Technické Noviny, leden-červen 1975 (XXIII/1-25)

1975-01-07 / No. 1

Zlatě iubileum ministra Naša veřejnost, najmä vedecká a technická, pripomína si v týchto dňoch 50-ročné životné jubileum prof. Ingr. JURAJA BUSU, CSc., mi­nistra výstavby a techniky Sloven­skej socialistickej republiky. Prof. Ing. J. BUŠA, CSc., narodil sa 11. januára 1925 v Leštinách v okrese Dolný Kubín. Po maturite na gymnáziu v Dolnom Kubíne štu­doval na Strojníckej fakulte SVST v Bratislave, ktorú dokončil roku 1950. Po skončení vysokoškolských štúdií bol interným ašpirantom. Po úspešnej obhajobe kandidátskej di­zertačnej práce na tému „Vplyv magnetického poTa na štruktúru ocele“ získal hodnost kandidáta vied a pracoval ako odborný asis­tent na Katedre technológie Stroj­níckej fakulty SVŠT v Bratislave. V tejto funkcii prešiel potom na Hutnícku fakultu VŠT v Košiciach. Roku 1957 sa tu habilitoval za do­centa a roku 1964 ho vymenovali za riadneho profesora pre odbor náuka o kovoch. Ako dobrý odbor­ník, pedagóg a schopný organizá­tor bol prodekanom pre pedagogic­kú a politicko-výchovnů činnost na Hutníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach, neskôr pro­rektorom pre pedagogickú a poli­­ticko-výchovnú činnost a od roku 1963 do roku 1969 rektorom VŠT v Košiciach. Po skončení rektorskej funkcie bol vedúcim Katedry ná­uky o kovoch a tepelného spraco­vania kovov, ako aj vedúcim labo­ratória, neskôr riaditeľom Ústavu fyzikálnej metalurgie SAP v Koši­ciach. Prof. Ing. J. BUŠA, CSc., význam­ne sa zúčastnil na budovaní vyso­kého školstva na východnom Slo­vensku, osobitne Vysokej školy technickej v Košiciach. Má nemalé zásluhy aj na otvorení činnosti Elektrotechnickej fakulty na VŠT v Košiciach, na výstavbe nových objektov VŠT a na budovaní školy ako jednotného celku. Vyvinul ma­ximálne úsilie o prepojenie činnos­ti VŠT na prácu v závodoch, na za­bezpečovanie zahraničných kontak­tov školy v konkrétnych formách spolupráce a na uplatňovanie skú­seností — najmä z vysokých škôl v ZSSR a NDR — na VŠT v Koši­ciach. Jubilant patrí medzi popredných odborníkov v oblasti náuky o ko­voch. Je autorom vyše 20 pôvod­ných vedeckých prác a viacerých odborných expertíz. Jeho práce sú prevažne zamerané na štrukturálne zmeny v oceliach — na skúmanie zákonitostí fázových zmien pri zo­šľachťovaní ocelí a ich súvis s me­chanickými vlastnostami. Roku 1973 dokončila sa pod vedením prof. Ing. J. BUŠU, CSc., výskumná úloha „Vplyv disperznosti vysoko­­pevnej fázy na mechanické vlast­nosti a porušovanie zliatin". Pod feho vedením sa rozpracovali aj zá­kladné otázky dvojstupňovej nitri­­dácie, ktorá sa v ostatných rokoch zavádza do závodov ako významný racionalizačný prvok. Znamená to niekoľkonásobné zväčšovanie život­nosti rozličných druhov nástrojov pracujúcich za studená i za tepla a miliónové úspory materiálov i energie. Jubilant bol a je školite­ľom vedeckých ašpirantov. Popri svojej pedagogickej a ve­deckej činnosti zastával prof. Ing. J. BUŠA. CSc., viacero funkcií aj mimo VŠT v Košiciach. Bol členom Vedeckého kolégia ČSAV pre ná­uku o materiáloch, členom Vedec­kého kolégia SAV pre mechaniku a materiály, podpredsedom Vedecké­ho kolégia SAV pre náuku o ma­teriáloch, členom Komisie pre tech­niku Výboru pre štátne ceny K. Gottwalda, členom Slovenského vý­boru pre vysoké školy atď. V júli 1970 nastúpil prof. Ing. JURAJ BUŠA, CSc., do funkcie mi­nistra výstavby a techniky SSR a od roku 1971 je predsedom Rady vlády SSR pre životné prostredie. Je členom Komisie Ov KSC pre vě­deckotechnický rozvoj a členom Ekonomickej komisie OV KSS. Jubilant pracoval aktívne i poli­ticky, už ako študent sa aktívne zapájal do mládežníckeho hnutia a od roku 1950 zastával vedúce funk­cie v straníckom živote na Stroj­níckej fakulte SVŠT v Bratislave, ako aj na Vysokej škole technickej v Košiciach. Od roku 1963 do roku 1970 bol členom KV KSS v Koši­ciach a od roku 1969 až do vyme­novania do funkcie ministra čle­nom Predsedníctva KV KSS v Ko­šiciach. Za jeho zodpovednú a svedomitú prácu udelili mu roku 1965 štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstav­bu. Je dalej držiteľom viacerých pamätných plakiet a medailí, napr. pamätnej plakety Ov KSČ k 20. a 25. výročiu Februárových udalostí, pamätnej medaily OV KSČ k 50. výročiu založenia KSČ atď. Súdruh minister BUŠA dožíva sa významného životného jubilea v plnom zdraví a pracovnej aktivite. Do ďalších rokov jeho plodného ži­vota mu želáme veľa zdravia a mnoho tvorivých síl pre ďalšiu prá­cu v prospech celej našej socialis­tickej spoločnosti. (TECHNICKÉ NOVINY) SLOVENSKA TECHNICKÁ KNIŽNICA BRATISLAVA pre Vás ZAHRANIČNÉ PUBLIKÁCIE Nadväzujeme na zoznam za­hraničných publikácií uverejne­ný v TN č. 43 a pokračujeme vo výbere nových prírastkov do nášho fondu. Záujemcovia si môžu uvedené knihy vypožičať vo výpožlčnom oddelení S1TK, Gottwaldovo nám. 2, a to pria­mo alebo medziknlžničnou výpo­­žičnou službou. Inžinierske stavltelstvo A 310555, Cywiňski, Z.—Koll­­brunner, C. F.: Drillknicken dünnwandiger I-Stäbe mit verän­derlichen, doppelt-symetrischen Querschnitten. (Ohnutie krúte­ním tenkostenných prútov I s premennými dvojnásobne symet­rickými prierezmi), 1971. A 310545, Kollbrunner, C. F.— Hajdin, N.: Beitrag zur Theorie dünnwandiger Stabe mit ge­­krümter Achse. (Teória tenko­stenných prútov so zakrivenou osou), 1969. Á 311000, Trill, ).—Bowyer, J. T.: Problems in building contribu­tion. (Problémy pozemného sta­viteľstva), 1972. Dopravné staviteľstvo A 310997, Slade, G. D. — Motor­way noise: Characteristics, eva­luation attenuation and a case study. (Hluk na autostrádach: Charakteristika, ohodnotenie, tl­menie a štúdium okolnosti), 1973. Vodné staviteľstvo A 310314, Nicorovicl, V. — Porti pentru eternltate sau Sentimen­­tul Capodoperel. (Brány na več­nosť, priehrada v Železných vrä­­tach na Dunaji), 1973. Architektúra A 310655, Chlara, J — Callender, J. H.: Time-saver standards for building types. (Časovo úsporné normy pre typy stavieb), 1973. Inzerát (VK) 2 TECHNICKÉ NOVINY Do videnia v Budapešti! Krajský ústav národného zdravia v Bratislave vyhlásil roku 1974 do­vedna 114 tematických úloh. Zverej­nil ich vo forme brožúry Bulletin vynálezcov a zlepšovateľov. Tento zoznam rozoslal všetkým zdravot­níckym zariadeniam, ktoré malí zá­ujem na koordinácii zlepšovateľské­ho hnutia v rámci zdravotníctva, aby sa nestráca! zbytočne čas na vynachádzanie a riešenie toho, čo je už inde vynájdené a vyriešené. V tomto ohľade veľmi dobré výsledky dosahujú práve v Bratislave, v Pra­he a napokon aj v Krajskom ústave národného zdravia v Ostrave, ktorý bol iniciátorom vydávania Bulleti­nu vynálezcov a zlepšovateľov a od ktorého sme tieto nové formy pre­vzali vo všetkých zdravotníckych zariadeniach ČSSR. Bratislavský KONZ išiel tak ďale­ko, že Bulletin vynálezcov a zlepšo­vateľov na rok 1975, ktorý obsahu­je 94 tematických úloh, preložil aj do svetových jazykov, aby brožúry mohol použiť na medzinárodnej vý­stave vynálezov a technických no­viniek PATENTINFORM '75 v Buda­pešti (na túto výstavu, ktorá bude v dňoch 17. až 23. februára 1975, prihlásil desať exponátov). Takto Bulletin vynálezcov a zlepšovateľov zo Západoslovenského kraja popu tuje do všetkých socialistických kra­jín združených v rámci RVHP. ALADÄR ONDREJKOVlC Poznáro/ry' J<nw<ä • //sfy • 0/7/asy ÚPRAVA VÝKAZU TECH 3-01 Počínajúc rokom 1975, skracujú sa termíny na konečné spracovanie výkazu Tech 3-01. To znamená, že spracované údaje bude možné do­ručiť riadiacim orgánom rýchlejšie. Keďže sa zavádza i polročne vyka­zovanie, umožňuje to vykonávať včasné a účinné opatrenia pre ďal­ší rozvoj tvorivej iniciatívy pracu­júcich. Preto pokladám za potrebné poukázať na niektoré odlišností v novom výkazníctve. Zavedením zákona č. 84/1972 Zb. prišlo v porovnaní s predchádzajú­cimi platnými predpismi k niekto­rým podstatným zmenám. Na zákla­de týchto zmien bolo treba vypra­covať nový výkaz Tech 3-01 a prí­slušné smernice. Tieto smernice bo­li vydané až koncom roka 1973. Do­datočne sa ukázali niektoré nejas­nosti vo výklade niektorých člán­kov, a preto po zistení skutočnosti spresnila sa vlani náplň niektorých ukazovateľov a rozšíril sa výklad. Treba povedať, že výkaz bude mať už názov Tech 3-02 — Polročný vý­kaz o vynálezoch, zlepšovacích ná­vrhoch a priemyselných vzoroch. Výkaz je tak ako doteraz rozde­lený na tri časti. Počínajúc rokom 1974 bude sa vykazovať ako zosta­tok počet prihlášok k 31. decembru minulého roka, o ktorých využití bolo síce kladne rozhodnuté, ale ktoré sa nevyužili. Vykazujú sa však len vynálezy, autorské osvedčenia a patenty, pri ktorých právo na vy­užitie prislúcha štátu, dalej prihláš­ky priemyselných vzorov, priemy­selné vzory, na ktoré bolo udelené osvedčenie a o ktorých zavedení bolo kladne rozhodnuté. Tak isto sa budú vykazovať aj prijaté pri­hlášky zlepšovacích návrhov. V časti III., kde ide o odmeny, a o prínosy činnosti vynálezcov a zlepšovateľov, budú sa sledovať aj odmeny a prínosy pri priemysel­ných vzoroch. Pre zjednodušenie vy­kazovania v organizáciách sleduje sa spoločenský prospech vo vyka­zujúcej organizácii len za jeden rok využívania (doteraz sa sledoval tri, resp. päť rokov). Ďalej sa doplnili smernice a príklady výpočtu spolo­čenského prospechu v organizácii a celkového spoločenského prospe­chu. Treba konštatovať, že novovy­­dané smernice sú oveľa podrobnej­šie, jasnejšie a lepšie môžu poslú­žiť vykazujúcim organizáciám. Tre­ba ich správne pochopiť. Nevyluču­je sa však možnosť ich úpravy v budúcnosti. Ing. MILAN NOVÄK KURZY PRE LAKOVAČOV MOTOROVÝCH VOZIDIEL Dom techniky SVTS, Bratislava, v spolupráci s n. p. Barvy a laky, n. p., Kovofiniš a výrobným druž stvom Drutechna usporiada tohto roku štyri samostatné kurzy pre la­­kovačov motorových vozidiel. Kur­zy sa uskutočnia v Bratislave v týchto termínoch: 13. až 17. januára 1975, 17. až 21. februára 1975, 2. až 6. júna 1975, 13. až 17. októbra 1975. Do kurzu sa môžu prihlásiť za­učení lakovači zo závodov a z opra­vovní motorových vozidiel. Z jed­ného závodu možno prihlásiť aj viac účastníkov. Keby nebolo možné za­radiť účastníka do 1. cyklu (počet účastníkov cyklu je obmedzený), dostane sa do niektorého z cyklov ďalších. Školenie má prispieť k zavádza­niu nových druhov technológií a za­riadení do výrobní a opravovní v rámci ich modernizácie a intenzifi­kácie. Poukázaním na chyby pri la­kovaní a zavádzaním modernejších druhov náterov a technológií majú sa vytvoriť predpoklady na to, aby karosérie automobilov dostávali kva­litnejšie a odolnejšie ochranné po­vlaky, aby sa predĺžila ich životnosť v atmosférickom prostredí a proti koróznemu pôsobeniu soli sypanej v zimnom období na cesty. Škole­ním o bezpečnostných predpisoch a hygiene pri práci má sa predísť požiarom, úrazom, ktoré sa niekedy končievajú i smrťou a pri ktorých škody často dosahujú miliónové hodnoty. Absolventi kurzu podrobia sa pí­somným a ústnym skúškam z jed­notlivých predmetov a dostanú osvedčenie. Účastnícky poplatok pre jednu osobu (člena VTS) je 620 Kčs. Organizácie, družstvá, opravovne, ktorŠ majú záujem o školenie a do­škoľovanie lakovačov, môžu poslať záväzné prihlášky na adresu: Dom techniky SVTS, organizačné oddele­nie, Koceľova 17, 88130 Bratislava. Ing. JOZEF DEMIANCOK PRVÝ MINISALÓN AUTOMOBILOV V pražskom Národnom technic­kom múzeu otvorili ojedinelú výsta­vu malých automobilov „1. mini­­salón automobilov“, ktorá potrvá do 26. januára 1975. Na výstave sústre­dili s nevšednou starostlivosťou ukážky modelárskych prác z celej republiky a rozsiahly súbor továren­ský zhotovených modelov automobi­lov a stavebníc takýchto automobi­lov. Z modelárskych prác uvidí ná­vštevník najrozličnejšie modely od pohyblivých cez pretekárske dráho­vé automobily až po modely RC (ovládané rádiom) v najrozličnej­ších mierkach a vyhotoveniach. Na čelnej stene salónu inštalovali výber prác z 3. karosárskej súťaže TECHNICKÝCH NOVlN a AUTOMO­BILU. 1 ■ " Výstava obsahuje do 1000 exponá­tov a je neobyčajne zaujímavou ex­kurziou medzi predmety modelár­skej a zberateľskej vášne nadšencov a klubov. Ing. KAMIL PROCHÄZKA SEMINÁR O HROMADNEJ MESTSKEJ DOPRAVE Technické múzeum v Brne a zá­vodná pobočka CVTS dopravného podniku mesta Ostravy usporiadali v závere minulého roka v prednáš­kovej sále Ústredných dielní doprav­ného podniku mesta Ostravy v Ostra­­ve-Martinove dvojdňový seminár na tému „K histórii mestskej hromad­nej dopravy v oblasti Ostravy“. Boli tu zastúpené mestské dopravné podni­ky z celej republiky a nechýbali ani hostia z Maďarska. Prítomný bol aj zástupca Vysokej školy doprav­nej zo Žiliny prof. HABARTA'. Na hromadnú mestskú dopravu kladú sa čoraz väčšie úlohy, a je pochopiteľné, že zaostáva za rých­lym rastom mesta, ako je to napr. v Bratislave. Zástupca Prešova sa sťažoval ná nedostatočné priestory a vybavenie dielní dopravného pod­niku, preto im opravy vykonáva DP Ostrava. Po diskusii k jednotlivým referá­tom bola exkurzia do vzorných Ústredných dielní DP mesta Ostra­vy, do vozovně DP v Porube, ako aj exkurzia na tému „Po stopách za­niknutých tratí v oblasti Ostravy“. Široký okruh problémov mestskej hromadnej dopravy vynúti si skôr alebo neskôr ďalší spoločný seminár všetkých mestských dopravných pod­nikov z celej republiky. Pracovníci DP budú musieť spoločne riešiť ak­tuálne otázky. Bude treba organizo­vať edičnú spoluprácu pri vydávaní sprievodcov pre jednotlivé zaintere­sované mestá a vybudovať celoštát­ny jednotný systém mestskej hro­madnej dopruvy. KLEMENT MICHALIK, Bratislava Venoval život povzneseniu slovenskej matematiky PhDr. JOZEF MALACKÝ V mesiaci decembri pripomenula si naša veřejnost 15. výročie od smr­ti nestora slovenských matematikov, profesora PhDr. et PedDr. h. c. JU­RA HRONCA, DrSc., Člena Sloven­skej akadémie vied, nositeľa Radu práce. JUR HRONEC sa narodil 17. mája 1881 v Gočove (okres Rožňava). Po maturite na gymnáziu v Rožňave ro­ku 1902 odišiel na univerzitu do Klužu (dnes Rumunsko). Po skonče­ní univerzitných štúdií nastúpil ro­ku 1906 ako gymnaziálny profesor v Kežmarku. V rokoch 1908—1912 bol na študijnom pobyte v Nemec­ku — v Göttingene, Berlíne a Gies­­sene. Potom dosiahol titul doktora. Neskôr musel prerušiť ďalší študij­ný pobyt v Paríži pre vypuknutie prvej svetovej vojny. V rokoch voj­ny venoval sa pedagogickým otáz­kam. Roku 1922 dostal štipendium a ročnú dovolenku, takže mohol znova odísť na študijnú cestu do Göttingenu a Geissenu. Tam sa ve­noval najmä diferenciálnym rovni­ciam a diferenciálnym systémom. Roku 1923 habilitoval sa v Pra­he na Karlovej univerzite. Ako sú­kromný docent prednášal na uni­verzite a súčasne učil na Jirásko­­vom gymnáziu v Prahe. O rok nato nastúpil na miesto mimoriadneho profesora na Českej vysokej škole technickej v Brne. Jeho odborné prá­ce z tých čias sú zamerané najmä na technicky dôležité otázky. Roku 1926 zvoltlt ho za korešpondujúce­ho člena Kráľovskej českej spoloč­nosti náuk. V školskom roku 1928 až 1929 bol dekanom stavebného od­boru Českej vysokej školy technic­kéf v Brne a toho istého roku me­novali ho za riadneho profesora. Roku 1936 zvolili profesora JURA HRONCA za riadneho člena Morav­­sko-sliezskej akadémie prírodných vied. O dva roky neskôr menovali ho za bezplatného profesora a zvoli­li za rektora novotvorenej Vysokej školy technickej v Košiciach. Roka 1939 prešiel do Martina, kam sa ko­šická technika presťahovala. Znova sa ujal je) vedenia ako rektor, keď sa škola v školskom roku 1939/1940 presťahovala do Bratislavy. Menova­li ho za bezplatného profesora Prí­rodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity. Roku 1940 organizoval ako dekan otvorenie Vysokej školy obchodnej. Roku 1945 zvolili ho za predsedu Matice slovenskej a Ume­leckej a vedeckej rady, nasledujú­ceho roku za predsedu Slovenského múzea. Roku 1949 dostal na Slo­venskej univerzite titul „doctor ho­noris causa pedagogiae“. Toho isté ho roku bol podpredsedom na zjaz­de československých a poľských ma­tematikov. Roku 1950 prišiel ako platený profesor na prírodovedeckú fakultu, kde bol vedúcim katedry matematiky. Po utvorení Slovenskej akadémií vied roku 1953 menovali profesore HRONCA medzi prvými za akademi ka. Takisto mu udelili vedecký ti tul „doktor jyzlkálno-matematickýcl vied" (DrSc.). Roku 1957 bol pod­predsedom zjazdu československých matematikov. Za svojho života vydal akademik JUR HRONEC niekoľko kníh. Jedno bola pedagogického rázu a ostatní matematické. Sú to: „Algebrickí rovnice“, dvojdielny „Diferenciálny a integrálny počet", dvojdielna kni­ha „Obyčajné a parciálne rovnice" Okrem toho napísal okolo 40 vedec­kých prác, zväčša z odboru diferen­­dálných rovníc. Za svoju záslužnú vedeckú a pedagogickú prácu dostal roku 1927 štátnu cenu, roku 1948 národnú cenu a roku 1955 udelili mu štátne vyznamenanie Rad práce Po plodnom živote, plnom vedec­kej, pedagogickej a organizátorskej činnosti, akademik JUR HRONEC umrel 1. decembra 1959 vo veku 76 rokov. Ako nestor slovenských ma­tematikov stal sa vzorom socialis­tického vedca, ktorý celý život ve­noval povzneseniu slovenskej mate­matiky, pedagogiky a kultúry. Zo­stane vždy vzorom nezištného uči­teľa a vedca. ROČNÍK XXIII — ČÍSLO 1 — 1975 Akademik JUR HRONEC

Next