Smer, január-marec 1973 (XXV/1-77)

1973-03-24 / No. 71

Pozdravný list PRAHA (č) — Ústredný výbor Komunistickej stra­ny Československa poslal pozdravný list delegátom XXI. zjazdu Luxemburskej komunistickej strany. V lis­te oceňujú obetavý boj Lu­xemburskej komunistickej strany proti monopolistické­mu kapitálu a reakcii, za mier a spokojnosť pracu­júceho ľudu Luxemburska a vyzdvihuje dôsledné inter­­nacionalistické postoje lu­xemburských komunistov. ÚV KSČ v pozdravnom liste poukazuje na jednotu o­­boch strán v spoločnom bo­ji za udržanie čistoty mar­­xizmu-leninizmu a za ďal­ší rozmach medzinárodného komunistického hnutia želá luxemburským súdru­a hom nové úspechy do ich ďalšej práce. Predsovzatio zlepšovateľov MARTIN — Osemdesiattri te­matických úloh pre usmernenie zlepšovateľskej činnosti vyda­li v tomto roku v Turčian­skych strojárňach v Martine, kde je do zlepšovateľského hnutia zapojených takmer 10 percent osadenstva. Len v zá­kladnom závode v Martine za­znamenali od začiatku r. 299 zlepšovacích návrhov od 262 autorov. Prijali už 228 a rea­lizovali 87 návrhov. Po roku využívania prinesú úsporu te­mer 3 milióny korún, z toho dve tretiny na materiáloch. Zlepšovatelia v Turčianskych strojárňach si na tento rok vytýčili úlohu usporiť podniku 7 miliónov korún. JARNÁ VYCHÁDZKA — Príroda sa prebúdza k no­vému životu. Slniečko láka von a sľubuje přežit pekný prvý jarný víkend. Načerpať nových síl, zocelit zdravie, pestovať u pionierov mrav­né a vôľové vlastnosti, disci­plínu — to sú základné cie­le tradičnej akcie Pionier­skej organizácie SZM „100 jarných kilometrov“. Mučín­­ski pionieri majú svoju prvú vychádzku za sebou. A ma­li z nej radosť. Prebehli sa po lúke za svojou obľúbe­nou loptou, zahrali sa na skrývačku i na chytačku, ba vyhliadli si už i prútie na korbáče k veľkonočnej ši­bačke. Potom dvojnásobne chutila opekaná slaninka, ktorú mamky pribalili ma­lým výletníkom. Snímka: I. KOVAČOVIČ Medzirezortný ministerský kontrolný deň v Čadci 0 rozvoji textilného priemyslu • Vinársky kombinát Sloveny v Čadci za pol šenie výroby filmových tlačí v Ružomberku a stavba Slovenky vo Vranove nad Topľou • ČADCA (bck) — V útvare výstavby Vinárskeho kombiná­tu Sloveny v Čadci bol vo štvr­tok na úrovni rezortných mi­nisterstiev kontrolný deň, kto­rý zvolalo Ministerstvo staveb­níctva SSR. Účastníci kontrol­ného dňa prerokovali doteraj­šie plnenie vládnych úloh na súčasných najväčších stavbách slovenského textilného priemy­slu v rámci generálneho ria­diteľstva SLOVAKOTEXU pre zabezpečenie plynulého postu­pu realizácie výstavby a dodr­žovania plánovaných termínov odovzdávania nových kapacít do prevádzky. Hlavným predmetom rokova­nia za účasti straníckych, štát­nych, odborárskych a vedúcich hospodárskych predstaviteľov zo všetkých zúčastnených re­zortov, bolo zhodnotenie prie­behu doterajšieho plnenia úloh na výstavbe nového Vinárske­ho kombinátu Sloveny v Čad­ci, výhrevne Sloveny, ďalej zvý­šenie filmových tlačí na Slo­vensku v Bavlnářských závo­doch V. I. Lenina v Ružomber­ku a v Leviciach, ako aj po­stup prác na výstavbe závodu Slovenky vo Vranove nad Top­ľou. miliardy • Zvý- Leviciach • Vý­ kého zariadenia, ktoré už po­stupne bude dochádzať. Rozho­dujúca je aj výstavba výhrev­ne, ktorá je zatiaľ nie zarade­ná medzi vládou sledované stavby, a od ktorej závisí zá­sobovanie nových objektov te­pelnou energiou. Táto bude slú­žiť sčasti aj pre verejnú spo­trebu. (Pokračovanie na 2. strane) (Pokračovanie na 2. strane.) Z vôle ľudu Chvíle napätia a očakávania. Vystriedala ich úľava, nevšedná adosť a šťastie. Znova sa stal laším prezidentom súdruh Lud­­ík Svoboda, človek — v ktorom a vzácne snúbia tie najrýdzejšie lastnosti veľkého a múdreho tátnika, internacionalistu i vlas­­enca, obetavého komunistu. Clo­­ek, symbolizujúci svojím plod­­lým životom spotupatričnoisť, úsi­­ie i túžby národov a národinos­­í celej našej vlasti, nerozborné iratstvo so Sovietskym zväzom, le aj myšlienky mieru a pria­­eľstva. Práve preto prijali rozhodnu­tie našich volených zástupcov ob­čania v celej našej vlasti s ta­kou nevšednou radosťou i doja­tím. Na našu otázku: „Ako ste prijali správu o opätovnom zvo­lení súdruha Ludvíka Svobodu do funkele prezidenta našej re­publiky“, sa s nami o svo>je doj­my podelili: # Milan Cunderlík. technik Tesly Banská Bystrica: — Načo veľa slov. S veľkým nadšením a radosťou. Som pre­svedčený, že sa tým splnila vôľa všetkého nášho ľudu. Výstavba jedného z najväč­ších vinárskych kombinátov na Slovensku v Čadci sa buduje nákladom asi 500 miliónov ko­rún. Termín jej uvedenia do prevádzky je stanovený do kon­ca roku 1974. Všetko úsilie sa toho času zameriava na do­končenie stavebnej príprave- _ m B nosti, aby sa postupne mohlo Na jarnom medzinárodnom veľtrhu v Lipsku zacat s montážou technologic- * r Nortiroex so dobre uviedol • Záujem o lesný kolesový traktor z Trs­tenej a hydraulický prevod Sauer z Dub­nice nad Váhom • Dodajú náhradné die­ly pre lokomotívy z Martina • Objem kontraktov takmer 35 miliónov • MARTIN (bek) — V uplynulo^ týždni sa skončil za účasti osem­desiatich krajín všetkých sveta­dielov tradičný jarný medziná­rodný veľtrh Lipsku. Na tejto medzinárodnej prehliadke vysta­vovali sodialistické krajiny zhru­ba na dvoch tretinách výstavnej plochy 350 tisíc štvorcových met­rov svoje najnovšie výrobky. Me­dzi nimi sa zúčastnil už po tre­tí raz aj slovenský podnik zahra­ničného obchodu Martimex so sídlom v Martine, ktorý repre­zentoval stredoslovenských stro­járskych výrobcov. Po ukončení veľtrhu nás včera informoval súdruh Kamil R o­­h e 1 z Martimoxu, že slovenské strojárske exponáty na tejtu sve­tovej výstave vzbudili zaslúženú pozornosť a dobre sa uviedli. „Svedčia o tom niektoré pozoru­hodné výsledky v zahraničných [Pokračovanie na 2. strane) Na snímke Jozefa Janovca Jana Sýkorová pri manipu­lácii s cievkami v čadčianskej Slovene. Červená zástava Stredoslovenským pekárňam a cukrárňam Vysoké ocenenie šli ZVOLEN (hej) — Včera sa zi­vo Zvolene na slávnostnej schôdzi pracovníci Stredosloven­ských pekární a cukrární, n. p., Banská Bystrica, na ktorej im generálny riaditeľ odborového riaditeľstva Mlynárskeho a pe­kárskeho! priemyslu JUDr. Michal Michalik a zástupca Slovenského výboru Odborového zväzu potra­vinárskeho priemyslu Jozef Ku­pec odovzdali červenú zástavu za dobré umiestnenie v medzi­­podnikovej socialistickej súťaži v minulom roku. Hrubá výroba podniku vzrástla vlani oproti ro­ku 1971 takmer o 19 miliónov korún, produktivita práce o 6,1 percenta a zisk viac ako dvoj­násobne a celoročná výroba rea­lizovaná v maloobchodnej sieti predstavuje vyše 600 miliónov koirún. Pri tejto príležitosti odo­vzdal im zástupca SKV KSS Fran­tišek Novotný pozdravný list sek­retariátu SKV KSS za tretie mies­to v súťaži o Zástavu pracujú­cich Tulskej oblasti. Na záver odovzdali pätnástim najlepším pracovníkom podniku diplomy za pracovné výsledky v roku 1972. Hostia z Bulharska BANSKÁ BYSTRICA — Včera prijal predseda Mestského ná­rodného výboru v Banskej Bystrici Jozef Mikuš delegáciu z družobného mesta Michajlovgrad v Bulharskej ľudovej re­publike. Členovia delegácie, ktorú vedie tajomník mestského výboru BKS Slávko Dimitrov Grigorov, sa na besede s pred­staviteľmi mesta oboznámili s budovateľskými úspechmi, do­siahnutými od oslobodenia a prezreli si pamätihodnosti a vý­stavbu krajského mesta. Navštívili tiež okolité závody. Zvlášť srdečné bolo stretnutie v závode Biotika Slovenská Ľupča a v Stredoslovenských pivovaroch a sódovkárňach, závod Banská Bystrica, kde došlo k trojstretnutiu bulharských, sovietskych a slovenských súdruhov. V pondelok sa delegácia z Michaj­­loivgradu zúčastní na oslavách 28. výročia oslobodenia Banskej Bystrice Sovietskou armádou. ONDREJ KUBIŠ, tajomník MsNV Banská Bystrica Triedny prístup - jedine vedecký prístup Prečo robotnícku politiku Poučenie z krízového vývoja v stra­ne a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ zdôraznilo, že „vedúcou silou našej spo­ločnosti je robotnícka trieda na čele s Komunistickou stranou Českosloven­ska, ktorá sa riadi marxizmom-lenlniz­­mom, tvorivo ho rozvíja a chráni jeho čistotu”. Toto konštatovanie vyplýva z hlbokej analýzy predchádzajúceho vý­voja v rokoch 1968—69, ked pravicoví oportunisti a revizionisti napadli zá­kladné triedne princípy našej socialis­tickej spoločnosti. Boli sme svedkami ako rozvíjali „teóriu elít”, ked sa fan­dilo dokonca Djilasovej „strednej trie­de“, Garandyho a Fischerovým názorom o „novom historickom bloku”, kde hlav­nú úlohu bude mať inteligencia a štu­denti, alebo dokonca sa kurizovalo s buržoáznou teóriou Američana Parson­­sa o „štrukturálnom funkcionalizme", ked sa vefmi často začali aj u nás (Klo­­fáč) objavovať tézy o tzv. formálnych, alebo neformálnych skupinách, kolektí­voch a pod. Všetky tieto „teórie” neboli ani dnes nie sú ničím iným, ako sna­hou buržoáznych ideológov a Ich prislu­hovačov premeniť na drobné a uviesť do života v socialistických krajinách ta- ERNEST CABAN, tajomník S KV KSS ké teórie, ako „teória stratifikácie, kon­vergencie, industriálnej a postindustriál­­nej spoločnosti”, ktoré by chceli, tvr­diac, že triedny boj končí, robiť rozklad socialistických krajin zvnútra, ako sme toho boli svedkami u nás v krízových rokoch 1968/69. O čo išlo a ide nepriateiom socializ­mu? Šlo im predovšetkým o zastieranie a napokon o popretie marxisticko-lenin­­ského pojatia tried a sociálnej štruktú­ry socialistickej spoločnosti a ich funk­cií. Tvrdiac, že triedy a triedny boj tak ako ich vysvětlovali klasici marxizmu­­leninizmu je archaizmus, že tieto v ob­dobí vedecko-technickej revolúcie nema­jú opodstatnenie, sú brzdou rozvíjania socializmu, vykliešťovali zo socializmu princíp triednosti, vylepšením čoho mal byť „socializmus s Iudskou tvárou”. Re­vizionisti sa usilovali absolutizováním niektorých javóv v kapitalizme dokázať, že dnes, pri vzniku monopolov, trustov a syndikátov má robotnícka trieda v ka­pitalistických štátoch možnosť zúčastniť sa na riadení výroby. Štátnomonopolis­­tický kapitalizmus vydávajú za ťudový kapitalizmus, ktorý nič nemení na pod­state vykorisťovania. Ak sa totiž podnik stáva majetkom štátu, v ktorom vládne buržoázia, potom je tento ďalej majet kom buržoázie a slúži jej na vykorisťo vanie robotníckej triedy, napriek tomu že predávajú časť akcií robotníkom, ale aj tieto sú len nástroj vykorisťovania. (Pokračovanie na 7. str.) o rádiotechnickom stredisku Len málokto vie, že v Banskej Bystrici je umiestnené špeciálne zariadenie Slovenského ústredné­ho výboru Zväzu pre spoluprácu s armádou — Rádlotechntcké vý­vojové a kompletizačné stredis­ko. Pre odpovede na dnešné tri otázky sme sl zašli za jeho pra­covníkom súdruhom Júliusom Lo- Imanóm. Co je poslaním vášho stre­­* diska? — Naša športovo-branná orga­nizácia Zväzarm zabezpečuje od­bornú prípravu nielen svojich členov, ale aj brancov-radlstov pre potreby našej armády. Súčas­ťou odbornej prípravy jq, aj praktický rádlotechnický výcvik, osvojenie si základov konštruk­čných princípov a funkcie rádio­­technických zariadení. Jednotná príprava však vyžaduje aj jed­notné stavebnice. Poslaním náš­ho strediska je práve ich výro­ba. 2. O aké stavebnice ide? — Sú to vlastne kompletné stavebnice jednoduchých prijíma­čov, bzučákov, telegrafných klú­­ôov v súčiastkach, ale aj hoto­vé. V súčasnom období máme v spolupráci s banskobystrickým rádioklubom Delta a za výdatnej pomoci Tesly rozpracovanú dva­­dsafkusovú sériu prijímačov a vysielačov pre mládežnícku rá­­dioperátorskú triedu OL, tzv. transceiverov. 3 Aké sú vaše plány do bu­­• dúcnosti? — Pokračovať vo výrobe sta­vebníc a uvedených transceive­rov. Pripravujeme výrobu prijí­mačov a vysielačov pre „pohon na líšku“ v pásme veľmi krát­kych vín. A, prirodzene, pokra­čovat v účinnej materiálnej i poradenskej pomoci zväzarmov­­com-ŕádióamatérom na celom Slo­vensku. -Gy-

Next