Smer, apríl-jún 1972 (XXIV/78-152)

1972-04-08 / No. 83

Z LISTOV ČITATEĽOV NojkrikFovejší bod Krupiny šie Tak, alebo ešte i výraznej­by bolo možné nazvať miesto, o ktorom bude reč. Možno, že „domáci“ občania si už tak „navykli“ na toto mies­to, že im už ani veľmi „ne­kričí“, keď idú okolo. Ide o dom číslo 22 na námestí SNP, na jednom z najfrekventova­nejších miest Krupiny. Ošar­paný, najmenej 150 rokov sta­rý, zo všetkých strán podo­­pieraný, v pravom slova-zmys- Ie na rozpadnutie. No naviac ešte i vyčnievajúci na cestu s nie viac ako 20—30 cm(!) „tiež“ chodníkom. Možno cel­kom smelo tvrdiť, že toto miesto nerobí česť mestu. Denno-denne sú ohrození chodci, lebo frekvencia v niektorých časových obdo-je bipch veľká. Ako je známe, tento dom je v asanačnom pásme už viacej rokov. Týmto ospravedlnením však vec nikto nevyrieši. No v tomto prípade ide o záležitosť tak naliehavú, že ak by vedenie mesta mu­selo zadovážiť čo i 1—2 mon­tované domy a občanov urých­lene presťahovať aj to by bo­lo riešenie. Demontáž tohoto domu je nutná a naliehavá a akiste pri operatívnej organi­zácii by pomohli mechanizma­mi z blízkej STS, z výstavby Podpolianskych strojární ako i zo samotného JRD. Už v žiad­nom prípade nepostačuje dať odpoveď, že „dom je v asa­načnom pásme ...“ LADISLAV RIHAY, Zvolen PriveseSí Veľkonočný pondelok je už dávno dňom oblievania, keď muži uplatňujú svoje staro­dávne právo poliať „nežné“ pohlavie. Všetky tieto zvyky by boli pekné, keby oblievač­­ka nepriniesla i určité nebla­hé následky Obyčajne tento deň býva pekný, no tohoto ro­ku bolo slniečko trochu skú­­pejšie. No predsa ma v tento deň niečo zarážalo. Videl som mnohých mládencov, o dospe­lých ani nehovorím, ba do­konca môžem povedať detí približne 10—15-ročných, kto­rí sa po ulici potácali a po­maly nevedeli, že čo robia. Nekladiem vinu týmto deťom, že sa opili, že lomcovali so stromkami, že prevracali ná­doby na smeti, ale myslím, že vinu nesú hlavne dospelí a kúpači v tomto prípade hlavne ma­mičky, ktoré doma pri oblie­­vačke naliali týmto fešákom i ostré, ktoré ich postupne do­razilo. Oblievačka obyčajne prináša radosť a potešenie tak pre mladých ako aj pre sta­rých, veď tak to má byť. Ho­ci sa niektoré zvyky presne nedodržujú, predsa sa rodina, známi, susedia navzájom nav­štívia, podebatujú a sviatočnú náladu ľudia vyplnia i týmto spôsobom. Myslím, že oblieva­nie by nemalo byť príčinou ča­povania liehových nápojov pre mládež, ale naopak, keď chce­me mládencov odmeniť, môže sa to urobiť i iným vhodnej­ším spôsobom ako alkoholom. JURAJ HRIVNÁK, SPTŠ Rimavská Sobota Kfesne trestná činnosf ? V minulom roku bolo v na­šom kraji pre trestné činy proti republike a proti záuj­mom socialistickej sústavy stíhaných o 188 osôb viac ako v predošlých rokoch. Prevažnú väčšinu prípadov, predstavoval však postih za emigrácie. V ostatných prí­padoch boli osoby stíhané pre vnikanie na územie našej republiky, za rozvracanie re­publiky a poburovanie proti nej. Za iné trestné činy pro­ti republike bolo stíhaných 76 páchateľov, ktorých väč­šina sa dopustila hanobenia republiky, jej predstaviteľov alebo štátu, či svetovej so­cialistickej sústavy. Väčšiny týchto trestných činov dopustili občania pod vply­sa vom alkoholu. V Stredoslovenskom kraji boli už v podstate vyriešené takmer všetky prípady trest­ných postihov osôb, ktoré po auguste 1968 opustili proti­právne republiku. Proces konsolidácie a neustále zvy­šovanie uvedomelosti obča­nov ideovopolitickým pôsobe­ním na ich vedomie je pred­pokladom, že trestná činnosť proti republike a záujmom socialistickej sústavy nebude v našom kraji tvoriť osobit­ný problém. -jš- Ozbrojené príživníctvo Jozef už bol osemkrát súdne tresítaný a koľko z toho aj od­sedel, na to treba vziať ceruzku a papier a spočítať to, lebo po pamäti to len tak ľahko nejde. Tým v kruhu seberovných nado budol určitú autoritu, veď otrelo sa už O' neho hodne paragrafom Aj podsvetie má svoju hierar­chiu: učňom, tovarišov a maj s trov. Autoritu majú, samo zrej nie, majstri svojho remesla, kto rí poznajú múry všetkých mož ných väzníc a kde sa čo vari. Lenže autorita má tú zvláštnosť že chutí a chuť rastie. Tak s au­toritou, ktorú si Jozef v kVuhu seberovných nadobudol, súviselo že chcel mať autoritu ešiíe väč­šiu. Bolo by po autorite, keby bol Jozef hneď po odpyikani posled­ného trestu nastúpil niekde do zamestnania. To by sa o ňom šuškalo, že začal sekať dobrotu. Začalo sa však o ňom šuškať, že iná samopal. Niektorí tomu ne­chceli veriť, lebo na tO' treba mať ozaj formát, aby si niekto zbraň toho druhu zadovážil ako traíky na nohavice. Iní sa dušo­vali, že veru samopal má, to nie je žiadne prdúskanie, veď ho aj videli. A tak autorita Jozefova stúpla na najvyšší stupeň, stal sa formátom. SÚ D N 1 Č K A Keď je koze najlepšie, ide na f ad. Tak' to bolo aj s Jozefom. Azda by sa este dlho nebolo za evidovalo u príslušných orgánov, že Jozef do poctivej práce ešte nepichol. Jeho chýr ostrého mu­ža so samopalom dostal sa však aj tam, kde si to Jozef neželal Týin Jozefovi vznikli nové opíe tačky s paragrafmi. Keď ho za držali na VB, vedel, koľko- hrklo. Radšej zapredal svoju autoritu a začal tvrdiť, že to- samopal ne bol, ale kus starého zhrdzavené­ho železa, ktoré našiel pod mú­rom pri zbúranom dome. Bolo však zaujímavé, prečo taký zhr­dzavený kus železa odniesol až za Prahu. Kto by sa s kusom zhrdzaveného železa tak ďaleko vláčil, k^ď železo má dosť hustú špecifickú váhu? Keď sa však samopal našiel, pozreli sa naň odborníci a zistili, že -strieľať sa z neho dá. Tým zhasli Jozefove nádeje, že sa z toho dostane, lebo celé trestné stíhanie za ten­to skutok bral len ako šport: kto z koho. Veď aj na otázku, či nemá aj inú zbraň, povedal, že má ešte skryté lietadlo. Spolu s trestným činom príživ­níctva, za ktoré už bol v minu­losti trestaný, obohatil Jozef o svoj výpis z registra trestov aj trestný čin nedovoleného ozbrojovania a o ďalší trest tri roky odňatia slobody nepodmie­nečne. A taký posiaľ meutŕžil. Pri. žíVníctvo a nedovolené ozbrojo­vanie nejdú teda k duhu. ♦ Šarvanec ... snímka: m. olSovský - §§ - Ešte raz o význame slov Pred týždňom sme v našej rubrike písali e slovných dvojiciach, ktoré sú napriek* formálnej podobnosti význa­mové rozdielne. Dnes pokra­čujeme poznámkou o trojici slov, ktoré azda práve pre svoju zvukovú blízkosť sa v jazykovej praxi nevhodne zamieňajú. Nedávno sme čítali jeden fejtón, kde vtipný auto-r „ra­dí“, ako sa dá inventarizácia na pracovisku urobiť čo naj­rýchlejšie. Odporúča ,,o p í­­s a ť vlaňajší inventárny zo­znam a všetko je v najlep­šom poriadku“. S inventárom možno áno, nie je to- však v poriadku s výrazom „opí­sať“. A tu sme pri spomína­ných troch slovách: opis, odpis, popis. Keďže ich zámena v jazykových preja­voch nie je výnimočná (do­konca aj žiaci v škole z ta­bule niekedy „opisujú“), po­kladáme za užitočné u- ich význame napísať. Slovo o p i s patrí do šty­listiky. Pomenúvame ním istý slohový postup, ktorý slúži na to, aby sme adresáta obo­známili s nejakou opisovanou vecou. Používa sa v preho­voroch súkromného styku (na pracoviskách, v súkromných listoch), no často sa vysky­tuje aj v umeleckých šftýloch ako- charakteristika a karika­túra. Ülo'bou opisu je presne a výstižne vyjadriť podstatné znaky bytosti, veci, činnosti alebo javu. Cieľom: opisu je poučiť čitateľa alebo poslu­cháča. Podstatne inú úlohu i cieľ vyjadruje slovo- odpis. V Slovníku slovenského jazy­ka sa uvádzaj ú význ amy toh­to slova v takomto poradí: 1. fin. úplné alebo čiastočné odpustenie dane alebo inej pohľadávky, upustenie od jej vymáhania; 2. účt. peňažná suma, ktorá vyjadruje, e koľ­ko- poklesla hodnota zariade­nia jeho používaním — amor­tizáciou; 3. druhopis, kópia: odpis článk’-fl, odpisy rukopis­ných pamiatok (str. 500). Do tretice nám zostáva po­vedať o význame slova p n­­pis. V súčasnej spisovnej slovenčine sa významové to­to slovo stoitožňuje s prvým vysvetľovaným pojmom — s opisom, teda znamená vý­počet charakteristických zna­kov -niekoho alebo niečoho. Treba azda ešte dodať, že v staršej slovenčine sa slo­vom popis vyjadrovalo- to, čo dnes pomenúvame slovom sú­pis, čiže popis voličov, popis domácich zvierat a pod. Ako z povedaného- vychodí, autor fejtónu mal použiť z trojice spomínaných slov druhú podobu — odpis, od­písať, vyhotoviť kópiu vlaňaj­šieho inventárneho zoznamu. Po jazykovej stránke bude potom naozaj všetko v poriadku. PhDr. HELENA BR1XOVÄ T A K TIKÁ Večne uštvaná pani Perla Chlpová je ženou v pracovnom pomere. Od ženy zamestnane), či pracujúce), sa líši tým, že pracovné povinnosti sú na posled­nom mieste je) záujmu. Vyslovene ni­mi pohŕda, ale len na dne duše, pre­tože navonok robí dobrotu. Pôsobí doj­mom okázalej pracovitosti a šľachet­nej nedotknutosti. O práci najradšej ve­ľa a najmä od srdca hovorí. A potom o únave, ktorú sprevádza migréna a bolesti nôh. FEJTÓN — Fanka moja, tu sa človek nadrie ako vôl v jarme, — 'hovorí pani Gram­­bliakovej v prítomnosti vedúceho. — Ešte nestihneš jednu robotu, už ti na bedrá navalia ďalšiu. A odmeny, pro­sím ta pekne, berú tie sople, lebo sú ešte svieže. My už nerozkvitneme, F a­­nička tnoja, lebo mladícky elán z nás vycicala robota. ku Pani Grambliaková má prehodenú nôž­cez nôžku a prikyvuje. Prišla na kus reči zo susednej kancelárie. Z to­ho nedýchateľného ovzdušia. Čas úra­dovania nečujne letí. Vedúci zúri, ale tvári sa zhovievavo. — So zlovestným úškľabkom prijme návrh podriadenej, že musí ist von do nečasu čosi nezrozu­miteľné vybaviť, zariadiť nevyhnutné a to ešte nevie, či bude mat dosť času na návštevu lekára. Obe panie potom vyštartujú do mesta. Neodradí ich hromobitie, živelná pohro­ma, ani štyridsať stupňov pod nulou. Kľukatá vychádzka od výkladu k vý­kladu im vracia chut do života. Tu sú doma: Dom obuvi, Kožušníctvo, Kleno­ty, Sklo porcelán, PRIOR, Textil metro­vý i kusový, Vlnosil. Aha, skoro by boli zabudli! Zelenina a ovocie, Mäso a úde­niny a Potraviny tiež nemožno obíst. Nie, a ešte raz nie! Do Bambína prišiel tovar. Pred ob­chodom rastie hlúčik ľudí. Aby im ne­bolo smutno, počet čakajúcich stúpne o pani Chlpovú a pani Grambliaková. Ich vlastné deti síce povyrástli z detských nohavičiek do veku roztržitého dospie­vania, ale predsa len myslia na budúc­nosť, keď budú babičkami. Pre istotu nakúpia hábočky a letia do pracovné­ho pomeru, za ktorý poberajú plat. Spotená pani Perla Chlpová zručne odloží nákup a zbožne vyvráti oči: — Súdruh vedúci, zase som nič ne­vybavila! Na nevyhnutnom nebolo ani ducha. Dôležité odložili na zajtra. Z to­ho pobehovania ma rozbolela hlava, ja už nevládzem pohnúf ani malíčkom. U doktora bolo ľudí ako na Radvanskom jarmoku. Povedala som si, že čakať ne­budem a ponáhľala som sa nazad. Prá­ca, práca je pre mňa nadovšetko. Ale, namojdušu, nevládzem. Skúsim to ešte zajtra. Zajtra má príst tovar do Kuchynky a možno aj do Tuzexu. Pani Perla vynorí na záver zo šest krokodílích slzičiek a potajomky pozo­ruje reakciu krvižížnivého vedúceho. — Chvalabohu, srdce má na mäkko! S. TRAVlCAN 4- juraj Malat'ák (vľavo) a Ernest Molnár zo Stavolndus trie PSV — B. Bystrica - Kráľová pri z varovaní zábradlia. Snímka: JÁN MARUŠKA

Next