod dojmom radosti a žiaľu, tie najvýraznejšie momenty zo života Milana. Narodil sa 21. júla 1880, — videla ho ako chlap­čeka v rodinnom kruhu na košariskej fare; predstavoval sa jej ako študent středo a vysokoškolský; videla ako sa lúči pred cestou do Paríža, a zase ob­čas vracia sa na kratšie návštevy; mysľou jej preletela vedecká kariéra Milanka, činnosť oslobodzovacia... Dumala o krásnom stretnutí. Chlapec, středo a vysokoškolák, hvezdár a bo­jovník vyrástol v osloboditeľa vlast­ného národa... Naraz vidiny praskly ani bublina. Na Slovensko zaľahol smútok, a matkine srdce krvácalo od veľkého žiaľu. Štefánikova smrť rozo­zvučala lýry našich spevcov. Martin Rázus posiela do Paríža svoj žalostný odkaz, Vladimír Roy spieva o Ikarovi, VL Wagner píše báseň o slietajúcom orlovi k temenu Tatier. Zalkali básni­ci. Na jeho pamäť spísali knihy J. Bodnár, Polívka, Šujan, Zbaviteľ. Me­stá Trnava, Brezno, Košice atď. po­stavily mu pomník. Po ňom sa nazva­ly ulice, námestia... Dnes osemnásty raz stojíme pri najsmutnejšom dni oslobodeného ná­roda slovenského. Zakvílime v ško­lách, pri pomníkoch a na Bradle. Kaž­dý oslávime jeho pamiatku tak, ako si to zaslúži. Veľkolepe a vrúcne. Bu­dú to reči, vence, spevy, recitácie. Ba i ohnivé priznania k jeho ideálom, kto­rých uskutočnenia sa nedožil. Štefánik je mrtvý. Zomrel, a my ži­jeme ďalej, usilujúc sa horko ťažko ísť tam, kam on letel smelo, ľahko, plným rozmachom perutí svojej sil­nej, nepremožiteľnej duše. Veď jeho príhovorom bolo: „Pre ľudí pevného predsavzatia a vytrvalosti niet ne­možnosti.” Štefánik zomrel, ale jeho duch a odkaz bude dovtedy žiť medzi nami, dokiaľ na neho nezabudneme. „Veľkí ľudia zomierajú len vtedy, keď na nich živí zabúdajú”, hovorí istý fi­lozof. Aby sme sa dopustili tohoto hriechu na pamiatke Štefánikovej, to iste národ slovenský nikdy nedovolí, štvrtý máj ostane pre nás vždy — veľkým dňom Štefánika. Vedľa po­mníkov z bronzu postavíme mu po­mník v duši a srdci, pomník prácou a celým životom. Nech všetky naše skutky a myšlienky prenikne štefáni­ková neúnavnosť v práci za národ. Sloboda vlastného rodu, vlastného ná­roda bola mu veľkým cieľom a život­ným programom. Za neho nehovoria slová, ale život. A márne žil i umrel Štefánik, »k úprimná a dôveryplná vzájomnosť medzi Slovákmi a Cechmi neupevní zá­klady našej republiky. Jozef šesták. Pokojné oslavy 1. mája Oslavy tohoročného prvého mája v celej Europe minuly sa kľudne, až na Poľsko, odkiaľ hlásia krvavé srážky. V Prahe bola účasť v sprievodoch veľká: u sociálnych demokratov asi 18.000 osôb, u národných socialistov asi 23.000 a u komunistov asi 20.000. Fašistov sa sišlo asi 900 a členov Ná­rodného sjednotenia asi 7000. V Bratislave sa vyznačovaly toho­ročné oslavy prvého mája väčším počtom účastníkov u demokratických stranách. Slabý sprievod mali komu­nisti. Národné sjednotenie malo schô­dzu v uzavretej miestnosti za účasti asi 120 osôb. Odbory ľudovej strany usporiadaly prejav, ktorého sa zúčast­nilo asi 500 ľudí. Aj v Košiciach boly oslavy pokoj­né. V predvečer sviatku práce uspo­riadala Robotnícka telocvičná jednota a kultúrne složky soc.-dem. akadémiu, ktorá sa pekne vydarila. V deň prvého mája usporiadala soc. dem. strana mestom veľký sprievod, zakončený manifestačným táborom ľudu. Sprie­vodu sa zúčastnilo asi 2500 ľudí a táboru ľudu asi 5000. Verejné preja­vy mali: generálny tajomník strany senátor Dundr, maďarský inž. Simai a za mládež V. Holub z Košíc. Veľ­ký sprievod mala čs. nár. soc. strana. Potom sa konaly sprievody strán slov. kresť. soc. a spojených strán maďar­ských. Po sprievodoch strany uspo­riadaly verejné prejavy. Odpoludnia sa konal jediný sprievod a tábor ľudu, a to komunistický, ktorý bol tohoto roku veľmi slabý. Ani v ostatných mestách východo­slovenských okresov nedošlo k poru­šeniu verejného poriadku. Na Podkarpatskej Rusi usporiada­ly politické strany vo väčších mestách májové sprievody s verejnými prejav­mi. V Užhorode boly sprievody čs. nár. soc., čs. soc. dem. a komunistic­ký. Májovú oslavu usporiadala v Už­horode aj odborová organizácia stra­ny Národ, sjednotenia a samostatnú oslavu maďarskí kresť. robotníci. Ďalšie dve elektrárne na Slovensku Využitie vodných síl Slovenska — Elektrárne pri Dobšinej a Oružíne podľa návrhu inž. J. Stýka, krajinského poslanca Hydrocentrák na Váhu pri Ladeoch je hotová. Je v prenájme Severozáp, elektrárne v Žiline. Túto hydrocen­­trálu, ktorú pomenovali „Váhostroj” vystaval Vodohospodársky fond, kto rý sa na investíciách zúčastnil 75%, Slovenská krajina prispela 25%, „Váhostroj” je vlastne len prvou etapou projektu. Množstvo vody vo Váhu je veľmi premenlivé. Na jar je prebytok vody a v lete je nedosta­tok. Preto ak má byť Váhostroj do­konale využitý, musí sa prikročiť k výstavbe druhej etapy Váhostroja, t. j. musí byť vystavaná kalorická re­zerva (centrála) alebo akumulačná nádrž. Vybudovať akumulačnú nádrž však nemožno do tých čias, kým celý Váh, od prameňa až k ústiu, nebude regulovaný. Vyžadovalo by to aj vy­budovať veľkú dolnú prehradu pri Kraľovanoch, Regulovať celý Váh a vybudovať dolnú prehradu pri Kraľovanoch by si vyžiadalo obrovských investícií, c ktorých predbežne nemožno ani váž­ne uvažovať pre absolútny nedosta­tok tak veľkých finančných pro­striedkov. Vodohospodársky fond, ktorý sa tak skvele reprezentoval výstavbou Váhostroja, je á vedomý týchto strašne veľkých prekážok v dobudovaní Váhostroja. Neúplné vy­bavenie Váhostroja však nesmie nás odradiť od toho, aby sa . nehľadaly spôsoby, ako využiť vodnú silu Slo­venska na iných miestach. Váhostroj v svojej prvej etape vykoná ten úkol, ktorý sa od neho očakával, hoci je to iba prvostupňové využitie vodných síl na Váhu, Vodohospodársky fond bude pracovať na tom, aby Váhostroj bol dobudovaný, ale podľa terajšej situácie bude možné prikročiť k regu­lovaniu celého Váhu a k vystavaniu přehrady pri Kraľovanoch až v nasle­dujúcich desať-dvacať rokoch. Slovenská investičná komisia, ktorá sa veľmi podrobne zaoberala otázkou, ako využiť vodné sily Slovenska, po­drobila štúdiu návrh inž. Jozefa Stý­ka, člena krajinského výboru, aby sa v najbližších piatich rolí och zužitko­vala vodná sila Hornádu a Hnilca. Dobudovanie Váhostroja je predbež­ne hudbou budúcnosti a preto Vodo­hospodársky fond vzal si za úkol vy­stavať vodné elektrárne pri Dobšinej a Oružíne. Podľa predbežných štúdií, ktoré boly urobené pri Dobšinej a pri Oružíne, ukazuje sa, že v týchto miestach sú najlepšie možnosti vy­užiť vodné sily spomenutých riek. A hlavne toto využitie vodných síl nevyžiada si takých investícií, na ktoré by Vodohospodársky fond za prispenia Slovenskej krajiny nestačil. Možno očakávať, že návrh inž. Joz. Stýka stane sa skutkom čo nevideť a Slovensko opäť získa dva ohromné zdroje energie. mh. Sv. Otec opäť chorľavie Zdravotný stav Sv. Otca vyžaduje znova veľkej opatrností, lebo pápež prijal v posledných týždňoch velké množstvo audiencii a každodenne prijíma niekoľko sto novomanželov, tak že sa u neho prejavila veľká úna­va. Preto bolo treba posúriť odchod pápežov do Castel Gandolio. V pá­pežovom okolí sa súdi, že musí za­choval úplný pokoj.

Next