Smer, apríl-jún 1971 (XXIII/77-153)

1971-05-05 / No. 105

Ruch kontra oddych Jar zavítala v plnom rozkve­te, vylákala do ulíc obyvate­ľov, hrejivými lúčmi slnka po­tešila svojich obdivovateľov. Jarné upratovanie, ošetrovanie stromov, starostlivé obrábanie pôdy, skrášľovanie okolia v zna­mení záväzkov k 50. výročiu KSČ, neodmysliteľné prechádz­ky a vyhrievanie na slniečku, vysedávanie na lavičkách, ale pritom dostatok elánu a chut do statočnej práce, to sú jej sprievodné znaky. Parky sa začali pýšiť pes­trofarebnými lavičkami a ve­ru, máloktorá zostane opuste­ná. Vysedávajú na nich zami­lované páriky, ustatí robotníci, bezstarostní šarvanci i pilní študenti, kde kto si nájde čas, aby ich obšťastnil svojou prí­tomnosťou. t Nejedna neodolá šantiffým kúskom šarvancov a so smut­ným praskotom oddá sa zem­skej príťažlivosti. Mlčky načú­va rozhovorom, je nemým po­zorovateľom ich konania, stjrpí nadávky, nehoráznosti, poskyt­ne miesto všetkým, ba poslúži aj ako ťažko podguráženým návštevníkom. Neskoro v noci konečne u­­tíchne ruch, parky spustnú a nastáva chvíľa oddychu aj pre ne — lavičky v parku. FRANTIŠEK MUCHA „Dedina — JRD — fotogra­fická téma a obraz“, je nápl­ňou tohto ročníka celosloven­skej tematickej súťaže amatér­skej fotografie, ktorej propo­zície v týchto dňoch expedu­jú pracovníci Domu kultúry ROH v Dubnici nad Váhom. Súťaž, ktorej súčasťou je i výstava najlepších prác, pri­pravil Fotoklub DK ROH v Dubnici nad Váhom za spo­lupráce Osvetového ústavu v Bratislave. Je to v poradí už 6. súťažný ročník (predchádza­li témy: Naše deti, Kultúrna činnosť ROH a osvetových za­riadení, Práca a Šport), pri ktorom usporiadatelia vychá­dzajú z poznania, že fotoama­téri od začiatočníkov, po tých, ktorých tvorba znesie i ná­ročnejšie umelecké kritériá — veľmi často vyhľadávajú té­my, hľadajú inšpiráciu a čas­to i korene svojej tvorby v ži­vote a práci našej socialistic­kej dediny. Ideový obsah zvo­lenej témy, vynikajúca úroveň slovenskej amatérskej fotogra­fickej tvorby, ako i bohatá tradícia dubnického fotoklubu, dávajú tušiť hodnotné poduja­tie v oblasti záujmovej ume­leckej činnosti. —ský Celoslovenská tematická súťaž amatérskej fotografie Dedine očami kamery -f Snímka: L. MARKO Hodejovčania strane i sebe Do socialistickej súťaže na počesť 50. výročia založenia KSČ sa zapojili aj Hodejovča­nia. Dospelí občania, i pionieri a žiaci miestnej ZDŠ sa za­viazali spoločne vytvoriť die­lo v hodnote vyše 3 a pol mi­lióna korún. Od začiatku roka vykonali už práce v hodnote vyše 270 tisíc korún, hlavne pri jarnom skrášľovaní obce. V plnení záväzku si dobre počínajú aj, pionieri a žiaci ŽDŠ. Spolu s učiteľmi odpra­covali temer 2500 brigádnic­kých hodín. Príkladom v práci sú aj poslanci MNV, členovia DO KSS a ostatných spoločen­ských organizácií. Počas jed­nej voľnej soboty vytvorili die­lo v hodnote vyše 50 000 Kčs. JURAJ DUBOVEC, Hodejov f i Kubica - nepartajný - komunista Narodil sa 4. mája 1901. Otec pracoval všade, väčšinou v hore. On pásol ovce ako mladík, nančil sa písať, čí­tať, čítať i našich klasikov. A zase drevorubač ako otec. Strana si ho všimla. Potrebu­jeme každého človeka našej triedy. Obetavo plnil úlohy. Zriadenec vojenskej správy išiel ďalej dD vyšších služieb. Aj keď zostarel, bol vždy mladý. Penzia. Vždy sa rád vracia k strane. To tak býva. Ale on, sedemdesiatnik, sa nevzdáva. Ešte aspoň trochu — pre spoločnosť. Kde? Mož­no ako kurič v Smere. Áno, je to náš človek, ktorého si vysoko vážime a vrelo mu gratulujeme k jeho význam nómu jnbileu. KOLEKTÍV SMERU FEJTÓN Ach, vtedy ja budem, biely Janči, tvoja, keď na našim stole vyrostne topola. Topola vyrostne, tulipán vykvitne, vtedy moje serdco ku tvojmu privykne. Iste ste si všimli milí čitatelia, že sme tento mesiac lásky a bezpečnosti na cestách ospievali veršami, aby ste uznali, že vo veciach lásky nám básnici poriadne pomútili hlavy. Ach, láskat Ako vzniká láska? Nuž prepadáva nás ako drs­ný severozápadný vietor, inokedy zasa prichádza pomaly, ako tlaková níž a mení nás na nepoznanie, až nás prejde smiech a niekedy aj auto. Lebo treba si pamätať aspoň do konca to­hoto fejtónu, že v láske sa smeje najlepšie, kto sa smeje najskôr. Všetko sa vlastne utužuje bozkom, ktorý je podľa MUDr. Henriho Gibbonsa anatomickou juxtapozíciou dvoch orbicu­laris oris muscles v štádiu kontrakcie. A potom to už ide ako po masle. Ženu si zamilujeme kvôli tomu, čo má jediná. To, čo má spoločné s ostatnými, nás z tej lásky vylieči. Naj­väčšiu lásku všetkých čias opísal Vilo Šekspír v dráme JÚ­LIA MÄ REUMU. Podľa veľkosti môže byt láska malá, stred­ná, veľká a les­bická. Poznáme Lásky jednej plavovlásky, lásku ku knihe, ku vkladnej knižke, k pivu, k prácij?), lás­ku na prvý po­hľad a lásku, ktorá..., ale o tom až osobne. mu. Osobne si myslím, ja som Lechan, že láska naučí všetké­Aj alimentom, — lebo je všeobecne známe, že naj­prv miluje žena milenca a potom už len milovanie. No a mi­lujeme tak, ako vieme. A zamilovaný? Ten aj blchu od mi­lej zje, ako hovorí naše slovenské príslovie. Zlodej kričí — Peniaze, alebo život! — žena ti vezme jedno i druhé. Iste nebude od veci, keď si uzrejmíme, že ženský pôvab je vec vonkajšková, vec reklamnej a propagačnej povahy a ni­jako nevyslovuje ženské charakterové vlastnosti. Vám to však môžem povedať, že ženy hľadajú jemnú dušu a mocné telo. ženy musia byť milované, ak majú zostať krásne. Krásne že­ny však ponechajme mužom bez fantázie. Ach, láska je slepá. Májový dážď, májová bryndza a má­jová láska dávajú najväčší úžitok. Ach, krásne sú ruže, krás­na je ľalia — najkrajšia je však láska priateľa. Priateľsky vám v tomto zmysle na máj odporúčam z jedál — Srdcia na víne a Pľúcka na smotane. Z múčnikov — Orieškové pusinky, Medovníky a Hrozienkové srdiečka. Lesy, jazerá, stráne a záhumienky volajú nech bude máj me­siacom bezpečnosti v láske a lásky na cestách! MILAN LECHAN Máj, máj, máj Veta plná metafor Literárne dielo Andreja Chu­dobu pripomína mi špirálu: stá­le sa k niečomu v račia, ale vždy je to náivrat nový, kvali­tatívne vyšší. Determinujúcim prvkom jeho tvorby je lyrič­­nosf, obohacujúcim neúnavné hľadačstvo originálneho člove­ka so zvláštnym osudom a psy­chickým ustrojením. Lákavý titul Chudobovej po­slednej knižky Leto s pehavou pannou vydalo Stredoslovenské vydavateľstvo, je do istej mie­ry návnadou, v čitateľovi vyvo­láva dráždivé predstavy erotic­kých orgií, hoci po nich niet ani stopy. Chudobovi išlo v nej o zachytenie dnes zriedkavého vztahu komplexom trpiacej de­vy k mužovi, ktorý ju zaujal pri náhodnom pohľade z oblo­ka. Žena — hlas, ktorá usku­toční pn telefóne tri dialógy, je poštárka Kamila. Učiteľ ze­mepisu Viktor ju nepozná, ba osud mu nedopraje, aby ju živú videl. Kamila túži ostať nepo­znaná, preto sa predstavuje krycím menom Lika. Lika je po každej stránke nešťastná. Otec ju nenávidí, lebo si myslí, že nie je jeho, príroda jn pozna­čila až príliš pehami. S nikým sa nepriatelí, je uzavretá, samo­társka. jedine bývalá spolužiač. Recenzia ka Helena (sprostredkovateľka vzťahu) ju chápe. Viktorove rozhovory s ňou sú pre ňu se­barealizáciou a záchranou pred samotou. Sama sa k tomu pri­zná: „Váš hlas je v mojej izbe. Chráni ma cbIú noc.“ (Str. 46.) Likina anonymita Viktora dráždi, hľadá možnosti, ako ju identifikovať, avšak v čase, keď má k tomu dôjsť, poštárka He­­lona onemocnie a ona ju ide pozrieť do nemocnice. Priateľ­­kino nešťastie ako i vedomie, že sa Viktorovi vrátila manžel­ka zo sanatória, sú príčinou jej samovraždy: na rovnej ceste ha­varuje so strýkovým autom. Pri tejto tragédii sa odhalí aj He­lenin skvele ukrývaný vzťah ku Kamilinmu bratovi Mariáno­vi. Chudoba vcelku veľmi šikov­ne zamotáva udalosti a vybičú­­va čitateľovu pozornosť. Skutoč­ne, až niekoľko strán pred kon. com knihy čitateľ sa dozvedá pravdu. I keď Leto s pehavou pannuu je Chudobova prvá detektívka, dá sa bez rizika povedať, že autor si v novom žánri počínal úspešne. Samozrejme, postupo­val inak, ako je zvykom: neue chal voľne prúdiť dej, obohatil ho o vzácnu lyričnost. Tak vznikla kniha, ktorú nemožno jednoznačne zaškatuľkovať. Ba, miestami je človek ná. chylný povedať, že tento žán­rový hybrid je vzácnejší po štylistickej a povahokresebnej stránke ako po obsahovej. Z účinkujúcich postáv najviac sa do pamätí vrýva zaujímavá postava poštmajstra na odpo­činku so svojím neuhasínajúcim záujmom a filozofiou ako Hele­na a Lika. Autorovo prostredie i spôsob výberu jazykových prostriedkov pripomínajú tak trochu rapso­­dičnosť F. Švantnera. Dôkazom toho je aj mýtický prístup k postavám a zdôrazôovanie osudovosti. Osobitnú pozornosť si zasluhuje jeho farebná veta, plná metafor, náznakov a iskri­vých prirovnaní ô la kôprovo­­zelené nebo, šošovleohnedé strechy, myšacosivá budova atď. Teda nielen zaujímavý dej, ale aj estetické hodnoty čakajú či­tateľa. VIKTOR HUftK (Dokončenie z 1. strany. ly, alebo k lepšiemu postave­niu. Aj medzi nimi sa našli neveriaci Tomáši, čo sa so svo­jimi pochybnosťami radi pode­lili vo svojom okolí. Dokázali využiť drobné ťažkosti k ich zveličovaniu a k oslabovaniu pracovnej morálky. Na praco­visku šírili posměšky i nená­visť k zriadeniu a domov zaA plavovali tendenčne skreslený­mi správami. Bolo treba veľa organizátor­skej i agitačnej práce, aby sa zamedzil vplyv neprajníkov so­cialistického zriadenia. Tu na stavbe Trate mládeže mnohí mladí komunisti a uvedomelí zväzáci si overili svoje prvé propagandistické schopnosti agitátorský vplyv. Kto budo­a val túto stavbu, určite si na dlhý čas uchoval v pamäti vzrušené diskusie na hodinách ideovej výchovy i vášnivé de­baty za tichých večerov pred chatami, či Stanmi. na Väčšina mládeže prišla však stavbu v úprimnej snahe pomôcť vytvoriť ušľachtilé die­lo. Dodržať termín dokončenia trate pokladala za vec vlast­nej cti a tak na zaostávajú­cich úsekoch sa ozýval pra­covný lomoz i v nočných ho­dinách. A popri práci si tu mladí ľudia vždy našli dosť času pre šport i pekné kultúr­ne podujatia. Stavba trate ne­znamenala pre mládež iba prá­cu. Tu sa utužovalo zdravie a rozvíjali sa i tvorivé talenty. Tu písal mladý Milan Rúfus a jeho verše „Až pôjde tato ten­to vlak, bude to ako modlit­ba”, sa vryli do srdca nejed­ného brigádnika. Na stavbe sa upevňoval duch kolektivizmu, vyrástli nové priateľstvá i čisté, trvalé lás­ky i charaktery chlapcov dievčat sa stvárňovali novými i poznatkami a životnými skú­senosťami. Vedľa slovenských a českých mládežníkov praco­vali na stavbe aj brigádnici z Poľska, Bulharska, Francúzska, Nórska a mládež v praktickom živote poznávala silu interna­cionálnych zväzkov. Veľa neomylných prorokov sa vtedy dostalo do hanby. V určenom termíne, 28. októbra 1949 uháňal z Hronskej Dúbra­vy do Banskej Štiavnice sláv­nostne vyzdobený vlak a pred celou vlasťou vydal svedectvo o pracovnom nadšení i odho­dlaní vtedajšej mládeže. Ak vtedy zaznievalo skandovanie „My sme mládež nová, mlá­dež Gottwaldova“ — to nebol prejav frázerstva. Týmto hes­lom sa mladí ľudia hlásili k programu komunistickej stra­ny a vyjadrovali svoje predsa­vzatie všemožne jej v jej bu­dovateľských úlohách pomá­hať. Od týchto čias prešlo touto traťou tisíce vlakov. Cestujúci hľadia na okolité stráne, z via­duktov nazrji do hĺbok dolín a málokto si už spomenie, že tá trať vyrástla za spevu. smiechu i žartovných pozná­mok mladých sŕdc. Azda len niektorý z budovateľov, keď sa vezie tými stranami, strh­ne sa z monotónneho klepo­tu kolies a s hrdosťou sa za­hľadí na dielo, v ktorom je aj kus jeho práce. To sme vykonali my! A dneš­ná mládež? Vie, nie je hor­šia od predchádzajúcej gene­rácie. Nedávno v televíznom programe hovoril predseda SZM na Slovensku Oto Monc­­man o prípravách novej mlá­dežníckej stavby, o automobil­ke. Ktože by pochyboval, že sa neuskutoční; kto by pochy­boval o schopnostiach dneš­nej mladi? A cestujúci, dnes už azda štyridsiatnik, keď vy­stúpi na štiavnickej stanici, s uspokojením sa zahľadí do mi­nulosti s nádejou sa usmeje na provokujúcu šťastnú budúc­nosť. M. KOLLER - I. MOCNÁR r Mladosť rozkvitla v Údolí radosti y DNES STREDA 5. V. 1971 KRONIKA 15B4 narodil sa Wiliam Shakes­peare, najväčší anglický dra­matik a básnik. — 1818 naro­dil sa Karol Marx, zakladateľ vedeckého socializmu, učiteľ e vodca svetového proletariátu a organizátor I. internacionály. — 1860 začal v Banskej Štiavnici vychádzať beletristický časopis Sokol za redakcie Pavla Dob­šinského. — 1895 narodil sa v Turčianskych Tepliciach Mi­kuláš Galanda, slovenský aka­demický maliar. — 1912 Deň sovietskej tlače — vyhlásený na pamiatku vyjdenia 1. čísla or­gánu ÜV KSSZ Pravdy v Petro­hrade. — 1912 konala sa konfe­rencia slovenskej sociálnej de­mokracie v Bratislave. — 1944 nacisti vypálili moravskú obec Javoríčko a upálili 38 mužov. — 1945 stretla sa Sovietska ar­máda s anglickými vojskami pri Weimare. — 1945 oslobodili voj­ská 2. ukrajinského frontu Kro­měříž. — 1948 začalo sa s vý­stavbou Trate mládeže medzi Hronskou Dúbravou a Banskou Štiavnicou. * POČASIE Bude polooblačno, na výcho­de Slovenska pri zväčšenej oblačnosti ojedinelé prehán­ky. Nočné teploty 3 až 7, denné 12 až 15 stupňov, na juhu územia okolo 17 stup­ňov. Slabý až mierny severný vietor VYBERTE SI K BANSKÁ BYSTRICA — Hviezda: Dotyk lásky, Urpin: Otok ľahkej ka­valérie, CADCA — Palárik: V žiari noci, DOLNÍ KUBlN — Dukla: Sprepadená mačka, LIP­TOVSKÝ MIKULÁŠ — Máj: Ob­kľúčení slonmi, Tatra: Záhadný Hektor, RUŽOMBEROK — Kul­túra: Kráľ Artuš a jeho druži­na, Partizán: Tiger a mačička, LDČENEC — Moskva: Súmrak bohov, MARTIN — Moskva: Modré goloásky, POVAŽSKÁ BYS­­TRICA — Dom kultúry: Jeden z nich je vrah, Tatra: Dumbo, HANDLOVÁ — Baník: Nevítaný dedič, PRIEVIDZA — Baník: Chrobák v hlave, Dom osvety: V pralese nie sú hviezdy, RI­MAVSKÁ SOBOTA — Partizán: Posledný skok, ZVOLEN — Slo­van: Tajná úloha, Živena: Pole neorané, ŽILINA — Dom odbo­rov: nehrá, Fatra: Nemá bariká. da, Osvit: Kolónia Lanfierl, ŽIAR NAD HRONOM — Parti­zán: Koniec psychológa, Budo­vateľ: V pasci, VRÚTKY — 1. máj: Poklad Inkov, TURČIAN­SKE TEPLICE — Turiec: nehrá, VEĽKÍ KRTlŠ — Baník: Grófka z Honkongu, TRSTENÁ — Mier: Hogo fogo Homolka, BREZNO R— Mostar: Vražda v pondelok. — 8,05 Pozdravy jubilan. tom — 9,05 Vysielania pre školy — 9,30 Utor­kové večery — 11,35 To je náš rytmus — 14,30 Správy Čs. roz­hlasu — 15,05 Rádio mladých poslucháčov — 15,30 Vysielanie pre kraje — 17,00 Rozum do hrsti — 18,30 Rozhlasové novi­ny — 19,00 Koncert zábavnej hudby — 21,40 Pesničky pre krížovkárov — 21,55 Melódie na dobrú noc — 23,00 Správy TCs. rozhlasu. — 8,25 Televízne vysie­lanie pre školy — 9,30 Vysielanie pre najmen­ších — 10,05 Televízne vysiela­nie pre školy — 15,40 Slovan Bratislava — Spartak Trnava — 17,30 Vysielanie pre stredoško­lákov — 19,00 Slávnostné zhro­maždenie na počesť 26. výročia oslobodenia našej vlasti Soviet­skou armádou — 20,15 A. Bra­­nald: Chlieb a piesne — 21,25 Sonet o dláždení — 21,50 Tele­vízne noviny. Zasmejme sa Mladý spisovateľ, ktorému sláva priliš stúpla do hlavy, prišiel prednášať do menšieho mestečka. Ubytoval sa v ho­teli. Bol naučený skoro vstá­vať a tak na druhý deň za­včasu ráno si zašiel do hote­lovej jedálne V jedálni bol jediný hosť, ktorý keď spiso­vateľ dôstojne vošiel, povstal. — Len zostaňte, prosím, se­dieť — povedal prívetivo spi­sovateľ. — Ale. ohradzoval sa mla­dý muž — veď ia si chcem len zo susedného stola vypo­žičať slamku. ❖

Next