Smer, apríl-jún 1975 (XXVII/76-151)
1975-04-01 / No. 76
• Utorok 1. apríla 1975 • Ročník 27 • Číslo 76 • Cena 50 halierov • BRATISLAVA (č) — Hlboký zármutok nad úmrtím člena Predsedníctva ŰV KSS, člena Predsedníctva FZ ČSSR, predsedu SNR, podpredsedu ÜV ZČSSP a predsedu SÚV ZCSSP Ondreja Klokoča vyjadrili predstavitelia rozličných organizácií a zložiek NF i «inštitúcií na Slovensku, aj v ÜSR v početných telegramoch, ktoré prichádzajú na Slovenskú národnú radu. Prejavy hlbokej sústrasti Podčiarkuje sa v nich vysoký podiel a zásluhy zosnulého pri budovaní a v rozvoji socialistickej spoločnosti v našej vlasti, jeho boj za pokrok a víťazstvo ideí marxizmu-leninizmu v rokoch buržoáznej republiky, v období fašistickej okupácie, v slávnom Slovenskom národnom povstaní a jeho prínos k budovaniu socializmu od oslobodenia. V mene Predsedníctva ÚV ZCSSP vyslovil hlboký žiaľ nad stratou súdruha Ondreja Klokoča, ktorý po celý život bol verným propagátorom družby a priateľstva národov ČSSR a ZSSR, jeho predseda Václav David. Telegram poslal o. i. pred seda Strany slovenskej obrody Jozef M jar tan, ďalej členovia miestnej organizácie Zväzu protifašistických bojovníkov v Turčianskych Tepliciach, národný unlelec Andrej Plávka, predstavitelia rozličných organizácií okresu Komárno, OV NF v Trnave a ďalší. (Pokrač. na 2. str.J Zveľaďujme naše lesy Apríl — mesiac lesov, táto dnes už v podvedomí všetkých občanov nášho štátu zakorenená akcia, mala a má svoj hospodársko-politický a kultúrny význam. Nielen že pomáha popularizovať význam lesa a úlohy lesného hospodárstva, ale ako symbolický sviatok stala sa nástupom verejnosti na pomoc našim lesom. to V prvých rokoch existencie tejakcie jej hlavným poslaním bolo mobilizovať občanov pre pomoci pri likvidácii nezalesnených plôch — neblahého dedičstva roztriešteného hospodárenia minulosti. Spolu s tým išlo aj o šetrenie drevnej suroviny, ktorá akcia tiež významnou mierou prispela k zníženiu spotreby dreva a podporila zavádzanie náhradných odvetviach materiálov v mnohých hospodárstva. S postupujúcim vývojom národného hospodárstva dostával „Mesiac lesov“ nový cieľ a význam. V poslednom čase dochádza k nebývalému doceneniu významu a lesov. Lesy stávajú sa stále viac viac nepostrádateľnými pre rozvoj ľudskej spoločnosti. Ku klasickej produkčnej funkcii lesov dnes pristupuje význam lesov pre obeh vody v prírode, pre tvorbu a ochranu krajiny, pre tvorbu čistého ovzdušia v záujme zdravia a zotavenia obyvateľstva, pre ochranu a ozdravenie životného prostredia. Hlavným dôvodom rastu funkcií lesa sú zhoršujúce sa podmienky prírodného a pracovného prostredia a prostredia, v ktorom bývame, zhoršených rozvojom industrializácie a niekedy aj nesprávnej urbanizácie. Spoločnosť si preto už stále častejšie uvedomuje nebezpečie, ktoré jej hrozí z porušenia rovnováhy prírodného prostredia v jeho základných zložkách a ich vzájomnej závislosti, a to je les, voda, ovzdušie. Sú to činitelia, medzi ktorými existuje závislosť a podmienenosť. Je potrebné si uvedomiť, že naša vlasť je jednou z mála krajín, v ktorých nebola podstatná časť lesov zmenšená do tej miery, aby sa následky odlesnenia prejavili vo spustošených územiach, ako sa to stalo v niektorých štátoch Európy a Ameriky. (Pokračovanie na 2. str.) V - >cl i směnách ŽILINA (č) — Vyše stodvadsať nákladných a osobných súprav vypravili bez meškania počas dvoch sviatočných dní zo stanice v Žiline, ktorá je jedným z najvýznamnejších železničných uzlov SSR. V 2 směnách nastúpilo do práce temer 650 príslušníkov modrej armády, aby zabezpečili včasnú prepravu cestujúcich i nákladov do celej republiky i do zahraničia. O príkladnom pracovnom úsilí železničiarov v Žiline aj vo sviatočných dňoch svedčí skutočnosť, že zaznamenali stopercentnú dochádzku a všetky pracovné kolektívy plnili v nedeľu a v pondelok výkony uložené plánom najmenej na 105 pere. Všetci pracévníci, výhybkári, posunovači, signalisti ďalší majú zásluhu na vyložea ní vyše dvesto vagónov a naložení ďalších sto železničných vozňov. NEDEĽA 1. APRÍLA 1945 Sovietske arm art y a v ich zostave československé jednotky pokračovali v oslobodzovaní Československa. Vojská 40. armády II. ukrajinského frontu prenikli Liptovskej Osade, Korytnici a pok kračovali v postupe. Vojská 18. armády IV. ukrajinského frontu obsadili Habovku a Slaninu. Na strednom Slovensku oslobodené mesto Žiar nad Hronom, Vefká Lehota, Dolná Ždáňa, Horná Ždáha, Ľútila, Nevolné, jastrabá, Kľačany, Piteľová, Stará Kremnička, Trnavá Hora, Lovča, Dolná Trnávka a Kostiviarska. Na západnom Slovensku oslobodené mestá Trnava, Modra a Pezinok. V jednotkách 1. stíhacieho a 3. bitevného pluku čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR. ktoré boli na letisku Iwoniczi pri Krosně, začali sa previerky ostrých strelieb bombardovania. Takto sa skončil a výcvik. V Ladcoch nacisti zavraždili 19 mužov. Na západnom fronte ukončili americké armády obkolesovanie 19 divízií wermachtu a SS v Porúrsku. Americké jednotky sa vylodili na japonský ostrov Okinawu. Bahatý Týždeň pelimyskaj kultúry na Orave Oslávia aj družbou D. KUBlN — Obyvatelia celej Oravy sa chystajú osláviť 30. výročie oslobodenia svojho okresu hrdinskou Sovietskou armádou. Oslavy vyvrcholia 5. apríla v Dolnom Kubíne práve v deň oslobodenia mesta. Dôstojným príspevkom do bohatého programu podujatí bude aj Týždeň pelhřimovskej kultúry v dňoch 3. až 7. apríla, ktorý nadväzuje na desaťročnú tradíciu družby medzi okresmi Dolný Kubín a Pelhřimov. Samotné týždne pelhřimovskej odvetne oravskej kultúry sa koa najú pravidelne od roku 1970 vždy k výročiu oslobodenia okresov. Tentoraz na Oravu zavíta spevácky súbor Záboj z Pelhřimova a detský dychový orchester ĽŠU z Kamenice nad Lipou. Oba súbory spestria aj program miestnych osláv v niekoľkých obciach okresu a súbor Záboj vystúpi spoločne aj so spevokolom oravských učiteľov. Okrem toho uvidia obyvatelia ešte dve výstavy. Jednu v Dolnom Kubíne pod názvom 30 rokov budovania okresu Pelhřimov, druhá v Námestove priblíži návštevníkom život a dielo významného českého básnika Antonína Sovu. ry Odvetný Týždeň oravskej kultú sa uskutoční pri príležitosti 30. výročia oslobodenia Pelhřimovska v dňoch 4. až 8. mája. —ph) -f Na snímke ]. Janovca Mária Maculová pri viazaní červeného smreka v Lesnom závode Beňuš. Za smenú podviaže až 2700 smrečkov. Výchova mládeže v okrese Prievidza v popredí pozornosti Patrí im budúcnosf Pléna ÜV KSČ a ÚV KSS v júli roku 1973 o výchove mladého pokolenia uložili vychovať z mla- — tl-ých-ľudí všestranne rozvinuté osobncrsTI a aktívnych budovatelův socialistickej spoločnosti. Tietc dôležité úlohy si aj v Prievidzskom okrese každá organizácia NF rozpracovala na svoje podmiem ky. Pri ich plnení má významné miesto kultúrno-osvetová práca, ako neoddeliteľná súčasť komu* nistickej výchovy mládeže. Okresný výbor NF.SSR pod vedením OV KSS v Prievidzi koordinuje činnosť členských organizácií tak, aby neustále systematicky prehlbovali vo vedomí mládeže vzťah k pokrokovým tradíciám nášho ľudu, revolučnej histórii robotníckeho hnutia a dejinám našej strany. K tomuto účelu Okresné osvetové stredisko, O V SZM a rady osvetových besied využívajú všetky cyklické i jednorázové formy. Medzi nové formy práce s mládežou patrí najmä Univerzita mládeže. Uskutočnila sa v 47 obciach, kde odznelo 206 prednášok. Tematicky boli Univerzity mládeže zamerané na politickú, svetonázorovú, internacionálnu výchovu a výchovu k rodičovstvu. Sem patrí aj vzdelávanie, najmä mladých dievčat, ktoré sa pripravujú na rodinný život. Vyše 150 ich absolvovalo Malú rodinnú školu. Pre dedinské organizácie SZM zorganizovalo OOS a OV SZM besedy ako ,,Ateizmus a náboženstvo”, ktoré boli doplnené výstavou a filmom „Po stopách strachu“. sa Pri príležitosti 30. výročia SNP v tomto okrese uskutočnila súťaž obcí a miest pod názvom ..Od SNP k šťastnému dnešku”. Celkom sa jej zúčastnilo skoro 23 tisíc občanov, z ktorých vyše 12 tisíc účastníkov tvorila mlá dež. Uskutočnilo sa aj okolo 000 besied, ktorých sa zúčastnilo 58 tisíc starších aj mladých ľudí okrasu. V siedmich obciach majú zriadené izby revolučných tradícií. ktoré navštevuje fíajmä mládež. Zväzáci a pionieri ich využívajú na besedy a školská mládež na hodiny dejepisu a občianskej výchovy. Dôležitým článkom v oblasti kultúrnych programov sa stali v okrese veľké kultúrne programy, zložené z najlepších kolektívov záu jmovo-umeieckej činnosti. Ako príklad môže byť program na počesť 30. výročia SNP pod názvom ,,Mladosť dnešku”, program pri okresnom stretnutí mládeže v Kamenci pod Vtáčnikom, či pripravovaný program k 30. výročiu oslobodenia „Kvety slo body”. Okresný národný výbor — odhod kultúry venuje pozornosť materiálnemu vybaveniu klubov mládeže, osvetových besied a zariadení. V okresa je vybudovaných v súčasnom období 24 klubov, nábytkom a základnými prostriedkami vybavili 15 kiubov. V troch vybavili fotokrúžky s kompletným vybavením. Celkom investo-váli v ukrese na zariadenie klubov mládeže vyše 500 tisíc: körűn. Z fondu vlády CSSR na pomoc záujmovej Činnosti SZM a PO dostali dve pionierske skupiny po [Pokračovanie na 2. str.) MM *** m m M r w jt Kúpací sa u u u... Príchod Jari má a] v doline Čierneho Hrona svoje čaro. Najviac z neho prináša veľkonočný pondelok — deň -oblievačiek. — Kúpači idú! Kúpači idúú! — počuť vzrušené slová hneď zrána. Vyslovujú ich najmä dievky. Vzrušené sú aj mladé mamy, ba i staršie mamičky. , Mládenci majú „sólo“. Nie tiché, veselé. Často so spevom. Zanôtia i tuto: Poďme, chlapci, poďme, kúpačky začínat, aby nás vedeli dievčatá spomínaf. Alebo: Otvorte sa dvere, otvorte sa samé, okúpeme dievča, nič sa jej nestane. Okúpeme dievča studenou vodičkou, naleje kalíStek umytou ručičkou. Vo dvore, ale i v dome nastane ruch. Tie mladšie sa zvyknú ukryť. Miesta sú známe. jeden z mládencov nazrie pod posteľ, druhý mrkne na povalu, tretí do komôrky a dievča sa nájde. Tie staršie šplachnutie vody sprevádzajú s piskotom. Naoko sa nechcú dať , okúpať. V skutočnosti si myslia — len ma oblejte. A ich túžba sa vždy splní. Voda je v tento deň dosť vzácnym artiklom, ale raz za hrnček, inokedy za vedierko sa v domácnosti nájde. Mládenci nelenia, oblejú ... „aby pekná a zdravá bola." Hostiteľkou je dievča. Pomôže mama, ba pridá sa i otec, ktorý láskavo karhá: — Nemali ste ju tak! Ej, nemali! Nuž, ale čo robiť? Užite za kalíštek. Naliala nám ho ... „umytou ručičkou“. (Pokračovanie na 3. strane.) + Presný zásah. Snímka: J. JANOVEC M^krorozhovor o rytej lobrike Riaditeľa žilinského závodu Slovenského mraziarenského a rybného priemyslu Martina Vínku spýtalč sme sa na činnosť našej vnútrozemskej rybacej fabriky po stránke výrobnej i obchodnej. Povedal: — Spracovávame morské ryby, dovážané takmer z celého sveta. Zo Sovietskeho zväzu cez Čiernu nad Tisou v mraziarenských vagónoch, z ostatného sveta NDR, Poľska, Nórska, Švédska, Islandu, ba aj z Japonska cez prístav Hamburg vagónmi Interfrigo. Slede, makrely, tuňáka a pod. ročne v objeme asi 2500 ton. Só to údené výrobky, potom marindvané baltické slede, zavináče, ruské sardinky, tabuľové a krištálové slede, lahůdkové rezy, pečenáče a sniaženáče. Z konzerv sú to slanečkové závitky v oleji okrem výrobkov, ktoré dostávame aj zo sesterského závodu v Záhorskej Vsi. Vyrábame aj dva druhy rybacích šalátov, a to tresku v majonéze a rybací šalát v rôznych druhoch balenia, od spotrebiteľského 15 dkg až po 9 kilové, ktoré dodávame do maloobchodnej siete. Na ďalšiu otázku, aký je dopyt po rybacích výrobkoch na trhu, nám ešte s. Vínka odpovedal: — Predaj- sa z roka na rok zvyšuje. Napr. filé z morských rýb predávame ročne okolo 1100 ton. Rybacie výrobky pre vysoký obsah jódu a fosforu sú veľmi žiadúcim doplnkom racionálnej výživy. Je známe napr.. že v prímorských oblastiach s vysokým konzumom rýb obyvatelia vôbec nepoznajú niektoré u nás dosť bežné choroby, ako je štítna žľaza a pod. A najväčšia sezóna v našej výrobni sa prejavuje vždy v prvom a vo štvrtom štvrťroku, okrem bežných druhov, ktoré sa predávajú po celý rok. (bek) #