Svet Socializmu, leden-červen 1968 (I/1-26)
1968-03-06 / No. 10
dukovaná na symbolický počet. Tento stav najlepšie vyhovoval obyvateľom ostrova, pretože neplatili dane, neslúžili v nijakej armáde a nepřisahali vernosť nijakému panovníkovi. Ada Kaleh sa stal prístavom s právom bezcolného dovozu a vývozu tovaru. Bolo to zlaté obdobie v histórii Turkov na Ada Kaleh. XX. storočie V ľudovom hlasovaní v roku 1923 žiadali obyvatelia Ada Kaleh pripojenie k Rumunsku. Dovtedy bol ostrov tureckou enklávou. Roku 1931 sa gubernátorom ostrova stal Ali Kádri, ktorý pokladal celý ostrov za svoje osobné vlastníctvo, so všetkým jeho živým i mŕtvym inventárom. Stával sa čoraz bohatším, najmä v dôsledku bezcolného obchodu s tabakom. Na širokých múroch pevnosti si vybudoval palác, dômyselne chránený pred dunajskými povodňami; väčšina obyvateľov ostrova však zatiaľ bývala v dusných, vlhkých a tmavých kazematách. Piráti a pašeráci Len máloktorá rieka dokázala tak intenzívne vzrušovať ľudskú predstavivosť ako práve mohutný Dunaj. Očarení jeho malebnou divokosťou, nespútanou bujnosťou, ba aj dráždiacou tajuplnosťou, tiahli dunajským údolím už v dávnej minulosti Kelti, Frankovia, Gréci a Rimania, Slovania, kočovní Mongoli, Tatári, Húni, Maďari a Turci. Početné prápory lúpežných rytierov a pirátov trpezlivo čakali na obete pod zákrutami Dunaja. Geograficky veľmi výhodné sídlo pre nich, ako aj pre pašerákov, predstavoval práve Ada Kaleh. Poskytoval skvelý úkryt pre uskutočňovanie najsmelších prepadov, únosov a krvavých rabovačiek. Stopy a pozostatky ľahko zlikvidovali: mŕtvoly pohádzali do dunajských vln ... štatút a polohu ostrova dôkladne využívali aj pašeráci. Polozrúcané náhrobné kamene na tureckom cintoríne boli akoby stvoreným úkrytom pre obchod s orientálnou bižutériou, tkaninami, jantárom, tabakom, voňavým korením, ovocím i zbraňami. História nezanikne Ostrov už toho roku zaplaví voda Jeho historické pamiatky sa však zachovajú i pre budúce generácie. Rozoberú ich a premiestnia na iný dunajský ostrov — šimian — desať kilometrov pod staveniskom priehrady Djerpap. Šimian pripomína Ada Kaleh svojím tvarom aj usporiadaním. Tu znovu postavia niektoré pevnostné brány, galérie a bašty pevnostného systému. Sem presťahujú aj historický dom tureckého veľmoža Regapa agu a iné typické stavby z Ada Kaleh. Romantický ostrov Ada Kaleh musí ustúpiť výstavbe významného plavebného a energetického systému, Je to istá obdoba situácie, ktorá vzniká pri budovaní najväčšej slovenskej priehrady Liptovská Mara, kde okrem premiestnenia 13 obci musia premiestniť aj historicky cenné objekty, ako unikátny kostol v Palúdzi, kúriu v Parížovciach a iné stavby. Neraz platíme príliš vysokú daň, ktorú od nás požaduje civilizácia. Dr. ing. VINCENT BALAŽ Foto: G. Neicu Turecká krásavica vo svojej izbe na ostrove Ada Kaleh. Studňa na dvore cigaretovej továrne. R Hľadáme favorita pre Nástupca Iharosa... ' Ak by sme prelistovali históriu novodobých olympijských hier, zistili by sme, že na dlhých tratiach mal vždy favorizovaný pretekár v olympijskom súboji ťažkú úlohu. Spomeňme si na Tokio a beh na 5000, maratón či 10 000 m. V týchto troch disciplínach chcel totiž fenomenálny Ron Clarke z Austrálie získať zlaté medaily a vyrovnať tak hattrick Emila Zátopka z olympiády v roku 1952. Najsklamanejší však bol, keď nezvíťazil vo „svojej" disciplíne — behu na 10 km — a dobehol do cieľa len tretí. Je pravda, že práve jeho zásluhou sa v závere vyvinula dráma, no náskok Američana Milsa už nezlikvidoval. Na druhej strane vytrvalecké trate mali vždy svoje veľké osobnosti. Spomeňme na Nurmiho, Heinu, Kuca, Bolotnikova, Pirieho, Chatawaya, nášho Emila Zátopka a už spomínaného Clarkeho. A pomaly sa medzi túto elitu prepracúva aj Lajos Mécser... Veľký ohlas malo najmä jeho víťazstvo na Behu l’Humanité. Veď vtedy mal iba 22 rokov. No už sezónu predtým tento sympatický blondín vyprodukoval niekoľko pozo'ruhodných časov, no jeho meno ešte nepreniklo na medzinárodné kolbiště ako príbuzné meno jeho krajana Józsefa Mácsara, svojho času chýrneho prekážkára na 3000 m. Kto je vlastne Lajos Mécser? Je členom SBC Salgótarján, pracuje ako technik — triedič v bani — a diaľkovo študoval strednú školu. Špecializuje sa najmä na 5000-metrový úsek. Ako dorastenec reprezentoval Maďarsko proti NDR — v behu na 3000 bol druhý časom 8:50 min., o niečo neskoršie už zabehol tento úsek za 8 :38 min. Na pretekoch v Budapešti sa zoznámil s bývalým reprezentantom Maďarska Lajošom Hýresom, ktorý sa rozhodol trénovať ho na diaľku a s ktorým bol v stálom písomnom styku. Doma, v Salgótarjáné, nemá Mécser najlepšie podmienky. Nie je tu súca trať a jediným súperom či partnerom v príprave je strednotratiar Hertelendi, inak chemický technik. Po dvoch rokoch spoločnej práce s Hýresom už zabehol na 5000 m čas pod 14 minút a dostal sa tak na prvé miesto v historických tabuľkách maďarských bežcov aj pred Sándora Iharosa ... Lajos Mécser je v historických tabulkách najlepších svetových bežcov na 14. mieste časom 1 :36,6 min., ktorý dosiahol pred dvoma sezónami. Oveľa lepšie je na tom v behu na 10 000 m — výkonom 28 :27,0 obsadzuje deviate miesto najlepších vytrvalcov všetkých čias. v Tento výkon mu namerali práve Budapešti na majstrovstvách Európy a vyniesol mu striebornú medailu. Mécser bol veľkou nádejou Maďarska pre tento šampionát a predpoklady, ktoré do neho vložili, aj splnil. Okrem tejto striebornej medaily si vybojoval aj piate miesto na päťkilometrovom úseku časom 13:48 min. Najlepším svetovým bežcom na 5000 m je Ron Clarke, ktorý 5. júla 1966 zabehol v Oslo 13:16,6 min. Európskym rekordérom je Harald Norpoth z NSR výkonom 13 :24,8 min., ktorý dosiahol 7. septembra 1966 v Kolíne nad Rýnom. V Československu sú na rekordnej listine až dvaja bežci — Miroslav Jurek a Josef Tomáš. Obom namerali 13:52,2 min., Jurekovi 28. augusta 1958 v Goteborgu a Tomášovi 4. júla 1964 v Moskve. 10 000 m bežal Ron Clarke zatiaľ ako jediný atlét pod 28 min. — 27 :39,4 min. 14. júla 1965 v Oslo a o niekoľko dní neskoršie — 21. augusta 1965 — na tom istom štadióne utvoril Gaston Roelants nový európsky rekord výkonom 28 :10,6 min. Československý rekord patrí Emilovi Zátopkovi, jedinému vytrvalcovi u nás, ktorý bežal rýchlejšie ako za 29 min. 1. júna 1954 absolvoval tento úsek v Bruseli za 28 : 54,2 min. Bol to vtedy svetový rekord ... -rč- ШШЯШШ