Svet Socializmu, leden-červen 1968 (I/1-26)

1968-03-06 / No. 10

dukovaná na symbolický počet. Ten­to stav najlepšie vyhovoval obyva­teľom ostrova, pretože neplatili dane, neslúžili v nijakej armáde a nepři­sahali vernosť nijakému panovníko­vi. Ada Kaleh sa stal prístavom s právom bezcolného dovozu a vý­vozu tovaru. Bolo to zlaté obdobie v histórii Turkov na Ada Kaleh. XX. storočie V ľudovom hlasovaní v roku 1923 žiadali obyvatelia Ada Kaleh pripojenie k Rumunsku. Dovtedy bol ostrov tureckou enklávou. Roku 1931 sa gubernátorom ostrova stal Ali Kádri, ktorý pokladal celý ostrov za svoje osobné vlastníctvo, so všetkým jeho živým i mŕtvym in­ventárom. Stával sa čoraz bohatším, najmä v dôsledku bezcolného ob­chodu s tabakom. Na širokých mú­roch pevnosti si vybudoval palác, dômyselne chránený pred dunajský­mi povodňami; väčšina obyvateľov ostrova však zatiaľ bývala v dus­ných, vlhkých a tmavých kazema­­tách. Piráti a pašeráci Len máloktorá rieka dokázala tak intenzívne vzrušovať ľudskú pred­stavivosť ako práve mohutný Dunaj. Očarení jeho malebnou divokosťou, nespútanou bujnosťou, ba aj dráž­diacou tajuplnosťou, tiahli dunajským údolím už v dávnej minulosti Kelti, Frankovia, Gréci a Rimania, Slova­nia, kočovní Mongoli, Tatári, Húni, Maďari a Turci. Početné prápory lúpežných rytie­rov a pirátov trpezlivo čakali na obete pod zákrutami Dunaja. Geo­graficky veľmi výhodné sídlo pre nich, ako aj pre pašerákov, pred­stavoval práve Ada Kaleh. Poskyto­val skvelý úkryt pre uskutočňovanie najsmelších prepadov, únosov a krvavých rabovačiek. Stopy a po­zostatky ľahko zlikvidovali: mŕtvoly pohádzali do dunajských vln ... štatút a polohu ostrova dôkladne využívali aj pašeráci. Polozrúcané náhrobné kamene na tureckom cin­toríne boli akoby stvoreným úkry­tom pre obchod s orientálnou bi­žutériou, tkaninami, jantárom, ta­bakom, voňavým korením, ovocím i zbraňami. História nezanikne Ostrov už toho roku zaplaví voda Jeho historické pamiatky sa však zachovajú i pre budúce generácie. Rozoberú ich a premiestnia na iný dunajský ostrov — šimian — desať kilometrov pod staveniskom priehra­dy Djerpap. Šimian pripomína Ada Kaleh svojím tvarom aj usporiada­ním. Tu znovu postavia niektoré pevnostné brány, galérie a bašty pevnostného systému. Sem presťa­hujú aj historický dom tureckého veľmoža Regapa agu a iné typické stavby z Ada Kaleh. Romantický ostrov Ada Kaleh mu­sí ustúpiť výstavbe významného pla­vebného a energetického systému, Je to istá obdoba situácie, ktorá vzniká pri budovaní najväčšej slo­venskej priehrady Liptovská Mara, kde okrem premiestnenia 13 obci musia premiestniť aj historicky cen­né objekty, ako unikátny kostol v Palúdzi, kúriu v Parížovciach a iné stavby. Neraz platíme príliš vysokú daň, ktorú od nás požaduje civili­zácia. Dr. ing. VINCENT BALAŽ Foto: G. Neicu Turecká krásavica vo svojej izbe na ostrove Ada Kaleh. Studňa na dvore cigaretovej továrne. R Hľadáme favorita pre Nástupca Iharosa... ' Ak by sme prelistovali históriu novodobých olympijských hier, zi­stili by sme, že na dlhých tratiach mal vždy favorizovaný pretekár v olympijskom súboji ťažkú úlohu. Spomeňme si na Tokio a beh na 5000, maratón či 10 000 m. V týchto troch disciplínach chcel totiž feno­menálny Ron Clarke z Austrálie získať zlaté medaily a vyrovnať tak hattrick Emila Zátopka z olympiády v roku 1952. Najsklamanejší však bol, keď nezvíťazil vo „svojej" dis­ciplíne — behu na 10 km — a do­behol do cieľa len tretí. Je pravda, že práve jeho zásluhou sa v závere vyvinula dráma, no náskok Ameri­čana Milsa už nezlikvidoval. Na dru­hej strane vytrvalecké trate mali vždy svoje veľké osobnosti. Spo­meňme na Nurmiho, Heinu, Kuca, Bolotnikova, Pirieho, Chatawaya, nášho Emila Zátopka a už spomí­naného Clarkeho. A pomaly sa med­zi túto elitu prepracúva aj Lajos Mécser... Veľký ohlas malo najmä jeho ví­ťazstvo na Behu l’Humanité. Veď vtedy mal iba 22 rokov. No už se­zónu predtým tento sympatický blondín vyprodukoval niekoľko po­­zo'ruhodných časov, no jeho meno ešte nepreniklo na medzinárodné kolbiště ako príbuzné meno jeho krajana Józsefa Mácsara, svojho ča­su chýrneho prekážkára na 3000 m. Kto je vlastne Lajos Mécser? Je členom SBC Salgótarján, pracuje ako technik — triedič v bani — a diaľkovo študoval strednú školu. Špecializuje sa najmä na 5000-me­­trový úsek. Ako dorastenec repre­zentoval Maďarsko proti NDR — v behu na 3000 bol druhý časom 8:50 min., o niečo neskoršie už zabehol tento úsek za 8 :38 min. Na pretekoch v Budapešti sa zozná­mil s bývalým reprezentantom Ma­ďarska Lajošom Hýresom, ktorý sa rozhodol trénovať ho na diaľku a s ktorým bol v stálom písomnom styku. Doma, v Salgótarjáné, nemá Mécser najlepšie podmienky. Nie je tu súca trať a jediným súperom či partnerom v príprave je stredno­­tratiar Hertelendi, inak chemický technik. Po dvoch rokoch spoločnej práce s Hýresom už zabehol na 5000 m čas pod 14 minút a dostal sa tak na prvé miesto v historic­kých tabuľkách maďarských bežcov aj pred Sándora Iharosa ... Lajos Mécser je v historických tabulkách najlepších svetových bež­cov na 14. mieste časom 1 :36,6 min., ktorý dosiahol pred dvoma se­zónami. Oveľa lepšie je na tom v behu na 10 000 m — výkonom 28 :27,0 obsadzuje deviate miesto najlepších vytrvalcov všetkých čias. v Tento výkon mu namerali práve Budapešti na majstrovstvách Európy a vyniesol mu striebornú medailu. Mécser bol veľkou náde­jou Maďarska pre tento šampionát a predpoklady, ktoré do neho vlo­žili, aj splnil. Okrem tejto striebor­nej medaily si vybojoval aj piate miesto na päťkilometrovom úseku časom 13:48 min. Najlepším svetovým bežcom na 5000 m je Ron Clarke, ktorý 5. júla 1966 zabehol v Oslo 13:16,6 min. Európskym rekordérom je Harald Norpoth z NSR výkonom 13 :24,8 min., ktorý dosiahol 7. septembra 1966 v Kolíne nad Rýnom. V Česko­slovensku sú na rekordnej listine až dvaja bežci — Miroslav Jurek a Josef Tomáš. Obom namerali 13:52,2 min., Jurekovi 28. augusta 1958 v Goteborgu a Tomášovi 4. júla 1964 v Moskve. 10 000 m bežal Ron Clarke zatiaľ ako jediný atlét pod 28 min. — 27 :39,4 min. 14. júla 1965 v Oslo a o niekoľko dní neskoršie — 21. augusta 1965 — na tom istom štadióne utvoril Gaston Roelants nový európsky re­kord výkonom 28 :10,6 min. Česko­slovenský rekord patrí Emilovi Zá­­topkovi, jedinému vytrvalcovi u nás, ktorý bežal rýchlejšie ako za 29 min. 1. júna 1954 absolvoval tento úsek v Bruseli za 28 : 54,2 min. Bol to vtedy svetový rekord ... -rč- ШШЯШШ

Next