Šport, apríl-jún 1972 (XXVII/78-151)

1972-06-24 / nr. 146

DUCHÓNKA zaplavená pioniermi 0 udovaí a bránit vlast vidy pripravený — to je ústred­­^pne heslo od stredy do nedele pre vy Se 1400 pionierov ristov — účastníkov Vili. celoslovenského zrazu mladých tu­v rekreačnom stredisku Duchonka pri Topoľčanoch. No nezabúdajú ani na ďalšie, pre letné horúčavy priam stvo­rené heslo „Slnko, voda, pohyb, vzduch“ a p. V brezovom hájiku prekrásnej scenérie Po­važského Inovca sú postavené stovky stanov. Táboria v nich pionieri — turisti, zdravotníci, požiarnici a oddiely mladých strážcov hraníc zo všetkých kútov Slovenska. Zišli sa, aby si vyskúšali navzájom odborné znalosti zo svo­jich odborov, preverili fyzickú zdatnost, poo­kriali, poučili sa i zabavili. Vo štvrtok od včasného rána vychutnávali príjemnú vodu priehrady. Nečudo, že deti holdujú viac vode ako lesom. Po­sledné zrazy mladých turistov sa totiž uskutočnili v horskom prostredí /Dobšiná, Žiarska dolina/“ — víta nás vedúca or­ganizačnej komisie s. Petrovičová. „Aj tak ma však prekvapi­lo“ — hovorí — „že na prvý výlet sa prihlásilo iba sedem detí. Darmo je, páľava ich núti do vody.“ Príjemný pobyt spestrujú rôzne súťaže — prieťah lanom, vybíjaná, streľba z luku, plávanie, hádzanie tanierov do kru­hu, volejbal, preteky vo vreci a mnoho ďalších zábavných hier. Nechýba možnosť vychádzok do blízkych' lesov, prezrieť si hrad Oponlce, zo 14. storočia, týčiaci sa na vápencovom brale. Je len samozrejmé, že po celodennom šantení deti vyhlad­nú. 0 ich prázdne žalúdky sa starajú vojenskí kuchári, ktorí nadelia porcií koľko hrdlo ráči. Večer potom vedno zasadnú k táborákom a besedujú s ve­dúcimi „artekovcami“, predvádzajú nacvičené kultúrne pro­gramy a spievajú. Vzrušene debatujú o dnešných zážitkoch a tešia sa na zajstraší, bezstarostný a štastný deň. H. HAŠTOVA NA BRAZÍLSKOM MINIŠAMPIONÄTE Argentína ? Francúzsko? Vo štvrtok sa hrali dve stretnu­tia I. skupiny v Salvadore: Argen­tína. vyhrala nad Kolumbiou 4:1 (1:0) tromi gólmi Bianchtho jedným Brindislho. resp. Morona, a v ďalšom zápase hrala Afrika s vybraným celkom Strednej Ame­riky 0:0. Dvojzäpas videlo tba 1828 platiacitli divákov! V I. Skupine je teda zatial na čele Argentina lepším skóre pred Francúzskom (po 6 bodov) a ne­dele rcv.hodne o postupujúcom vo vzájomnom stretnutí týchto šúpe rov. Prvý zápas semifinálových sku­pín bude 28. Júna v Riu de ^Ja­neiro medzi majstrom sveta Bra­zíliou a ČSSR. Tréner Zagalo rá­ta s mužstvom: Leao — Zé Ma­ria, Btito. Vantiur, Marco Anto­nio — Clodoaldo. Gerson, Paulo Cesar — Jairzinho. Tostao. Rive- Hno. Niektoré brazílske noviny však kritizujú zostavu a odporú­čajú zaradenie Felixa do brány Piazzu do stredu obrany ako v Mexiku a.ď Dalok ZSSSR letí, podobne ako naši futbalisti, do Brazílie v nedelu 25. júna. Je­ho základ tvoria hráči vedúceho klubu šampionátu Zarja Vóroši­­lovgrad, doplnení skúsenými re­prezentantmi z mexického šam­­piohátu. Starším trénerom muž­stva je Zonin. Má k dispozícii týchto hráčov: Forkaš, Tkačenko, Abramov, Kuz­necov, Žuralev, Malygin, Pinčuk, Kuksov, Morozov, Vasenin, Se­menov, jelisejev, Kopij a Oniš­­čenko (Zarja Vorošilovgrad), Lov­­čev (Sp. Moskva), Byšovec (Di­namo Kyjev), Asatiani (Dinamo Tbilisi) a Šesternev (CSKA Mos­kva). Mužstvo ZSSR nasadili priamo do semifinálových skupin spolu s celkami Brazílie, Uruguaja, ČSSR a Škótska; ďalej sem postú­pia víťazi troch kvalifikačných skupín. (sč) K ubánsky Tud bol vždy odhodlaný bojovat a ví- = ťažiť. Nie je tomu inak ; f ani dnes na športovom poli. Centrálne heslo telovýchovnej \ organizácie INDER „Listos = Para Vencer!“ (Pripravený na j víťazstvo!) je heslom tisícov j športovcov Ostrova slobody, j Svedkom úspechov prvej so­­j cialistickej krajiny na ame­­: rickom kontinente na poli ! politickom, hospodárskom, kultúrnom i športovom bol od i roku 1965 až do r. 1971 aj i Baitolomej Štiavnický. Pred- : séria trénerskej rady vodného i póla a bývalý tréner vodných ; pólistov ČSSR sa s nami po­delil o zážitky z tejto kraji­­ny: — Aké dojmy ste si pri- i niesli zo šesťročného pobytu v krajine, ktorá v oblasti no­vého sveta zaznamenala naj­markantnejšie výsledky? — Kubáncov som si za svoj­ho pobytu veľmi obľúbil. Mu­sím povedať, že nikde v Eu­rópe som sa nestretol s ta­kou láskavosťou a porozume­ním, akú mi poskytol tamojší ľud. Volali ma „Bartoló Aple­­tanado Cnbano“, čo znamená po našom „zakorenený Kubá­nec“. Spomienky, ktoré sa viažu na spoluprácu s funk­cionármi. trénermi hráčmi všetkými ľud- , budnuteľné. Vytvárali podmienky, mi na dobrú prá­cu a vychá­dzali v ústre­ty. Cítil som sa medzi nimi ako doma a hneď by som sa medzi nich vrátil. __Dr. Fidel Castro je nie­len. veľkým vodcom kubán­skeho ľudu i revolúcie, ale má aj blízky vzťah k športu, dokonca sa mu vo voľnom čase venuje. Mali ste sa s pirn možnosť stretnúť? — Zúčastňuje sa športového podujatia, každého pokiaľ mu to čas dovolí. Keď sme sa viátili so zlatými medailami z Panamerických hier — v Portoriku v roku 1966 — po­zval nás na svetoznámu Plaz Varedero, nopólovými kde spolu s vod­­reprezentantmi strávil celý týždeň. Obľúbil si tento šport pre jeho neúnav­nosť a bojovnosť. Vzťah dr. Fidela Castra k jeho špor­tovcom, je nadmieru priateľ­ský. Neodradí ho víchrica na mori, ani cyklón. Stalo sa nám niekoľkokrát, že nás ča­kal desať i dvadsať kilome­trov od prístavu na jachte medzi americkými loďami more bolo rozbúrené, no pri šiel nám zablahoželať k ví­ťazstvu. —- Čo by ste chceli pove­dať na záver? — Vieme všetci, s akým od­porom sp stretáva táto kraji­na u Američanov, ktorí ve­dú diskrimináciu proti ich športovcom. Ľud i športovci tejto krajiny si vydobyli vo svete významné miesto. Dnes by sa bez pripustenia ich ú časti nemohli uskutočniť jg Centroamerické ani Paname- s rické hry dokonca ani olym- fg piáda. Športovci Kuby nepo- ä vedali svoje posledné slovo, g Majú ešte veľké rezervy. Som g presvedčený, že urobia v krát- š kej budúcnosti veľa prekva- |f pení, ku ktorým im prajem i hodne úspechov. Želám im čo § najlepšie umiestnenie na o- E lympijských hrách 1972 v § Mníchove. Zhováral sa Mikuláš Wurm § mi sú neza- HESLO TISÍCOV KUBÁNSKYCH ŠPORTOVCOV „Listos Para Vencer!“ ★ Mladosť symbolizuje slobodnú Kubu a mladí vítajú vzácneho kubánskeho hosťa ho prílete do hlavného mesta Slovenska. Na našom obrázku vidíme Fidela Castru, ber á kyticu červených klincov z rúk bratislavskej pionerky. /Foto. po je­­ako pre- C STK) nil!1|||li:l|llllllllll!llllllllllli)llllllllilH!lllllilllľ,llllllllllllllllllllilll!lllllll!lllt!i!llll llllll!lllllll[llll!ll!llllllltllll!llllllllilllllll!lllllllilltlllllllllllllllillllllllllltl!lllllllllllllllllllllllillllllllllllll!lllllllllllllllllllllllllílllllllllllllllt!llllll!lllllllll!llll!llllllllltlllllllllll!liil Moderní päťbojári na OH? Minulý týždeň bez voHtých slov odišla na medzinárodné prete­ky v Kyjeve s trénermi Bártů a Mlllerom výprava és. päťbojárov: R. Borgula. Ing. D. Pospěch (obaja Slavtn Bratislava), J. Adam (Du. L. Mikuláš) a 16-ročný syn trénera j. Bártň, aby vybojovala pre ČSSR účast na OH. Dosiahli najlepšie výkony a umiestnenia v histórii. Na štarte 52 pretekárov z 5 štátov 9 Čs. družstvo druhé v jazde — celkove piate s malým bodovým rozdielom • Adam, Boŕ­­gula a Bártů v prvej dvadsiatke # Skok medzi elitu a Medzinárodné preteky v Kyjeve Budapeští sú ťažšie než OH alebo MS, pretože na nich štar­tuje neobmedzený počet soviet­skych a maďarských päfbojárov — na MS a OH len traja z kaž­dého'štátu. Na štarte sa zišlo 52 pretekárov a 13 družstiev z 5 štátov. Medzi účastníkmi bol päťnásobný majster sveta András Balczó. majster sveta roku 1971 Boris Oniščenko, Pavel z Lendev, Alexander Ivankov, Gena­­dlj Frolenko. Že favoritom ruže nekvitnú, svedčí aj skutočnosť, že B.'lrzó ottadil v celkovom hod­notení až šieste miesto, Róssler z NSR (na posledných'. MS šies­ty), skončil r.a J.4. mieste, Sva­­tenko na lfe Po prve) disciplíne, 12-hodino­­vom maratóne v šerme, v kto­rom sme obsadili 3. miesto za o­­tvmpion’kmi ZSSR a NSR, sa sta­la čs. výprava čiernym koňom súťaže 8 Adamovo piate, Borgulovo dvanáste miesto resp. boli dobrou predzvesťou. Jazda — do­nedávna naša slabina —« do­mnienky potvrdila. Obsadili sme druhé miestu za Eestóncami, ale porazili všetky olympijské druž­stvá. výbery juniorov ZSSR a Maďar­sko. ktoré sa pripravujú na MS. V súťaži družstiev sme postúpili na druhé miesto, hneď za celok ZSSR. Náš kolektív bol jediný, z ktorého všetci členovia zajaz­dili nad 1000 bodov. Keď si po streľbe a plávaní u­miestnenie udržali, začalo sa v kuloároch hovoriť o veľkom vý­konnostnom zostupe čs. päťbojá­rov. Potvrdzovali to samotné vý­kony: Adamových 1020 v jazde, 194 kruhov — 100 bodov v streľ­be, Borgulových 1025 a 192 v jaz­de a v streľbe, Pospechových 190 (Pokračovanie na 0 str.) MALÝ MEDZI VEĽKÝCH... Futbalisti AC Nitra odchádzali do Rakúska na zápas Interpohára s Innsbruckom. Vyprevádzal ich náhradník reprezentácie ČSSR Vladimír Ter­­nény (na obr), ktorý musel zostať doma, lebo to bola možnosť skoku z náhradníka za člena vý­pravy letiacej do Brazílie. Včera však dostal „ma­lý“ (tak mu v Nitre hovoria) Ternény telegram: Okamžite pricestuj do Prahy, letíš do Brazílie! „Chlapci odišli do Innsbrucku, a ja som bol z toho smutný. Pomyslel som si: no, vidíš, Vlado, neuvidíš ani Innsbruck... A tu taký telegram. Som šťastný, lebo na nič podobné som nemyslel. Ráno som v Prahe ako na koni. Máme z toho doma menší „frmol“, ale v takomto prípade na ničom nezáleží — -myslíme iba na Brazíliu. Do­stať sa na minišampionát. medzi veľkých futbalis­tov, to predsa nie je maličkosť. Verím, že si aj zahrám . . .“ — povedal včera pred odchodom do Prahy reprezentant ČSSR vo futbale Vladimír Ternény. (slk) NA MARGO JEDNÉHO REKORDU D ve veci ma zaujali v súvis­losti s novým rekordom EVY GLESKOVE) v behu na 100 m: 1 — Fakt, že na hranici sve­tového rekordu sa pohybuje dnes — viac ako dva mesiace pred otvorením OH 72 — forma až desiatky šprintérok. Vysvetle­nie? iŕučné meranie výkonov, mi­moriadne úsilie, kvantum a kva­lita prípravy, ktoré každý poriad­ny atlét v olympijskom roku a jemu predchádzajúc«' zime vyna­loží. Ne abudnime záverom, že tartanové a rekortanové dráhy nie sú dnes až výnimkou. 2 — Zalistoval som si v arcibí­­• ve a zaujímalo ma, aká bola situácia v behu na 100 PRED oiýmpiádou v Ríme, v Tokiu a v México City. Nič necharakterizuje stály pokrok v tomto odvetvi špor tu, ako tieto prehfady a súčasný prehľad najrýchlejších na svete. Rím (1960) ti,4 Rudolphová, USA (1| 11,4 Itkinová, ZSSR (4) 11,4 Dugganová, Austr. 11,5 Cuthbertová, Austr. 11.5 Birkemeyerová, NDR 11.5 Krepklnová, ZSSR 11.6 Jonesové, USA 11.6 Hendrixová, NSR 11.8 Blechlová, NSR 11,S Leoneová, Tál. (3) 11.8 Maslovská, ZSSR 11.3 Klobukowska, Por. (3) 11.4 Cobianoví, Kuba (5) 11.4 Popovová, ZSSR 11.4 Latseová. ZSSR 11.4 Meyerová, NSR 11.4 Piotrowski, Kan. 11.4 Nemesházioväf Maď. 11.5 Pollmanová, NDR 11.5 Raepkeová, NDR 11.5 McGuierová, USA (2) 11.5 Tyusová, USA (1) 11.5 Bonďsóvá, USA 11.5 Porterové, ‘N. Zél. 11.5 Gorecka, Pot. (7) 11.5 Kírszensteinová, Pol. México City (1968) 11.1 Tyusová, USA (1) 11.1 Samotesovová, ZSSR Evina STOVKA 11,8 Hymanová, V. Brit. (2) 11,6 Capdevielová, Fr. (5) Tokio (1964) 11.1 Batlesová, USA (5) 11.2 Golomasovová, ZSSR 11.2 Či-čenová, Tchaj wan (7) 11.3 Szewinska, Poľ. (3) 11.3 Burgeová, Austr. (B) 11.3 Ferrellová, USA (2) 11.3 Glesková, ČSSR 11.3 Tkačenková, ZSSR 11.4 Telliezové 11.4 Peatová, V. Brit, 11.4 Po-pkovová, ZSSR 11.4 Bucharinová, ZSSR 11.4 Morrisová, Jamajka 11.4 i. Davisová, USA Polotučné vysádzané sú finalist­ky jednotlivých OH a v zátvorke nvádzam miesto, ktoré obsadili. Ako vidno tabuľky sú jedna vec a cesta do olympijského finále vec iná ... Najrýchlejšie k 21. 6. 1972 11.0 Stecherová, NDR — 50 11.0 Stropahlová, NDR — 52 11.1 Goolová, Hol. — 47 11.1 Struppertová, NDR — 50 11.1 Telliezová, Fr. — 42 11.1 Glesková, ČSSR — 43 11.2 Boyleová, Austr. — 51 11.2 Szewinska, Pol. — 46 11.2 Meyerová, NDR — 54 11.2 Maletzkiová, NDR — 52 11.2 Chivasová, Kuba — 53 11.3 I. Davisová, USA — 50 11.3 Schittenhelmová, NSR — 47 11.3 Kauf erővé, NDR — 53 11.3 Romayová, Kuba — 44, ' Posledné číslo v kolónke znač! ročník narodenia atlétky. Zostá­va už iba dodat želanie, aby naj­rýchlejšiu atlétku ČSSR nezasko­čilo zranenie, ktoré nielenže do­káže zmariť dlhoročné úsilie, plá­ny a túžby, ale aj v prípade vy­liečenia zanecháva stopy v psy­chike tak citlivého typu špor­tovca, akým väčšina šprintérov j». (KC) \ ZSSR-ČSSR v televízii! (š) — Ako sme sa dozvedeli z programového oddelenia Slo­venskej televízie, naši diváci predsa len zhliadnu medzištát­ne futbalové stretnutie muž­stiev do 23 rokov ZSSR — ČSSR. V pondelok 26. t. m. o 19,30 hod. uvidia na druhom programe, v prenose z Mos­kvy, II. polčas. V piatok 30. t. m. o 16.55 hod. vysiela prvý program celé odvetné stretnutie z Ostravy. Nekameňujme kladivárov! ( dolj — Keby v atletike rozhodovali „široké lakte“, kladivári, najsilnejší zo sil­ných, by asi nemali problémy. Ale ktovie. Tí svaloví veli­káni pripomínajú niekedy pla­ché srnky. Povtesa im, chlapci, nemô­žete hádzať na ploche šta­dióna, urobili by ste do trá­vy jamy. Kladivári prisvedčia, áno, chápeme, porobili by sme v tráve jamy a chúlostivé nohy futbalistov by sa mohli pot­knúť. Aj keď sa prípadne ha. tej konkrétnej tráve futbal vôbec nehráva. • To nepovedali naši kladivá­ri, že niekde sa to robí tak, že hneď po pretekoch sa jam­ky, vyryté kladivami, opra­via. To napísal ktorýsi náš novinár a kladivári mu hneď povedali, to si nemal písať. z toho bude len zle. A tak kladivári hádžu na vedľajších ihriskách. Aj keď ide o také významné atletic­ké preteky, ako je Rošického memoriál. Ale najsilnejší zo silných sa na to neponosovali, ani na to, že sa pretekali predpo­ludním a bez divákov. Ináč to nešlo, uznali. Nakoniec však boli predsa len smutní. Kým ostatným sa podali ruky na stupňoch ví­ťazov na štadióne pred hlav­nou tribúnou a tisícami divá kov, pred kamerami televízie, víťazom v súťaži kladivárov zablahoželal riaditeľ pretekov v šprintérskom tuneli pod tri­búnou. Takže nielenže nepo­robili diery v tráve kladiva­mi, ale ju ani len nepošlia­pali!

Next