Smer, apríl-jún 1974 (XXVI/77-152)

1974-04-17 / No. 90

m PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN« SPOJTE SA1 ORGÁN STREDOSLOVENSKÉHO KV KSS STREDA 17. apríla 1974 ■ Ročník 26 ■ Číslo 90 ■ Cena SO halierov Úspešná štvrťročná bilancia drevárskeho priemyslu nášho kraja Vysoko aktívne prínosy • Hrubú výrobu prevýšili oproti vlaňajšku o 25 miliónov ko­rún • Export do kapitalistických štátov vzrástol o vyše 75 per­cent • Kompletizácia nových výrobní vo zvolenskej Bučine, Oravskom Podzámku, vo Vysokej nad Kysucou a v žilinskej Drevoindustrii • ŽILINA (bck) — Pracovníci ood­­nikov Slovenského drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu zaradili sa v prvom štvrťroku t. r. výsled­kami svojej práce medzi najús­pešnejšie odvetvia materiálnej vý­roby Stredoslovenského kraja. Svoje úlohy prekročili po strán­ke kvantitatívnej a čo do náväz nostl úspešne zabezpečujú splne­nie aj kvalitatívnych ukazovate­ľov plánu. „V celom drevárskom priemys- namiky rastu jej objemu patrí na le v pôsobnosti generálneho ria- poprednom mieste DREVINA v Tu­­diteľstva na Slovensku prekročili rámoch s prekročením výroby podniky svoje úlohy plánu na 101,1 percenta, čo znamená vyšší oproti minulému roku o 14 mi­­liónov korún. TATRA nábytok v absolútny rast prírastku výroby Pravenci dosiahol v porovnaní s oproti tomu istému obdobiu via- rovnakým obdobím tretieho roku ňajšieho roku o 25 miliónov ko- päťročnice zvýšenie hrubej výro­­rún“ — povedal nám včera eko- by o 9 miliónov korún a po ôs* nomický riaditeľ súdruh Ing. Jo- mich miliónoch sa podieľajú na zef Cigánik. Vo výške prekro- celkových úspešných výsledkoch čenia hrubej výroby a vyššej dy- aj podniky DREVOINDUSTRIA v Ži­line, BUČINA vo Zvolene, SMRE­ČINA v B. Bystrici a taktiež žar­­novická PREGLEJKA. Popri týchto výrobných úspe­choch zaznamenávajú pracovníci drevárskeho priemyslu v našom kraji aktívnu bilanciu aj v ob­lasti tržných fondov a exportu. Pre vnútorný trh dodali naviac výrobkov oproti vlaňajšku o 10,2 percenta. Tento rast predstavuje hodnotu 36 miliónov korún. Vo vývoze najvyšší trend sa prejavil v dodávkach pre kapitalistické štáty v celkovom objeme až 138 miliónov korún, čo predstavuje zvýšenie exportu v oproti vlaňaj­(Pokrač. na 2. str.l K oslobodeniu Ružomberka Pri príležitosti osláv 29. vý­ročia oslobodenia Ružomberka Sovietskou armádou otvorili Odbornom učilišti Bavlnářských v závodov V. I. Lenina izbu revo­lučných tradícií. Pri budovaní tejto izby venovali veľkú pozor­nosť jej politickému a výchov­nému poslaniu. Návštevníci sa môžu z vystavených dokumen­tov zoznámiť s mnohými komu­nistami z obdobia prvej ČSR, s bojovníkmi proti fašizmu, s bý­valými ilegálnymi pracovníkmi a povstaleckými bojovníkmi. V pamätnej izbe sú dokumentova­né mnohé úspechy, ktoré dosia­hol pracujúci ľud BZVIL v oslo­bodenej vlasti. Ďalej sa môžu návštevníci zoznámiť s najúspeš nejšími pracovníkmi závodu a učilišťa, s najúspešnejšími žiak­mi, kolektívmi BSP, s odhodla­ním a nadšením mládežníckeho hnutia v oslobodenej vlasti. Vybudovanie pamätnej izby je len začiatok cesty, ktorou chcú viesť a vychovávať mládež v OU. Vystavované dokumenty chcú do­plňovať a už teraz súdruhovia z OU BZVIL veria, že im pamät­ná izba pomôže pri výchove no­vej robotníckej generácie. —ma— + Po dobre vykonanej práci dúšok osviežujúceho nápoja ulahodí. Snímka: Ľ. LETTRICH ODBOJA PONDELOK 17. apríla 1944 Podľa smernice hlavného sta nu prechádzajú 1. bieloruský a I. ukrajinský front do obra­ny. Prvý UF dokončil presku­­rovsko-černovickú operáciu, jej výsledkom bolo. že sovietske jednotky prenikli 80—350 km do hĺbky nacistickej obrany. Oslobodili niekoľko oblastí pra­­vobrežnej Ukrajiny a zachyti­li sa na čiare Kiselin — Bé­­restečko — Ľaskovee — sev. okraj Gorndenka, Deľatin — Jablonov — Verch. Vikov. Vojská II. UF úspešne do­končili umanskú operáciu. Zni­čili umanské zoskupenie ne­priateľských vojsk, prekročili rieky Dnestr, Južný Bug, Prut a prenikli 400 km do hĺbky zostavy nepriateľských vojsk. Dosiahli tak hranicu ZSSR — Rumunsko a začali oslobodzo­vať Rumunsko. Expozícia revolučných tradícií ORAVSKÝ PODZÁMOK — V pláne svojej bohatej činnosti neza­budli pracovníci Oravského múzea v Oravskom Podzámku ani na 30. výročie SNP. Oslávia ho spôsobom naozaj dôstojným — pripra­vujú stálu expozíciu revolučných tradícií. Expozícia bude umiest­nená v historickej budove, bývalom župnom dome v Dolnom Ku­bíne, kde už aj Oravské múzeum bude mať svoje vysunuté pra­covisko, čo len prispeje kultúrnemu centru Oravy. Práve v týchto dňoch okresná pamiatková správa renovuje priestory, aby mohli expozíciu včas inštalovať. Návštevníci sa budú môcť oboznámiť cez jej bohaté exponáty s históriou bojov KSČ až ku konečnému víťazstvu a s najslávnejšou kapitolou dejín nášho národa — Slo­venským národným povstaním. Neskôr, ako nám prezradil riaditeľ Oravského múzea Pavol Čaplovič, pribudne ďalšia expozícia s ústredným mottom „Industrializácia Oravy“, ktorá návštevníkom cez spriemyselnenie tohto kedysi chudobného kraja i cez sociali­záciu dedín ukáže, za čo naši otcovia bojovali, ukáže im cestu súčasnej tváre Oravy. —ph— + Stále atraktívna a najmä vyhľadávaná lovecká salá­ma patrí medzi špičkové výrobky Stredoslovenského mäsového priemyslu vo Zvo­lene. Snímka: ČSTK Čo priniesol druhý týždeň Štvrtroku dopravnej disciplíny? O Nehôd pribudl • Najviac mŕtvych bolo v piatok • Rýchlosť — najvážnejší či­niteľ dopravnej nehodovosti • Počas veľkonočných sviatkov sme nemali na cestách mŕtvych • predstavujú čiastku 547 300 karún. Najviac dopravných nehôd bolo zaznamenaných v piatok 12. aprí­la. Vtedy prišli traja o život, šty­ria boli ťažko a siedmi ľahko zra­není. V ten deň bolo zaznamena­ných 17 dopravných nehôd, z to­ho 4 v okrese Liptovský Mikuláš a Považská Bystrica, 3 v okrese Žilina, 2 v Dolnom Kubíne a Zvo­lene a po jednei v okresoch Ban­ská Bytrica a Žiar nad Hronom. 1 naďalej na prvom mieste je ne­primeraná rýchlosť, a to až v 36 prípadoch. Alkohoí má na svedo­mí 10 dopravných nehôd. Pri rozbore dopravnej nehodo­vosti počas veľkonočných sviat­­kw je vidieť, žr> opatrnejšie ako po vodiči jazdili ostatné dni týždňa. Celkove za sobotu, nede­ľu a pondelok nedošlo k smrteľ­ným prípadom, zato bolo 8 ťažko a 9 ľahko zranených. Hmotné ško­dy na vozidlách (z 37 dopravných nehôd) predstavujú čiastku 297 800 korún. Celkový rozbor ukázal, že vo­diči jazdia neprimeranou rýchlos­ťou. z čoho vyplýva aj vysoký počet dopravných nehôd. Te nut­né si uvedomiť, že pomalá jazda neznačí len úsporu pohonných hmôt. ale zaručuje ai šťastný bez­­nehodový návrat domov. BAN. BYSTRICA (hej) — Včera vyhodnotili na Krajskej správe VB v Banskej Bystrici druhý týždeň Štvrťroku dopravnej disciplíny. Konštatovalo sa, že dopravných nehôd pribúda. To okrem iného aj preto, že priaznivé poveter­nostné podmienky vylákali už takmer všetkých motoristov a tiež predsviatkové obdobie prináša vždy zvýšený ruch na našich ces­tách. Zatiaľ čo v prvom týždni Štvrťroku dopravnej disciplíny do­šlo k 62 vážnejším dopravným ne­hodám, druhý týždeň bol pozna­menaný 90. Pri nich prišlo o ži­vot 6 osôb, 18 bolo ťažko a 23 ľahko zranených. Hmotné škody Tempo vynikajúce, len keby spŕchlo Končia výsadbu zemiakov D. KUBÍN — Sejbu obilia už poľnohospodári Dolnokubínskeho okresu skončili; jačmeň v socia­listickom sektore zasiali na 2505 ha a ovos na 650 ha, čím prekro­čili stanovený plán. Pomaly už končia aj sejbu jarných miešaniek a kŕmnych strukovín a tohto ro­ku po vlaňajších prvých poku­soch venujú pozornosť aj horčici — zasiali ju na 20 ha. V tých­to dňoch vrcholí úsilie vo výsad­be zemiakov, už do 20. apríla by chceli oravskí poľnohospodári aj pokiaľ ide o „druhý chlieb“ za­hlásiť hotovo. — Kým na jednej strane nás vynikajúce tempo jar­ných prác napĺňa spokojnosťou, — povedal nám hlavný agronóm OPS v Dolnom Kubíne Ing. Ma­rián Maretta, — veľké starosti nám začína robiť počasie. Suché slnečné dni sa striedajú s mrazi­vými nocami, čo veľmi nepriazni­vo ovplyvňuje vegetáciu nielen po­kiaľ ide o jariny, ale aj trávne porasty. Popri ostatných jarných prácach nezabúdajú poľnohospo dári ani na chemické ošetrenie ozimín proti burine, aby aspoň takto, pokiaľ je to v ich silách, zabezpečili budúcu úrodu. —ph— Miesto a význam SNP v dejinách Československa a v boji európskych národov proti fašizmu PRED POVSTANÍM « Na rozdiel od pred­stáv londýnskej čs. emi­­“ grantskej vlády prísluš^ níci 1. čs. armádneho zboru v ZSSR nevideli, ako spomína gen. Martin Dzúr, „ťažisko od­boja našich národov v bojoch za hranicami. Za rozhodujúci sme považovali boj na domá­cej pôde — vnútorný odpor proti fašizmu. Chceli sme sa s týmto bojom spojiť, i keď, po­chopiteľne, nemohol mať vždy rovnaké formy ako boj čs. za­hraničných jednotiek.” Tieto skutočnosti významne ovplyvnili politickú atmosféru na Slovensku a mali obrovský vplyv na myslenie nielen ra­dových príslušníkov slovenskej armády, ale aj na poddôstojní­kov a značnú časť dôstojníc­keho zboru. Bola to neobyčajne priaznivá situácia, ktorá vedenie KSS po­stavila už na jeseň 1943 pred otázku, či sa uspokojiť s tým, že slovenská armáda je z boja proti ZSSR prakticky vyradená, či ešte dôslednejšie prehlbovať jej rozklad až do úplného zá­niku; na fronte prechodom k sovietskej armáde, doma pre­chodom k partizánom. Alebo či sú predpoklady použiť sloven­skú armádu doma ako celok, alebo aspoň jej podstatnú časť pre protifašistický boj a pri­pravované povstanie, a potom ju doma nerozkládat', ale spra­covať a pripravovať pre veľké ozbrojené vystúpenie, napísal Gustáv Husák vo svojom Sve­dectve o Slovenskom národ­nom povstaní. Uviedol, že ve­denie KSS sa rozhodlo „pre drahú alternatívu: zapojiť slo­venskú armádu do príprav pov­stania”. Dôvody pre toto roz­hodnutie videlo „tak v celko­vom zmýšľaní ľudu, ako i anti­fašistických nálad v armáde”. V čase príprav povstania vy­konalo vedenie komunistickej strany v slovenskej armáde obrovskú politickú prácu. lej prvým veľkým výsledkom bolo vytvorenie vojenského ústredia na čele s podplukovníkom Já­nom Golianom, ktorého hlav­nou úlohou bolo pod vedením SNR a v súlade s jej progra­mom zjednocovať antifašistov v armáde a pripraviť sloven­skú armádu na ozbrojené ak­cie proti nacizmu a domácemu fašizmu v rámci celonárodné­ho ozbrojeného vystúpenia slo­venského ľudu. Pravda, vojenské ústredie po­liticky uznalo SNR, ale „vo vo­jenských veciach” inklinovalo k podriadeniu Benešovi ako prezidentovi a najvyššiemu ve­liteľovi armády budúcej repub­liky. Naknlko SNR a piate ile­gálne ústredné vedenie mali rozdielne stanoviská a predsta­vy o úlohe armády v pripravo­vanom povstaní, predstavitelia armády neboli vždy rozhodní a vn svojom počínaní jednoznač­ní, ako sa vzhľadom na krajne napätú situáciu a blížiaci sa výbuch ozbrojeného protifašis­tického boja žiadalo. (Pokračovanie na 4. str.) Doc. dr. VILIAM PLEVZA, riaditeľ ÚML ÜV KSS Fotoamatéri k výročiu SNP ŽILINA — Pri príležitosti osláv 30. výročia SNP sprístup­nili včera v žilinskom Dome odborov VII. okresnú výstavu amatérskej íotografle. 96 Vo výstavnej sieni sústredili čiernobielych umeleckých fotogratlí, ktoré vybrala od­borná porota z vyše 230 za­slaných snímok. Vystavený sú­bor prác 21 amatérskych foto­grafov Žilinského okresu doku­mentuje angažovaný prístup autorov k umelecky 1 technic­ky náročnému stvárneniu 1ch pohľadu na náš každodenný život a prácu. Súčasťou výstavy, ktorá po­trvá do 28. apríla, sú aj od­borné prednášky o poslaní fo­tografie v socialistickom ume­ní. —ed — 1 2 — Podlá našich záznamov a statočnosti členstva vykazujeme za minulý rok celkové množstvo rýb ulovených na udicu športo­vými rybármi vo váhe 612 405 ki­logramov. Je to teda 612 ton — úctyhodná váha a pritom aj úcty­hodný výkon a výsledok športo­vej činnosti našich členov. •S Čo očakávate od tohtoroč­­**• nej rybárskej sezóny? — Slovenský rybársky zväz vy­nakladá každoročne velké úsilie, aby uspokojoval v čo najširšom meradle túžby a želania svojich členov v základných organizá­ciách. Vyvíja na to aj patričnú hospodársku činnosť, aby v našich vodách, riekach, potokoch bol ži vot vo vode a pri brehoch. V tomto roku sme na zarybňovame vôd lososovitými násadami vyna­ložili trištvrte milióna korún. Ma­lo bv sa to odraziť aj v bnhat štve rýb i v radosti a potešení našich členov. (bck) mm smeru o rybárskej sezóne S príchodom veľkonočných sviat­kov sa začala dňom 14. apríla aj rybárska sezóna na pstruhových vodách. O nej sme hovorili so s. Ing. Jánom Ärvaym, odborným referentom oddelenia tečúcich vôd Ústredného výboru Slovenskéno rybárskeho zväzu v Žiline. Koľko vôd obhospodaruje • Slovenský rybársky zväz? — Mlmopstruhové tečúce vody máme na výmere 28 856 hektárov, pstruhové vody vo výmere 2453 hektárov, mlmopstruhové údolné nádrže v celkovej výmere 6960 ha a pstruhové údolné nádrže s vý­merou 360 hektárov. V našom Stredoslovenskom kraji majú špor­toví rybári k dispozícii vody mi­­mopstruhové v rozlohe 2625 hek­tárov,. pstruhové vyše tisíc ha. S akými úspechmi sa mô­­• žu pochváliť naši rybári?

Next