Smer, október-december 1968 (XX/229-305)

1968-10-01 / No. 229

Zo včerajšieho vystúpenia predsedu NZ i. Smrkovského v rozhlase a televízii MNÍCHOV - varovný signál! (Dokončenie z 1. strany.) Za svoj čin splatili krutú daň i nemeckí agresori, i „sladké Fran­cúzsko“ a „hrdý Albion“ — ako ich nazval básnik — ktoré likvi­dáciu našej republiky umožnili. Mníchov preto nevošiel do pove­domia ľudstva len ako symbol ná­silia, zrady, hanby a zaslepenos­ti, ale i ako dôkaz, že násilie, zra­da a krivda nezostali bez odpla­ty-Veď Hitlerova expanzia sa za­merala najprv práve proti zápa­du! Sovietsky zväz nielen že ne­bol porazený, ale vyšiel z vojny proti fašizmu ako víťazná, svetom uznávaná mocnosť prvého radu. A idea socializmu, ktorá mala byť zlikvidovaná, zaznamenala naopak vo vojne a po nej nebývalý roz­mach. Práve tak nedokázal naciz­mus zničiť ani náš štát a naše ná­rody. V najkrutejšej a najväčšej vojne ľudskej histórie dokázala československá štátna idea svoju životaschopnosť. Rok 1945 našiel, opäť československú republiku na mape plnoprávnych slobodných štátov, v srdci Európy, na mieste, ktoré jej patrilo a patrí. Je historickou pravdou, že na tomto znovuzrodení Českosloven­ska mal z celej protihitlerovskej koalície najväčšiu zásluhu Soviet­sky zväz. Že on to bol, kto nie­sol hlavnú ťarchu boja s fašizmom a priniesol tomuto boju i nášmu oslobodeniu — obete najťažšie — milióny životov. Preto, prirodzene, a právom u nás v tých ťažkých rokoch vojny a okupácie preniklo doslova celou našou spoločnosťou úprimné a nefalšované priateľstvo k tomuto nášmu spojencovi, ktoré dalo tradičnej slovanskej vzájom­nosti nový, socialistický obsah. V boji za oslobodenie z nemec­kého otroctva a za svoju slobodu priniesol český a slovenský ľud ťažké obete. Češi a Slováci hoci okupovaní a zo všetkých strán ob­klopení fašistami a ich spojenca­mi, bojovali proti nemeckému fa šízmu všetkými možnými spôsob­mi. 360 001) mŕtvych zo 14 milió­nov obyvateľstva, státisíce Čechov a Slovákov, ktorí boli väznení v žalároch alebo koncentračných tá boroch a bojovali v podzemí, v partizánskych jednotkách, povsta niach a na všetkých svetových frontoch je dôkazom nad všetky dôkazy. V tomto zápase sa zrodil široký Národný front všetkých čestných vlastencov a antifašis­tov, v ktorom si dáveru ľudu a vedúcu úlohu právom získala Ko­munistická strana Československa. Tento boj za národnú a štátnu existenciu celkom prirodzene a bez vonkajšieho nátlaku vyústil v cestu k socializmu. K socializmu, zodpovedajúcemu najbytostnejším túžbam nášho fudu, zodpovedajú­cemu poučeniu z ťažkých skúšok, ktorými po Mníchove prešla táto krajina, jej historickým podmien­kam a tradíciám. Taká je pravda dejín. Patrí k dobrým a prevereným vlastnostiam nášho ľudu, že má taký veľký zmysel pre pravdu, že v duchu Husovho odkazu na po znanej pravde pevne lipne, stojí za ňou, drží ju a bráni, nech sa deje čokoľvek. Domnievam sa, že to, o čom som hovoril, a čo je historickým poučením z Mníchova a z rokov druhej svetovej vojny, patrí práve k takým pravdám, ktoré majú trvalú platnosť a kto­rým sa nespreneveríme nikdy. Drahí poslucháči, dovoľte mi teraz aj niekoľko čisté osobných slov. Patrím k tej generácii, ktorá Mníchov prežila vo svojej mlados ti, keď začala politicky dozrievať, ktorá proti nemu bojoyala a kto­rej myslenie a konanie Mníchov nezmazateľne navždy poznamenal. Patrím k tej generácii komunis tov, ktorá spolu s ľudom bojovala a pretrpela šesť rokov okupácie. Iste si spomínate a chápete, čím sa pre nás všetkých stala Červe­ná armáda a Sovietsky zväz. Vie te, že som v živote všeličo zažil, a nikdy som nezmenil svoje ko­munistické presvedčenie, nepre­stal zápoliť o dobro strany, o dob­ro socializmu, ani o dobré vzťa­hy našej krajiny k Sovietskom 14 zväzu. Hovoril som to pred janu­árom i po januári a hovorím to aj dnes. A práve dnes by som vás všetkých, ktorí ma počúvate, chcel požiadať, aby sme prekonali svo­je pohnutie i depresiu a správne, prezieravo uvažovali, je to pre nás nevyhnutné. Aj tým, či to do­kážeme alebo nie, bude raz histó­ria merať mravnú silu našich ná­rodov! Možno, že niektorí so mnou budete súhlasiť, možno že nie. Ale nech už sú medzi nami aké­koľvek citové alebo rozumové rozdiely, prosím, aby sme sa za tia? zjednotili aspoň na jednom: že je v životnom záujme nás všet­kých I oboch partnerov urýchlene prekonať kritický bod a krok za krokom pracovať pre obnovu dob rých vzťahov medzi nami a So­vietskym zväzom a obojstranne prekonávať všetko, čo tomu pre­káža. Sme v srdci Európy a srdce je najcitlivejším miestom každého organizmu. Ale srdce Európy, na rozdiel od srdca ľudského, nemô­že byť transplantované a musí te­pať tam, kam ho história zasadi­la. My sme súčasťou socialistické­ho tábora, stali sme sa ňou na zá­klade svojho historického vývoja — a celý svet to uznáva a berU ako fakt. Máme záujem na konsolidovaní socialistického spoločenstva i na skutočne priateľských, na princí­poch dôsledného proletárskeho in­ternacionalizmu založených vzťa­hoch. Na takých vzťahoch, ktoré by toto spoločenstvo všestranne posilňovalo, ktoré by nám, prav­da, súčasne umožňovali dať náš­mu socializmu tú tvárnosť, s kto rou náš pracujúci ľud tak vrele prejavil súhlas, od ktorej nemôže ustúpiť a neustúpi, pretože ju tiež považuje za pravdu, „ktorej sa treba držať, ktorú treba obhajovať a brániť“ práve tak ako pravdu u historických poučeniach mní­chovských a vojnových, ktorých je nakoniec vyústením. To nám tiež pripomína, že sme po stáročia susedmi Nemecka. V tejto súvislosti je dôležité uveria miť si i to, že v Nemeckej spol­kovej republike — hoci i tam sú. pochopiteľne, i pozitívne sily a smery — jestvujú stále vplyvné a nebezpečné kruhy, ktoré uznávajú Mníchovskú dohodu za právne platnú, kruhy blízke militarizmu, revanšu, kruhy extrémno-naciona listické a dokonca i nacistické, ktoré v poslednom čase silnejú. Vláda Nemeckej spolkovej repub­liky na rozdiel od vlády NDR, kto­rá odsúdila Mníchov bez výhrad zastáva i naďalej kompromisnú stanovisko, ktoré nemôžeme pri­jať. V politike vlády NSR - vidí me nebezpečenstvo pre socialistic­ké krajiny. Tomuto nebezpečen­stvu chceme a budeme čeliť spo lačnou politikou socialisttckýc!« krajín, ktorej princípy sú obsiah­nuté v známych stanoviskách čs. vlády i v tých straníckych a štát­nych dohodách, ktoré sme s os­tatnými socialistickými štátmi podpísali. 30. výročie Mníchova nás zasti­huje vo chvíli, keď sa musíme vy­rovnať s mnohými nečakanými a zložitými problémami, ktoré na nás kladú obrovské nároky a pre­dovšetkým: sme povinní nájsť ces­tu vpred a hľadáme ju. Mnohokrát sme už povedali — a ja to i dnes opakujem — že z tej skomplikovanej a neľahkej situácie, ktorá pre nás nastala — jestvuje východisko, pre nás, pre všetkých. Toto riešenie — mos­kovský protokol — sme ako vaši predstavitelia po vážnej úvahe podpísali a vy, občania, ste nás neodmietli. Prejavili ste nám na­opak, veľkú a povzbudzujúcu dô­veru. Túto dôveru si neobyčajne vážime a je nám dôkazom súhla­su väčšiny s naším postupom. Chcem zdôrazniť, že my svoj pod pis na tomto protokole berieme vážne, plníme ho a budeme ho plniť dôsledne. Plnenie záväzkov a daného slova je v tradícii našej krajiny, v súlade so zákonmi jej dejín a v súlade s našimi zákon­mi. Dôvera, ktorú ste nám dali — dovoľte, vážení občania, aby som to povedal — je však aj vaším zá­väzkom. Bez vašej aktívnej súčin­nosti by boli vaše záväzky i naše práva nesplniteľné. A bez ich pl­nenia nie je možné čakať, že by sa splnili aj voči nám. To potre­bujeme, aby sme mohli rozvíjať socialistickú obrodu, začatú v ja­nuári tohto roku, tú obrodu, kto­rej nevyhnutnosť sa všeobecne u­­znáva a potvrdzuje ju aj moskov­­ké dojednanie a ktorú všetci spo­ločne, dá boh, aj dovŕšime. Cesta k tomu bude asi dlhšia; bude mať trochu iné formy, bude musieť obsahovať viac regulova­­nosti a dávať aj viac záruk. Bude­me musieť nabudúce vedieť roz­hodnejšie odrážať protisocialistic­ké sily a nesmieme ani dávať možnosť pôsobeniu extrémnym ra­dikálom. Skúsenosť nás všetkých poučila, že to neprináša nič dob­ré. Nenecháme sa však z tejto ces­ty zviesť ani falošnými predjanuá­­rovými „priateľmi ľudu“, ktorí si myslia, že mohli skrútiť koleso dejín späť. Čo je ale hlavné: riešiac svoje vzťahy k socialistickým krajinám, musíme intenzívne pracovať na tom, čo sme si predsavzali, to je plniť Akčný program KSČS, ktorý prijal za svoj celý Národný front, plniť program Černíkovej vlády, ktorý schválilo Národné zhromaž­denie, povedal by som všeobecne, že treba hovoriť menej než pred­tým a o to viac dômyselne a in­tenzívne pracovať. Obzvlášť dôle­žité je začať plniť predovšetkým tie body Akčného programu, kto­ré sa týkajú robotníckej triedy, ktorej sine v pojanuárovom obdo­bí zostali dosť dlžní. Naša robot­nícka trieda znovu dokázala, že je skutočne hlavným oporným stĺ­pom spoločnosti, ktorý sa musí uviesť do práva a do vedúcej úlo­hy, aké jej v socializme patria a od ktorých ju všetkým známe by rokratické deformácie socializmu v minulosti odstavili. Musíme ve novať veľkú pozornosť hospodár­stvu, pretože to koniec-koncov rozhodne o všetkom. Musíme uro­biť a urobíme aj zákonné úpra­vy našej štátnosti — na prvom mieste federalizáciu republiky. A napokon sa musíme venovať dnes skutočne vedúcej sile našej kra jiny — komunistickej strane a jej vedeniu, od ktorých tak veľa zá visí, najmä dnes. To všetko je veľká práca, to všetko kladie obrovské nároky — na vás i na nás. Nebudeme si sta­vať vzdušné zámky. Ale pri sta točnej práci, pri socialistickej, akéhokoľvek šovinizmu pozbave nej jednote — šovinizmus predsa nikdy nikomu neslúžil ku cti — teda pri statočnej práci a pri so cialistickej jednote — môže sa nám toto dielo podariť. Nádej tu je a tejto nádeji stojí za to veno­vať svoje mozgy, ruky i srdcia. Pre nás i pre tých budúcich. U robme, tak, konajme tak. Vysokoškoláci u prezidenta (Dokonč. z 1. str.) Peter Rybár poďakoval preziden­tovi republiky v mene vysokoškol­skej mládeže za jeho štátnickú múdrosť, akú osvedčil v dôleži­tých politických rokovaniach v minulých týždňoch. Súčasne ho ubezpečil podporou vysokoškolského Studentstva a po­zval ho na niektorý z mítingov vysokoškolákov, ktorý organizuje Zväz vysokoškolského Studentstva na začiatku tohto školského roku v Prahe a ďalších mestách v re­publike. V priateľskej diskusii hovorili prezident republiky Ludvík Svobo­da, prvý tajomník ÜV KSČS A. Dubček, predseda vlády Ing. O. Cernfk, minister školstva prof. dr. V. Kadlec, dr. Sc., a povereník SNR pre školstvo dr. Matej Lúčan o súčasnej situácii a opalreniach, ktoré treba uskutočňovať v oblasti vnútornej politiky i medzinárod­ných vzťahov na to, aby vývoj išiel cestou urýchlenia normalizá­cie a konsolidácie pomerov v na šej krajine. V besede sa ďalej hovorilo o ži vote našej mládeže, najmä o úlo­hách, ktorých splnenie naša spo ločnosť očakáva od vysokoškolá­kov a o tom, aké opatrenia budú uskutočňovať naše vládne orgá ny pre zlepšenie ich —- " —eb a študijných pod-”' I Z rokovania Predsedníctva ÚV KSS Závažné návrhy a rozhodnutia BRATISLAVA (ČSTK) — Včera zasadalo Predsedníctvo ÚV KSS. Prijalo návrh na obsadenie po­predných funkcií slovenskej sprá­vy Ministerstva vnútra, ktorý predložil gen E. Pepich, povere­ný vedením správy. Na základe správy riaditeľa Čs. rozhlasu v Bratislave A. Sarvaša a ústnej informácie tajomníka ÚV KSS B. Gracu Predsedníctvo posú­dilo ďalšie opatrenia a možnosti aktivizácie kolektívu rozhlasu, je­ho angažovanosti v prebojúvaní lí­nie mimoriadneho zjazdu KSS. Znovu ocenilo doterajšiu úlohu rozhlasu a upozornilo prítomných zástupcov na potrebu kritickej analýzy ako jedine správneho pro­striedku pre získanie politickej istoty aj' pri posudzovaní súčas­ných politických a programových otázok a pôsobenia rozhlasu vo verejnosti. Tajomníci ÚV KSS súdruhovia Husák a Pavlenda predložili na posúdenie návrh ústavného záko­na o československej federácii, ktorý vypracovala odborná vládna komisia, a komplex dosiaľ ešte sporných otázok. Predsedníctvo po­súdilo aj problematiku, ktorá vy­plynie z realizácia zákona na úse­ku legislatívy (ústava Slovenskej socialistickej republiky, zákon o rokovacom poriadku SNR, volebný zákon pre voľby do SNR, územ­­no-administratívne členenie), pre úsek organizácie výstavby a štruk­túry výkonných orgánov, výstav­by spoločenských organizácií, pre úsek kádrových opatrení, finanč­ného a materiálneho zabezpečenia realizácie zákona. Novy podnik v Sanskej Bystrici PRAHA (ČSTK) — Rozhodnutím rozloženia priemyslu na území «Ministerstva ťažk#ho priemyslu štátu. Podnik, ktorý poskytne do vznikla nová hospodárska organi­zácia — Tesla Banská Bystrica, n. p. Štatút podniku priznali to­muto bývalému závodu Tesly Strašnice preto, *aby sa pomahlo pri odstraňovaní nerovnomerného r. 1972 zamestnanie 3800 tudom, bude vyrábať prenosnú techniku a konštrukčné prvky. Pôjde o ná­ročnú produkciu doplnenú neskor­šie vlastnou vývojovovýskumnou základňou. J/BSBEBtKS Grécke referendum ATÉNY (ČSTK) — Podlá ozná­menia gréckeho ministerstva vnútra boli v pondelok ráno o 8. hodine predbežné výsledky nedetnajšlehc referenda o novej ústave tieto: 4 000 954 voličov (33,9 percenta) sa vyslovilo za schválenie ústavy. 242 167 voli­čov (5,68 percenta) hlasovalo proti. Súčasne bolo odovzdaných 14 855 neplatných hlasov. Do volebného zoznamu bolo zapfsa ných 5 551855 voličov. Celá dnešná grécka tlač široko ko­mentuje úspešný priebeh refe­renda. Najrýchlejší dedko sveta BONN (ČSTK) — Behom na trati v dlžke 5000 metrov dosia­hol v nedefu 78-ročný lekár z NDR z Budlslna v BadbrUckenau v Bavorsko tituí najrýchlejšieho dedka na svete. Hans Schnabel, ktorý absolvoval trať za 31 min. a 21 sek., bol na súťaž dobre pripravený Za štyri dni prešiel 130 kilometrov, ktoré delia hra­nice NDR od Badbrückenau. Prestávka v odstre­ľovaní PEKING (ČSTK) — Ako ozna­muje tlačová kancelária Nová Čína, Čínska ludová oslobodzo vacia armáda preruší v priesto­re provincie Fu-Tien v dňoch 1. —3. októbra, v čase osláv 19. výročia vyhlásenia CĽR, ostrefo­­vanie pobrežných ostrovov, kto­ré sú obsadené čankajškovcami. Túto skutočnosť oznámil pred­staviteľ veliteľstva Čínskej ľu­dovej oslobodzovacej armády v provincii Fu-Tien. 0 Družstevníci v Stredných Plachtinciach po ukončení jesen­ných poľnohospodárskych prác začali so zberom jedlých gašta­nov. Dosial nabierali do sto met­rákov a cľalších dvesto metrá­kov pripravujú pre občanov Bra­tislavy. Uš) 0 Prezident republiky Ludvík Svoboda poslal pri príležitosti cyperského štátneho sviatku bla­hoprajný telegram prezidentovi Cyperskej republiky arcibiskupo­vi Makariovi. 0 V miestnom kameňolome v Podhradí, okres Prievidza, utrpel smrteľný úraz nočný strážnik 60- ročný Jozef M., ktorý po odcho­de zamestnancov pripravoval si kamene na stavbu domu. Pri príprave spadol asi z 15-m výšky, utrpel ťažké zranenie, ktorému podľahol. (pm) 0 V Žiline na Hlinách utrpe­lo ťažké zranenie štyriapolročné dievčatko, ktoré sa na stavenis­ku bralo so svojimi priateľkami. Na dievčatko sa prevrátila roz­vodová skriňa a po prevoze do nemocnice svojim zraneniam podľahlo. (pm) 0 Na ceste medzi Námesto­vom a Lokcou okres Dolný Ku­bín, havaroval autobus ČSAD, riadený vodičom Štefanom S. zo Zakamenného V čase nehody bol autobus našťastie bez cestujú­cich. Vodič utrpel ľahšie zra­nenie a na autobuse vznikla škoda asi 50 000 Kčs. (pm) Krátko 0 Komentáre včerajšej fran­cúzskej tlače svorne konštatujú, že výsledky francúzsko-západo­­nemeckej schôdzky na najvyššej úrovni sú dosť chabé, z hľadiska bonnskej vlády.najmä 0 Denník New York Times označuje referendum za „fraš­ku“ a „podvod“. Súčasne denník kladie otázku či by Spojené štáty mali plne obnoviť svoju vojenskú pomoc v Grécku v rám­ci paktu NATO. 0 V španielske) kolónii Rov­níková Guinea sa v nedeľu ko­nali prezidentské voľby. Ich ví­ťaz povedie krajinu po získaní nezávislosti 12. októbra. Najväč­šie výhliadky na prezidentskú funkciu má Francisco Macias. 0 Včera nadobúdalo vo Fran­cúzsku platnost vládne rozhod­nutie o zvýšení cestovného na železniciach a telefónnych sa­dzieb: cestujúci budú platiť priemerne o 4,75 percenta viac než dosiaľ Aj sadzby za pre­pravu batožín sa zvyšujú. 0 Šesť mŕtvych a desiatky ranených — taký je podľa ne­deľnej správy agentúry Prensa Latina výsledok zemetrasenia, ktoré postihlo v sobotu peruán­ské hlavné mesto Limu. 0 V západonemeckom prísta­ve Hamburgu zakotvila včera americká lietadlová loď Wasp. Gigant, ktorý je v prevádzke už od roku 1943, je dlhý 300 metrov a široký asi 40 metrov. Nové ceny zeleniny Podnik Zelenina Banská Bys­trica stanovuje v zmysle meto­dických pokynov, zo dňa 10. 10. 1907, maloobchodné ceny s splat­nosťou od 1. 10. 1968 pre okre­sy: Banská Štiavnica, Lučenec, Prievidza, Rimavská Sobota, Veľ­ký Křtíš, Zvolen, Žiar nad Hro­nom a Šahy takto: Kapusta bie­la I. akosť váha hl. 1000 g, 1,50 Kčs, II. akosť,'váha 'hl. 800 g 1,30 Kčs za kg; paprika rajčinD- vá kg l. akosť Kčs 4,50, a kapia červená kg II. akosť Kčs 3,50. Minimálne rozmery a váha Jednotlivých druhov platia podľa' ČSN 46 3000-65. Ostatné ceny sú nezmenené. Podakovanie Ďakujeme všetkým prí­buzným, priateľom a zná­mym, zvlášť požiarnikom z Harmanca a Ufanky, kto­rí na poslednej ceste od­prevadili nášho drahého manžela a otca JOZEFA HALIARSKÉHO. Úprimne ďakujeme všet­kým, ktorí prejavmi sú­strasti a kvetinovými dar­mi zmiernili náš veľký žiaľ. Smútiaca rodina 1243 30 rokov mníchovského diktátu Totalitný režim, ktorý bol v roku 1933 v Nemecku nasto­lený po vnútornej konsolidácii sprevádzanej represiami a terorom proti demokratickým zložkám, vyúsťoval navonok stále viac v agresiu. V roku 1938 vstúpilo nacistické Ne­mecko na cestu priameho tlaku a rozpínavosti na úkor svo­jich susedov. Nemecký generálny štáb mal síce rozpracova­ných viac zámerov (útok na Francúzsko, Poľsko), ale na­koniec sa začala realizovať akcia vstupu do strednej Európy. Obsadenie Rakúska v marci 1938 bolo toho výrazným sve­dectvom. Anexiu Rakúska prijala ostatná Európa s pocitom prekvapenia, no poväčšine nenechala sa vyrušiť v ilúzii, že napriek víreniu bubnov a marsom nemeckej brannej moci, mier nie je ohrozený, že Rakúskom to skončilo. Takto sa na veci dívali politickí idealisti. Obsadením Rakúska sa však prebudili aj najležérnejšie sily v Československu. Českoslo­venské štátoprávne politické sily si uvedomovali, že teraz na rade určite bude Československo. Upozorňovala ich na to aj stále sa stupňujúca protičeskoslovenská kampaň, rov­nako ako vzrastajúca aktivizácia protištátnych síl, predo­všetkým v radoch nacisticky orientovaného nemeckého oby­vateľstva. Nacistické Nemecko kombinovalo tlak z vonku s deštrukciou vo vnútri ČSR. Bolo si vedomé toho, že argu­menty o nepokojnej krajine, môžu mu byť pri diplomatic­kých rokovaniach veľmi poruke. A toho aj využívalo. Celá jar a leto 1938 roku prebiehali v neustálych konfliktoch. Nemeckej strane nahrávala do hry skutočnosť, že vedúce české štátotvorné politické strany od vzniku ČSR v roku 1918 nevedeli sa vysporiadať so základnými nacionálnymi a sociálnymi otázkami a že sa s nimi nebudú vedieť vysporia­dať ani v napätých chvíľach. Zvlášť pálčivá bola slovenská a nemecká otázka. Napriek tomu, že tento režim bol v niek­torých oblastiach demokratickejší, ako režimy v iných štá­toch strednej Európy, rástli rozpory nacionálne i sociálne, prehlbovali sa konfliktné situácie medzi buržoáziou a pra­cujúcimi vrstvami. Kríza vyvolaná nebezpečenstvom agresie Nemecka do istej miery oživila zjednocovací proces, ale opatrenia, ktoré by ho urýchlili, vládnúce zložky nedokázali sformovať do presnejšej podoby. Aktivizácia na obranu vlasti dosiahla relatívne úspechy, ale nedošlo k prelomu, nevytvo­rila sa tak prepotrebná jednota obyvateľstvo rôznych vrstiev a nacionálneho pôvodu. Tento stav si nacistické Nemecko dobre uvedomilo a kalkulovalo s ním. Proti takému silnému nepriateľovi, akým bolo nacistické Nemecko nemohla politická reprezentácia spoliehať iba na štát, ale musela mať spojencov. Preto celé leto 1938 bolo poznačené mimoriadnou diplomatickou aktivitou. No tradiční spojenci, predovšetkým Fráncúzsko na ktoré sa českoslo­venská zahraničná politika orientovala od vzniku republiky svojimi jednaniami naznačovali, že len veľmi ťažko budú chcieť plniť záväzky vyplývajúce zo zmlúv. Ukázalo sa, že Francúzsko a Anglicko sa snaží riešiť krízu síce diploma­ticky, ale v prospech ústupkov Nemecku, a to znamenalo na účet Československa. Misia lorda Runcimana sledovala cieľ omedzit samostatnosť rozhodovania československej vlády a donútiť ju, aby prijala nacistické požiadavky, ktoré tzv. su­­detské územie de facto i de jure odtrhnú od ČSR. Anglicko a Francúzsko prekvapujúco vychádzali v ústrety Nemecku. Blížil sa september a Československo sa rútilo do katastro­fy. Nemecká armáda rozšírená o 1 a pol milióna vojakov dostala od generálneho štábu stanovený deň „X”. Českoslo­venská strana napriek vojenskej a diplomatickej nevýhode odpovedala nebojácne mobilizáciou. Progresívne sily v Česko­slovensku, medzi nimi predovšetkým KSČ, rozhodli sa ne­poddať tlaku a brániť vlasť. Archívne dokumenty poskytujú stovky svedectiev o odhodlaní postaviť sa agresorovi na od­por. Deň za dňom, hodina za hodinou pracovali však i v prospech Nemecka. Jeho tlaku sa rozhodne postavil na odpor čs. ľud, ale ustupovali zahraniční spojenci a trhliny mala aj štátna re­prezentácia. Anglicko a Francúzsko, garanti Československa rozhodli sa nedávať do hry svoje štáty. Preto súhlasili s kon­ferenciou štyroch veľmocí (Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Anglicko) zvolanou na 29. 9. 1938 do Mníchova. Preto pri­stúpili k riešeniu „československej krízy“, z pozície sily a nie ochrancu československého štátu. Osud ČSR vzali do rúk silní a to predurčovalo jeho výsledok. To, že sa v Mníchove zišli reprezentanti štyroch veľmocí a rozhodovali o osude ČSR bez prítomnosti jej zástupcov ešte naviac ukazovalo, že doklad, ktorý tu uzrie svetlo, ne­bude ničím iným ako jednostranným diktátom. A mníchovská dohoda podpísané Hitlerom, Chamberlainom, Daladierom a Mussolinim stala sa ozaj diktátom. Otrasená čs. vláda diktát prijala a ČSR prestala existovať v podobe, v akej bola v ro­ku 1918 zriadená. Mníchovským diktátom oklieštené Česko­slovensko sa dostalo ešte do väčšej vnútropolitickej a za­hraničnopolitickej krízy. Deň 29. 9. 1938 nebol koniec drámy, bol iba začiatok iné­ho dejstva tragédie hry mocných. Avšak ako v iných prí­padoch ani v tomto agresia neslávila večný úspech. Český a slovenský národ našiel dosť síl na reálne východisko. Ubehlo necelých 7 rokov a ČSR bola zbavená poníženia a a obnovila sa ako zvrchovaný štát. Udalosti zo septembra 1938 a komplex Mníchov stali sa tak historickým poučením pre praktickú čs. politiku. MILAN CjAJDOS, prom, hist

Next