Smer, apríl-jún 1972 (XXIV/78-152)
1972-04-08 / No. 83
Z LISTOV ČITATEĽOV NojkrikFovejší bod Krupiny šie Tak, alebo ešte i výraznejby bolo možné nazvať miesto, o ktorom bude reč. Možno, že „domáci“ občania si už tak „navykli“ na toto miesto, že im už ani veľmi „nekričí“, keď idú okolo. Ide o dom číslo 22 na námestí SNP, na jednom z najfrekventovanejších miest Krupiny. Ošarpaný, najmenej 150 rokov starý, zo všetkých strán podopieraný, v pravom slova-zmys- Ie na rozpadnutie. No naviac ešte i vyčnievajúci na cestu s nie viac ako 20—30 cm(!) „tiež“ chodníkom. Možno celkom smelo tvrdiť, že toto miesto nerobí česť mestu. Denno-denne sú ohrození chodci, lebo frekvencia v niektorých časových obdo-je bipch veľká. Ako je známe, tento dom je v asanačnom pásme už viacej rokov. Týmto ospravedlnením však vec nikto nevyrieši. No v tomto prípade ide o záležitosť tak naliehavú, že ak by vedenie mesta muselo zadovážiť čo i 1—2 montované domy a občanov urýchlene presťahovať aj to by bolo riešenie. Demontáž tohoto domu je nutná a naliehavá a akiste pri operatívnej organizácii by pomohli mechanizmami z blízkej STS, z výstavby Podpolianskych strojární ako i zo samotného JRD. Už v žiadnom prípade nepostačuje dať odpoveď, že „dom je v asanačnom pásme ...“ LADISLAV RIHAY, Zvolen PriveseSí Veľkonočný pondelok je už dávno dňom oblievania, keď muži uplatňujú svoje starodávne právo poliať „nežné“ pohlavie. Všetky tieto zvyky by boli pekné, keby oblievačka nepriniesla i určité neblahé následky Obyčajne tento deň býva pekný, no tohoto roku bolo slniečko trochu skúpejšie. No predsa ma v tento deň niečo zarážalo. Videl som mnohých mládencov, o dospelých ani nehovorím, ba dokonca môžem povedať detí približne 10—15-ročných, ktorí sa po ulici potácali a pomaly nevedeli, že čo robia. Nekladiem vinu týmto deťom, že sa opili, že lomcovali so stromkami, že prevracali nádoby na smeti, ale myslím, že vinu nesú hlavne dospelí a kúpači v tomto prípade hlavne mamičky, ktoré doma pri oblievačke naliali týmto fešákom i ostré, ktoré ich postupne dorazilo. Oblievačka obyčajne prináša radosť a potešenie tak pre mladých ako aj pre starých, veď tak to má byť. Hoci sa niektoré zvyky presne nedodržujú, predsa sa rodina, známi, susedia navzájom navštívia, podebatujú a sviatočnú náladu ľudia vyplnia i týmto spôsobom. Myslím, že oblievanie by nemalo byť príčinou čapovania liehových nápojov pre mládež, ale naopak, keď chceme mládencov odmeniť, môže sa to urobiť i iným vhodnejším spôsobom ako alkoholom. JURAJ HRIVNÁK, SPTŠ Rimavská Sobota Kfesne trestná činnosf ? V minulom roku bolo v našom kraji pre trestné činy proti republike a proti záujmom socialistickej sústavy stíhaných o 188 osôb viac ako v predošlých rokoch. Prevažnú väčšinu prípadov, predstavoval však postih za emigrácie. V ostatných prípadoch boli osoby stíhané pre vnikanie na územie našej republiky, za rozvracanie republiky a poburovanie proti nej. Za iné trestné činy proti republike bolo stíhaných 76 páchateľov, ktorých väčšina sa dopustila hanobenia republiky, jej predstaviteľov alebo štátu, či svetovej socialistickej sústavy. Väčšiny týchto trestných činov dopustili občania pod vplysa vom alkoholu. V Stredoslovenskom kraji boli už v podstate vyriešené takmer všetky prípady trestných postihov osôb, ktoré po auguste 1968 opustili protiprávne republiku. Proces konsolidácie a neustále zvyšovanie uvedomelosti občanov ideovopolitickým pôsobením na ich vedomie je predpokladom, že trestná činnosť proti republike a záujmom socialistickej sústavy nebude v našom kraji tvoriť osobitný problém. -jš- Ozbrojené príživníctvo Jozef už bol osemkrát súdne tresítaný a koľko z toho aj odsedel, na to treba vziať ceruzku a papier a spočítať to, lebo po pamäti to len tak ľahko nejde. Tým v kruhu seberovných nado budol určitú autoritu, veď otrelo sa už O' neho hodne paragrafom Aj podsvetie má svoju hierarchiu: učňom, tovarišov a maj s trov. Autoritu majú, samo zrej nie, majstri svojho remesla, kto rí poznajú múry všetkých mož ných väzníc a kde sa čo vari. Lenže autorita má tú zvláštnosť že chutí a chuť rastie. Tak s autoritou, ktorú si Jozef v kVuhu seberovných nadobudol, súviselo že chcel mať autoritu ešiíe väčšiu. Bolo by po autorite, keby bol Jozef hneď po odpyikani posledného trestu nastúpil niekde do zamestnania. To by sa o ňom šuškalo, že začal sekať dobrotu. Začalo sa však o ňom šuškať, že iná samopal. Niektorí tomu nechceli veriť, lebo na tO' treba mať ozaj formát, aby si niekto zbraň toho druhu zadovážil ako traíky na nohavice. Iní sa dušovali, že veru samopal má, to nie je žiadne prdúskanie, veď ho aj videli. A tak autorita Jozefova stúpla na najvyšší stupeň, stal sa formátom. SÚ D N 1 Č K A Keď je koze najlepšie, ide na f ad. Tak' to bolo aj s Jozefom. Azda by sa este dlho nebolo za evidovalo u príslušných orgánov, že Jozef do poctivej práce ešte nepichol. Jeho chýr ostrého muža so samopalom dostal sa však aj tam, kde si to Jozef neželal Týin Jozefovi vznikli nové opíe tačky s paragrafmi. Keď ho za držali na VB, vedel, koľko- hrklo. Radšej zapredal svoju autoritu a začal tvrdiť, že to- samopal ne bol, ale kus starého zhrdzaveného železa, ktoré našiel pod múrom pri zbúranom dome. Bolo však zaujímavé, prečo taký zhrdzavený kus železa odniesol až za Prahu. Kto by sa s kusom zhrdzaveného železa tak ďaleko vláčil, k^ď železo má dosť hustú špecifickú váhu? Keď sa však samopal našiel, pozreli sa naň odborníci a zistili, že -strieľať sa z neho dá. Tým zhasli Jozefove nádeje, že sa z toho dostane, lebo celé trestné stíhanie za tento skutok bral len ako šport: kto z koho. Veď aj na otázku, či nemá aj inú zbraň, povedal, že má ešte skryté lietadlo. Spolu s trestným činom príživníctva, za ktoré už bol v minulosti trestaný, obohatil Jozef o svoj výpis z registra trestov aj trestný čin nedovoleného ozbrojovania a o ďalší trest tri roky odňatia slobody nepodmienečne. A taký posiaľ meutŕžil. Pri. žíVníctvo a nedovolené ozbrojovanie nejdú teda k duhu. ♦ Šarvanec ... snímka: m. olSovský - §§ - Ešte raz o význame slov Pred týždňom sme v našej rubrike písali e slovných dvojiciach, ktoré sú napriek* formálnej podobnosti významové rozdielne. Dnes pokračujeme poznámkou o trojici slov, ktoré azda práve pre svoju zvukovú blízkosť sa v jazykovej praxi nevhodne zamieňajú. Nedávno sme čítali jeden fejtón, kde vtipný auto-r „radí“, ako sa dá inventarizácia na pracovisku urobiť čo najrýchlejšie. Odporúča ,,o p ís a ť vlaňajší inventárny zoznam a všetko je v najlepšom poriadku“. S inventárom možno áno, nie je to- však v poriadku s výrazom „opísať“. A tu sme pri spomínaných troch slovách: opis, odpis, popis. Keďže ich zámena v jazykových prejavoch nie je výnimočná (dokonca aj žiaci v škole z tabule niekedy „opisujú“), pokladáme za užitočné u- ich význame napísať. Slovo o p i s patrí do štylistiky. Pomenúvame ním istý slohový postup, ktorý slúži na to, aby sme adresáta oboznámili s nejakou opisovanou vecou. Používa sa v prehovoroch súkromného styku (na pracoviskách, v súkromných listoch), no často sa vyskytuje aj v umeleckých šftýloch ako- charakteristika a karikatúra. Ülo'bou opisu je presne a výstižne vyjadriť podstatné znaky bytosti, veci, činnosti alebo javu. Cieľom: opisu je poučiť čitateľa alebo poslucháča. Podstatne inú úlohu i cieľ vyjadruje slovo- odpis. V Slovníku slovenského jazyka sa uvádzaj ú význ amy tohto slova v takomto poradí: 1. fin. úplné alebo čiastočné odpustenie dane alebo inej pohľadávky, upustenie od jej vymáhania; 2. účt. peňažná suma, ktorá vyjadruje, e koľko- poklesla hodnota zariadenia jeho používaním — amortizáciou; 3. druhopis, kópia: odpis článk’-fl, odpisy rukopisných pamiatok (str. 500). Do tretice nám zostáva povedať o význame slova p npis. V súčasnej spisovnej slovenčine sa významové toto slovo stoitožňuje s prvým vysvetľovaným pojmom — s opisom, teda znamená výpočet charakteristických znakov -niekoho alebo niečoho. Treba azda ešte dodať, že v staršej slovenčine sa slovom popis vyjadrovalo- to, čo dnes pomenúvame slovom súpis, čiže popis voličov, popis domácich zvierat a pod. Ako z povedaného- vychodí, autor fejtónu mal použiť z trojice spomínaných slov druhú podobu — odpis, odpísať, vyhotoviť kópiu vlaňajšieho inventárneho zoznamu. Po jazykovej stránke bude potom naozaj všetko v poriadku. PhDr. HELENA BR1XOVÄ T A K TIKÁ Večne uštvaná pani Perla Chlpová je ženou v pracovnom pomere. Od ženy zamestnane), či pracujúce), sa líši tým, že pracovné povinnosti sú na poslednom mieste je) záujmu. Vyslovene nimi pohŕda, ale len na dne duše, pretože navonok robí dobrotu. Pôsobí dojmom okázalej pracovitosti a šľachetnej nedotknutosti. O práci najradšej veľa a najmä od srdca hovorí. A potom o únave, ktorú sprevádza migréna a bolesti nôh. FEJTÓN — Fanka moja, tu sa človek nadrie ako vôl v jarme, — 'hovorí pani Grambliakovej v prítomnosti vedúceho. — Ešte nestihneš jednu robotu, už ti na bedrá navalia ďalšiu. A odmeny, prosím ta pekne, berú tie sople, lebo sú ešte svieže. My už nerozkvitneme, F anička tnoja, lebo mladícky elán z nás vycicala robota. ku Pani Grambliaková má prehodenú nôžcez nôžku a prikyvuje. Prišla na kus reči zo susednej kancelárie. Z toho nedýchateľného ovzdušia. Čas úradovania nečujne letí. Vedúci zúri, ale tvári sa zhovievavo. — So zlovestným úškľabkom prijme návrh podriadenej, že musí ist von do nečasu čosi nezrozumiteľné vybaviť, zariadiť nevyhnutné a to ešte nevie, či bude mat dosť času na návštevu lekára. Obe panie potom vyštartujú do mesta. Neodradí ich hromobitie, živelná pohroma, ani štyridsať stupňov pod nulou. Kľukatá vychádzka od výkladu k výkladu im vracia chut do života. Tu sú doma: Dom obuvi, Kožušníctvo, Klenoty, Sklo porcelán, PRIOR, Textil metrový i kusový, Vlnosil. Aha, skoro by boli zabudli! Zelenina a ovocie, Mäso a údeniny a Potraviny tiež nemožno obíst. Nie, a ešte raz nie! Do Bambína prišiel tovar. Pred obchodom rastie hlúčik ľudí. Aby im nebolo smutno, počet čakajúcich stúpne o pani Chlpovú a pani Grambliaková. Ich vlastné deti síce povyrástli z detských nohavičiek do veku roztržitého dospievania, ale predsa len myslia na budúcnosť, keď budú babičkami. Pre istotu nakúpia hábočky a letia do pracovného pomeru, za ktorý poberajú plat. Spotená pani Perla Chlpová zručne odloží nákup a zbožne vyvráti oči: — Súdruh vedúci, zase som nič nevybavila! Na nevyhnutnom nebolo ani ducha. Dôležité odložili na zajtra. Z toho pobehovania ma rozbolela hlava, ja už nevládzem pohnúf ani malíčkom. U doktora bolo ľudí ako na Radvanskom jarmoku. Povedala som si, že čakať nebudem a ponáhľala som sa nazad. Práca, práca je pre mňa nadovšetko. Ale, namojdušu, nevládzem. Skúsim to ešte zajtra. Zajtra má príst tovar do Kuchynky a možno aj do Tuzexu. Pani Perla vynorí na záver zo šest krokodílích slzičiek a potajomky pozoruje reakciu krvižížnivého vedúceho. — Chvalabohu, srdce má na mäkko! S. TRAVlCAN 4- juraj Malat'ák (vľavo) a Ernest Molnár zo Stavolndus trie PSV — B. Bystrica - Kráľová pri z varovaní zábradlia. Snímka: JÁN MARUŠKA