Novosti, máj 1937 (XIX/18-28)
1937-05-04 / No. 18
,’■' . \y.-'t : -'t!^.yi:. 1%t2f| ^ilS ‘WmĚĚĚĚml^Mi ímHkíSSä žiHŕľ^^i^ *íl!p jľ*ŕ iľ&'^ŕ'ŕ-' wHHIUU«Kp HHHHHp^ R. 1937 Číslo 18,______________Košice, k. mája 1937 Cena 40 hal. Generál M. R. Štefánik Štefánikov deň Štvrtého mája nemôžeme cítiť s prírodou. Darmo. Jej kúzlo uznávame, ale naše city sa unášajú iným smerom. Od roku 1919 postrádáme najväčšieho syna Slovenska, slovenskej matéri — Milana Rastislava Štefánika —, jedného z veľkej trojice, ktorá s nadľudskou borbou sa postavila za práva, a to prirodzené, samourčenic Čechov a Slovákov. A odtedy už osemnásty raz, keď pripomíname si tragický skon nášho národného hrdi nu, celý slovenskí národ so zvláštnou pietou obracia svoje zraky tam na Bradlo, kde spočíva pod rodnou hrudou Bol 4. máj 1919. Tisíce Slovákov a Čechov očakávalo pri Vajnoroch príchod generála M. R. Štefánika. Mal to byť deň neobyčajnej radosti a šťastia. Ale, zatiaľ 4. máj stal sa dňom veľkého zármutku... Náš bohatier priletel. Ale sa rozlúčiť navždy. Zakvílila matka, zažialil národ, zosmutnelo Slovensko. Otázka, prečo bola zúfalým volaním každej slovenskej duše. Prečo nie prv, alebo neskoršie; prečo nie na Mont Blanku pri nebezbečných výstupoch nad hlbokými priepasťami? Prečo nie na Sibíri, a prečo práve v rodnej zemi? Prečo práve v tom okamihu, keď ho chcel objať, privítať; keď mu chcel ďakovať vďačný národ? Nevieme. Smutná a ťažká to bola rana. Sotva utichly fanfáry víťazných legionárov, a už jedenásteho mája odnášali telo veľkého legionára, prvého generála československých vojsk, na večný odpočinok. Vo vidinách Albertiny Štefánikovej sa vystriedaly, pod dojmom radosti a žiaľu, tie najvýraznejšie momenty zo života Milana. Narodil sa 21. júla 1880, — videla ho ako chlapčeka v rodinnom kruhu na košariskej fare; predstavoval sa jej ako študent středo a vysokoškolský; videla ako sa lúči pred cestou do Paríža, a zase občas vracia sa na kratšie návštevy; mysľou jej preletela vedecká kariéra Milanka, činnosť oslobodzovacia... Dumala o krásnom stretnutí. Chlapec, středo a vysokoškolák, hvezdár a bojovník vyrástol v osloboditeľa vlastného národa... Naraz vidiny praskly ani bublina. Na Slovensko zaľahol smútok, a matkine srdce krvácalo od veľkého žiaľu. Štefánikova smrť rozozvučala lýry našich spevcov. Martin Rázus posiela do Paríža svoj žalostný odkaz, Vladimír Roy spieva o Ikarovi, VL Wagner píše báseň o slietajúcom orlovi k temenu Tatier. Zalkali básnici. Na jeho pamäť spísali knihy J. Bodnár, Polívka, Šujan, Zbaviteľ. Mestá Trnava, Brezno, Košice atď. postavily mu pomník. Po ňom sa nazvaly ulice, námestia... Dnes osemnásty raz stojíme pri najsmutnejšom dni oslobodeného národa slovenského. Zakvílime v školách, pri pomníkoch a na Bradle. Každý oslávime jeho pamiatku tak, ako si to zaslúži. Veľkolepe a vrúcne. Budú to reči, vence, spevy, recitácie. Ba i ohnivé priznania k jeho ideálom, ktorých uskutočnenia sa nedožil. Štefánik je mrtvý. Zomrel, a my žijeme ďalej, usilujúc sa horko ťažko ísť tam, kam on letel smelo, ľahko, plným rozmachom perutí svojej silnej, nepremožiteľnej duše. Veď jeho príhovorom bolo: „Pre ľudí pevného predsavzatia a vytrvalosti niet nemožnosti.” Štefánik zomrel, ale jeho duch a odkaz bude dovtedy žiť medzi nami, dokiaľ na neho nezabudneme. „Veľkí ľudia zomierajú len vtedy, keď na nich živí zabúdajú”, hovorí istý filozof. Aby sme sa dopustili tohoto hriechu na pamiatke Štefánikovej, to iste národ slovenský nikdy nedovolí, štvrtý máj ostane pre nás vždy — veľkým dňom Štefánika. Vedľa pomníkov z bronzu postavíme mu pomník v duši a srdci, pomník prácou a celým životom. Nech všetky naše skutky a myšlienky prenikne štefániková neúnavnosť v práci za národ. Sloboda vlastného rodu, vlastného národa bola mu veľkým cieľom a životným programom. Za neho nehovoria slová, ale život. A márne žil i umrel Štefánik, »k úprimná a dôveryplná vzájomnosť medzi Slovákmi a Cechmi neupevní základy našej republiky. Jozef šesták. Pokojné oslavy 1. mája Oslavy tohoročného prvého mája v celej Europe minuly sa kľudne, až na Poľsko, odkiaľ hlásia krvavé srážky. V Prahe bola účasť v sprievodoch veľká: u sociálnych demokratov asi 18.000 osôb, u národných socialistov asi 23.000 a u komunistov asi 20.000. Fašistov sa sišlo asi 900 a členov Národného sjednotenia asi 7000. V Bratislave sa vyznačovaly tohoročné oslavy prvého mája väčším počtom účastníkov u demokratických stranách. Slabý sprievod mali komunisti. Národné sjednotenie malo schôdzu v uzavretej miestnosti za účasti asi 120 osôb. Odbory ľudovej strany usporiadaly prejav, ktorého sa zúčastnilo asi 500 ľudí. Aj v Košiciach boly oslavy pokojné. V predvečer sviatku práce usporiadala Robotnícka telocvičná jednota a kultúrne složky soc.-dem. akadémiu, ktorá sa pekne vydarila. V deň prvého mája usporiadala soc. dem. strana mestom veľký sprievod, zakončený manifestačným táborom ľudu. Sprievodu sa zúčastnilo asi 2500 ľudí a táboru ľudu asi 5000. Verejné prejavy mali: generálny tajomník strany senátor Dundr, maďarský inž. Simai a za mládež V. Holub z Košíc. Veľký sprievod mala čs. nár. soc. strana. Potom sa konaly sprievody strán slov. kresť. soc. a spojených strán maďarských. Po sprievodoch strany usporiadaly verejné prejavy. Odpoludnia sa konal jediný sprievod a tábor ľudu, a to komunistický, ktorý bol tohoto roku veľmi slabý. Ani v ostatných mestách východoslovenských okresov nedošlo k porušeniu verejného poriadku. Na Podkarpatskej Rusi usporiadaly politické strany vo väčších mestách májové sprievody s verejnými prejavmi. V Užhorode boly sprievody čs. nár. soc., čs. soc. dem. a komunistický. Májovú oslavu usporiadala v Užhorode aj odborová organizácia strany Národ, sjednotenia a samostatnú oslavu maďarskí kresť. robotníci. Ďalšie dve elektrárne na Slovensku Využitie vodných síl Slovenska — Elektrárne pri Dobšinej a Oružíne podľa návrhu inž. J. Stýka, krajinského poslanca Hydrocentrák na Váhu pri Ladeoch je hotová. Je v prenájme Severozáp, elektrárne v Žiline. Túto hydrocentrálu, ktorú pomenovali „Váhostroj” vystaval Vodohospodársky fond, kto rý sa na investíciách zúčastnil 75%, Slovenská krajina prispela 25%, „Váhostroj” je vlastne len prvou etapou projektu. Množstvo vody vo Váhu je veľmi premenlivé. Na jar je prebytok vody a v lete je nedostatok. Preto ak má byť Váhostroj dokonale využitý, musí sa prikročiť k výstavbe druhej etapy Váhostroja, t. j. musí byť vystavaná kalorická rezerva (centrála) alebo akumulačná nádrž. Vybudovať akumulačnú nádrž však nemožno do tých čias, kým celý Váh, od prameňa až k ústiu, nebude regulovaný. Vyžadovalo by to aj vybudovať veľkú dolnú prehradu pri Kraľovanoch, Regulovať celý Váh a vybudovať dolnú prehradu pri Kraľovanoch by si vyžiadalo obrovských investícií, c ktorých predbežne nemožno ani vážne uvažovať pre absolútny nedostatok tak veľkých finančných prostriedkov. Vodohospodársky fond, ktorý sa tak skvele reprezentoval výstavbou Váhostroja, je á vedomý týchto strašne veľkých prekážok v dobudovaní Váhostroja. Neúplné vybavenie Váhostroja však nesmie nás odradiť od toho, aby sa . nehľadaly spôsoby, ako využiť vodnú silu Slovenska na iných miestach. Váhostroj v svojej prvej etape vykoná ten úkol, ktorý sa od neho očakával, hoci je to iba prvostupňové využitie vodných síl na Váhu, Vodohospodársky fond bude pracovať na tom, aby Váhostroj bol dobudovaný, ale podľa terajšej situácie bude možné prikročiť k regulovaniu celého Váhu a k vystavaniu přehrady pri Kraľovanoch až v nasledujúcich desať-dvacať rokoch. Slovenská investičná komisia, ktorá sa veľmi podrobne zaoberala otázkou, ako využiť vodné sily Slovenska, podrobila štúdiu návrh inž. Jozefa Stýka, člena krajinského výboru, aby sa v najbližších piatich rolí och zužitkovala vodná sila Hornádu a Hnilca. Dobudovanie Váhostroja je predbežne hudbou budúcnosti a preto Vodohospodársky fond vzal si za úkol vystavať vodné elektrárne pri Dobšinej a Oružíne. Podľa predbežných štúdií, ktoré boly urobené pri Dobšinej a pri Oružíne, ukazuje sa, že v týchto miestach sú najlepšie možnosti využiť vodné sily spomenutých riek. A hlavne toto využitie vodných síl nevyžiada si takých investícií, na ktoré by Vodohospodársky fond za prispenia Slovenskej krajiny nestačil. Možno očakávať, že návrh inž. Joz. Stýka stane sa skutkom čo nevideť a Slovensko opäť získa dva ohromné zdroje energie. mh. Sv. Otec opäť chorľavie Zdravotný stav Sv. Otca vyžaduje znova veľkej opatrností, lebo pápež prijal v posledných týždňoch velké množstvo audiencii a každodenne prijíma niekoľko sto novomanželov, tak že sa u neho prejavila veľká únava. Preto bolo treba posúriť odchod pápežov do Castel Gandolio. V pápežovom okolí sa súdi, že musí zachoval úplný pokoj.