Šport, apríl-jún 1971 (XXVI/77-152)

1971-05-08 / nr. 107

PrincipY.!]3 ktorých TREBA BUDOVAŤ PROF. DR. VL. ČERNU­­ŠÄK, PREDSEDA ÜV STO S poločnosť nášho socia­listického štátu stojí na prahu osláv výro čia slávnych dní, kto­ré pred 50 rokmi vstúpili roz­hodujúcim spôsobom do našej histórie. Pred polstoročím sa zrodil organizovaný predvoj našej robotníckej triedy, Komu­nistická strana Československa a rovnaký čas uplynul odvte­dy, čo pevne po jej boku vy­kročilo i revolučné telovýchov­né hnutie, reprezentované Fe­deráciou robtníckych telocvič­ných jednôt. P äťdesiat rokov je to od obdobia, ktoré pozna­o čil ostrý triedny boj budúci charakter nášho štátu. Bol to tvrdý boj revolučného proletariátu proti buržoázii, ktorá bezohľadne po tierala jeho práva a požiadav­ky a pod kepienkom boja za tzv. jednotu národa potierala vôbec triedne hľadiská v cel­kovom spoločenskom vývoji. S pocitom hrdosti si dnes spo­míname. ako fedcráti pochopi­li hlboký zmysel tohto boja, ktorého výrazom bola ostrá konfrontácia protichodných zá­ujmov buržoázie a pokroko­vých síl i v samotnom telový­chovnom dianí. Ospech svojho boja videli vo vybudovaní re­volučnej robotníckej telový­chovnej organizácie a v udrža­ní jej jednoty, teda činiteľa, proti ktorému sa najviac kon centrovali pikle oportunistov, rozbíjačov jednoty robotníkov a skrytej i otvorenej reakcie. Tá si bola veľmi dobre vedomá možnosti zneužiť roztrieštené telovýchovné hnutie pre svoje nekalé ciele. V tejto tvrdej borbe teda pramení založenie Federácie RTJ, ktorej prísluš­níci dali prakticky prvú podo­bu zjednotenej telovýchove. Výrazne sa tu prejavila pomoc súdruhov, ktorí stáli aj pri zrode KSČ. sobitne treba poukázat na -základnú črtu všet­kej činnosti Federácie, ktorá okrem vlastné­ho telovýchovného procesu sledovala aj hlboké ideové za­meranie a účinné výchovné pô­sobenie. A práve táto črta viedla telovýchovné hnutie pro­­letárov k tomu, aby v nanaj­výš ťažkom období mohlo byt jednou z hybných síl pri pre­bojovávaní a uplatňovaní poli­tiky komunistickej strany. Vý­razným prejavom toho bola Maninská spartakiáda, prípra­va II. spartakiády, resp. Čer­veného dňa a ďalších akcií, ktoré vyvolali priame strety s kortešmi buržoázie, ich bru­tálne zásahy, ba i vnikanie do radov strany a proletárskej te­lovýchovy. ■j^pätosť telovýchovy politikou strany stačí s ilustrovať časťou rezo­lúcie V. zjazdu KSČ 1S29, v ktorej sa prízvukuje (Pokračovanie na 3. str.) S ★ Dňa 30. apríla 1945 popoludní o 13.30 hod. pluk Hrdinu ZSSR Zimčenka vniká do budovy Reichstagu. Hrdina ZSSR staršina Sianov tento boj popisuje takto: ,,Keď sme došli k širokému schodištu, museli sme po ňom postupovať v daždi guliek. Nemci pálili zo všetkých strán ... Tele fonické spojenie sme nemali. Nakoniec sa čata rovi jermakovovi podarilo nadviazať spojenie a prvý hlásil z Reichstagu, že sme vnikli do budo vy, bojujeme v jej vnútri a že desiatnik Kanta rija a Čatár Jegorov už vyvesili zástavu na kupo­lu budovy. Večer o 22.00 hodine bola budova Reichstagu v rukách sovietskych vojsk.M Víťazstvo sovietskeho ľudu nad fašizmom je dokladom správnej výchovy v duchu marxizmu­­leninizmu, túžby žiť v mieri so všetkými národmi sveta. Ako zdôraznili aj najvyšší predstavitelia ZSSR v tomto boji zohrala okrem ideovej vý­chovy rozhodujúcu úlohu aj telesná zdatnosť a fyzická pripravenosť všetkého sovietskeho ľudu. Dokonalý systém združený v komplexe GTO — Pripravený k práci a obrane — pripravil soviet-; skych ľudí aj na najťažšiu skúšku, akou bol boj * proti fašistickým hordám a ich pomáhačom. Ak si dnes pripomíname DEŇ VÍŤAZ­STVA, sľúbme si, že pamiatku miliónov obetí II. svetovej vojny si najlepšie uctíme prehlbova­ním svojich politických vedomostí, zvyšovaním telesnej a brannej pripravenosti. Lebo tak tu káže odkaz padlých sovietskych hrdinov — na­šich osloboditeľov, priateľov najvernejších, vo­jakov slávnej, neporaziteľnej Sovietskej armády. Dňa 8. mája 1945 o 23,10 hod. na európskom bojisku prestáva akékoľvek nepriateľstvo. 9. m á­­j a je zverejnený text nemeckej kapitulácie. V tento deň — ktorý nazvali DŇOM VÍŤAZ­STVA pozdravuje Moskva hrdinské vojská Červenej armády tridsiatimi salvami z 1000 diel... (-tll-) 50 hal. Sobota 8. V. 1971 č. 107, ročník XXIV. Bratislava • ® ORGÁN ÜV STO ETAPA NIEPORET — WLOCLAWEK MERALA 165 KM Jedinečný Van der Linden V DRUHEJ ETAPE BOLI DVA PRÉMIOVÉ ŠPURTY • POLIAKOM SA OPÄŤ NEDARILO • POČASIE SA UMÚDRILO • DEFEKTOV A PÁDOV BOLO OPÄŤ DOSŤ • ČAS VÍŤAZA JE 3:25,18 HOD. • KACZMAREKA MOŽNO NAZVAŤ SMOLIAROM • V ŽLTOM TRIČKU PÔJDE AJ NAĎALEJ ONGARATO • SKVELÍ BELGIČANIA IVVMSHP P Všetkých 117 účastníkov 24. ročníka Pretekov mieru Varšava — Berlín — Praha čakala v pia­tok druhá etapa, ktorú odštartovali o 13,00 hod. v Nieporte za krásneho slnečného počasia. Jej trať viedla cez Legionowo, Jablonnú, Nowy Dvor, Módiin Zakroczyn, Wyszogród, Plock (1, prémia na 102. km), Lack, Gostynin (2. prémia na 125. km) a Kowak do Wloclawku, kde bol cieľ na štadióne. Pretekárom predpísali absolvo­vať trať dlhú 165 km. Predchádzajúca, prvá etapa da­la veľa podnetov k úvahám. Tak­mer všetci účastníci tohtoročných PM sa zhodli na tom, že trať „Okolo štadióna" vo Varšave bola ťažká a každý pád znamenal veľ­ké nebezpečie pre všetkých os­tatných cyklistov. Napokon aj tré­ner poľského celku Henryk Lasak bol s týmto okruhom nespokojný. Ale to už máme za sebou. Piatko­vá etapa bola opäť veľmi rýchla. Chronometer ustavične ukazoval na 50 km. Tempo na čele pelo­tónu udávali predovšetkým jazdci ČSSR. Talianska, ZSSR a na záver Belgičania. Medzi odborníkmi vzbudili určitú pozornosť práve Taliani, ktorým sa spočiatku nie veľmi verilo. PRVÄ prémia čakala na pestrofarebný pelotón na 102. km. Druhá na 125. km a potom už zostávalo do cieľa rov­ných 40 km. Prvé dve etapy tohtoročných Pretekov mieru naznačili, že v pe lotône sa nachádza viac silných individualít, ako sa pôvodne oča kávaio. Okrem poľskej reprezentá cie a československého družstva sú to aj Taliani a Belgičania ktorí vystrčili svoje rožky. Talian (Pokračovanie na 8. str. Boj o Pohár UEFA aesteniečo V NEDEĽU PÄŤ STRETNUTÍ • ŠANCA PLZ­NE • FUTBAL DO ZÁVERU iatkové stretnu­­tie Inter — Lo-4 r.l X I komotíva otvo­rjlo u. XXVi kolo I. futbalo­vej ligy. Záve­rečné zápasy sľubujú — mož­no aj nečakané rozuzlenie, veď situácia sa nevyvinula tak, ako sa predpokladalo ... V SOBOTU sú na programe dva zápasy, ktoré svojím významom zasahujú tak do popredného umiestnenia, ako aj — v prípade Žiliny — do pro­blému udržania sa. via.V Košiciäch je zápas VSS—Slá­VSS — 4. miesto 28 bodov Slávia 11- miesto 23 bodov Ak by strojári chceli bojovať o účasť v Pohári UEFA, potom si nemôžu dať ujsť príležitosť. Pi­­vamík už trénoval, bude akiste svoje koleno skúšať aj v zápase. Žilinčania idú do jamy levovej — na Letnú. Sparta je na druhom mieste za Trnavou s 29 bodmi a na jar pustila doma iba jeden bod s Teplicami. Sparta 2. miesto 29 bodov Žilina 14. miesto 19 bodov ZÄPASY nedele Trnava — Gottwaldov. Tu by sa nemalo diskutovať medzi prvým a posledným. Spartak nemá inú voľ­bu, lebo mužstvo z Letnej sa mu tisne na chrbát — Trnava má 5- bodový náskok pred Spartou a znížiť ho, to by znamenalo mať už určité obavy. Ostrava — Teplice. Obaja kan­didáti na 2.-3. miesto zvedú ur­putný boj, aby VSS a Sparta „ne­ušli“ bodové. Plzeň — Dukla. Plzeň 15. miesto 18 bodov Dukla 12. miesto 22 bodov Zápas bez milosrdenstva! Preto­že najväčší súperi Plzne nie sú v tomto kole doma, Škoda má jednu z veľkých šancí znížiť náskok. Ak nie, tešila by sa Dukla, ktorá tiež nemá na ružiach ustlané. Třinec — Slovan. Iba o jeden bod je lanský majster pred nová číkom... Ak sa majster potkne, bude už aj za nováčikom. Trenčín — Prešov. Zápas bez starosti. Trenčín sa vzdal počia­točných ambícií a Tatran má naj horšie za sebou. Isté je iba jedno: na prvom a poslednom mieste tabuľky nedôjde k zmenám, všetko ostatné je v štádiu neustáleho zrodu, (JN) KONFERENCIA vpravdě historická Prvá konferencia o dejinách pokrokových robotníckych telovýchovných organizácií • Cenné podnety aj pre súčasnosť • Chvála ve­deckej rade ÜV STO Medzinárodná vedecká konferencia o vzniku Federácie robotníc-; kých telocvičných jednôt a o spolupráci pokrokových robotníckych telovýchovných organizácii s Červenou športovou internacionálou, usporiadaná pri príležitosti 50. výročia vzniku KSČ a FRTJ vedec­kou radou Ov STO a FTVŠ Univerzity Komenského vo štvrtok a v piatok v Bratislave bola významnou udalosťou. cialistickým systémom telesnej výchovy. Význam dvojdňovej konferencie zvýraznili svojou prítomnosťou ve­dúci tajomník MsV KSS Gejza Šlapka, predseda ÜV STO prof. dr. Vladimír Černušák, CSc., pod­predsedovia ÜV STO Ing. Ján Ško­la a Miroslav Červenka. Bola to prvá vedecká konferencia venova­ná dejinám robotníckych telový­chovných organizácií a Červenej športovej internacionále vôbec. Možno ju preto považovať za svoj­ho druhu historickú, čo potvrdzu­jú aj cenné impulzy vyplývajúce z jej uzáveru. Konferencia sa me­dzi iným uzniesla vydať zborník obsahujúci materiály prednesené na konferencii, odporučila pokra­čovať vo výskume dejín robotníc­kej telovýchovy, aby sa jej po­znatky zúžitkovali pri rozvoji socialistického systému telovýcho­vy, navrhla vytvoriť komisiu his­torikov, ktorá by knižne spraco­vala dejiny európskeho telový­chovného robotníckeho hnutia. O veľmi úspešnom priebehu konferencie svedčia aj hlasy zú­častnených vedcov. Prof. Fiodor Ivanovič Samou­kov (ZSSR): ,.Jednotlivé referáty, ktoré sa vyčerpávajúco zhostili témy, ukázali, že poznatky histó­­(PokraČovanie na 2. str.) Na zasadnutí bolo do 200 účast­níkov. medzi nimi zástupcovia z Bulharska. Fínska. Francúzska, Juhoslávie, Maďarska, NDR, Poľ­ska. Rakúska, Talianska a ZSSR. Odznelo na nej 18 vedeckých re­ferátov, ktoré sa zaoberali his­tóriou pokrokových robotníckych telovýchovných organizácií a so- Pozdravy priateľom Ku dňu víťazstva nad fašizmom poslala redakcia Športu tele­gramy bratským redakciám: Nikolaj Kiselev, hlavný redaktor časopisu Sovietskij sport, Moskva Dovoľte, aby sme Vám i v mene našich čitateľov blahože­lali k veľkému sviatku — výročiu- víťazstva nad fašistickým Nemeckom so želaním mnohých tvorivých úspechov pre blaho našich národov. Andrzej Konieczny, „ ’ hlavný redaktor časopisu Sport, Katowice Pri príležitosti veľkého sviatku — výročia víťazstva nad fa­šistickým Nemeckom, posielame Vám i Vašim čitateľom čo najsrdečnejšie bratské pozdravy so želaním mnohých tvori­vých úspechov. Oldo Drastich šéfredaktor Šport Bratislava Doc. dr. Jaromír Perútka: + + + + + + + + + + +' + + + + + + ++ + + + Pamätná tabuľa k vzniku FRTJ Strážme odkaz „Prvý raz v histórii robot- i nickeho revolučného hnutia f zasadí CV ČSZTV pamätnú ta­buľu, aby symbolicky pripome­nula založenie FRTJ, ktoré sa stalo predelom vo vývoji ce­lého čs. telovýchovného hnu­tia“, povedal v piatok v Pra­he Josef Matějka, nositeľ Radu republiky, prvý cvičlteľ­­náčelnik FRTJ pri slávnostnom odhalení pamätnej tabule 50. výročiu založenia FRTJ v k Ústrednom kultúrnom dome 1 'i dopravy a spojov na Vlnohra­­doch. Súdruh Matějka ďalej povedal: Chceme, aby pripomenula veľký revolučný boj proletariátu za lep­ši život našich národov. Chceme, aby symbolizovala nielen revoluč­nú minulosť, ale pripomínala aj (Pokračovanie na 8. str.) Povedal Tajomník’ OV KSS v Banskej Bystrici na okresnej konferen­cii STO v Banskej Bystrici Michal G u g 1 a v a : „Telovýchovná činnosť nie je len otázkou telovýchovnej or­ganizácie. O vytváranie pod­mienok pre túto činnosť sa musia starať stranícke, štátne, mládežnícke, odborárske aj os­tatné orgány, pričom treba vy­chádzať aj zo skúsenosti z histórie.* -es­ XVII Dnes je to 50 rokov, čo pod vedením f. F. Chalonpeckého vznikla v Prahe Federácia ro­botníckych telocvičných jednôt. Revolučná časť robotníckeho te­k lovýchovného hnutia sa primkla novovytvorenej Komunistickej strane Československa, aby viac ako jedno ťažké štvrťstoročie stá­la bok po bok našej strane. Nie náhodou je rok 1971 rokom spoločných osláv KSČ a proletár­skej telesnej výchovy. Strana i jej pomocník — FRTJ a neskoršie FPT sa kovali v jednom boji, rovna­kými zbraňami bojovali a rovna­ko odrážali útoky. Spájali ich spoločná myšlienky vybudovania socialzimu, revolučný elán nebolo možná ubit žiadnymi perzekúcia­mi, šikanovaním, zatváraním, ba ani zbraňami a koncentračnými tábormi. Deti strany boli aj deť­­mi proletárskej telesnej výchovy V tom čase, keď sa v našej vlasti rozširovali myšlienky Ver kej októbrovej revolúcie, prole­társka telesná výchova sa stala ich nositeľom, socializmus sa stal jej programom. Pomáhala strana, pomábali aj davisti, ako spomína­jú dodnes federátl na vystúpenia národného umelca Laca Novomes­kého, Petra Jilemnického, Jána Roba Poničana a ďalších, ktorí krásou slova vlievali nádej, vy­trvalosť i odhodlanie. Vysoko ideová činnost sa v pro­letárskej telesnej výchove spájala s telesnou prípravou. Pri prvom výroči smrti spolu­tvorcu FRTJ a organizátora Ma ninskej spartakiády J. F. Chalou peckého napísal K. Gottwald pri príležitosti výstavky v rámci kul­túrnej spartakiády: „My vidíme v našej prvej kolek­tívnej knltúrnej akcii zárodky bu­dúceho komunistického tvorenja, keď všetky skryté, dosiar dusené a drlemajúce sily v masách pra­cujúcich sa prebudia a uplatnia v prospech celku.“ Jednota ideí, jednota činov cha­rakterizovala stranu I proletár­sku telesnú výchovu. Dnes nám už prichodí aj dosť komická óitat, čoho všetkého sa v niekdajších rokoch mohla vrch­nost obávat. Napríklad zo zápisu četnlckej stanice z roku 1925 sa dozvedáme o vojenskom nebezpe­čenstve, ktorá hrozilo od miest­nych Spartakových skautov práce, ktorf boli súčasťou FRTJ: ni „O vojenskom charaktere cviče­SSP Hlohovec možno usúdiť aj z výletu do Rišnoviec, kde sa skauti zoradili na signál trúbkou, trubač pochodoval na čele a na konci skaut s torbou, označenou červeným krížom!“ V celej Košickej župe mali skauti FRTJ zakázané nosiť skaut­ská palice, tieto vyhlásili za zbraň a žiadal sa k nim aj zbroj­ný pas .. To pravda neplatilo pre skautov-neproletárov. ho Strach, perzekúcia. Bol by z to­celkom slušný archiv, keby sme chceli zistiť, koľko si „odse­deli“ federátl za prvej ČSR a koľko pokút zaplatili. Keď policajné riaditeľstvo za­kázalo pripravovanú II. spartakiá­du, za protestné akcie proti to­muto zákazu potrestalo 588 robot­níkov spolu na 777 mesiacov vä­zenia a 24 658 Kč pokuty... To všetko sa dialo v päťdesiat­ročnej histórii proletárskej teles­nej výchovy. Dnes sa už iba spomína. Štvrťstoročie bojov za dnešok, zajtrajšok. Pre historika krátke obdobie, pre poučenie dosť dlhé, pre utrpenie viac ako dostatočné. Našťastie už je tu päťdesiatka. Strana i jej telesná výchova osla­vuje. je čo osláviť.

Next