Súkromný Úradník, 1942 (IV/1-21)
1942-01-01 / No. 1
•SllKROMNÝORADNiK fiuo|ib StoiHUuiu^ od&om^ óúktmiv^ útadnílm SODSÜ Ročník 4 Vyd. a nakl.; Slov. odboroví Jednota lúkromných úradníkov. Redakcia a adminittrícia: Bratiilava, Panenskí 1. Tel. 70-M, 70-55. Oíet poit. spor. 5020. Zodpovedný redaktor: JANO FABKAi, gen. tajomník SO7S0. Vychídza 1. a 15. každého mesiaca. Rukopisy sa nevracajú. - Tlaíl Slovenskí Gratia v Bratislave. Novinoví sadzba povolení pod i. 89 969-11/1-1939. Bratislava, 1. januára 1942 O 1 Jano Farkaš predseda Sdruženia Slovenské sdruženie príslušníkov priemyslu, remesiel, obchodu a peňažníctva Práve pred rokom vyšly dekréty, ktorými menoval predseda HSĽS, prezident Republiky, predsedov; Slovenského sdruženia príslušníkov pôdohosipodárstva; príslušníkov priemyslu, remesiel, obchodu a peňažníctva; príslušníkov slobodných povolaní, 'dko aj Slovenského sdruženia štátnych a verejných zamestnanbov. Vtedy bol menovaný aj nový generálny tajomník Strany. Slovenská pracovná pospolitosť si vtedy iste neuvedomila, že Itýmito dekrétmi prikročilo sa — po dlhom uvažovaní, či má byť j.náš štát štátom stavovským, alebo štátom ľudovým (völkisch) .;^podľa zásad národnosocialistických organizovaným — k uskutočneniu zákona č. 297 z 19. novembra 1940 o slovenských záujmových organizáciách. Týmito dekrétmi dostala naša pracujúca pospolitosť svojich vodcov, pod ktorých vedenim si má vybudovať v rámci a pomocou Strany v duchu Hlinkovej viery, Tisovým elánom a Tukovou húževnatosťou a trpezlivou vytrvalosťou jednotu slovenskej pracujúcej pospolitosti, bez ohľadu na stavy, majúc "' na zreteli jedine záujem národa a štátu. Súčasné menovanie ’’generálneho tajomníka Strany bolo nepriamym zdôraznením iho, že popri generálnom sekretariáte, ktorý je najvyšším ŕkonným orgánom Strany, majú Sdruženia v Strane miesto rvé a postavenie rozhodujúce. Týmto dňom boly definitívne odbavené všetky nádeje triednych bojovníkov: kapitalistov a tzv. vodcov chudoby, ktorých jestvovanie je tak osudové nerozlučiteľne spojené. Vďaka nášmu prezidentovi Republiky, ktorý neváhal vyhlásiť, že aj ústava nášho štátu ho bude len potiaľ viazať, pokiaľ vyjadruje životné potreby národa a štátu a nebude mu nikdy prekážkou, keď si vývoj v živote národa a štátu iné bude žiadať, prestalo už mátať tzv. stavovské zriadenie. Ci týmto novodobí otrokári, ktorí namiesto strateného kolbišťa pre triedny boj hľadali nový front vo vzájomnej žiarlivosti, panovačnosti a nežičlivosti stavov, boli úplne a navždy odbavení, to nám ukáže budúcnosť. My sa ich nebojíme, lebo ich poznáme, a oni sa nemôžu schovať už ani za encykliky, lebo falošných vykladačov encyklík sám prezident Republiky odmietol vo svojom prejave, ktorý mal k robotníkom v Považskej Bystrici. Sdruženia sú podľa zákona povolané zastupovať záujmy slovenskej pracujúcej pospolitosti podľa smerníc .HSĽS a pomáhať Strane pri riešení sociálnych, hospodárskych a kultúrnych otázok. Dňa 4. septembra 1941 schválilo užšie predsedníctvo Strany štatúty jednotlivých Sdružení a podľa zákona dňom schválenia štatútov sú nové organizácie založené a môžu účinkovať. Inými slovami teda 4. septembrom 1941 prestaly právne jestvovať rôzne slovenské odborové a záujmové organizácie zamestnancov a samozrejme i zamestnávateľov a ich majetok aktívny i pasívny preberajú príslušné Sdruženia. V štatúte Slovenského sdruženia príslušníkov priemyslu, remesiel, obchodu a peňažníctva je v § 22 výslovne uvedené: Dňom účinnosti tohto organizačného štatútu podľa zákona č. 297/1940. SI. z. ako právnické osohy zrušujú sa tieto organizácie: a) Slovenské kresťanskosociálne odborové sdruženie v Bratislave, b) Slovenská odborová jednota súkromných úradníkov, Bratislava, c) Sväz slovenských remeselníkov a obchodníkov a d) všetky ostatné organizácie, spolky, ktoré sdružujú osoby, ktoré sú podľa tohto organizačného . štatútu členmi Sdruženia. Podľa § 4 štatútu Slovenského sdruženia príslušníkov priemyslu remesiel, ohchodu a peňažníctva riadnym členom Sdruženia je štátny občan slovenskej národnosti, ktorý: . a) vykonáva práce alebo služby na základe smluvného pomeru pracovného, služobného, alebo učňovského v podniku priemyselnom, remeselnom, obchodnom, živnostenskom, peňažnom a poisťovacom, b) na vlastný účet prevádza, v tuzemsku zárobkový podnik priemyselný, remeselný, obchodný, peňažný, poisťovací alebo iné zamestnanie, podrobené všeobecnej dani zárobkovej, poprípade na účet ktorého je taká činnosť vykonávaná v uvedených odboroch podnikania, ak nejde o vedľajšie zamestnanie. Mimoriadnymi členmi môžu byť osoby, ktoré nie sú riadnymi členmi a získaly hocaký dôchodok podľa zákonov o sociálnom poistení. Zamestnancov, uvedených v odseku 2, písm. a), možno prijať za mimoriadnych členov aj v čase ich nezamestnanosti. tľlohou Sdruženia je zastupovať • „záujmy v ňom organizovaných složiek: slovenského priemyslu, remesla, obchodu, peňažníctva a poisťovníctva s celým zamestnanectvom. Svojich členov vychováva za složku národne povedomej a tvorivej pospolitosti a stará sa o to, aby každý člen v hospodárskom a sociálnom živote našiel miesto, primerané jeho duševným a telesným schopnostiam, aby sa tak dosiahol všade najväčší výkon a najväčší úžitok pre ľudovú poispolitosť národa a štátu. Sdruženie má zabezpečiť súlad spolupráce svojich složiek, organizovaných v odboroch, má sa snažiť dosiahnuť vzájomnú dôveru medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, u podnikov porozumenie pre oprávnené požiadavky zamestnanectva a u zamestnancov porozumenie pre záujmy podnikov. Úlohou Sdruženia je najmä: určiť pracovný program Sdruženia na jeden alebo viac rokov a starať sa o uskutočnenie tohto programu; spolupôsobiť pri upravovaní pracovných a mzdových podmienok vo všeobecnosti a účinkovať pri takýchto úpravách pre jednotlivé kategórie; v záujme pospolitosti vplývať na usmernenie výroby a odbytu; usilovať sa o potrebné a zdravé sociálne reformy; skúmať hospodárske, sociálne, kultúrne a zdravotné pomery svojho členstva a podávať v tomto smere hlásenia, dobrozdania a návrhy Strane, vláde a Snemu; vykonávať disciplinárnu moc nad svojimi členmi; starať sa o sprostredkovanie práce a podporovanie núdzu trpiacich členov a ich rodiny; organizovať výchovu a štúdium pre budúce povolanie.” Z tohto stručného výňatku najdôležitejších ustanovení štatútov, ktoré isú okrem určenia príslušnosti členov do jednotlivých Sdružení skoro rovnaké pre všetky Sdruženia, môže si slov. pracujúca pospolitosť predstaviť, aký epochálny význam má pre sociálny, kultúrny a hospodársky vývoj pracujúcich Slovákov založenie Sdružení v rámci Strany a iste je každému zrejmé, aká zodpovednosť vyplýva pre funkcionárov a členov Sdružení z veľkosti úloh a povinností. Naša verejnosť až teraz ospravedlní tie veľké časové intervaly, ktoré sa ukazujú od vydania vládneho nariadenia č. 11 zo 16. marca 1939 „o rozpustení organizačných složiek zamestnaneckých odbor, organizácií s ústredím mimo územia slovenského štátu a o povinnosti odborových organizácií k predloženiu stanov k novému schváleniu” do vydania zákona č. 297 z 19. novembra 1940 a potom od menovania predsedov Sdružení 1. januára 1941 do schválenia štatútov Sdružení užším predsedníctvom Strany 4. septembra 1941. Vyššie uvedené dáta budú raz označovať v našich dejinách najvýznačnejšie etapy v reorganizácii Strany, z ktorej si musel národ po 14. marci vybudovať miesto bojového inštrumentu prostriedok konštruktívny na realizovanie potrieb národa a štátu vývojom a zdravou iniciatívou vyvolaných a prostriedok, s ktorým si môže národ rýchlo, účinne a účelne vyriešiť i tie najťažšie problémy. Podľa prezidenta Republiky „slovenský národ je vo svojej štruktúre kolektívom pracujúcich ľudí, slovens'ký štát je organizáciou slovenskej pracujúcej pospolitosti”. Z toho logicky vyplýva ďalej, že Strana má hyť súhrnom politicky najspoľahlivejších a najvyspelejších príslušníkov národa a že Sdruženia majú byť najdokonalejšie vybavenými domovami aristokracie práce a disciplíny. Prvým predpokladom začatia činnosti týchto Sdružení je účelne riešiť otázky, ktoré pre všetky Sdruženia spoločne vyplývajú zo štatútov, ako napríklad: povinné členstvo; členovské príspevky; podrobné určenie príslušnosti členov do jednotlivých Sdružení; rozdelenie prevzatého majetku medzi jednotlivé Sdruženia v pomere k prevzatému členstvu; zásadná úprava spolupráce Sdružení v intervenčnej činnosti Strany; spolupráca so záujmovými organizáciami národnostných skupín; vzájomný pomer a spolupráca s paralelnými verejnoprávnymi organizáciami (komory, spoločenstvá atď.). Potom príde pracovný program jednotlivých Sdružení, ktorý treba súčasne s organizačnou výstavbou Sdružení určiť a realizovať. Slovenské sdruženie príslušníkov priemyslu, remesiel, obchodu a peňažníctva má najväčšie a súčasne najdôležitejšie polo pôsobnosti, vyplývajúce z rôznorodosti potrieb jednotlivých odborov priemyslu, remesiel, obchodu a peňažníctva a ich zamestnan ectva. Bude nás bezmála 400.000 členov v Sdružení. Preto musí byť našou prvou povinnosťou spevnenie kamarátstva práce