Smer, október-december 1971 (XXIII/233-309)
1971-11-26 / No. 280
Prežil som voľby za cisára - kráľa i tatíčka Masaryka Sto rokoľ pomaly čaká už na môj skon u ja ver máločo dobrého zažil som. Život bol kresaný z tvrdého zákona a osud kládol vždy na mňa sťa na koňa. Raz za čas užil som, nemôžem povedať, keď sa už tu tak mám zo žitia spovedať. Bolo to z týždeň - dva, za hrozne dlhý čas, bolo to, minulo a ty sa tráp len zas. Užili sme si len za dávna cez volby. Vtedy nám merali zadarmo do holby, z vina čo prišlo až odkiaľsi z Banátu. Väčšiu však pipet sme mávali na hriatu, čo vtedy dávali z urbárskych decíkov u masných krčmárov pajšlatých sklepníkov. Keď sme si zo žajdla šibli tak jak treba, sta by nás za nohy ťahali do neba, ach, až tak šteklila v bážlivom hrtane. Nuž, kto by nebol rád, že volba nastane a že si hrkne zas na panské rováše. Ach, tie hopspolky, hajduky, čardáše. Cez voľby najviac sa cupkal však medvedí, bo ľahšie drobci sa, ak sa kto docedí. Och, živo bývalo o voľbách na bále! A keď sa tá pravá ozvala v cimbale, človek ver zabudol i na žiaľ, trápenie, na krivdy, bezprávie, na hriech i spasenie. Tých tancov, pesničiek bolo len dakedy, tak sa zdá, že vari nie menej, sta biedy. Na ústach, na nohách hodne ich zamřelo, K polepším panstvo zas dvierka nám zavrelo. Hej šimi, hej šimi, šimi sem, šimi tam, ej pekné, prepekné, do špica čižmy mám, huncúti tančit nám, krpcošom, nedali, jakže by sme ho vraj na posmech grondali v čaptavých krpčiskäch z prasacej kože len. Ej, toto ťažko im do smrti oželiem. Oh, veru nijako po pravde nebolo; u jedných bohatstva zbytkom už premnoho a k druhým bieda len tisla sa dverami. Ej, veru zlými sa meralo mierami. Pán ma len poháňal — a ja drel ako kôň, v krpcoch som chodil ja a čižmy nosil on, a k tomu každý deň šuviksom potreté, a ja i krpce tie iba len v potrebe: cez sviatky, do koča a keď šlo do zimy a ináč chodil som s nohami bosými. Koč som mal, len nie svoj — bol som len poňonič. la som mal na kone a pán zas na mňa bič. Nesmel som dľa práva nikomu dať svoj hlas, tak stálo v zákone, aby ho zobral fras. Takým, čo grund mali dľa práva primalý, ani len zavoliť, galgani nedali. Zato však cez voľby nikdy som nemal pôst a hoc som nevolil, užil som predsa dosť. Bo, keď som bývaval za mladi bírešom, vozil som voličov a chodil s kortešom. A veru nedarmo vraví sa v prísloví; Pri stole vždycky sa ujde aj psíkovi. S vládnymi chodievať nešlo mi do nôty a palce držal som vždy strane oproti. Pil som však u vládnych, keď dali, čoby nie! Ťažko už vypiješ, keď voľba pominie a čo sa zamešká, ťažko sa dohoní, tak som si hútaval vo svojom svedomí. A mal som recht vari, keď som ich cech zvýšil, aspoň sa za lacno ablegát nepýšil. Keď sme sa rušali s muzikou na koňoch, ešte aj velebný dal zvoniť na zvonoch. Svätenú vodu vždy dľa priania korteš mal, ej, veru riadne sa z nej každý dočesal. Bolo by zmäklo var i srdce zo skaly, keď núkať a rečniť takto vždy počali. Tak, ako na svadbe, keď ste sa ženili, tak si len užite, bratkovia premtlí, užite na radosť, na šťastie, na zdravie, na lásku a vernosť k uhorskej zástave. Nože len, dajte si, srdcia si potešte, veď nový ablegát volí sa do Pešte, 'do Pešte kráľovskej za našu Oravu, nože len hrknime na jeho oslavu. Dobrý chlap, chlebový, masielko, vzácny kvet, aj Pešť ho bude nám, bistuboh, závidieť. Švárny a rúči je, múdry a bohatý, dajme mu dôveru, nech cechy poplatí. Platili voličom a im zas oblegát, kúpili kde-koho, kto sa dal zapredať. Ej, veru, žilo sa, kým bolo z čoho piť. Len kto to prežíval, potrafil pochopiť ten žiaľ a zármutok, že voľba skončila, čo cez ňu vyzeral sta kurča zmočila. (Pokračovanie na 5. strane.) Kandidát hutníkov z Podbrezovej Tento mladý zámočník má práve toľko rokov, ako naša obnovená republika. Za ťo skúsenosti má viac, ako by si človek myslel. A pri prvom stretnutí postrehne jeho vyložene úctivý tón, ak hovorí o rodičoch. „Viete, môj otecko sa kedysi veľa natrápil: chodil denne 12 kilometrov peši na pilu v. Čiernom Balogu, a bol rád, ak zarobil mesačne 200 korún. Až neskôr prišiel do našich železiarní, kde pracoval 20 rokov. Voči nám, deťom, bol vždy veľmi prísny. Ja som mu dnes povďačný i za to, že urobil škrt, aj cez môj rozpočet .. Ruku na srdce: kto z nás nemal v detstve rojčivé plány, tajné túžby? Aj Miro chcel byť pôvodne pilotom, lietať a nosiť peknú uniformu, blysnúť sa pred dievčatmi. Otec však bol nekompromisný. Trval na tom, aby sa chlapec vyučil remeslu, ktoré odjakživa - najmä tu, na voľakedy biednom Horehroni - znamenalo istotu, chlieb, budúcnosť. Dnes je Miro Bendik uznávaným odborníkom v podbrezovských železiarňach. Prijemne nás prekvapilo, že v tom 10 poschodovom „vežiaku", kde býva, bezchybne funguje výťah, dlážka i okná na chodbe sú čisté a i steny na schodišti zdobia vkusné reprodukcie malieb a grafiky. Nenájdeš nikde odhodený papier, cigaretu, zápalku. (Ak by do Podbrezovej nebolo tak ďaleko, navrhol by som, aby z bystrického sídliska Fončorda chodili tam nájomníci na exkurziu . . .) „To je samozrejmé, že tu máme poriadok a čistotu. Veď je to predsa náš dom. Bývame tu väčšinou robotnici a technici." - Vysvetľuje domáci pán na desiatom poschodí. Bol totiž doma. A to nebýva tak často u Bendikov. „To veru nie“ - vysvetľuje jeho manželka - „naozaj sa nepamätám, kedy bol manžel v sobotu doma. Pre neho je fabrika všetko. Najradšej by tam hádam aj spával ..Poťažká si pani Anka na muža, ale z jej slov cítiť, že to nemyslí celkom vážne, a že je skôr na neho hrdá. Že vraj, v závode by aj spával... Ďakujem pekne za taký spánok. I minule - len čo prišiel zo smený, umyl sa a navečeral, zazvonil spolupracovník Zdeno Kováčik: „Miro, majster ti odkazuje, aby si prišiel. Odtrhlo laná na sklopniku. Zlievači sú celí preč ...“ Do tmavej noci vykročili vzápätí, obidvaja. A ako sa tešil na pokojný večer. V televízii mala byť práve detektívka. To bolo v sobotu večer. Vrátil sa ráno, najedol sa a poďho - zase na riadnu smenú. Je známe, že hutníci vo Švermových železiarňach sa na počesť jubilea strany a XIV. zjazdu KSČ zaviazali vyrobiť navyše plánu v tomto roku 10 tisíc ton ocele. Záväzok splnili už v septembri a na počesť volieb dali slovo, že vyrobia ďalších 2500 ton ocele naviac. Pri výrobe oceli sa však zariadenie opotrebúva i kazí. A tak kolektiv zámočníkov - BSP, ktorej aj on je členom, má neraz poplach. Hutnici však dobre vedia, že na zámočníkov-údržbárov sa možno vždy spoľahnúť. A nielen v starom závode, ale i na neďalekom Piesku, kde už dokončujú závod nový - ťaháreň rúr. Stavbárom tam chýba hodne ľudí a keďže termín súril, na CZV KSS navrhli: organizovať brigády na výstavbu. A ľudia šli. Odborári, zväzáci, členovia strany i nestranici. Niet vari takého, čo by na Piesku neodpracoval aspoň jednu-dve smený. „Na tom nie je nič zvláštneho. Veď fabriku staviame pre seba, pre naše deti. Aj náš kolektív už odpracoval dve smený - zadarmo. A ak bude treba, pôjdeme ešte i na tretiu ..." - hovorí on. - A chodia na brigádu i mladí? - spytujeme sa. „Samozrejme. Viete, mladi nie sú takí zlí, ako sa o nich často hovorí. Veď i ja patrím medzi nich. Sú aj takí, čo síce aj pohundrú, ale zato v práci sa nedajú zahanbiť. Ak treba, vedia poriadne zabrať.“ - Ako prijali v partii správu, že ste kandidátom NF? „Všetci mi gratulovali. U nás je však veselá partia a tak hneď aj dobiedzali: vraj, poslanec by mal - ako sa na kortešov patri - aj zaplatiť. Inak, že za mňa hlasovať nebudú. Ale aby som to vraj, nebral vážne. Sú to všetci veľmi dobrí chlapci: majster Milan Brozman je tiež mladý, spolu sme vyšli z učilišťa. Ale aj ostatní sú fajn: Babka, Horváth, Kováčik, Krištof, Zaňák i ďalší. A ešte s niečím sa nám zdôveril: nedávno boli za ním súdruhovia z výboru straníckej organizácie - či by nemal záujem o členstvo v KSČ. Odpovedal kladne. I prihlášku už vyplnil. „Tak uznáte, že snáď mám i dôvody byť v rozpakoch: Či ma zvolia za poslanca a či aj členská schôdza bude súhlasiť, aby som sa stal členom komunistickej strany. Bude to pre mňa veľká česť.“ Domnievame sa však, že rozpaky sympatického zámočníka Mirka Bendika sú zbytočné. JÁN SMREČAN ■ ČO VÁŠMU ZÁVODU PRINIESLA POLITIKA NOVÉHO VEDENIA STRANY? ■ PREČO BUDETE VOLIŤ KANDIDÁTKU NÁRODNÉHO FRONTU? ■ ČO OČAKÁVATE OD NOVOZVOLENÝCH ZÁSTUPCOV ĽUDU? To boli otázky, ktoré sme položili zamestnancov ČSAO Ružomberok-Likavka, ktorí vo svojom závode robia generálne opravy motorov nákladných áut Tatra 111 a Tatra 928. „Vynovujú“ ich takto pre priemysel, poľnohospodárstvo a stavebníctvo na celom Slovensku. Čo odpovedali títo chlapi od motorov, ktorých sme zastihli v plnej práci? ANTON BENČO, majster dielne pre montáž motorov: ■ Politika nového vedenia strany priniesla spoločnosti i nášmu závodu veľa dobrého. Vybudovali sme si sociálne zariadenie, priemerné zárobky sa zvýšiil, stabilita pracovných síl je dobrá, konečne sme sa v pokoji mohli venovať práci, jej technickému vylepšeniu. Konsolidácia tiež prispela k tomu, že sme za uplynulých deväť mesiacov roka splnili hrubý zisk na 109,4 percenta, realizované výkony na 102,3 a produktivitu práce na 102,1 percenta. ■ Prečo budem voliť navrhovanú kandidátku? — Lebo schvaľujem politiku strany. ■ Verím, že noví kandidáti pro svojom zvoleni pomôžu vyriešiť ďalšie problémy, ktoré nás ťažia. V spoločnosti, i na pracoviskách. DUŠAN KIRSCHNER; pracovník technickej kontroly a odbytu: ■ Nové vedenie strany nám dalo lepšie perspektívy do budúcna. Verím, že naša spoločnosť dosiahne v blízkej budúcností ďalšie úspechy. ■ Som presvedčený, že sa situácia v podnikoch bude uberať stále k lepšiemu, Ved sme za krátky čas dosiahli výrazné úspechy. -Preto budem voliť kandidátku Národného frontu, ktorej dôverujem. ■ Noví ľudia v zastupiteľských orgánoch by mali brať svoje funkcie dôsledne, mali by stáť za masami ľudu a realizovať politiku strany. ĽUDOVÍT OLEŠ, majster odborného výcviku: ■ Nové vedenie strany umožnilo nástup i novému vedeniu nášho závodu, ktoré má lepší prístup k pracujúcim, vytvára lepšie perspektívne podmienky pre všetkých zamestnancov. Najmä pokiaľ ide o výstavbu, rozširovanie závodu, výstavbu sociálnych zariadení. ■ Navrhovaných kandidátov budem voliť preto, lebo v nich vidím záruku zvýšenej aktivity v prospech budovania našej spoločnosti. Verím, že nás nesklamú. ■ Očakávam, že noví poslanci budú citlivo a dobre pracovať s ľuďmi, nebudú sa od nich izolovať, nebudú pre seba vymáhať výhody preto, že sú funkcionármi. Očakávam, že budú rôzne sporné otázky riešiť spravodlivo a objektívne. JÁN BARAN, predseda ZO KSS: ■ Čo nám priniesla politika nového vedenia strany? — Pokoj v spoločnosti, vylepšenie pracovného prostredia, lepšie zárobky, väčšiu možnosť pracovne a spoločensky sa realizovať. ■ Verím navrhovaným kandidátom a dúfam, že moju dôveru nesklamú. Preto im dám svoj hlas. ■ Dúfam, že po zvolení budú poslanci spoločne s nami, svojimi voličmi, riešiť problémy a že si budeme navzájom pomáhať. ĽUDOVÍT ŽIAKOVSKÝ, automechanik: B V poslednom čase sa u nás mimoriadne vylepšili pracovné podmienky, dostali sme moderné sociálne zariadenia a máme pred sebou ďalšie perspektívy rozvoja. B Voliť, samozrejme, pôjdem, lebo verím, že nás noví kandidáti budú dobre zastupovať. B Na nových poslancov mám požiadavku, aby si svoje funkcie plnili vždy čestne. OTO FAJTA, sústružník: B Pracovné podmienky sú v našom závode oveľa lepšie ako v minulosti. Vôbec nevyhovujúce sociálne zariadenie vymenilo nové, dôstojné moderného, socialistického človeka, stav pracovníkov sa zvýšil. Za. nového politického vedenia našej strany i za nového hospodárskeho vedenia nášho závodu sme urobili viac užitočných činov. Konkrétne my, robotníci, pracujeme teraz v oveľa lepších podmienkach, naša práca je bezpečnejšia, hygienickejšia, kultúrnejšia. My sa za všetko, čo nám strana dala, snažíme odvďačiť lepšími pracovnými výsledkami, lepšou disciplínou na pracoviskách. B Voliť pôjdem preto, lebo v navrhovaných -kandidátoch vidím ľudí schopných, oddaných socializmu, ľudí, z ktorých väčšina je mladá, životaschopná. To sú všetko predpoklady dobrej práce, predpoklady pre zodpovedné obhajovanie spoločných záujmov pracujúcich, pre riešenie ich problémov. B „Starí“ poslanci a funkcionári urobili dosť práce. Dobrej, osožnej. Na ňu musia nadviazať novozvolení a s ešte Tii otázky pMehné • Motocykle z Považskej Bystrice dobre poznajú i v cudzine. Rozpaky MIRKA BENDIKA I väčším úsilím realizovať vec socializmu v našom každodennom živote. A zároveň pomáhať zvyšovaniu životnej úrovne celej spoločnosti. Zhováral sa: ĽUBOŠ HOMOLKA