Svet Socializmu, leden-červen 1968 (I/1-26)

1968-01-03 / No. 1

Slovenské národné múzeum a redakcia časopisu Svet socializmu po úspechu a veľmi priaznivom prijatí vlastivednej súťaže Poznaj svoju vlasť pripravili dalšiu dlhodobú kultúrnovýchov­­nú súťaž II. medzinárodný ROK MÚZEÍ Súťaž vypisujeme z príležitosti vyhlásenia II. medzinárodného roku múzeí, na ktorý súčasne pripadá i rad významných jubileí slovenského muzejníctva Muzeálnej slovenskej spoločnosti, 60. výročie úmrtia priekopníka sloven­­(105 rokov od založenia múzea Matice slovenskej, 75 rokov od založenia ského muzejníctva Andreja Kmeťa). Cieľom súťaže je oboznámiť najširšiu verejnosť s históriou, súčasným stavom, prácou a perspektívami sloven­ských múzeí, ako aj aktivizovať verejnosť pre spoluprácu pri záchrane a využívaní nedocenitelných hodnôt materiálnych kultúrnych pamiatok ná­roda. PODMIENKY SÚŤAŽE Časopis Svet socializmu uverejní v 52 číslach tohto ročníka reportáže o slovenských múzeách, o ich zbierkach, pamätných izbách, o historických objektoch múzeí, o pozoruhodných exponátoch, ako aj o významných osob­nostiach a udalostiach z regiónu pôsobnosti múzea. ÚLOHOU SÚŤAŽIACICH BUDE: po preštudovaní textovo-fotografických reportáží v tom-ktorom čísle vystrihnúť súťažný tiket na str. 30, vyplniť svoje nacionálie a správne zodpovedať na jedinú súťažnú otázku. Otázka nebude vyžadovať zvláštne štúdium problému a správnu odpoveď bude možno vybrať z troch možností. Súťažiaci správnu odpoveď iba podčiarknu. Súťažný tiket, resp. súťažné tikety za celý mesiac (pozri časť propozícií o kolovom zlosovaní) zašle súťažiaci v obálke na adresu redakcie. Správnosť odpovedí posúdi komisia zložená zo zástupcov oboch or­ganizátorov súťaže. Na súťažnom tikete budú i ďalšie dve otázky prieskumného charakteru. Odpoveď na ne nie je podmienkou pre zaradenie do zlosovania. Organi­zátori však prosia, aby v záujme poznania názorov verejnosti o našich múzeách súťažiaci na tieto otázky odpovedali. Odpovedať budú opát iba podčiarknutím jednej z troch možností. V každom čísle časopisu bude súčasne i voľná vstupenka do toho múzea, ktorému bola súťažná strana venovaná. Vstupenka bude platná mesiac od jej uverejnenia. ZLOSOVANIE Každého účastníka súťaže, ktorý správne odpovie aspoň na jednu sú­ťažnú otázku, zaradíme do dvoch zlosovaní: do kolového a do finálového. KOLOVÝCH ZLOSOVANÍ bude 12 a uskutočnia sa vždy 15. v mesiaci. Do tohoto zlosovania se zaradia všetky súťažné tikety so správnymi odpoveďami na súťažné otázky uverejnené v predchádzajúcom mesiaci. Preto je možné všetky tikety z čísiel časopisu jedného mesiaca poslať do redakcie spolu v jednej obálke, a to do 5. v nasledujúcom mesiaci. (Rozhoduje dátum poštovej pečiatky). Počet cien pre kolové zlosovanie nie je pevný. Tieto ceny poskytnú jednotlivé múzeá a ich počet a druhy sa zverejnia. Organizátori zabezpe­čili, aby ceny kolových zlosovaní tvorili najmä hodnotné kópie muzeálnych predmetov (vhodné ako bytové doplnky), zoologické preparáty, botanické a zoologické preparáty v plexyskle, knižné kolekcie apod. Každý súťažácí, ktorý bol aspoň raz zaradený do kolového zlosovania, bude zaradený i do FINÁLOVÉHO ZLOSOVANIA. Prakticky to znamená, že všetci súťažiaci, ktorí správne odpovedia na všetkých 52 súťažných otázok, budú mať vo finálovom zlosovaní 52 ti­ketov, a teda aj väčšiu možnosť výhry jednej z mnohých hodnotných cien. V snahe podnietiť verejnosť k spolupráci s múzeami a umožniť i ďal­ším čitateľom (napr. rodinným príslušníkom odberateľov časopisu, kolektív­nym čitateľom) zapojiť sa do súťaže, poskytujeme súťažiacim ďalšiu mož­nosť získať niektorú finálovú cenu. Za každý muzálný predmet, ktorý súťažiaci daroval alebo odpredal (pri väčších hodnotách) ktorémukoľvek múzeu na Slovensku, dostane od múzea zvláštne potvrdenie, ktoré má pre finálové zlosovanie rovnakú platnosť ako správna odpoveď. Potvrdenie na zvláštnych tlačivách budú vydávať všetky múzeá od 1. júna 1968. Počet vydaných potvrdení pre toho istého súťažiaceho sa neobmedzuje a je závislý od počtu predmetov, ktoré múzeum od neho získá. A tieto potvr­denia treba zaslať v obálke na adresu redakcie. FINÁLOVÉ ZLOSOVANIE ‘ia uskutoční 15. marca 1969 v budove Múzea Slovenskej republiky rád v Prešove a bude verejné. Hodnotné ceny zabezpečilo Povereníctvo SNR pre kultúru a informácie, Slovenské národné múzeum a redakcia Svet socializmu. Ich zoznam uverejníme v budúcich číslach časopisu. HOSTIA NAŠEJ REDAKCIE Kpt. MILAN RUSŇÁK, kapitán zámorskej lo­de Vítkovice vlajkovej lode československej obchodnej flotily a Kpt. RUDOLF SMETAL kapitán zámorskej lo­de Pionýr; Byť námorníkom je vari snom každého chlapca. Byť námorníkom, plaviť sa na lodi, pristávať v neznámych prístavoch, byť hrdinom dobrodružstiev, dýchať slaný vzduch a hľadieť do neznámych diaľav. KPT. MILAN RUSNIAK: Ja som skôr bol realista. Celkom iste mala na to vplyv výchova v rodine. I keď i ja som mal romantické sny lak sa dobre pamätám, chcel som sa stať vojakom, nikdy som si nepomyslel, že sa budem plaviť po mori, že sa stanem námorníkom a napokon námorným kapitánom. Ono sa mi to vlastne začalo páčiť až potom, keď som k tej slanej vode, ako sa hovorí, priču­chol. Siel som na námornú akadémiu bez osobitného zápalu, chcel som niečo študovať, a tak som sa dostal na ná­mornú akadémiu do Poľska. Až neskôr sa mi moje povolanie stalo vášňou, ne­menil by som ho za žiadne iné, za ni­jaké poklady. Čo vám mám povedať, plaviť sa po mori je ako narkotikum, ako cigarety, ako alkohol, ako ženy... Nemohol by som spočítať námorné míle, ktoré som už na lodiach preplával. Len za posledný rok na vlajkovej lodi Vítkovice sme oboplávali svet vo východnom smere a „urobili“ sme asi 22 000 námorných míľ, čo je asi 40 000 km. Prijímal som loď, ktorú stavali v škót­skom Glasgowe 28. augusta 1966. Azda Najväčší svetový prístav Možno mnohí nevedia, že Rotterdam je najväčším prístavom na svete. Je tam obrovská medzinárodná frekvencia. V Rot­terdame sme naložili uhlie a vyplávali opäť na šíre vody Atlantiku, cez Gibral­tár, Stredozemné more, cez Suezský prie­plav do Adenu. V Adene sme „bunkro­­vali". Bunkrovať, to znamená čerpať po­honné hmoty. Stáli sme tam asi dva dni. V tom čase bolo v Adene veľmi rušno. Z mesta bolo v nočných hodinách po­­čut častú streľbu. Naša loď bola v ga­rančnej lehote a viezli sme zo sebou dvoch garančných inžinierov, Angličanov. Boli asi jediní, čo v Adene neopustili loď. Naši chlapci využili voľné chvíle a prezreli si mesto; napriek tomu, že nám čechoslovákom vlastne nehrozilo nebez­pečenstvo, vydal som zákaz vychádzok v noci. Potme je každá krava čierna a darmo by človek protestpval, keď ho už raz trafí guľka. Počuli sme výbuchy bomb, štekanie gulometov, a boli sme všetci radi, že sme vyplávali. Zaujímavé na Adene bolo to, že prístav napriek bo­jom v meste žil úplne normálným ži­votom. Fungovala lodivodská služba, i ob­chody boli cez deň otvorené. Aden žije z medzinárodnej plavby a bojujúce stra­ny brali napriek nepriateľstvu ohľad na túto skutočnosť. Motto: „Bez konca šíre more je. 2 0000 netreba hovoriť o tom, že Glasgow je známy dobrou škótskou whisky. Výrob­covia whisky nás pozvali na ochutnanie. Na revanš sme ich my pozvali na palubu, aby ochutnali plzenské pivo. Zdalo sa mi, že spokojnosť bola na obidvoch stranách. No a z Glasgowa sme sa plavili do kanadského Montrealu. Montreal sa vtedy pripravoval na svetovú výstavu, všade sa stavalo, inštalovali sa objekty. Medzičasom prišla zima, v Mon­treale je dosť krutá, začiatok novembra, pod vplyvom ľadového Labradoru, nás rýchlo zahnal späť na loď. Nakladali sme obilie. S obilím sme sa plavili do Antverp. Antverpy sa v mnohom podobajú Prahe. Staré mesto s množstvom stredovekých pamiatok, so starou tradíciou. Pravda, boli sme tam len krátko, mechanizova­ná vykládka veľkých lodí ide veľmi rých­le. Na Vítkovice sa zmestí obrovské množstvo, aby som vám priblížil pojem 40 000 ton, prepočítam vám to na vlaky. Je to 40 vlakov, každý po 50 vagónov s 20 tonami. Z Antverp sme sa plavili do Rotterdamu. Z Adenu sme sa plavili Idickým oceá­nom ... Naozajstné peklo — na mori Už som mnoho ráz križoval Indický oceán, ale nikdy nezabudneme na 16. september 1952. Bol som členom posydky lode Republika a tento dátum si zapa­mätám asi do smrti. Nie nadarmo sa ho­vorí o tom, že kto prekonal smrteľné nebezpečenstvo, znovu sa narodil. Ten 16. september sú tedy moje druhé naro­deniny. Boli sme kdesi uprostred medzi Japonskom, čínskou pevninou a Tajva­nom. V týchto miestach je asi tri stopy pod morskou hladinou obrovská skala, všetci námorníci ju poznajú, i ja som si ju neobyčajne dobre zapamätal. Volá sa Sokotrarok. Ak je dobré počasie a námorníci dbajú na svoje povinnosti, tá­to skala je temer nevinnou prekážkou. Od 16. do 19. septembra 1952 bola stálou hrozbou. Celé tri tri dni a tri noci bola hustá mokrá tma. Prudký cyklón dvíhal do vzduchu nekonečné množstvá vody,

Next