Súkromný Úradník, 1942 (IV/1-21)

1942-01-01 / No. 1

•SllKROMNÝORADNiK fiuo|ib StoiHUuiu^ od&om^ óúktmiv^ útadnílm SODSÜ Ročník 4 Vyd. a nakl.; Slov. odboroví Jednota lúkromných úradníkov. Redakcia a adminittrícia: Bratiilava, Panenskí 1. Tel. 70-M, 70-55. Oíet poit. spor. 5020. Zodpovedný redaktor: JANO FABKAi, gen. tajomník SO7S0. Vychídza 1. a 15. každého mesiaca. Rukopisy sa nevracajú. - Tlaíl Slovenskí Gratia v Bratislave. Novinoví sadzba povolení pod i. 89 969-11/1-1939. Bratislava, 1. januára 1942 O 1 Jano Farkaš predseda Sdruženia Slovenské sdruženie príslušníkov priemyslu, remesiel, obchodu a peňažníctva Práve pred rokom vyšly dekréty, ktorými menoval predseda HSĽS, prezident Republiky, predsedov; Slovenského sdruženia príslušníkov pôdohosipodárstva; príslušníkov priemyslu, reme­siel, obchodu a peňažníctva; príslušníkov slobodných povolaní, 'dko aj Slovenského sdruženia štátnych a verejných zamestnan­­bov. Vtedy bol menovaný aj nový generálny tajomník Strany. Slovenská pracovná pospolitosť si vtedy iste neuvedomila, že Itýmito dekrétmi prikročilo sa — po dlhom uvažovaní, či má byť j.náš štát štátom stavovským, alebo štátom ľudovým (völkisch) .;^podľa zásad národnosocialistických organizovaným — k usku­­točneniu zákona č. 297 z 19. novembra 1940 o slovenských zá­ujmových organizáciách. Týmito dekrétmi dostala naša pracujúca pospolitosť svo­jich vodcov, pod ktorých vedenim si má vybudovať v rámci a pomocou Strany v duchu Hlinkovej viery, Tisovým elánom a Tukovou húževnatosťou a trpezlivou vytrvalosťou jednotu slovenskej pracujúcej pospolitosti, bez ohľadu na stavy, majúc "' na zreteli jedine záujem národa a štátu. Súčasné menovanie ’’generálneho tajomníka Strany bolo nepriamym zdôraznením iho, že popri generálnom sekretariáte, ktorý je najvyšším ŕkonným orgánom Strany, majú Sdruženia v Strane miesto rvé a postavenie rozhodujúce. Týmto dňom boly definitívne odbavené všetky nádeje triednych bojovníkov: kapitalistov a tzv. vodcov chudoby, ktorých jestvovanie je tak osudové ne­rozlučiteľne spojené. Vďaka nášmu prezidentovi Republiky, ktorý neváhal vyhlásiť, že aj ústava nášho štátu ho bude len potiaľ viazať, pokiaľ vyjadruje životné potreby národa a štátu a ne­bude mu nikdy prekážkou, keď si vývoj v živote národa a štátu iné bude žiadať, prestalo už mátať tzv. stavovské zriadenie. Ci týmto novodobí otrokári, ktorí namiesto strateného kolbišťa pre triedny boj hľadali nový front vo vzájomnej žiarlivosti, panovačnosti a nežičlivosti stavov, boli úplne a navždy odba­vení, to nám ukáže budúcnosť. My sa ich nebojíme, lebo ich poznáme, a oni sa nemôžu schovať už ani za encykliky, lebo falošných vykladačov encyklík sám prezident Republiky odmietol vo svojom prejave, ktorý mal k robotníkom v Považ­skej Bystrici. Sdruženia sú podľa zákona povolané zastupovať záujmy slovenskej pracujúcej pospolitosti podľa smerníc .HSĽS a pomáhať Strane pri riešení sociál­nych, hospodárskych a kultúrnych otázok. Dňa 4. septembra 1941 schválilo užšie predsedníctvo Strany štatúty jednotlivých Sdružení a podľa zákona dňom schválenia štatútov sú nové organizácie založené a môžu účinkovať. Inými slovami teda 4. septembrom 1941 prestaly právne jestvovať rôzne slovenské odborové a záujmové organizácie zamestnan­cov a samozrejme i zamestnávateľov a ich majetok aktívny i pasívny preberajú príslušné Sdruženia. V štatúte Sloven­ského sdruženia príslušníkov priemyslu, remesiel, obchodu a peňažníctva je v § 22 výslovne uvedené: Dňom účinnosti tohto organizačného štatútu podľa zákona č. 297/1940. SI. z. ako právnické osohy zrušujú sa tieto organizácie: a) Slovenské kresťanskosociálne odborové sdruženie v Bratislave, b) Slovenská odborová jednota súkromných úradníkov, Bratislava, c) Sväz slovenských remeselníkov a obchodníkov a d) všetky ostatné organizácie, spolky, ktoré sdružujú osoby, ktoré sú podľa tohto organizačného . štatútu členmi Sdruženia. Podľa § 4 štatútu Slovenského sdruženia príslušníkov prie­myslu remesiel, ohchodu a peňažníctva riadnym členom Sdruženia je štátny občan slovenskej národnosti, ktorý: . a) vykonáva práce alebo služby na základe smluvného pomeru pracovného, služobného, alebo učňovského v podniku priemyselnom, remeselnom, obchodnom, živnostenskom, peňažnom a poisťovacom, b) na vlastný účet prevádza, v tuzemsku zárobkový podnik priemyselný, remeselný, obchodný, peňažný, poisťovací alebo iné zamestnanie, podrobené vše­obecnej dani zárobkovej, poprípade na účet ktorého je taká činnosť vykonávaná v uvedených odboroch podnikania, ak nejde o vedľajšie zamestnanie. Mimoriadnymi členmi môžu byť osoby, ktoré nie sú riadnymi členmi a získaly hocaký dôchodok podľa zákonov o sociálnom poistení. Zamestnancov, uvedených v odseku 2, písm. a), možno prijať za mimoriadnych členov aj v čase ich nezamestnanosti. tľlohou Sdruženia je zastupovať • „záujmy v ňom organizovaných složiek: slovenského prie­myslu, remesla, obchodu, peňažníctva a poisťovníctva s ce­lým zamestnanectvom. Svojich členov vychováva za složku národne povedomej a tvorivej pospolitosti a stará sa o to, aby každý člen v hospodárskom a sociálnom živote našiel miesto, primerané jeho duševným a telesným schopnostiam, aby sa tak dosiahol všade najväčší výkon a najväčší úžitok pre ľudovú poispolitosť národa a štátu. Sdruženie má zabezpečiť súlad spolupráce svojich slo­žiek, organizovaných v odboroch, má sa snažiť dosiahnuť vzájomnú dôveru medzi zamestnávateľmi a zamestnan­cami, u podnikov porozumenie pre oprávnené požiadavky zamestnanectva a u zamestnancov porozumenie pre zá­ujmy podnikov. Úlohou Sdruženia je najmä: určiť pracovný program Sdruženia na jeden alebo viac rokov a starať sa o uskutoč­nenie tohto programu; spolupôsobiť pri upravovaní pra­covných a mzdových podmienok vo všeobecnosti a účin­kovať pri takýchto úpravách pre jednotlivé kategórie; v záujme pospolitosti vplývať na usmernenie výroby a od­bytu; usilovať sa o potrebné a zdravé sociálne reformy; skúmať hospodárske, sociálne, kultúrne a zdravotné po­mery svojho členstva a podávať v tomto smere hlásenia, dobrozdania a návrhy Strane, vláde a Snemu; vykonávať disciplinárnu moc nad svojimi členmi; starať sa o spro­stredkovanie práce a podporovanie núdzu trpiacich členov a ich rodiny; organizovať výchovu a štúdium pre budúce povolanie.” Z tohto stručného výňatku najdôležitejších ustanovení štatú­tov, ktoré isú okrem určenia príslušnosti členov do jednotlivých Sdružení skoro rovnaké pre všetky Sdruženia, môže si slov. pra­cujúca pospolitosť predstaviť, aký epochálny význam má pre sociálny, kultúrny a hospodársky vývoj pracujúcich Slovákov založenie Sdružení v rámci Strany a iste je každému zrejmé, aká zodpovednosť vyplýva pre funkcionárov a členov Sdružení z veľkosti úloh a povinností. Naša verejnosť až teraz ospravedlní tie veľké časové intervaly, ktoré sa ukazujú od vydania vládneho nariadenia č. 11 zo 16. marca 1939 „o rozpustení organizačných složiek zamestnaneckých odbor, organizácií s ústredím mimo územia slovenského štátu a o povinnosti odborových organizácií k predloženiu stanov k novému schváleniu” do vydania zákona č. 297 z 19. novembra 1940 a potom od menovania predsedov Sdružení 1. januára 1941 do schválenia štatútov Sdružení užším predsedníctvom Strany 4. septembra 1941. Vyššie uvedené dá­ta budú raz označovať v našich dejinách najvýznačnejšie etapy v reorganizácii Strany, z ktorej si musel národ po 14. marci vybudovať miesto bojového inštrumentu prostriedok konštruktívny na realizovanie potrieb národa a štátu vývojom a zdravou iniciatívou vyvolaných a prostriedok, s ktorým si môže národ rýchlo, účinne a účelne vyriešiť i tie najťažšie pro­blémy. Podľa prezidenta Republiky „slovenský národ je vo svojej štruktúre kolektívom pracujúcich ľudí, slovens'ký štát je organi­záciou slovenskej pracujúcej pospolitosti”. Z toho logicky vyplýva ďalej, že Strana má hyť súhrnom politicky najspoľahli­vejších a najvyspelejších príslušníkov národa a že Sdruženia majú byť najdokonalejšie vybavenými domovami aristokracie práce a disciplíny. Prvým predpokladom začatia činnosti týchto Sdružení je účelne riešiť otázky, ktoré pre všetky Sdruženia spoločne vyplý­vajú zo štatútov, ako napríklad: povinné členstvo; členovské príspevky; podrobné určenie príslušnosti členov do jednotlivých Sdružení; rozdelenie prevzatého majetku medzi jednotlivé Sdruženia v pomere k prevzatému členstvu; zásadná úprava spolupráce Sdružení v intervenčnej činnosti Strany; spolupráca so záujmovými organizáciami národnostných skupín; vzá­jomný pomer a spolupráca s paralelnými verejnoprávny­mi organizáciami (komory, spoločenstvá atď.). Potom príde pracovný program jednotlivých Sdružení, ktorý treba súčasne s organizačnou výstavbou Sdružení určiť a realizovať. Slovenské sdruženie príslušníkov priemyslu, remesiel, obcho­du a peňažníctva má najväčšie a súčasne najdôležitejšie polo pôsobnosti, vyplývajúce z rôznorodosti potrieb jednotlivých odborov priemyslu, remesiel, obchodu a peňažníctva a ich zamestnan ectva. Bude nás bezmála 400.000 členov v Sdružení. Preto musí byť našou prvou povinnosťou spevnenie kamarátstva práce

Next