Svět Hospodářství, 1971 (XII/79-156)
1971-10-14 / No. 124
A 'f § j/| ZPRAVODAJSTVÍ r > ^ * PRO PRŮMYSL, ZEMĚDĚLSTVÍ, FINANCE A OBCHOD ü hospodářství O finančnom hospodárení podnikov Plnenie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva v tomto roku je charakterizované predovšetkým relatívne vysokou tvorbou hmotných zdrojov, ktoré je rýchlejšie ako predpokladá štátny plán. Podlá odhadu bude v tomto rokli objem priemyslovej produkcie o 8,5 až 7 % vyšší, ako v roku 1970, to znamená, že prevýši plánovaný prírastok. Zdrojom vyššej výroby je temer úplne rast produktivity práce, pri ktorej sa — so zreteľom k doterajšiemu vývoju — odhaduje, že sa za celý rok zvýši o 6 %, zatiaľ čo plán počíta s ročným rastom len s 5,2 %. Odbyt vyrobenej produkcie sa realizuje zhruba v plánovaných zámeroch. Rovnako relácia medzi produktivitou práce a rastom zárobkov je priaznivá a je v súlade s tendenciou určenou štátnym plánom. V oblasti vonkajších vzťahov trvá rýchlejšie tempo vývozu ako dovozu zo socialistických štátov a temer vyrovnané sú tieto tempá vo vzťahu ku kapitalistickým štátom. Na vnútornom trhu sa prejavuje oživenie v nákupoch obyvateľstva. Závažnou, zatiaľ však neplnenou úlohou tohto roku, je zabezpečenie vyššej efektívnosti reprodukčného procesu. Sú podniky, kde pozitívny vývoj v tvorbe hmotných zdrojov nemá zodpovedajúci odraz vo finančnej situácii. Dochádza potom k tomu, že vznikajú nadplánové hmotné prostriedky, pre ktoré sa nepodarilo vyprodukovať žiadúce finančné zdroje. Je to vidieť na vývoji zásob a na vývoji rozostavanosti. Stavy zásob sa zvýšili o 10,6 mld Kčs, predovšetkým v priemyslových odvetviach a v stavebníctve; doba obratu zásob sa síce v týchto odvetviach zrýchlila o 1,9 dňa, Čo však z hľadiska úloh menového plánu nepostačuje; menový plán predpokladá zrýchlenie obrátky o 3 dni, podnikové plány dokonca o 7 dní. Objem prostriedkov viazaných v nedokončenej investičnej výstavbe vzrástol o 12 mld Kčs. Naproti tomu však dochádza k spomaleniu rastu zisku, tak proti rastu výkonov (o 0,3 bodu), ako aj proti plánu (o 3,2 bodu). Nedosahuje sa preto plánovaného vyššieho zapojenia vlastných podnikových zdrojov -na krytie podnikových potrieb, vznikajú finančné ťažkosti, ktoré narastajú a dosahujú ku koncu augusta čiastky 10,5 mld Kčs (t. j. dvojnásobok proti počiatku roku). Pri riešení tohto problému sa však niekedy objavujú názory, alebo hľadajú cesty, ktoré nie sú v súlade s líniou, ktorá bola daná na XIV. zjazde strany. Môžu byť dokonca v rozpore s úsilím o zvyšovanie efektívnosti národného hospodárstva. Ukazuje sa, že nie je vždy jasno o funkcii a možnostiach úverovo-finančnej politiky pri riešení problémov, ktoré vo výrobe vznikajú, ani o miere zodpovednosti jednotlivých článkov riadenia. Je to do Istej miery i prejavom určitého ekonomického myslenia, ktoré sa pozerá na reprodukčný proces príliš jednostranne a vidí v ňom prevažne oblasť riešiteľnú len „hmotne-*, teda len priamou reguláciou výroby a cbbvtu alebo priamym hmotným bilancovaním. Medzi hmotnou a finančnou stránkou výroby, ako. by bola hranica. Podceňujú vplyv hodnot.ovefinančných vzťahov a možnosť ich využitia pre aktívne ovplyvnenie hmotných procesov, a to tak prt spracovávaní podnikových plánov, ako aj pri ich realizácii. Nahromadené a líknavo riešené problémy hmotné — už či ide o štruktúru výroby, hromadenie zásob, rozostavanosť atd. — sa prejavujú vo svoiich negatívnych prejavoch dlhodobé a celospoločenský: Efektívnosť výroby má odraz v situácii na vnútornou1 trhu, v zahraničnom obchode, v celkovej životnej úrovni pracujúcich. Sú to teda negatívne prejavy, ktoré podnik sám ihned nemusí bezprostredne pociťovať. Naproti tomu však problémy finančné, v ktorých sa odráža kvalitatívna stránka výroby, sú pre podnik bezprostredné, veľmi konkrétne a prejavujú sa ihned. To je však „účelom hry“ a vlastnej funkcie peňažných a úverovo-finančných nástrojov v socialistickej ekonomike: aby finančná situácia včas a konkrétne signalizovala všetky poruchy v podnikovom reprodukčnom procese a aby sa pomocou finančných nástrojov tieto problémy riešili. Ťažisko teda je a zostáva v hmotnom, vecnom základe výroby, teda v riadení výroby v materiálových a mzdových nákladoch, v sortimente výroby, v odbyte atd. Bolo by celkom proti logike finančných nástrojov nášho plánovaného riadenia požadovať, aby sa „riešili finančné problémy“ bez vzťahu k základným, teda výrobným problémom. A predsa prax niektorých podnikových pracovníkov, VHJ i niektorých centrálnych orgánov je ako by v rozpore s touto logikou: Rieši sa to, čo podniky bezprostredne „páli“ — finančná situácia, a to tak, že sa rieši sama o sebe, bez vzťahu Ŕ základu, z ktorého pochádza, bez vzťahu k príčinám. Je to totiž pohodlnejšie — žiadať finančné dotácie alebo žiadať bankový úver. Rozsah nadplánových úverov, ktoré boli poskytnuté najmä formou úverových výpomocí, predstavuje čiastku Kčs 2,7 mld. Okrem toho Štátna banka odmietla dalšie požiadavky na úvery v rozsahu cca Kčs 5,5 mld., ktorými mala byť pokrytá odbytom nezabezpečená výroba, nežiadúce zásoby a pohľadávky atd. Množia sa žiadosti podnikov o zmenu finančných plánov, o úľavu z odvodových povinností atd. Úverové a finančné požiadavky niektorých podnikov 1 celých odvetví potvrdzujú škodlivú a niekde už chronickú prax. Ukazuje sa však opäť, že iba finančnými alebo úverovými operáciami základné ťažkosti riešiť nie je možné. Úverový postup Štátnej banky môže pomôcť, uľahčiť riešenie, ale nemôže ho nahradit. Názory na úverové možnosti banky sa dostávajú niekedy do dvoch protiľahlých pólov, z ktorých každý je nereálny: na jednej strane sa možnosti banky preceňujú, ked sa očakáva dd úverového postupu riešenie vecných problémov, že úverovým postupom je možno úplne regulovať vývoj zásob alebo priebeh investičnej výstavby. To neznamená, že banka nemá na vývoj zásob alebo investičnú výstavbu vplyv, avšak banková politika sama jg sebe nestačí — to potvrdzujú dlhodobé skúsenosti u nás i v ostatných socialistických štátoch. A na druhej strane — pokiaľ ide o rozsah úverov, sa možnosti banky a menový vplyv úverov podceňujú. Od banky' sa požaduje úver, úverové vyriešenie podnikových ťažkostí, pričom sa úverová reštrikcia považuje za akúsi brzdu rozvoja: keby nebolo banky, nebolo by finančných ťažkostí. A už ťažko si uvedomujú stúpenci týchto názorov, že existujú určité hranice úverových možností banky, že je tu menová bariéra, ktorú nie je možno prekročiť, pretože jej prekročenie by bolo nielen v rozpore s hospodárskou politikou menovej sta bility, ale neviedlo by ani k riešeniu vecných podnikových problémov. Banka môže vykonávať aktívnu úverovú politiku len vtedy, ked sa dôsledne orientuje na intenzifikáciu a zvyšovanie efektívnosti spoločenskej produkcie. Úverové zdroje banky sa majú v rámci plánu plne využiť k rozvoju národného hospo dárstva a lepšiemu uspokojovaniu potrieb obyvateľstva. Prednostne by sme mali poskytovať úvery tým podnikom, ktoré plne využívajú svoje výrobné kapacity, docieľujú vyšších úspor materiálu, znižujú náklady, presadzujú vedeckú organizáciu práce a využívajú plne pracovnej doby. Úverový tlak- Štátnej banky bol v prvom polroku vystupňovaný. Zvýšila sa intenzita úverového a sankčného postupu: K zvýšeniu úrokovej sadzby došlo v 2400 prípadoch; úverovanie so zárukou bolo vyžiadané v 380 prípadoch v čiastke Kčs 7 mld.; záruky boli realizované v 45 prípadoch; pozastavené čerpanie algbo odmietnutie poskytovať ďalšie, úvery bolo uplatnené voči 380 podnikom; neprekročiteľný limit na kontokorente bol zavedený u 700 organizácií. / Sankčný postup však nie je riešením. Zvyšuje sa iba finančný tlak na riešenie problémov, je finančným signálom. Kľúč k riešeniu je priamo vo vzťahu k vecným problémom. Ukazuje sa však, že tieto problémy sa riešia veľmi váhavo, nedôsledne, niekde i s nízkou mierou spoločenskej zodpovednosti. A to nielen v podnikoch; váhavosť a liknavost je často viac na stredných článkoch riadenia — VHJ I v niektorých centrálnych orgánov, najmä v odvetvových ministerstvách. Úlohy XIV, zjazdu zahrnuté v smerniciach pre 5. päťročnicu sú však nekompromisné a jednoznačne ukladajú: ....predovšetkým posilniť funkciu, zvýšiť kvalitu a záväznosť finančných plánov na všetkých stupňoch a tomu prispôsobiť konštrukciu a pôsobenie finančno-ekonomických podmienok.“ Dostávame sa do obdobia, ktoré je ekonomicky náročnejšie a kedy nebude možno, zľaviť z finanč nej zodpovednosti. Bez komplexného a dôsledného princípu jednoty vecného a finančného riešenia tejto problematiky by sme neuspeli. Dr. ing. ĽUDOVÍT VAŠKOVIČ podpredseda Štátnej banky československej Naše největší jilmová tiskárna v CSSR n. p. Tiba ve Dvoře Králové nad hašem — závod Vorleeh pro potiskování tkanin všech druhů, jako jso>. umělohědvábné bavlněné šatovky, pestrobarevné dekorační tkaniny i další výrobky, \e vybavena nejmodernější technikou — rotačním filmovým tiskacím strojem zn. „Zimmer“ z Rakouska. Na snímku jilmový stroj v chodu. Foto ČTK — B. Krejčí Hospodářská spolupráce sVDR Ministr, předseda státního výboru VDR pro vědu a techniku, Tran Dai-nghia, poskytl zpravodaji CTK v Hanoji interview o fcs.-vietnamské hospodářské spolupráci. Osmé zasedání smíšené komise pro vědeckou a technickou spolupráci mezi VDR a CSSR mělo i jubilejní ráz, protože letos uplynulo 15 let od vytvoření tohoto orgánu. Mohl byste, soudruhu ministře, vyjádřit stručně svůj názor na bilanci uplynulých 15 let této spolupráce a na vliv jejich výsledků na rozvoj hospodářského života VDR? Osmé zasedání komise pro vědeckou a technickou spolupráci mezi VDR a CSSR. bylo zároveň 15. výročím vědeckotechnické spolupráce mezi oběma zeměmi. Za uplynulých 15 let spolupracovaly obě strany na stovce problémů týkajících se rozvoje výroby, vědy a techniky a' zároveň dalšího upevnění přátelství mezi oběma zeměmi. CSSR pomáhala VDR v mnoha oblastech vědy a techniky, a to různými formami: poskytováním technické dokumentace, vysíláním odborníků do Vietnamu a výchovu vědeckých a technických kádrů pro Vietnam. V Československu byly vyškoleny tisíce vietnamských techniků. Nyní s úspěchem pracují v různých závodech a podnicích a ve výzkumných -a projekčních orgánech. Používáme této příležitosti, abychom vyjádřili svůj dík českým a slovenským ministerstvům, ústavům, universitám a mnoha závodům, které vyslaly do Vietnamu své odborníky, poskytly nám technickou dokumentaci a přijaly a vedly ve studiu vietnamské techniky a dělníky. Každá dlouhodobá mezinárodní spolupráce, zejména v odvětvích jako je věda a technika, prochází postupně určitým kvalitativním vývojem. Jaké byly ž tohoto hlediska podle vašeho mínění charakteristické rysy letošního jednání komise, a ve kterých otázkách spatřujete nyní těžiště její činnosti? Na tomto zasedání si obě strany vyměnily názory na důležité problémy. Československá delegace se ‘ setkala s pracovníky několika ministerstev a jednala s nimi o rozšíření vztahů spolupráce v různých oblastech v zájmu obou zemí. Veškeré čs. veřejnosti, která bezvýhradně podporuje spravedlivý a hrdinný odpor vietnamského lidu i národů ostatních indočínských zemi proti agresi amerického imperialismu, je známo, že v důsledku válečného stavu se musí hospodářství VDR v mnoha směrech přizpůsobovat mimořádným okolnostem. Vědeckotechnická spolupráce se však zpravidla orientuje na dlouhodobé perspektivy. Mohl byste říci, jaký je váš názor na hlavní směry těchto perspektiv v budoucnosti a jaký užitek od nich mohou obě strany očekávat? Mezi Vietnamem a CSSR existuje již dlouho trvalé přátelství. KSC a lid CSSR vyjadřují vždy podporu a sympatie spravedlivému boji vietnamského národa. Vědeckotechnická spolupráce mezi oběma zeměmi je založena na tomto přátelství a na zásadách marxismu-leninismu a proletářského Internacionalismu. VDR je typická země s půdou bohatou na přírodní zdroje. CSR je zemí s moderním průmyslem a s rozvinutou vědou a technikou. Obě země mohou vzájemně spolupracovat hospodářsky, vědecky a technicky v mnoha oblastech, kde to je v jejich společném zájmu. Z vietnamské strany přikládáme této spolupráci s CSSR velkou důležitost a doufáme, že se bude den ze dne rozvíjet. Dovolte mi, abych vaším prostřednictvím tlumočil své přátelské pozdravy bratrskému československému lidu. Z ČINNOSTI RVHP První dohody o výrobní specializaci iv rámci RVHP podeipsalo v těchto dnech sedm maďarských podniků. Tyto nové prvky v socialistické dělbě práce jsou v souladu s cíli vytyčenými v Komplexním programu dalšího prohlubování a zdokonalování spolupráce a rozvoje socialistické ekonomické integrace členskýoh zemí RVHP, který byl přijat letos v snpnu na XXV. zasedání rady. Dohody o specializaci se týkají sklářského průmyslu, jemné keramiky a výroby nákladních aut. Podle dohod bude Československo dodávat Maďarsku nákladní automobily Tatra a Sovětský svaz nákladní vozy o nosnosti 27 run. V sklářském průmyslu se budou maďarské podniky specializovat na 16 skupin výrobků, mimo jiné na výrobu automatů na foukání tenkého skla a na skleněné trubky. Stálý výbor RVHP pro strojírenský průmysl vypracuje návrh dohod o výrobní specializaci pro dalších deset strojírenských odvětví. Předpokládá se, že dohody budou podepsány ještě letos. Specializována má být výroba některých typů traktoru a zemědělských strojů, zařízení pro potravinářský průmysl, obráběcích strojů pro výrobu traktorů a automobilů i jiných typů strojů. V rámci další specializace se maďarské závody chtějí zaměřit mimo jiné na výrobu 16,5 metrů dlouhých kloubových autobusů, přičemž by některé komplety součástek dodávaly v kooperaci partnerské podniky socialistických zemí. Zasedání výkonného výboru RVHP, které bylo zahájeno 12. 10. v Moskvě, se účastní čs. delegace vedená místopředsedou federální vlády a stálým představitelem ČSSR v Radě vzájemné hospodářské pomoci Františkem Hamouzem. Zasedání řídí náměstek předsedy Rady ministrů SSSR Michail Lesečko. Na pořadu jsou záležitosti rozvoje hospodářské a vědeckotechnické spolupráce; 55. zasedání výkonného výboru RVHP jedná mezi jiným i o vybudování druhé větve ropovodu Družba, která umožní exportovat mnohem více sovětského paliva do Československa, Maďarska, NDR a Polska. Cíle socialistické přestavby zemědělství S ocialistická přestavba zemědělství přinesla hluboké změny do života rolníků, změny, jaké neprožila v jedné generaci ani jediná třída či sociální vrstva pracujících. Vybudování socialistického zemědělského družstevnictví bylo velkým úspěchem politiky KSC řekl 11. 10. na tiskové konferenci, uspořádané v rámci předvolebních vystoupení, ministr zemědělství a výživy CSR dr. Václav Svoboda. Úspěchy zemědělství a potravinářského průmyslu, které jsou významným činitelem v řešení rozhodujících otázek růstu životní úrovně a ekonomické síly státu, doložil fakty. Uvedl, že v současné době obhospodařuje socialistický sektor zhruba 90 % ze mědělské a 93% orné půdy. V prů běhu výstavby a upevňování JZD vzrostla hrubá zemědělská produkce o více než polovinu 1 přes značné úbytky- zemědělské půdy, které za ob dobí let 1949—1.970 činily 455 000 ha což je 6 %. Přes péči státu a ochra nu zemědělského půdního fondu se nám ztrácí za pětiletku plocha zhruba jednoho okresu. Hektarové výnosy obilí v ČSR vzrostly od roku 1949 z 19,6 q na 27,7 q v roce 1970 a podle předběž ných údajů letos činí 32,8 q; to je výsledek, který v historii našeho zemědělství nebyl dosud zaznamenán Hektarové výnosy cukrovky ve stejném období vzrostly z 227,2 q na 365,8 q v roce 1970; průměrná dojivost stoupla z 1584 na 2477 litrů. V posledních třech letech vzrostla v CSR průměrná roční výroba obil! ve srovnání s počátkem kolektivizace o více než 1,7 mil. tun a výroba masa se zvýšila o 340 000 t. V produkci na hektar, která je rozhodují cím měřítkem, patří Československo mezi země s nejvyspělejším zemědě! stvím. Například v produkci masa na 1 ha zemědělské půdy, která u nás činí 137 kg, jsme již předstihli z kapitalistických států Švédsko (107 kg), Rakousko (126 kg), Itálii (89 kg) atd. V dosažených hektarových výnosech pšenice se řadíme na druhé místo za NDR; z kapitalistických států zůstávají za námi Itálie a Rakousko a vyrovnáváme se úrovní Francii a NSR. Za posledních deset let se v zemědělství více než dvojnásobně zvýšily základní výrobní fondy. V příštích pěti létech se jen v ČSR počítá s investicejni ve výši 34,5 mld Kčs, které se mají promítnout ve zvýšené produkci pro výživu. V této souvislosti ministr Svoboda zdůraznil: „Má-li zemědělství a potravinářský průmysl úkoly jim ulo zené XIV. sjezdem odpovědně plnit, je nezbytné, aby dodavatelská odvětví splnila své1. povinnosti vůči našim odvětvím a vyrobila a dodala potřeb né množství strojů, zařízení, hnojiv, ochranných prostředků, atd. Nejde však jen o kvantitativní krytí zatím nezabezpečených fondů. Pracujeme na koncepčních materiálech, aby i z hlediska struktury byly dodávky pro zemědělství a potravinářský průmysl optimální.“ IPokračování na str. 2)