Učiteľské Noviny, 1971 (XXI/1-52)

1971-10-14 / No. 41

- 3 TS’KT Jednou zo základných podmienok rozvoja socialistickej spoločnosti ie vysoká úroveň starostlivostí o mladú generáciu. Jej ob­sahom je a aj nadalej bude, predovšetkým výchova a vzdelávanie deti a mládeie v sú­lade s konkrétnymi súčasnými 1 perspek­tívnymi požiadavkami a možnosťami našej spoločnosti. So zreteľom na poslanie socialistickej vý­­■ chovy bude sa pri dalšom rozvoji nášho školstva uplatňovať zásada širokej demo­kratizácie vzdelania a požiadavka zvýšenia efektívnosti výchovy a vyučovania i celej školskej sústavy. Základným Ideovým zámerom ostáva i nadalej výchova všestranne rozvinutej o­­sobnosti mladého človeka pripraveného pre život v socialistickej spoločnosti. To bude vyžadovať, aby sa výchova a vzdelanie sta­li významnou súčasťou revolučného pro­cesu a škola prvoradým nástrojom ideolo­gického boja i účinným prostriedkom prí­pravy na kvalifikovanú prácu podlá potrieb spoločnosti. V súvislosti so súčasným stavom výchovy a vzdelania bude sa posilňovať predovšet­kým socialistický charakter školy, zvyšo­vať účinnosť a úroveň výchovy a vyučova­nia, prehlbovať na princípoch marxizmu-le­­ninizmu komunistická výchova a morálka mládeže zvyšovaním účinnosti svetonázo­rovej, internacionálnej, vlasteneckej, mrav­nej a brannel výchovy. Osobitný dôraz sa bude klásť na výchovu ku kolektivizmu. Všetky zložky komunistickej výchovy budú sa harmonicky spájať, účinnejšie uplatňo­vať zásada výchovného vyučovania a vý­chovného pôsobenia vo všetkých predme­toch, ako aj v oblasti mimotriednej a mi­moškolskej činnosti, vrátane práce v pio­nierskej a mládežníckej organizácii. Vý­chovné pôsobenie školy na mládež bude potrebné prehlbovať a rozširovať aj v ča­se mimo vyučovania. Rovnako bude potreb­né zvyšovaním vedomostnej úrovne žiakov, učňov a študentov všetkých druhov a stup­ňov škôl a výchovných zariadení, znižovať počet neprospievajúcich a úbytok Študen­tov na vysokých školách. Predpokladom výrazného skvalitnenia vý­chovy a vzdelania je predovšetkým vysoká úroveň práce a angažovanosť učiteľa ako rozhodujúceho činiteľa výchovy, ale aj už­šia a aktívnejšia spolupráca so školou, naj­mä zo strany rodičov a spoločenských or­ganizácií. Zvyšovanie nárokov na prácu Školy a učiteľov musí byť preto sprevádza­né aktívnejšou zainteresovanosťou celej spoločnosti na výchove mladej generácie, vyššou úrovňou prípravy a dalšieho vzde­lávania učiteľov, utváraním priaznivejších podmienok pre prácu škôl a učiteľov, ako i zlepšovaním sociálnej starostlivosti o žia­kov, učňov a študentov. O vyššiu úroveň a efektívnosť práce škôl bude sa školská správa starať utváraním priaznivejších materiálno-technických ekonomických podmienok, odhaľovať a vy­a užívať vnútorné rezervy, a pritom sledovať vyrovnávanie jednotlivých oblastí Sloven­ska. Osobitná starostlivosť sa bude venovať zá­kladným fondom, najmä ich včasnej údržbe a vybaveniu škôl modernými učebnými po­môckami. Pre zlepšenie .riadiacej činnosti bude sa školská správa usilovať o jednotu ideovo­­politického a ekonomického riadenia škôl a zariadení. Očelným využívaním sústavy sociálnych, závodných a krajských štipendií urobí o­­patrenia na uspokojenie požiadaviek spo­ločnosti kvalifikovanými pracovnými silami a reguláciou ich rozmiestnenia podľa po­trieb jednotlivých odvetví a územných ob­lastí. Okrem toho na jednotlivých druhoch a stupňoch škôl sa budú osobitne realizovať tieto ciele a úlohy: 1. Na školách I. cyklu, predškol­­ských a mimoškolských zariade­niach — rozširovať sieť a kapacitu materských škôl tak, aby sa stále väčšiemu počtu deti, najmä päťročných, poskytovala predškolská výchova a aby sa tak sú­časne utvárali predpoklady na zvýšenie pracovnej aktivity žien a na zvyšovanie životnej úrovne viacdetných a sociálne slabších rodín, — rozširovať pôsobenie materských škôl i na predškolskú výchovu ostatných ne­­zaškolených deti, — zlepšením výchovy a vyučovania zvyšo­vať úroveň vedomostí a počet prospieva­júcich žiakov na ZDŠ: osobitnými for­mami práce poskytovať pomoc zaostá­vajúcim žiakom, — lepšie pripravovať mládež na voľbu po­volania v súlade so spoločenskou potre­bou a postupne budovať systém výchov­ného poradenstva, — rozširovať starostlivosť o žiakov v čas* mimo vyučovania a účinnejšie pritom využívať pomoc spoločenských organizá­cií, najmä PO-SZM a ZRPŠ: zvyšovať ka­pacity školských družín, klubov a škol­ských jedální, — dalšou výstavbou škôl a optimálnym vy­užívaním existujúcich kapacít učební znižovať smennosť vyučovania; novú vý­stavbu škôl orientovať predovšetkým na nahradenie havarijných škôl, — dalej rozvíjať hnutie „Národ deťom“ a orientovať ho na realizovanie drobnej investičnej výstavby, predovšetkým mi­moškolských zariadení, pionierskych do­mov, výstavbu a prístavbu telocviční, dielní, školských družín, klubov, škol­ských jedální, detských ihrísk a pod., — rozširovať kapacity škôl pre mládež vy­žadujúcu osobitnú starostlivosť a det­ských domovov aj využívaním náhrad­ných priestorov a uvoľnených školských budov. 2. Na školách II. cyklu — zabezpečiť ďalší rozvoj škôl a zariade­ní II. cyklu v súlade s potrebami per­spektívneho rozvoja národného hospo­dárstva a kultúry; v súlade s tým upra­viť sieť škôl a utvárať podmienky, abv všetka mládež, ktoré má záujem a pred­poklady, mohla postupne získať úplné stredoškolské vzdelanie 1 prostredníc­tvom zariadení na výchovu kvalifikova­ných robotníkov. Osobitnú pozornosť na stredných školách venovať prijímaniu žiakov na stredné školy z robotníckych rodín počas štúdia a venovať im sústav­nú starostlivosť; so zainteresovanými re­zortmi utvárať optimálne kádrové a ma­teriálne podmienky v zariadeniach na prípravu robotníckeho dorastu s cieľom zvýšiť úroveň ideovo-politicke] a odbor­nej prípravy mladých kvalifikovaných ro­botníkov; v súvislosti s tý^n upraviť ob­sah, organizáciu a riadenie zariadení na prípravu kvalifikovaných robotníkov, —■ prehĺbiť odborno-politickú úroveň prí­pravy žiakov stredných škôl; starať sa o užšie spojenie odborných škôl s vý­robou, prehlbiť polytechnické vzdelanie žiakov gymnázií a orientovať ich na ďalšie štúdium v súlade s potrebami spoločnosti, — zaisťovať potrebné kapacity škôl a za­riadení II. cyklu — dalšou Investičnou výstavbou, ako aj ú­­čelným rozdelením jestvujúcich priesto­rov; osobitnú pozornosť pritom venovať zariadeniam na prípravu kvalifikova­ných robotníkov. 3. Na vysokých školách — zvyšovať efektívnosť vysokoškolského štúdia najmä znižovaním podielu ne­úspešnosti štúdia, — zlepšovať sociálne zloženie vysokoško­lákov a osobitnými formami poskytovať pomoc študentom z robotníckych a rol­nických rodín, — osobitnú pozornosť venovať výberu a príprave budúcich učitelov, — utvárať podmienky na rozšírenie post­graduálneho štúdia na vysokých ško­lách a v súvislosti s tým upravovať 1 dlžku a obsah vysokoškolského štúdia, — urýchlene dokončiť rozostavané kom­plexy vysokých škôl a internátov a zlep­šiť tak podmienky vysokoškolského štú­dia. Okrem výchovnovzdelávacích, úloh v prí­prave mladej generácie budú sa štátne or­gány v spolupráci so spoločenskými orga­nizáciami usilovať o komplexné jednotné riešenie problémov mladej generácie, naj­mä o jej sociálnoprávnu ochranu pred škodlivými vplyvmi, o riešenie problema­tiky ohrozenej a narušenej mládeže, o ú­­čelné a cieľavedomé využívanie voľného času detí a mládeže, o jej kultúrny a teles­ný rozvoj a realizáciu Individuálnych í kolektívnych záujmov. V súvislosti s tým bude školská správa podporovať činnosť a autoritu Socialistic­kého zväzu mládeže a jeho prostredníc­tvom pripravovať mládež na vstup do ve­rejného a politického života. Osobitná pozornosť sa bude venovať zvy­šovaniu životnej úrovne mladej generácie, a to najmä riešeniu bytových a sociálnych problémov mladých manželstiev. Úlohy päťročného plánu v rokoch 1971—1975 v školstve na Slovensku Päťročný plán na roky 1971 až 1975 bol aj v Školstve starostlivo pripravený. Päťročný plán v školstve vychádza zo schválených limitov a úloh, ktoré boli ur­čené MŠ SSR v oblasti vzdelania ľudu a v príprave kvalifikovaných kádrov pre ná­rodné hospodárstvo a pre všetky ostatné oblasti ľudskej Činnosti. Charakteristickým znakom rozvoja škol­stva v rokoch 1971—1975 je, že sa znižu­je počet detí v školopovinnom veku, pre­tože prichádzajú do ZDŠ slabšie populač­né ročníky. Zároveň sa znižuje aj počet 15-ročného dorastu — čo znamená nový odraz aj v stave počtu žiakov na školách II. cyklu a na vysokých školách. Pritom treba zdôrazniť, že to nebude podstatný pokles v počte žiakov, ani v počte absol­ventov. Výraznejšie sa zvýši počet žiakov v učňovských školách, pretože si to vy­nucuje rozvol výrobných síl a to najmä rast priemyslu a stavebníctva v SSR. Úlohy päťročného plánu na úseku škol­stva sú reálne a v podmlénkach rozvo|tt vyspelej socialistické! spoločnosti aj splni­telné. Vyžadujú sl však obetavú prácu od všetkých učitelov a pracovníkov v škol­stve, ako aj sústavnú pomoc od všetkých ostatných rezortov. Zárukou ďalšieho napredovania vo vzde­laní ludu je cieľavedomá politika KSČ, ktorá vždy zdôrazňovala, že socializmus vy­tvára najoptimálnejšie podmienky pre vše­stranný slobodný život človeka, pre jeho rozvoj ako aj pre jeho vzdelanie. Na jednotlivých typoch škôl ukážeme podrobnejšie úlohy päťročného plánu na roky 1971—1975. Predškolská výchova Socialistický štát vždv viac a viac roz­širuje a prehlbuje svoj vplyv na výcho­vu mladého pokolenia. Preto sa aj podlá smerníc XIV. zjazdu KSČ má zvýšiť po­diel deti z populačného ročníka, ktoré bu­dú zaškolené v materských školách až na 65 %. Všetky deti v piatom roku svojho veku by mali navštevovať materskú školu, aby sa im tak ulahčil nástup do prvého ročníka ZDŠ. V rozvoji predškolskej starostlivosti je naša republika na poprednom mieste na svete a v novej päťročnici sa tento stav ešte zlepší. Zatial čo v roku 1971 je v materských školách 126 670 deti, v roku 1975 to bude 130 000 detí a pritom budú do materskej školy vstupovať nižšie populačné ročníky. Potešiteľne vzrastie počet tried v mater­ských školách a to zo 4816 v r. 1971 na 5190 v r. 1975 a tak sa zníži aj priemerný počet detí na jednu triedu z 26,3 na 25. Značne sa zvýši al počet deti v detských jasliach, a to najmä v nových sídliskách miest a vo väčších obciach. V roku 1975 bude v SSR postarané v detských jasliach o 8250 detí, zatial čo v r. 1971 to bolo iba 6360 detí. Z celospoločenských zdrojov nebude mož­né uspokojiť všetky potreby na materské školy a detské jasle a preto sa pri ich výstavbe a budovaní musia patričnými pro­striedkami podielať aj priemyslové závody, štátna majetky a jednotné rolnické druž­stvá. Základné deväťročné školy Rozvoj tohto typu školy u nás je jed­noznačne ovplyvnený stavom populácie a výstavbou školských objektov. Nová päť­ročnica vytvára priaznivé predpoklady na­ďalej uskutočňovať a prehlbovať základné všeobecné polytechnické vzdelávanie mlá­deže na základných deväťročných školách. V rokoch 1971—75 ukončí v SSR celkom 541300 mladých Iudl školopovinnú do­chádzku. Z tohoto počtu bude 222 900 diev­čat. Uvedený počet predstavuje 38,9 % z celkového počtu žiakov, ktorí ukončia v päťročnici ZDŠ v celej ČSSR, Zastúpenie 15-ročného dorastu za SSR je podstatne vyššie ako je podiel obyvatelstva na celom obyvateľstve ČSSR. Počty žiakov na ZDŠ za obdobie rokov 1970—75 pokles­nú o 60 163 žiakov, a o 723 tried. To je spôsobené populačným poklesom novona­rodených deti v predchádzajúcich rokoch. Celková starostlivosť strany o základné školstvo, ktorá sa uskutočňuje cez MS a nižšie orgány štátnej školskej správy, a je príkladná. Odráža sa to napríklad aj v kvalitnej príprave budúcich učitelov na pe­dagogických fakultách. Popri serióznych odborných vedomostiach dostáva sa kandi­dátom aj hlbší ldeovo-politícký rozhlad pre celkovú komunistickú výchovu. Veľkú finančnú sumu venuje naša spo­ločnosť za roky päťročnice do investičnej výstavby nových školských budov, pionier­skych zariadení, družín mládeže, klubov atef. Značná suma zo školského rozpočtu plánuje sa na knižnice, učebné pomôcky, jazykové laboratória a na najmodernejšiu didaktickú techniku. Skoro s dvojnásobným zvýšením výdavkov v tomto období počíta plán aj na učebnicový fond žiakov a na školské potreby. Školy pre mládež, vyžadujúcu osobitnú starostlivosť Problematika škôl pre mládež vyžadujú­cu osobitnú starostlivosť je problematikou špeciálnou. Pri riešení otázok tejto mláde­že naša školská správa narážala na veľa problémov. V najbližšej budúcnosti však mienia orgány školskej správy na Sloven­sku tieto problémy úspešne riešiť. V roku 1970 počet žiakov v školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť činil 13 032. V roku 1971—1975 sa očakáva rast počtu žiakov vzdelávajúcich sa na týchto školách. (V roku 1975 v porovnaní s rokom 1971 počet žiakov na tomto type škôl má narásť asi o 38 %.) Tento vzostup možno vysvetliť jednak rozširovaním siete a kapacity škôl pre mládež vyžadujúcu o­­sobitnú starostlivosť, ale súčasne nemožno neprihliadať aj na fakt, že v podmienkach technickej^civilizácie percento mládeže vy­žadujúcej osobitnú starostlivosť narastá. Podlá prognózy, do roku 1975 majú vzras­tať aj počty tried v školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť. Kým v roku 1971 školy pre. túto mládež dispono­vali 1083 triedami, v roku 1975 majú dis­ponovať 1442 triedami, to znamená, že sa predpokladá 33 % rast. Pritom priemerný počet žiakov pripadajúci na jednu trlsdu v roku 1975 má prakticky ostať na úrovní roku 1971 (v roku 1975 12,4 žiaka na jed­nu triedu, v roku 1971 12,0 žiaka na jednu triedu). Spoločné stravovanie a ubytovanie v detských domovoch Problematiku spoločného stravovania ž viacerých aspektov možno považovať za vefml dôležitú (aspekt medicínsky, peda­gogický, sociologický). V roku 1970 v ob­­last! školstva výhody spoločného stravova­nia využívalo celkom 348 257 osôb, z toho 309 624 žiakov. Prognóza do roku 1975 predpokladá jed-< noznačný vzostup, poklai ide o celkový po^ čet stravníkov ako aj počet stravovaných osôb a stravovaných žiakov v roku 1975 v porovnaní s rokom 1970, majú vzrásť pri­bližne o 30 %. Tento vývojový trend mož­no označiť za vysoko pozitívny. Podobný vývojový trend sa očakáva äj v otázke ubytovania chovancov v detských' domovoch. Kým v roku 1970 v detských do­movoch bolo ubytovaných 6934 chovancov, pre rok 1975 sa počíta s ubytovaním pre 9769 chovancov, to znamená, že počet ti­­bytovaných chovancov v roku 1975 v po­rovnaní s rokom 1970 má vzrásť približne o 4 %. Je zrejmé, že tak rozvoj spoločného stra­vovania ako aj ubytovania chovancov v det­ských domovoch si vyžiadajú značné In­vestície. Vyššie uvedené Čísla svedčia o tom, že záujem našej socialistickej spoloč­nosti o zdravý vývoj mladej generácie je skutočne eminentný. Učňovské školstvo Príprava kvalifikovaných príslušníkov robotníckej triedy 1e pre nový päťročný plán najvýznamnejšia úloha nielen pre uč­ňovské školy, ale pre školstvo ako celok. Podiel učňovského školstva vzrastá kvan­titatívne a bude sa musieť prehlbiť, aj kvalita všestrannej prípravy budúcich ro­botníkov a to tak v oblasti Ideovo-politlcfčéj, odbornej ako i po stránke všeobecne vzde­lanostnej. Potreby národného hospodárstva si vy­nútili trvalejší vzostup počtu učňovského dorastu a školská správa musí tieto potreby všestranne a kvalitne uspokojiť. V roku 1970 do učňovského pomeru na Slovensku bolo zapojených 104 014 mladých ludí. Prognóza do roku 1973 predpokladá rast počtu učňov, potom v rokoch 1974— 1975 sa predpokladá mierny pokles. Ak však porovnávame prognózu pre rok 1975, keď má byť na Slovensku 112 210 učňov so stavom v roku 1970, vidíme, že počet učňov má vzrásť približne o 8 %. Rast počtu tried v učňovskom školstve už nie je taký markantný. Podlá prognózy počet tried porastie do roku 1972, v ro­koch 1973 až 1975 sa očakáva mierny po­kles. Očakáva sa. že v porovnaní s rokom 1970 v roku 1975 počet tried stúpne pri­bližne o 2 %. Prognóza do roku 1975 predpokladá aj mierny rast priemerného počtu učňov v triede. Priemerný počet 26 učňov na triedu, ktorý sa predpokladá pre rok 1975, však možno ešte považovať za primeraný. Pokiaľ ide o počet učňov ubytovaných v domovoch mládeže, v roku 1970 v domo­voch mládeže bolo ubytovaných 36 565 uč­ňov. Prognóza do roku 1975 predpokladá rast počtu ubytovaných učňov v domovoch mládeže. V roku 1975 v domovoch mládeže má byť ubytovaných 40 411 učňov, zname­ná, že počet ubytovaných má vzrásť o 10,5 %. Túto prognózu možno kvalifiko­vať veľmi pozitívne. Stredné odborné školy a odborné školy Podlá smerníc päťročného plénu na ro­ky 1971—1975 na stredných odborných a odborných školách, včítane škôl zdravot­níckych, ktoré spravuje Ministerstvo zdra­votníctva, celkové počty žiakov aj tried klesajú. Ako udáva aj štatistický prehľad v roku 1970 študovalo na SOŠ a OŠ 83 037 žiakov a postupne do roku 1975 klesne ten­to počet na 71859 žiakov. Podobná situá­cia je aj s triedami. Počet tried poklesne za toto obdobie o 212. Dôvod zníženia tohto počtu je v celkovom poklese zdrojov, teda absolventov ZDŠ. Aby sa zabezpečil zvýšený prísun stred­ných kvalifikovaných kádrov pre najdôle­žitejšie úseky výroby, vláda SSR uznesením č. 249 z roku 1970 uložila rezortu školstva upraviť prijímanie žiakov do SOŠ tak, abv sa zvýraznili technické smery štúdia- Táto úloha sa zabezpečuje tým, že zhruba 2/3 uchádzačov sa prijímajú na výrobné tech­nické smery, hlavne na strojárstvo, staveb­níctvo, elektrotechniku, poľnohospodárstvo, chémiu atd1., a len jedna tretina (34,59 per­centa) na ostatné odbory ako ekonomikí, učiteľstvo, spoločenské vedy, užité umenie atď., kde sa už ukazujú miestami prebytky absolventov. Toto opatrenie ako politicky závažné vyplýva aj z materiálov XIV. zjaz­du KSČ. (Dokončenie na strane 4) Rozvoj školstva SSR vo volebnom období 1971-1976

Next