Šport, apríl-jún 1971 (XXVI/77-152)
1971-05-08 / nr. 107
PrincipY.!]3 ktorých TREBA BUDOVAŤ PROF. DR. VL. ČERNUŠÄK, PREDSEDA ÜV STO S poločnosť nášho socialistického štátu stojí na prahu osláv výro čia slávnych dní, ktoré pred 50 rokmi vstúpili rozhodujúcim spôsobom do našej histórie. Pred polstoročím sa zrodil organizovaný predvoj našej robotníckej triedy, Komunistická strana Československa a rovnaký čas uplynul odvtedy, čo pevne po jej boku vykročilo i revolučné telovýchovné hnutie, reprezentované Federáciou robtníckych telocvičných jednôt. P äťdesiat rokov je to od obdobia, ktoré poznao čil ostrý triedny boj budúci charakter nášho štátu. Bol to tvrdý boj revolučného proletariátu proti buržoázii, ktorá bezohľadne po tierala jeho práva a požiadavky a pod kepienkom boja za tzv. jednotu národa potierala vôbec triedne hľadiská v celkovom spoločenskom vývoji. S pocitom hrdosti si dnes spomíname. ako fedcráti pochopili hlboký zmysel tohto boja, ktorého výrazom bola ostrá konfrontácia protichodných záujmov buržoázie a pokrokových síl i v samotnom telovýchovnom dianí. Ospech svojho boja videli vo vybudovaní revolučnej robotníckej telovýchovnej organizácie a v udržaní jej jednoty, teda činiteľa, proti ktorému sa najviac kon centrovali pikle oportunistov, rozbíjačov jednoty robotníkov a skrytej i otvorenej reakcie. Tá si bola veľmi dobre vedomá možnosti zneužiť roztrieštené telovýchovné hnutie pre svoje nekalé ciele. V tejto tvrdej borbe teda pramení založenie Federácie RTJ, ktorej príslušníci dali prakticky prvú podobu zjednotenej telovýchove. Výrazne sa tu prejavila pomoc súdruhov, ktorí stáli aj pri zrode KSČ. sobitne treba poukázat na -základnú črtu všetkej činnosti Federácie, ktorá okrem vlastného telovýchovného procesu sledovala aj hlboké ideové zameranie a účinné výchovné pôsobenie. A práve táto črta viedla telovýchovné hnutie proletárov k tomu, aby v nanajvýš ťažkom období mohlo byt jednou z hybných síl pri prebojovávaní a uplatňovaní politiky komunistickej strany. Výrazným prejavom toho bola Maninská spartakiáda, príprava II. spartakiády, resp. Červeného dňa a ďalších akcií, ktoré vyvolali priame strety s kortešmi buržoázie, ich brutálne zásahy, ba i vnikanie do radov strany a proletárskej telovýchovy. ■j^pätosť telovýchovy politikou strany stačí s ilustrovať časťou rezolúcie V. zjazdu KSČ 1S29, v ktorej sa prízvukuje (Pokračovanie na 3. str.) S ★ Dňa 30. apríla 1945 popoludní o 13.30 hod. pluk Hrdinu ZSSR Zimčenka vniká do budovy Reichstagu. Hrdina ZSSR staršina Sianov tento boj popisuje takto: ,,Keď sme došli k širokému schodištu, museli sme po ňom postupovať v daždi guliek. Nemci pálili zo všetkých strán ... Tele fonické spojenie sme nemali. Nakoniec sa čata rovi jermakovovi podarilo nadviazať spojenie a prvý hlásil z Reichstagu, že sme vnikli do budo vy, bojujeme v jej vnútri a že desiatnik Kanta rija a Čatár Jegorov už vyvesili zástavu na kupolu budovy. Večer o 22.00 hodine bola budova Reichstagu v rukách sovietskych vojsk.M Víťazstvo sovietskeho ľudu nad fašizmom je dokladom správnej výchovy v duchu marxizmuleninizmu, túžby žiť v mieri so všetkými národmi sveta. Ako zdôraznili aj najvyšší predstavitelia ZSSR v tomto boji zohrala okrem ideovej výchovy rozhodujúcu úlohu aj telesná zdatnosť a fyzická pripravenosť všetkého sovietskeho ľudu. Dokonalý systém združený v komplexe GTO — Pripravený k práci a obrane — pripravil soviet-; skych ľudí aj na najťažšiu skúšku, akou bol boj * proti fašistickým hordám a ich pomáhačom. Ak si dnes pripomíname DEŇ VÍŤAZSTVA, sľúbme si, že pamiatku miliónov obetí II. svetovej vojny si najlepšie uctíme prehlbovaním svojich politických vedomostí, zvyšovaním telesnej a brannej pripravenosti. Lebo tak tu káže odkaz padlých sovietskych hrdinov — našich osloboditeľov, priateľov najvernejších, vojakov slávnej, neporaziteľnej Sovietskej armády. Dňa 8. mája 1945 o 23,10 hod. na európskom bojisku prestáva akékoľvek nepriateľstvo. 9. m áj a je zverejnený text nemeckej kapitulácie. V tento deň — ktorý nazvali DŇOM VÍŤAZSTVA pozdravuje Moskva hrdinské vojská Červenej armády tridsiatimi salvami z 1000 diel... (-tll-) 50 hal. Sobota 8. V. 1971 č. 107, ročník XXIV. Bratislava • ® ORGÁN ÜV STO ETAPA NIEPORET — WLOCLAWEK MERALA 165 KM Jedinečný Van der Linden V DRUHEJ ETAPE BOLI DVA PRÉMIOVÉ ŠPURTY • POLIAKOM SA OPÄŤ NEDARILO • POČASIE SA UMÚDRILO • DEFEKTOV A PÁDOV BOLO OPÄŤ DOSŤ • ČAS VÍŤAZA JE 3:25,18 HOD. • KACZMAREKA MOŽNO NAZVAŤ SMOLIAROM • V ŽLTOM TRIČKU PÔJDE AJ NAĎALEJ ONGARATO • SKVELÍ BELGIČANIA IVVMSHP P Všetkých 117 účastníkov 24. ročníka Pretekov mieru Varšava — Berlín — Praha čakala v piatok druhá etapa, ktorú odštartovali o 13,00 hod. v Nieporte za krásneho slnečného počasia. Jej trať viedla cez Legionowo, Jablonnú, Nowy Dvor, Módiin Zakroczyn, Wyszogród, Plock (1, prémia na 102. km), Lack, Gostynin (2. prémia na 125. km) a Kowak do Wloclawku, kde bol cieľ na štadióne. Pretekárom predpísali absolvovať trať dlhú 165 km. Predchádzajúca, prvá etapa dala veľa podnetov k úvahám. Takmer všetci účastníci tohtoročných PM sa zhodli na tom, že trať „Okolo štadióna" vo Varšave bola ťažká a každý pád znamenal veľké nebezpečie pre všetkých ostatných cyklistov. Napokon aj tréner poľského celku Henryk Lasak bol s týmto okruhom nespokojný. Ale to už máme za sebou. Piatková etapa bola opäť veľmi rýchla. Chronometer ustavične ukazoval na 50 km. Tempo na čele pelotónu udávali predovšetkým jazdci ČSSR. Talianska, ZSSR a na záver Belgičania. Medzi odborníkmi vzbudili určitú pozornosť práve Taliani, ktorým sa spočiatku nie veľmi verilo. PRVÄ prémia čakala na pestrofarebný pelotón na 102. km. Druhá na 125. km a potom už zostávalo do cieľa rovných 40 km. Prvé dve etapy tohtoročných Pretekov mieru naznačili, že v pe lotône sa nachádza viac silných individualít, ako sa pôvodne oča kávaio. Okrem poľskej reprezentá cie a československého družstva sú to aj Taliani a Belgičania ktorí vystrčili svoje rožky. Talian (Pokračovanie na 8. str. Boj o Pohár UEFA aesteniečo V NEDEĽU PÄŤ STRETNUTÍ • ŠANCA PLZNE • FUTBAL DO ZÁVERU iatkové stretnutie Inter — Lo-4 r.l X I komotíva otvorjlo u. XXVi kolo I. futbalovej ligy. Záverečné zápasy sľubujú — možno aj nečakané rozuzlenie, veď situácia sa nevyvinula tak, ako sa predpokladalo ... V SOBOTU sú na programe dva zápasy, ktoré svojím významom zasahujú tak do popredného umiestnenia, ako aj — v prípade Žiliny — do problému udržania sa. via.V Košiciäch je zápas VSS—SláVSS — 4. miesto 28 bodov Slávia 11- miesto 23 bodov Ak by strojári chceli bojovať o účasť v Pohári UEFA, potom si nemôžu dať ujsť príležitosť. Pivamík už trénoval, bude akiste svoje koleno skúšať aj v zápase. Žilinčania idú do jamy levovej — na Letnú. Sparta je na druhom mieste za Trnavou s 29 bodmi a na jar pustila doma iba jeden bod s Teplicami. Sparta 2. miesto 29 bodov Žilina 14. miesto 19 bodov ZÄPASY nedele Trnava — Gottwaldov. Tu by sa nemalo diskutovať medzi prvým a posledným. Spartak nemá inú voľbu, lebo mužstvo z Letnej sa mu tisne na chrbát — Trnava má 5- bodový náskok pred Spartou a znížiť ho, to by znamenalo mať už určité obavy. Ostrava — Teplice. Obaja kandidáti na 2.-3. miesto zvedú urputný boj, aby VSS a Sparta „neušli“ bodové. Plzeň — Dukla. Plzeň 15. miesto 18 bodov Dukla 12. miesto 22 bodov Zápas bez milosrdenstva! Pretože najväčší súperi Plzne nie sú v tomto kole doma, Škoda má jednu z veľkých šancí znížiť náskok. Ak nie, tešila by sa Dukla, ktorá tiež nemá na ružiach ustlané. Třinec — Slovan. Iba o jeden bod je lanský majster pred nová číkom... Ak sa majster potkne, bude už aj za nováčikom. Trenčín — Prešov. Zápas bez starosti. Trenčín sa vzdal počiatočných ambícií a Tatran má naj horšie za sebou. Isté je iba jedno: na prvom a poslednom mieste tabuľky nedôjde k zmenám, všetko ostatné je v štádiu neustáleho zrodu, (JN) KONFERENCIA vpravdě historická Prvá konferencia o dejinách pokrokových robotníckych telovýchovných organizácií • Cenné podnety aj pre súčasnosť • Chvála vedeckej rade ÜV STO Medzinárodná vedecká konferencia o vzniku Federácie robotníc-; kých telocvičných jednôt a o spolupráci pokrokových robotníckych telovýchovných organizácii s Červenou športovou internacionálou, usporiadaná pri príležitosti 50. výročia vzniku KSČ a FRTJ vedeckou radou Ov STO a FTVŠ Univerzity Komenského vo štvrtok a v piatok v Bratislave bola významnou udalosťou. cialistickým systémom telesnej výchovy. Význam dvojdňovej konferencie zvýraznili svojou prítomnosťou vedúci tajomník MsV KSS Gejza Šlapka, predseda ÜV STO prof. dr. Vladimír Černušák, CSc., podpredsedovia ÜV STO Ing. Ján Škola a Miroslav Červenka. Bola to prvá vedecká konferencia venovaná dejinám robotníckych telovýchovných organizácií a Červenej športovej internacionále vôbec. Možno ju preto považovať za svojho druhu historickú, čo potvrdzujú aj cenné impulzy vyplývajúce z jej uzáveru. Konferencia sa medzi iným uzniesla vydať zborník obsahujúci materiály prednesené na konferencii, odporučila pokračovať vo výskume dejín robotníckej telovýchovy, aby sa jej poznatky zúžitkovali pri rozvoji socialistického systému telovýchovy, navrhla vytvoriť komisiu historikov, ktorá by knižne spracovala dejiny európskeho telovýchovného robotníckeho hnutia. O veľmi úspešnom priebehu konferencie svedčia aj hlasy zúčastnených vedcov. Prof. Fiodor Ivanovič Samoukov (ZSSR): ,.Jednotlivé referáty, ktoré sa vyčerpávajúco zhostili témy, ukázali, že poznatky histó(PokraČovanie na 2. str.) Na zasadnutí bolo do 200 účastníkov. medzi nimi zástupcovia z Bulharska. Fínska. Francúzska, Juhoslávie, Maďarska, NDR, Poľska. Rakúska, Talianska a ZSSR. Odznelo na nej 18 vedeckých referátov, ktoré sa zaoberali históriou pokrokových robotníckych telovýchovných organizácií a so- Pozdravy priateľom Ku dňu víťazstva nad fašizmom poslala redakcia Športu telegramy bratským redakciám: Nikolaj Kiselev, hlavný redaktor časopisu Sovietskij sport, Moskva Dovoľte, aby sme Vám i v mene našich čitateľov blahoželali k veľkému sviatku — výročiu- víťazstva nad fašistickým Nemeckom so želaním mnohých tvorivých úspechov pre blaho našich národov. Andrzej Konieczny, „ ’ hlavný redaktor časopisu Sport, Katowice Pri príležitosti veľkého sviatku — výročia víťazstva nad fašistickým Nemeckom, posielame Vám i Vašim čitateľom čo najsrdečnejšie bratské pozdravy so želaním mnohých tvorivých úspechov. Oldo Drastich šéfredaktor Šport Bratislava Doc. dr. Jaromír Perútka: + + + + + + + + + + +' + + + + + + ++ + + + Pamätná tabuľa k vzniku FRTJ Strážme odkaz „Prvý raz v histórii robot- i nickeho revolučného hnutia f zasadí CV ČSZTV pamätnú tabuľu, aby symbolicky pripomenula založenie FRTJ, ktoré sa stalo predelom vo vývoji celého čs. telovýchovného hnutia“, povedal v piatok v Prahe Josef Matějka, nositeľ Radu republiky, prvý cvičlteľnáčelnik FRTJ pri slávnostnom odhalení pamätnej tabule 50. výročiu založenia FRTJ v k Ústrednom kultúrnom dome 1 'i dopravy a spojov na Vlnohradoch. Súdruh Matějka ďalej povedal: Chceme, aby pripomenula veľký revolučný boj proletariátu za lepši život našich národov. Chceme, aby symbolizovala nielen revolučnú minulosť, ale pripomínala aj (Pokračovanie na 8. str.) Povedal Tajomník’ OV KSS v Banskej Bystrici na okresnej konferencii STO v Banskej Bystrici Michal G u g 1 a v a : „Telovýchovná činnosť nie je len otázkou telovýchovnej organizácie. O vytváranie podmienok pre túto činnosť sa musia starať stranícke, štátne, mládežnícke, odborárske aj ostatné orgány, pričom treba vychádzať aj zo skúsenosti z histórie.* -es XVII Dnes je to 50 rokov, čo pod vedením f. F. Chalonpeckého vznikla v Prahe Federácia robotníckych telocvičných jednôt. Revolučná časť robotníckeho tek lovýchovného hnutia sa primkla novovytvorenej Komunistickej strane Československa, aby viac ako jedno ťažké štvrťstoročie stála bok po bok našej strane. Nie náhodou je rok 1971 rokom spoločných osláv KSČ a proletárskej telesnej výchovy. Strana i jej pomocník — FRTJ a neskoršie FPT sa kovali v jednom boji, rovnakými zbraňami bojovali a rovnako odrážali útoky. Spájali ich spoločná myšlienky vybudovania socialzimu, revolučný elán nebolo možná ubit žiadnymi perzekúciami, šikanovaním, zatváraním, ba ani zbraňami a koncentračnými tábormi. Deti strany boli aj deťmi proletárskej telesnej výchovy V tom čase, keď sa v našej vlasti rozširovali myšlienky Ver kej októbrovej revolúcie, proletárska telesná výchova sa stala ich nositeľom, socializmus sa stal jej programom. Pomáhala strana, pomábali aj davisti, ako spomínajú dodnes federátl na vystúpenia národného umelca Laca Novomeského, Petra Jilemnického, Jána Roba Poničana a ďalších, ktorí krásou slova vlievali nádej, vytrvalosť i odhodlanie. Vysoko ideová činnost sa v proletárskej telesnej výchove spájala s telesnou prípravou. Pri prvom výroči smrti spolutvorcu FRTJ a organizátora Ma ninskej spartakiády J. F. Chalou peckého napísal K. Gottwald pri príležitosti výstavky v rámci kultúrnej spartakiády: „My vidíme v našej prvej kolektívnej knltúrnej akcii zárodky budúceho komunistického tvorenja, keď všetky skryté, dosiar dusené a drlemajúce sily v masách pracujúcich sa prebudia a uplatnia v prospech celku.“ Jednota ideí, jednota činov charakterizovala stranu I proletársku telesnú výchovu. Dnes nám už prichodí aj dosť komická óitat, čoho všetkého sa v niekdajších rokoch mohla vrchnost obávat. Napríklad zo zápisu četnlckej stanice z roku 1925 sa dozvedáme o vojenskom nebezpečenstve, ktorá hrozilo od miestnych Spartakových skautov práce, ktorf boli súčasťou FRTJ: ni „O vojenskom charaktere cvičeSSP Hlohovec možno usúdiť aj z výletu do Rišnoviec, kde sa skauti zoradili na signál trúbkou, trubač pochodoval na čele a na konci skaut s torbou, označenou červeným krížom!“ V celej Košickej župe mali skauti FRTJ zakázané nosiť skautská palice, tieto vyhlásili za zbraň a žiadal sa k nim aj zbrojný pas .. To pravda neplatilo pre skautov-neproletárov. ho Strach, perzekúcia. Bol by z tocelkom slušný archiv, keby sme chceli zistiť, koľko si „odsedeli“ federátl za prvej ČSR a koľko pokút zaplatili. Keď policajné riaditeľstvo zakázalo pripravovanú II. spartakiádu, za protestné akcie proti tomuto zákazu potrestalo 588 robotníkov spolu na 777 mesiacov väzenia a 24 658 Kč pokuty... To všetko sa dialo v päťdesiatročnej histórii proletárskej telesnej výchovy. Dnes sa už iba spomína. Štvrťstoročie bojov za dnešok, zajtrajšok. Pre historika krátke obdobie, pre poučenie dosť dlhé, pre utrpenie viac ako dostatočné. Našťastie už je tu päťdesiatka. Strana i jej telesná výchova oslavuje. je čo osláviť.