Svět Hospodářství, 1971 (XII/79-156)

1971-10-14 / No. 124

A 'f § j/| ZPRAVODAJSTVÍ r > ^ * PRO PRŮMYSL, ZEMĚDĚLSTVÍ, FINANCE A OBCHOD ü hospodářství O finančnom hospodárení podnikov Plnenie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva v tomto roku je charakterizované predovšetkým relatívne vysokou tvorbou hmotných zdrojov, ktoré je rýchlejšie ako predpokladá štátny plán. Podlá odhadu bude v tomto rokli objem priemyslovej produkcie o 8,5 až 7 % vyšší, ako v roku 1970, to znamená, že prevýši plánovaný prí­rastok. Zdrojom vyššej výroby je te­mer úplne rast produktivity práce, pri ktorej sa — so zreteľom k dote­rajšiemu vývoju — odhaduje, že sa za celý rok zvýši o 6 %, zatiaľ čo plán počíta s ročným rastom len s 5,2 %. Odbyt vyrobenej produkcie sa reali­zuje zhruba v plánovaných zámeroch. Rovnako relácia medzi produktivitou práce a rastom zárobkov je priazni­vá a je v súlade s tendenciou určenou štátnym plánom. V oblasti vonkajších vzťahov trvá rýchlejšie tempo vývo­zu ako dovozu zo socialistických štá­tov a temer vyrovnané sú tieto tempá vo vzťahu ku kapitalistickým štátom. Na vnútornom trhu sa prejavuje oži­venie v nákupoch obyvateľstva. Závažnou, zatiaľ však neplnenou úlohou tohto roku, je zabezpečenie vyššej efektívnosti reprodukčného procesu. Sú podniky, kde pozitívny vývoj v tvorbe hmotných zdrojov ne­má zodpovedajúci odraz vo finanč­nej situácii. Dochádza potom k tomu, že vznikajú nadplánové hmotné pro­striedky, pre ktoré sa nepodarilo vy­produkovať žiadúce finančné zdroje. Je to vidieť na vývoji zásob a na vý­voji rozostavanosti. Stavy zásob sa zvýšili o 10,6 mld Kčs, predovšetkým v priemyslových odvetviach a v sta­vebníctve; doba obratu zásob sa síce v týchto odvetviach zrýchlila o 1,9 dňa, Čo však z hľadiska úloh meno­vého plánu nepostačuje; menový plán predpokladá zrýchlenie obrátky o 3 dni, podnikové plány dokonca o 7 dní. Objem prostriedkov viazaných v nedokončenej investičnej výstavbe vzrástol o 12 mld Kčs. Naproti tomu však dochádza k spomaleniu rastu zisku, tak proti rastu výkonov (o 0,3 bodu), ako aj proti plánu (o 3,2 bo­du). Nedosahuje sa preto plánované­ho vyššieho zapojenia vlastných pod­nikových zdrojov -na krytie podniko­vých potrieb, vznikajú finančné ťaž­kosti, ktoré narastajú a dosahujú ku koncu augusta čiastky 10,5 mld Kčs (t. j. dvojnásobok proti počiatku ro­ku). Pri riešení tohto problému sa však niekedy objavujú názory, alebo hľa­dajú cesty, ktoré nie sú v súlade s líniou, ktorá bola daná na XIV. zjaz­de strany. Môžu byť dokonca v roz­pore s úsilím o zvyšovanie efektív­nosti národného hospodárstva. Ukazu­je sa, že nie je vždy jasno o funkcii a možnostiach úverovo-finančnej po­litiky pri riešení problémov, ktoré vo výrobe vznikajú, ani o miere zodpo­vednosti jednotlivých článkov riade­nia. Je to do Istej miery i prejavom ur­čitého ekonomického myslenia, kto­ré sa pozerá na reprodukčný proces príliš jednostranne a vidí v ňom pre­važne oblasť riešiteľnú len „hmotne-*, teda len priamou reguláciou výroby a cbbvtu alebo priamym hmotným bi­lancovaním. Medzi hmotnou a finanč­nou stránkou výroby, ako. by bola hranica. Podceňujú vplyv hodnot.ove­­finančných vzťahov a možnosť ich využitia pre aktívne ovplyvnenie hmotných procesov, a to tak prt spracovávaní podnikových plánov, ako aj pri ich realizácii. Nahromadené a líknavo riešené pro­blémy hmotné — už či ide o štruk­túru výroby, hromadenie zásob, ro­zostavanosť atd. — sa prejavujú vo svoiich negatívnych prejavoch dlho­dobé a celospoločenský: Efektívnosť výroby má odraz v situácii na vnútor­nou1 trhu, v zahraničnom obchode, v celkovej životnej úrovni pracujúcich. Sú to teda negatívne prejavy, ktoré podnik sám ihned nemusí bezpro­stredne pociťovať. Naproti tomu však problémy finančné, v ktorých sa od­ráža kvalitatívna stránka výroby, sú pre podnik bezprostredné, veľmi kon­krétne a prejavujú sa ihned. To je však „účelom hry“ a vlastnej funk­cie peňažných a úverovo-finančných nástrojov v socialistickej ekonomike: aby finančná situácia včas a kon­krétne signalizovala všetky poruchy v podnikovom reprodukčnom proce­se a aby sa pomocou finančných ná­strojov tieto problémy riešili. Ťažis­ko teda je a zostáva v hmotnom, vec­nom základe výroby, teda v riadení výroby v materiálových a mzdových nákladoch, v sortimente výroby, v od­byte atd. Bolo by celkom proti logike finanč­ných nástrojov nášho plánovaného riadenia požadovať, aby sa „riešili finančné problémy“ bez vzťahu k zá­kladným, teda výrobným problémom. A predsa prax niektorých podnikových pracovníkov, VHJ i niektorých cen­trálnych orgánov je ako by v rozpo­re s touto logikou: Rieši sa to, čo podniky bezprostredne „páli“ — fi­nančná situácia, a to tak, že sa rieši sama o sebe, bez vzťahu Ŕ základu, z ktorého pochádza, bez vzťahu k príčinám. Je to totiž pohodlnej­šie — žiadať finančné dotácie alebo žiadať bankový úver. Rozsah nadplánových úverov, kto­ré boli poskytnuté najmä formou úverových výpomocí, predstavuje čiastku Kčs 2,7 mld. Okrem toho Štátna banka odmietla dalšie požia­davky na úvery v rozsahu cca Kčs 5,5 mld., ktorými mala byť po­krytá odbytom nezabezpečená výroba, nežiadúce zásoby a pohľadávky atd. Množia sa žiadosti podnikov o zmenu finančných plánov, o úľavu z odvo­dových povinností atd. Úverové a finančné požiadavky niektorých podnikov 1 celých odvetví potvrdzujú škodlivú a niekde už chronickú prax. Ukazuje sa však opäť, že iba finančnými alebo úve­rovými operáciami základné ťažkosti riešiť nie je možné. Úverový postup Štátnej banky môže pomôcť, uľahčiť riešenie, ale nemôže ho nahradit. Názory na úverové možnosti banky sa dostávajú niekedy do dvoch proti­ľahlých pólov, z ktorých každý je nereálny: na jednej strane sa mož­nosti banky preceňujú, ked sa oča­káva dd úverového postupu riešenie vecných problémov, že úverovým po­stupom je možno úplne regulovať vývoj zásob alebo priebeh investičnej výstavby. To neznamená, že banka nemá na vývoj zásob alebo investičnú výstavbu vplyv, avšak banková poli­tika sama jg sebe nestačí — to po­tvrdzujú dlhodobé skúsenosti u nás i v ostatných socialistických štátoch. A na druhej strane — pokiaľ ide o rozsah úverov, sa možnosti banky a menový vplyv úverov podceňujú. Od banky' sa požaduje úver, úverové vyriešenie podnikových ťažkostí, pri­čom sa úverová reštrikcia považuje za akúsi brzdu rozvoja: keby nebolo banky, nebolo by finančných ťažkostí. A už ťažko si uvedomujú stúpenci týchto názorov, že existujú určité hranice úverových možností banky, že je tu menová bariéra, ktorú nie je možno prekročiť, pretože jej pre­kročenie by bolo nielen v rozpore s hospodárskou politikou menovej sta bility, ale neviedlo by ani k riešeniu vecných podnikových problémov. Banka môže vykonávať aktívnu úverovú politiku len vtedy, ked sa dôsledne orientuje na intenzifikáciu a zvyšovanie efektívnosti spoločen­skej produkcie. Úverové zdroje ban­ky sa majú v rámci plánu plne využiť k rozvoju národného hospo dárstva a lepšiemu uspokojovaniu potrieb obyvateľstva. Prednostne by sme mali poskyto­vať úvery tým podnikom, ktoré plne využívajú svoje výrobné kapacity, do­cieľujú vyšších úspor materiálu, zni­žujú náklady, presadzujú vedeckú or­ganizáciu práce a využívajú plne pracovnej doby. Úverový tlak- Štátnej banky bol v prvom polroku vystupňovaný. Zvý­šila sa intenzita úverového a sank­čného postupu: K zvýšeniu úrokovej sadzby došlo v 2400 prípadoch; úve­rovanie so zárukou bolo vyžiadané v 380 prípadoch v čiastke Kčs 7 mld.; záruky boli realizované v 45 prípa­doch; pozastavené čerpanie algbo od­mietnutie poskytovať ďalšie, úvery bolo uplatnené voči 380 podnikom; neprekročiteľný limit na kontokoren­te bol zavedený u 700 organizácií. / Sankčný postup však nie je rieše­ním. Zvyšuje sa iba finančný tlak na riešenie problémov, je finančným signálom. Kľúč k riešeniu je priamo vo vzťahu k vecným problémom. Uka­zuje sa však, že tieto problémy sa riešia veľmi váhavo, nedôsledne, niekde i s nízkou mierou spoločen­skej zodpovednosti. A to nielen v pod­nikoch; váhavosť a liknavost je často viac na stredných článkoch riade­nia — VHJ I v niektorých centrál­nych orgánov, najmä v odvetvových ministerstvách. Úlohy XIV, zjazdu zahrnuté v smer­niciach pre 5. päťročnicu sú však nekompromisné a jednoznačne ukla­dajú: ....predovšetkým posilniť funk­ciu, zvýšiť kvalitu a záväznosť fi­nančných plánov na všetkých stup­ňoch a tomu prispôsobiť konštrukciu a pôsobenie finančno-ekonomických podmienok.“ Dostávame sa do obdo­bia, ktoré je ekonomicky náročnejšie a kedy nebude možno, zľaviť z finanč nej zodpovednosti. Bez komplexného a dôsledného princípu jednoty vec­ného a finančného riešenia tejto pro­blematiky by sme neuspeli. Dr. ing. ĽUDOVÍT VAŠKOVIČ podpredseda Štátnej banky československej Naše největší jilmová tiskárna v CSSR n. p. Tiba ve Dvoře Králové nad ha­šem — závod Vorleeh pro potiskování tkanin všech druhů, jako jso>. umělo­­hědvábné bavlněné šatovky, pestrobarevné dekorační tkaniny i další výrobky, \e vybavena nejmodernější technikou — rotačním filmovým tiskacím strojem zn. „Zimmer“ z Rakouska. Na snímku jilmový stroj v chodu. Foto ČTK — B. Krejčí Hospodářská spolupráce sVDR Ministr, předseda státního výboru VDR pro vědu a techniku, Tran Dai-nghia, poskytl zpravodaji CTK v Hanoji interview o fcs.-vietnamské hospodářské spo­lupráci. Osmé zasedání smíšené komise pro vědeckou a technickou spolupráci me­zi VDR a CSSR mělo i jubilejní ráz, protože letos uplynulo 15 let od vy­tvoření tohoto orgánu. Mohl byste, soudruhu ministře, vyjádřit stručně svůj názor na bilanci uplynulých 15 let této spolupráce a na vliv je­jich výsledků na rozvoj hospodářské­ho života VDR? Osmé zasedání komise pro vědec­kou a technickou spolupráci mezi VDR a CSSR. bylo zároveň 15. vý­ročím vědeckotechnické spolupráce mezi oběma zeměmi. Za uplynulých 15 let spolupracovaly obě strany na stovce problémů týkajících se roz­voje výroby, vědy a techniky a' zá­roveň dalšího upevnění přátelství me­zi oběma zeměmi. CSSR pomáhala VDR v mnoha oblastech vědy a tech­niky, a to různými formami: posky­továním technické dokumentace, vy­síláním odborníků do Vietnamu a vý­chovu vědeckých a technických kádrů pro Vietnam. V Československu byly vyškoleny tisíce vietnamských tech­niků. Nyní s úspěchem pracují v růz­ných závodech a podnicích a ve vý­zkumných -a projekčních orgánech. Používáme této příležitosti, abychom vyjádřili svůj dík českým a sloven­ským ministerstvům, ústavům, univer­sitám a mnoha závodům, které vysla­ly do Vietnamu své odborníky, po­skytly nám technickou dokumentaci a přijaly a vedly ve studiu vietnam­ské techniky a dělníky. Každá dlouhodobá mezinárodní spo­lupráce, zejména v odvětvích jako je věda a technika, prochází postup­ně určitým kvalitativním vývojem. Ja­ké byly ž tohoto hlediska podle va­šeho mínění charakteristické rysy le­tošního jednání komise, a ve kterých otázkách spatřujete nyní těžiště její činnosti? Na tomto zasedání si obě strany vyměnily názory na důležité problé­my. Československá delegace se ‘ se­tkala s pracovníky několika minis­terstev a jednala s nimi o rozšíření vztahů spolupráce v různých oblas­tech v zájmu obou zemí. Veškeré čs. veřejnosti, která bez­výhradně podporuje spravedlivý a hrdinný odpor vietnamského lidu i národů ostatních indočínských zemi proti agresi amerického imperialis­mu, je známo, že v důsledku váleč­ného stavu se musí hospodářství VDR v mnoha směrech přizpůsobovat mi­mořádným okolnostem. Vědeckotech­nická spolupráce se však zpravidla orientuje na dlouhodobé perspekti­vy. Mohl byste říci, jaký je váš ná­zor na hlavní směry těchto perspek­tiv v budoucnosti a jaký užitek od nich mohou obě strany očekávat? Mezi Vietnamem a CSSR existuje již dlouho trvalé přátelství. KSC a lid CSSR vyjadřují vždy podporu a sympatie spravedlivému boji viet­namského národa. Vědeckotechnická spolupráce mezi oběma zeměmi je za­ložena na tomto přátelství a na zása­dách marxismu-leninismu a proletář­­ského Internacionalismu. VDR je ty­pická země s půdou bohatou na pří­rodní zdroje. CSR je zemí s moder­ním průmyslem a s rozvinutou vě­dou a technikou. Obě země mohou vzájemně spolupracovat hospodářsky, vědecky a technicky v mnoha oblas­tech, kde to je v jejich společném zájmu. Z vietnamské strany přiklá­dáme této spolupráci s CSSR vel­kou důležitost a doufáme, že se bude den ze dne rozvíjet. Dovolte mi, abych vaším prostřed­nictvím tlumočil své přátelské po­zdravy bratrskému československé­mu lidu. Z ČINNOSTI RVHP První dohody o výrobní specializa­ci iv rámci RVHP podeipsalo v těchto dnech sedm maďarských podniků. Tyto nové prvky v socialistické dělbě práce jsou v souladu s cíli vytyče­nými v Komplexním programu další­ho prohlubování a zdokonalování spo­lupráce a rozvoje socialistické eko­nomické integrace členskýoh zemí RVHP, který byl přijat letos v snpnu na XXV. zasedání rady. Dohody o specializaci se týkají sklářského průmyslu, jemné kerami­ky a výroby nákladních aut. Podle dohod bude Československo dodávat Maďarsku nákladní automobily Tatra a Sovětský svaz nákladní vozy o nos­nosti 27 run. V sklářském průmyslu se budou maďarské podniky specia­lizovat na 16 skupin výrobků, mimo jiné na výrobu automatů na foukání tenkého skla a na skleněné trubky. Stálý výbor RVHP pro strojírenský průmysl vypracuje návrh dohod o vý­robní specializaci pro dalších deset strojírenských odvětví. Předpokládá se, že dohody budou podepsány ještě letos. Specializována má být výroba některých typů traktoru a zeměděl­ských strojů, zařízení pro potravi­nářský průmysl, obráběcích strojů pro výrobu traktorů a automobilů i jiných typů strojů. V rámci další specializace se maďarské závody chtějí zaměřit mimo jiné na výrobu 16,5 metrů dlouhých kloubových au­tobusů, přičemž by některé komplety součástek dodávaly v kooperaci part­nerské podniky socialistických zemí. Zasedání výkonného výboru RVHP, které bylo zahájeno 12. 10. v Mosk­vě, se účastní čs. delegace vedená místopředsedou federální vlády a stá­lým představitelem ČSSR v Radě vzájemné hospodářské pomoci Fran­tiškem Hamouzem. Zasedání řídí náměstek předsedy Rady ministrů SSSR Michail Lesečko. Na pořadu jsou záležitosti rozvoje hospodářské a vědeckotechnické spo­lupráce; 55. zasedání výkonného vý­boru RVHP jedná mezi jiným i o vy­budování druhé větve ropovodu Družba, která umožní exportovat mnohem více sovětského paliva do Československa, Maďarska, NDR a Polska. Cíle socialistické přestavby zemědělství S ocialistická přestavba zemědělství přinesla hluboké změny do živo­ta rolníků, změny, jaké neprožila v jedné generaci ani jediná třída či sociální vrstva pracujících. Vybudo­vání socialistického zemědělského družstevnictví bylo velkým úspěchem politiky KSC řekl 11. 10. na tisko­vé konferenci, uspořádané v rámci předvolebních vystoupení, ministr ze­mědělství a výživy CSR dr. Václav Svoboda. Úspěchy zemědělství a potravinář­ského průmyslu, které jsou význam­ným činitelem v řešení rozhodujících otázek růstu životní úrovně a ekono­mické síly státu, doložil fakty. Uvedl, že v současné době obhospodařuje socialistický sektor zhruba 90 % ze mědělské a 93% orné půdy. V prů běhu výstavby a upevňování JZD vzrostla hrubá zemědělská produkce o více než polovinu 1 přes značné úbytky- zemědělské půdy, které za ob dobí let 1949—1.970 činily 455 000 ha což je 6 %. Přes péči státu a ochra nu zemědělského půdního fondu se nám ztrácí za pětiletku plocha zhru­ba jednoho okresu. Hektarové výnosy obilí v ČSR vzrostly od roku 1949 z 19,6 q na 27,7 q v roce 1970 a podle předběž ných údajů letos činí 32,8 q; to je výsledek, který v historii našeho ze­mědělství nebyl dosud zaznamenán Hektarové výnosy cukrovky ve stej­ném období vzrostly z 227,2 q na 365,8 q v roce 1970; průměrná doji­­vost stoupla z 1584 na 2477 litrů. V posledních třech letech vzrostla v CSR průměrná roční výroba obil! ve srovnání s počátkem kolektiviza­ce o více než 1,7 mil. tun a výroba masa se zvýšila o 340 000 t. V pro­dukci na hektar, která je rozhodují cím měřítkem, patří Československo mezi země s nejvyspělejším zemědě! stvím. Například v produkci masa na 1 ha zemědělské půdy, která u nás činí 137 kg, jsme již předstihli z ka­pitalistických států Švédsko (107 kg), Rakousko (126 kg), Itálii (89 kg) atd. V dosažených hektarových vý­nosech pšenice se řadíme na druhé místo za NDR; z kapitalistických stá­tů zůstávají za námi Itálie a Rakous­ko a vyrovnáváme se úrovní Francii a NSR. Za posledních deset let se v ze­mědělství více než dvojnásobně zvý­šily základní výrobní fondy. V příš­tích pěti létech se jen v ČSR počí­tá s investicejni ve výši 34,5 mld Kčs, které se mají promítnout ve zvýšené produkci pro výživu. V této souvislosti ministr Svobo­da zdůraznil: „Má-li zemědělství a potravinářský průmysl úkoly jim ulo zené XIV. sjezdem odpovědně plnit, je nezbytné, aby dodavatelská odvět­ví splnila své1. povinnosti vůči našim odvětvím a vyrobila a dodala potřeb né množství strojů, zařízení, hnojiv, ochranných prostředků, atd. Nejde však jen o kvantitativní krytí zatím nezabezpečených fondů. Pracujeme na koncepčních materiálech, aby i z hlediska struktury byly dodávky pro zemědělství a potravinářský průmysl optimální.“ IPokračování na str. 2)

Next