Učiteľské Noviny, 1971 (XXI/1-52)
1971-04-08 / No. 15
3 TOJT ZÁUJMYsocialistickej školy Z aspektu štúdia významného dokumentu — Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ — žiada sa zamysliet a] nad funkciou, postavením a úlohami odborov v našich školách. Nie Je to samoúčel, ale nutnosť, aby sme sa z vykonaného hodnotenia situácie v odboroch, o ktoré sa zvádzal v rokoch nedávno minulých prudký zápas, poučili, ako chrániť záujmy socialistickej školy na pôde najmasovejšej organizácie učitelov a pritom aby sme našli a] správne východisko pre svoju masovopolitickú prácu. Nesmieme zabúdať, že mnohé príčiny negatívnych a deštruktívnych javov, ktoré sa na pôde odborov vypukle prejavili v krízových rokoch 1968—1969, majú svoje korene v predchádzajúcom sformalizovaní ich činnosti a v dlhšie trvajúcej bezkoncepčnosti. Nemožno preto považovať za náhodu, že vedúca sila našej spoločnosti reprezentovaná komunistickou stranou, pokladá v tomto období aktivizáciu a správnu orientáciu činnosti odborov za aktuálnu a naliehavú úlohu dneška. Pri nastolovaní tejto úlohy sa zdôrazňuje správna aplikácia marxisticko-leninských princípov vedúcej úlohy strany v spoločnosti a nevyhnutnosť úzkeho spojenia strany s pracujúcimi. Základné funkcie odborov V činnosti odborov ide teda o vytváranie principiálnej Jednoty pracujúcich založenej na podpore a súhlase s úlohami socialistického rozvoja spoločnosti. Pritom vystupujú výrazne do popredia obe základné funkcie odborov: na jednej strane byť sprostredkovateľom informácií o stave spoločenského vedomia a spoločných záujmov členov smerom od más k centru politického riadenia a na druhej strane byt politickým nástrojom prenášajúcim smernice a úlohy formulované vedúcou silou spoločnosti — komunistickou stranou — medzi masy členstva. Pri analýze príčin a foriem narušenia politického života v školách vystúpila zjavne do popredia aj skutočnosť, že pravicové sily v odboroch sa usilovali, tak ako v dávnej minulosti už Marxom kritizovaní niektorí predstavitelia tradeunionizmu, absolutizovať a povyšovať ná hlavnú a Jedinú úlohu odborov — podporovanie a presadzovanie bezprostredných hmotných a osobných požiadaviek svojich členov. Táto prirodzená súčasť politiky odborov mala slúžiť ako nástroj, ktorý by znemožnil plniť celý rad dalších dôležitých a rozhodujúcich úloh socialistického školstva. Preto ak chceme úspešne zavŕšiť proces konsolidácie a pevne vykročiť vpred, teda presadiť sa svojím cielavedomým a dobre premysleným ideologickým pôsobením a organizátorskou činnosťou, musíme sa zbaviť tejto príťaže a dalších chybných praktík z minulosti. Za tým účelom musíme organizovať medzi odborármi predovšetkým výmenu názorov o aktuálnych otázkach rozvoja komunistickej výchovy a napomáhať šírenie a dôsledné uplatňovanie socialistických ideí v školstve. Také má byť dennodenná činnosť odborárov. Ale v tejto činnosti sa v minulosti značne polavilo, alebo a] pod vplyvom pravicovo oportunistlckých živlov sa táto činnosť aj celkom zanedbala. Ak v minulosti tomu tak bolo, nemôžeme takýto stav pripustiť v súčasnosti a tým mene] v budúcnosti. Odbory totiž nemôžu stáť bokom, v úzadí, bokom od konsolidačného diania, ktoré teraz v našej vlasti priaznivo prebieha. Odbory a odborári svoju činnosť majú zamerať predovšetkým tým smerom, aby všetci učitelia a vychovávatelia sa stali neohrozenými zástancami a bojovníkmi za plné uplatnenie najmä základných princípov socialistickej školy, akými sú princíp štátnej a jednotnej školy, princíp demokratizácie vzdelania, princíp polytechnickej a pracovnej výchovy, princíp trtednosti a straníckosti výchovy. Totiž práve tieto princípy tvoria pevné stĺpy socialistickej školy, práve ony Ju odlišujú od akejkoľvek inej školy a práve proti nim zamerali svoje útoky všetky pravicovo-oportunistické a antisocialistícké živly. V čase negácií hodnôt Stačí letmo si prehliadnuť noviny a časopisy z rokov 1968—1969 a pripomenúť si niektoré prejavy — a presvedčíme sa, ako oportunisti a antisocialistí hanobili a negovali všetko, čo sa u nás v školstve udialo od oslobodenia, a v tomto hanobení išli tak daleko, že bezočivo vyhlasovali, že v posledných dvadsiatich rokoch „naša pedagogika nebola naša a pedagogická veda prestala byť vedou“. A s týmto negovaním ruka v ruke išla glorifikácia a romantizácia všetkého minulého, všetkého toho, čo bolo pred oslobodením. Skrátka existoval tlak na socialistickú školu, ná je) základné princípy, tlak jednostranný, neraz aj neinformovanosťou zo strany širšej verejnosti, aj Zo strany učiteľov a vychovávateľov. A proti tomuto oportunisticko-antlsocialisttckému tlaku, žiaľ, neexistoval aspoň podobný tlak učiteľov, ktorí majú úlohu rozvíjať, Osvetľovať základné princípy socialistickej školy, ktoré ju práve robia socialistickou. Ako k tomuto mohlo dôjsť? Aj preto, že ideologická práca medzi učiteľmi nebola na úrovni, že a] odbory túto prvoradú úlohu zanedbali. A zanedbali Ju najviac medzi mladými učitefmi, ktorí z vlastnej skúsenosti nemohli ani poznať význam základných princípov socialistickej školy. A práve preto teraz má 1st o to: Zvýšiť aktivitu učitelov a vychovávateľov a prostredníctvom ich kvalitnej výchovno-vzdelávace] práce zainteresovať aj širšiu verejnosť, teda rodinu, pracoviská, spoločenské organizácie, hromadné oznamovacie prostriedky o dôsledné realizovanie všetkých základných princípov socialistickej školy. Bez pevného zázemia v spoločnosti a bez Jej pomoci nemôže totiž škola plniť svoje poslanie. Komunistická výchova — cieľ Na program dňa sa preto dostáva požiadavka, aby odborové organizácie na školách a výchovných zariadeniach pod vedením straníckych organizácií úzko spolupracovali s riaditeľmi pri riešení všetkých zásadných otázok demokratického a vysokoefektívneho systému jednotnej, kolektívne] a pritom individualizovanej komunistickej výchovy mládeže. K tomu, aby sa tak stalo, aby komunistická výchova nebola na našich školách len potencionálnym cieľom, ale predovšetkým aby sa prejavila v potrebných a konkrétnych výsledkoch, treba sa vyporiadať s najslabšími ohnivkami, ktoré zdravý vývoj našej školy v súčasnosti najviac komplikujú. Pritom nemožno vychádzať z abstraktných úvah, ale z jasnej predstavy o možnostiach plného využitia tvorivých síl a schopnosti pedagogických kolektívov. Pre úspešnú ideologickú a organizátorskú činnosť odborov na školách a výchovných zariadeniach treba vytvoriť dobré podmienky a zabezpečiť pravidelné informácie, ktoré podporia iniciatívu a umožnia jej zacielenie na najrozhodujúcejšie a najcitlivejšie problémy. Veľkú úlohu v tomto smere môžu zohrať riaditelia a ďalší zodpovední vedúci pracovníci predovšetkým tým, že využijú svoje poradné orgány —• pedagogickú radu, metodické združenia, ako a] úsekové či členské schôdze odborových organizácií, prípadne Iné podujatia na kolektívne prerokovanie všetkých závažných problémov školy a po výmene skúseností sa dohodnú so spolupracovníkmi na jednotnom, plánovitom postupe. Tvorením predpokladov pre masovopolitickú činnosť učitelov a vychovávateľov, organizovaním ich pracovnej iniciatívy a kontrolou plnenia úloh, môže potom odborová organizácia značne prispieť k zefektívneniu práce školy. Učiteľ tohto štátu Najvážnejším problémom školy je je] političnosť — angažovanosť za revolučné ideály komunizmu. Stará škola bola nástrojom buržoázneho panstva. Školu v podmienkach budovania socializmu treba pretvoriť z nástroja triednej vlády buržoázie na nástroj úplného ostránenia rozdelenia spoločnosti na triedy, na nástroj komunistického prerodu spoločnosti. Tento triedny princíp socialistickej školy treba vštepiť všetkým učiteľom a vychovávateľom a dosiahnuť, aby si uvedomili, že na mládež pôsobia nielen odborne, ale celou svojou osobnosťou, teda aj tým, ako žijú občianskym životom a ako sa angažujú za politiku strany a štátu. Preto len taký učiteľ, ktorý vystupuje vždy ako zodpovedný občan socialistického štátu, ako bojovný nositeľ štátnej ideológie môže nielen vyučovať, ale aj učiť svojich žiakov socialisticky žlť. Základom politickej výchovy v školách musí sa stať organizátorská práca s mladými ľuďmi a ich vlastná, aktívna, politická a ekonomická činnosť. Každý učiteľ a vychovávateľ — ako k tomu nabáda i Poučenie z krízového vývoja — musí sa usilovať, aby naše deti, vnuci, celá naša budúca generácia boli naplnení hrdosťou na prácu svojich otcov a matiek, aby ich odkaz rozvinuli a znásobili. K tomu treba ani nie tak vyvolávať revolučnosť, ako túto prirodzenú vlastnosť mládeže usmerňovať, aby sa táto nedostala na scestie a nezvrhla sa na činnosť kontrarevolučnú. V štádiu vývoja našej spoločnosti ide i dnes o upevnenie moci robotníckej triedy konkrétnou budovateľskou prácou. To Je aj príležitosť pre našu mládež, aby sa iniciatívou, vytrvalosťou a statočnosťou prejavila. škola pre život Aby práca učiteľa a vychovávateľa nebola formálna, aby sa dôraz na myslenie nestal kultom intelektualizmu vzdialeného od života a od praxe, treba ďaleko viac vyzdvihovať princíp úzkeho spojenia školy so životom, teórie s praxou a slová a člnmi. Preto socialistická škola musí byť tiež školou pracovnou a polytechnickou. Chyby, ku ktorým v minulosti došlo pri realizácii uznesenia ÚV KSČ — o spojení školy so životom a výrobou — nemôžu byť dôvodom pre jeho odloženie do archívu. Dnes nepotrebujeme ani reklamu pre výrobnú prax tam, kde nie sú pre ňu vytvorené podmienky, ale musíme sa usilovať o to, aby sme neprodukovali namiesto živých aktívnych ľudí papagájov, opakujúcich nabiflované slová bez obsahu. Nechceme ísť cestou llchotenia a korumpovanla mládeže, ale s vedomím spoločenskej povinnosti a zodpovednosti za výchovu mladej generácie budeme vytvárať reálne podmienky pre jej rast podľa potrieb spoločnosti — ako to povedal s. G. Husák vo svojom prejave na ustanovujúcej Celoštátnej konferencii Socialistického zväzu mládeže. Dôslednosť našej cesty Treba pamätať, že mnohé ťažko probojované princípy a výdobytky kultúrnej revolúcie na úseku školstva, ktoré sme pod vedením strany dosiahli, najmä po Februárovom víťazstve robotníckej triedy, sa v dôsledku reakčných, antisocialistických živlov oslabili, alebo aj stratili. Pod tlakom týchto živlov sa ustúpilo od princípu trlednosti a triednych hľadísk vo výchove, spochybnil sa princíp jednotnej a štátnej školy, znevážila sa pracovná a polytechnická výchova, respektívne ich význam sa zbagatelizoval, znehodnotil sa prínos sovietskej pedagogiky a sovietskej školy pre rozvoj výchovy a vzdelania v našej vlasti, podcenil sa internacionalistický princíp v ob-> sahu výchovy, znehodnotil sa princíp dôsledne] demokratizácie vzdelávania atď. A to teda znamená, že v mnohých smeroch, a najmä v tých základných, musíme začínať skoro od začiatku. Je to a bude to ešte stále práca veľmi náročná. Sme však presvedčení, že sa úspešne zavŕši. Totiž pod vedením KSČ — a to už teraz zreteľne pozorujeme — naše školstvo znovu sa uberá po dôslednej socialistickej ceste, čo dokazujú pozitívne zmeny v ideovo-politickom i pedagogickom vedomí učitelov i študentov. Pravda, pri všetkých úvahách o základných otázkach výchovy a vzdelávania nesmieme zabúdať, že základom úspechu školy a teda aj odborových organizácií na školách je politická, odborná a pedagogické pripravenosť a akcieschopnosť učiteľstva. Tá musí byť — spolu so získaním celej verejnosti v stredobode našej pozornosti. Musíme sa usilovať, aby naše učiteľstvo prešlo od slov k člnom a bralo svoju prácu ako povolanie, a nie ako zamestnanie. Ak toto dosiahneme a naši učitelia — odborári to pochopia a svojou prácou to dokážu, splní náš Zväz očakávanie, ktoré doň strana vkladá a zaujme pevné miesto v živote naše) socialistickej spoločnosti, ktoré mu bezpochyby patrí. Doc. Ing. LIBOR VOZÁR, CSc..predseda ÚV SOZ pracovníkov školstva a vedy Foto: ČSTK