Učiteľské Noviny, 1971 (XXI/1-52)
1971-10-14 / No. 41
- 3 TS’KT Jednou zo základných podmienok rozvoja socialistickej spoločnosti ie vysoká úroveň starostlivostí o mladú generáciu. Jej obsahom je a aj nadalej bude, predovšetkým výchova a vzdelávanie deti a mládeie v súlade s konkrétnymi súčasnými 1 perspektívnymi požiadavkami a možnosťami našej spoločnosti. So zreteľom na poslanie socialistickej vý■ chovy bude sa pri dalšom rozvoji nášho školstva uplatňovať zásada širokej demokratizácie vzdelania a požiadavka zvýšenia efektívnosti výchovy a vyučovania i celej školskej sústavy. Základným Ideovým zámerom ostáva i nadalej výchova všestranne rozvinutej osobnosti mladého človeka pripraveného pre život v socialistickej spoločnosti. To bude vyžadovať, aby sa výchova a vzdelanie stali významnou súčasťou revolučného procesu a škola prvoradým nástrojom ideologického boja i účinným prostriedkom prípravy na kvalifikovanú prácu podlá potrieb spoločnosti. V súvislosti so súčasným stavom výchovy a vzdelania bude sa posilňovať predovšetkým socialistický charakter školy, zvyšovať účinnosť a úroveň výchovy a vyučovania, prehlbovať na princípoch marxizmu-leninizmu komunistická výchova a morálka mládeže zvyšovaním účinnosti svetonázorovej, internacionálnej, vlasteneckej, mravnej a brannel výchovy. Osobitný dôraz sa bude klásť na výchovu ku kolektivizmu. Všetky zložky komunistickej výchovy budú sa harmonicky spájať, účinnejšie uplatňovať zásada výchovného vyučovania a výchovného pôsobenia vo všetkých predmetoch, ako aj v oblasti mimotriednej a mimoškolskej činnosti, vrátane práce v pionierskej a mládežníckej organizácii. Výchovné pôsobenie školy na mládež bude potrebné prehlbovať a rozširovať aj v čase mimo vyučovania. Rovnako bude potrebné zvyšovaním vedomostnej úrovne žiakov, učňov a študentov všetkých druhov a stupňov škôl a výchovných zariadení, znižovať počet neprospievajúcich a úbytok Študentov na vysokých školách. Predpokladom výrazného skvalitnenia výchovy a vzdelania je predovšetkým vysoká úroveň práce a angažovanosť učiteľa ako rozhodujúceho činiteľa výchovy, ale aj užšia a aktívnejšia spolupráca so školou, najmä zo strany rodičov a spoločenských organizácií. Zvyšovanie nárokov na prácu Školy a učiteľov musí byť preto sprevádzané aktívnejšou zainteresovanosťou celej spoločnosti na výchove mladej generácie, vyššou úrovňou prípravy a dalšieho vzdelávania učiteľov, utváraním priaznivejších podmienok pre prácu škôl a učiteľov, ako i zlepšovaním sociálnej starostlivosti o žiakov, učňov a študentov. O vyššiu úroveň a efektívnosť práce škôl bude sa školská správa starať utváraním priaznivejších materiálno-technických ekonomických podmienok, odhaľovať a vya užívať vnútorné rezervy, a pritom sledovať vyrovnávanie jednotlivých oblastí Slovenska. Osobitná starostlivosť sa bude venovať základným fondom, najmä ich včasnej údržbe a vybaveniu škôl modernými učebnými pomôckami. Pre zlepšenie .riadiacej činnosti bude sa školská správa usilovať o jednotu ideovopolitického a ekonomického riadenia škôl a zariadení. Očelným využívaním sústavy sociálnych, závodných a krajských štipendií urobí opatrenia na uspokojenie požiadaviek spoločnosti kvalifikovanými pracovnými silami a reguláciou ich rozmiestnenia podľa potrieb jednotlivých odvetví a územných oblastí. Okrem toho na jednotlivých druhoch a stupňoch škôl sa budú osobitne realizovať tieto ciele a úlohy: 1. Na školách I. cyklu, predškolských a mimoškolských zariadeniach — rozširovať sieť a kapacitu materských škôl tak, aby sa stále väčšiemu počtu deti, najmä päťročných, poskytovala predškolská výchova a aby sa tak súčasne utvárali predpoklady na zvýšenie pracovnej aktivity žien a na zvyšovanie životnej úrovne viacdetných a sociálne slabších rodín, — rozširovať pôsobenie materských škôl i na predškolskú výchovu ostatných nezaškolených deti, — zlepšením výchovy a vyučovania zvyšovať úroveň vedomostí a počet prospievajúcich žiakov na ZDŠ: osobitnými formami práce poskytovať pomoc zaostávajúcim žiakom, — lepšie pripravovať mládež na voľbu povolania v súlade so spoločenskou potrebou a postupne budovať systém výchovného poradenstva, — rozširovať starostlivosť o žiakov v čas* mimo vyučovania a účinnejšie pritom využívať pomoc spoločenských organizácií, najmä PO-SZM a ZRPŠ: zvyšovať kapacity školských družín, klubov a školských jedální, — dalšou výstavbou škôl a optimálnym využívaním existujúcich kapacít učební znižovať smennosť vyučovania; novú výstavbu škôl orientovať predovšetkým na nahradenie havarijných škôl, — dalej rozvíjať hnutie „Národ deťom“ a orientovať ho na realizovanie drobnej investičnej výstavby, predovšetkým mimoškolských zariadení, pionierskych domov, výstavbu a prístavbu telocviční, dielní, školských družín, klubov, školských jedální, detských ihrísk a pod., — rozširovať kapacity škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a detských domovov aj využívaním náhradných priestorov a uvoľnených školských budov. 2. Na školách II. cyklu — zabezpečiť ďalší rozvoj škôl a zariadení II. cyklu v súlade s potrebami perspektívneho rozvoja národného hospodárstva a kultúry; v súlade s tým upraviť sieť škôl a utvárať podmienky, abv všetka mládež, ktoré má záujem a predpoklady, mohla postupne získať úplné stredoškolské vzdelanie 1 prostredníctvom zariadení na výchovu kvalifikovaných robotníkov. Osobitnú pozornosť na stredných školách venovať prijímaniu žiakov na stredné školy z robotníckych rodín počas štúdia a venovať im sústavnú starostlivosť; so zainteresovanými rezortmi utvárať optimálne kádrové a materiálne podmienky v zariadeniach na prípravu robotníckeho dorastu s cieľom zvýšiť úroveň ideovo-politicke] a odbornej prípravy mladých kvalifikovaných robotníkov; v súvislosti s tý^n upraviť obsah, organizáciu a riadenie zariadení na prípravu kvalifikovaných robotníkov, —■ prehĺbiť odborno-politickú úroveň prípravy žiakov stredných škôl; starať sa o užšie spojenie odborných škôl s výrobou, prehlbiť polytechnické vzdelanie žiakov gymnázií a orientovať ich na ďalšie štúdium v súlade s potrebami spoločnosti, — zaisťovať potrebné kapacity škôl a zariadení II. cyklu — dalšou Investičnou výstavbou, ako aj účelným rozdelením jestvujúcich priestorov; osobitnú pozornosť pritom venovať zariadeniam na prípravu kvalifikovaných robotníkov. 3. Na vysokých školách — zvyšovať efektívnosť vysokoškolského štúdia najmä znižovaním podielu neúspešnosti štúdia, — zlepšovať sociálne zloženie vysokoškolákov a osobitnými formami poskytovať pomoc študentom z robotníckych a rolnických rodín, — osobitnú pozornosť venovať výberu a príprave budúcich učitelov, — utvárať podmienky na rozšírenie postgraduálneho štúdia na vysokých školách a v súvislosti s tým upravovať 1 dlžku a obsah vysokoškolského štúdia, — urýchlene dokončiť rozostavané komplexy vysokých škôl a internátov a zlepšiť tak podmienky vysokoškolského štúdia. Okrem výchovnovzdelávacích, úloh v príprave mladej generácie budú sa štátne orgány v spolupráci so spoločenskými organizáciami usilovať o komplexné jednotné riešenie problémov mladej generácie, najmä o jej sociálnoprávnu ochranu pred škodlivými vplyvmi, o riešenie problematiky ohrozenej a narušenej mládeže, o účelné a cieľavedomé využívanie voľného času detí a mládeže, o jej kultúrny a telesný rozvoj a realizáciu Individuálnych í kolektívnych záujmov. V súvislosti s tým bude školská správa podporovať činnosť a autoritu Socialistického zväzu mládeže a jeho prostredníctvom pripravovať mládež na vstup do verejného a politického života. Osobitná pozornosť sa bude venovať zvyšovaniu životnej úrovne mladej generácie, a to najmä riešeniu bytových a sociálnych problémov mladých manželstiev. Úlohy päťročného plánu v rokoch 1971—1975 v školstve na Slovensku Päťročný plán na roky 1971 až 1975 bol aj v Školstve starostlivo pripravený. Päťročný plán v školstve vychádza zo schválených limitov a úloh, ktoré boli určené MŠ SSR v oblasti vzdelania ľudu a v príprave kvalifikovaných kádrov pre národné hospodárstvo a pre všetky ostatné oblasti ľudskej Činnosti. Charakteristickým znakom rozvoja školstva v rokoch 1971—1975 je, že sa znižuje počet detí v školopovinnom veku, pretože prichádzajú do ZDŠ slabšie populačné ročníky. Zároveň sa znižuje aj počet 15-ročného dorastu — čo znamená nový odraz aj v stave počtu žiakov na školách II. cyklu a na vysokých školách. Pritom treba zdôrazniť, že to nebude podstatný pokles v počte žiakov, ani v počte absolventov. Výraznejšie sa zvýši počet žiakov v učňovských školách, pretože si to vynucuje rozvol výrobných síl a to najmä rast priemyslu a stavebníctva v SSR. Úlohy päťročného plánu na úseku školstva sú reálne a v podmlénkach rozvo|tt vyspelej socialistické! spoločnosti aj splnitelné. Vyžadujú sl však obetavú prácu od všetkých učitelov a pracovníkov v školstve, ako aj sústavnú pomoc od všetkých ostatných rezortov. Zárukou ďalšieho napredovania vo vzdelaní ludu je cieľavedomá politika KSČ, ktorá vždy zdôrazňovala, že socializmus vytvára najoptimálnejšie podmienky pre všestranný slobodný život človeka, pre jeho rozvoj ako aj pre jeho vzdelanie. Na jednotlivých typoch škôl ukážeme podrobnejšie úlohy päťročného plánu na roky 1971—1975. Predškolská výchova Socialistický štát vždv viac a viac rozširuje a prehlbuje svoj vplyv na výchovu mladého pokolenia. Preto sa aj podlá smerníc XIV. zjazdu KSČ má zvýšiť podiel deti z populačného ročníka, ktoré budú zaškolené v materských školách až na 65 %. Všetky deti v piatom roku svojho veku by mali navštevovať materskú školu, aby sa im tak ulahčil nástup do prvého ročníka ZDŠ. V rozvoji predškolskej starostlivosti je naša republika na poprednom mieste na svete a v novej päťročnici sa tento stav ešte zlepší. Zatial čo v roku 1971 je v materských školách 126 670 deti, v roku 1975 to bude 130 000 detí a pritom budú do materskej školy vstupovať nižšie populačné ročníky. Potešiteľne vzrastie počet tried v materských školách a to zo 4816 v r. 1971 na 5190 v r. 1975 a tak sa zníži aj priemerný počet detí na jednu triedu z 26,3 na 25. Značne sa zvýši al počet deti v detských jasliach, a to najmä v nových sídliskách miest a vo väčších obciach. V roku 1975 bude v SSR postarané v detských jasliach o 8250 detí, zatial čo v r. 1971 to bolo iba 6360 detí. Z celospoločenských zdrojov nebude možné uspokojiť všetky potreby na materské školy a detské jasle a preto sa pri ich výstavbe a budovaní musia patričnými prostriedkami podielať aj priemyslové závody, štátna majetky a jednotné rolnické družstvá. Základné deväťročné školy Rozvoj tohto typu školy u nás je jednoznačne ovplyvnený stavom populácie a výstavbou školských objektov. Nová päťročnica vytvára priaznivé predpoklady naďalej uskutočňovať a prehlbovať základné všeobecné polytechnické vzdelávanie mládeže na základných deväťročných školách. V rokoch 1971—75 ukončí v SSR celkom 541300 mladých Iudl školopovinnú dochádzku. Z tohoto počtu bude 222 900 dievčat. Uvedený počet predstavuje 38,9 % z celkového počtu žiakov, ktorí ukončia v päťročnici ZDŠ v celej ČSSR, Zastúpenie 15-ročného dorastu za SSR je podstatne vyššie ako je podiel obyvatelstva na celom obyvateľstve ČSSR. Počty žiakov na ZDŠ za obdobie rokov 1970—75 poklesnú o 60 163 žiakov, a o 723 tried. To je spôsobené populačným poklesom novonarodených deti v predchádzajúcich rokoch. Celková starostlivosť strany o základné školstvo, ktorá sa uskutočňuje cez MS a nižšie orgány štátnej školskej správy, a je príkladná. Odráža sa to napríklad aj v kvalitnej príprave budúcich učitelov na pedagogických fakultách. Popri serióznych odborných vedomostiach dostáva sa kandidátom aj hlbší ldeovo-politícký rozhlad pre celkovú komunistickú výchovu. Veľkú finančnú sumu venuje naša spoločnosť za roky päťročnice do investičnej výstavby nových školských budov, pionierskych zariadení, družín mládeže, klubov atef. Značná suma zo školského rozpočtu plánuje sa na knižnice, učebné pomôcky, jazykové laboratória a na najmodernejšiu didaktickú techniku. Skoro s dvojnásobným zvýšením výdavkov v tomto období počíta plán aj na učebnicový fond žiakov a na školské potreby. Školy pre mládež, vyžadujúcu osobitnú starostlivosť Problematika škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť je problematikou špeciálnou. Pri riešení otázok tejto mládeže naša školská správa narážala na veľa problémov. V najbližšej budúcnosti však mienia orgány školskej správy na Slovensku tieto problémy úspešne riešiť. V roku 1970 počet žiakov v školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť činil 13 032. V roku 1971—1975 sa očakáva rast počtu žiakov vzdelávajúcich sa na týchto školách. (V roku 1975 v porovnaní s rokom 1971 počet žiakov na tomto type škôl má narásť asi o 38 %.) Tento vzostup možno vysvetliť jednak rozširovaním siete a kapacity škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, ale súčasne nemožno neprihliadať aj na fakt, že v podmienkach technickej^civilizácie percento mládeže vyžadujúcej osobitnú starostlivosť narastá. Podlá prognózy, do roku 1975 majú vzrastať aj počty tried v školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť. Kým v roku 1971 školy pre. túto mládež disponovali 1083 triedami, v roku 1975 majú disponovať 1442 triedami, to znamená, že sa predpokladá 33 % rast. Pritom priemerný počet žiakov pripadajúci na jednu trlsdu v roku 1975 má prakticky ostať na úrovní roku 1971 (v roku 1975 12,4 žiaka na jednu triedu, v roku 1971 12,0 žiaka na jednu triedu). Spoločné stravovanie a ubytovanie v detských domovoch Problematiku spoločného stravovania ž viacerých aspektov možno považovať za vefml dôležitú (aspekt medicínsky, pedagogický, sociologický). V roku 1970 v oblast! školstva výhody spoločného stravovania využívalo celkom 348 257 osôb, z toho 309 624 žiakov. Prognóza do roku 1975 predpokladá jed-< noznačný vzostup, poklai ide o celkový po^ čet stravníkov ako aj počet stravovaných osôb a stravovaných žiakov v roku 1975 v porovnaní s rokom 1970, majú vzrásť približne o 30 %. Tento vývojový trend možno označiť za vysoko pozitívny. Podobný vývojový trend sa očakáva äj v otázke ubytovania chovancov v detských' domovoch. Kým v roku 1970 v detských domovoch bolo ubytovaných 6934 chovancov, pre rok 1975 sa počíta s ubytovaním pre 9769 chovancov, to znamená, že počet tibytovaných chovancov v roku 1975 v porovnaní s rokom 1970 má vzrásť približne o 4 %. Je zrejmé, že tak rozvoj spoločného stravovania ako aj ubytovania chovancov v detských domovoch si vyžiadajú značné Investície. Vyššie uvedené Čísla svedčia o tom, že záujem našej socialistickej spoločnosti o zdravý vývoj mladej generácie je skutočne eminentný. Učňovské školstvo Príprava kvalifikovaných príslušníkov robotníckej triedy 1e pre nový päťročný plán najvýznamnejšia úloha nielen pre učňovské školy, ale pre školstvo ako celok. Podiel učňovského školstva vzrastá kvantitatívne a bude sa musieť prehlbiť, aj kvalita všestrannej prípravy budúcich robotníkov a to tak v oblasti Ideovo-politlcfčéj, odbornej ako i po stránke všeobecne vzdelanostnej. Potreby národného hospodárstva si vynútili trvalejší vzostup počtu učňovského dorastu a školská správa musí tieto potreby všestranne a kvalitne uspokojiť. V roku 1970 do učňovského pomeru na Slovensku bolo zapojených 104 014 mladých ludí. Prognóza do roku 1973 predpokladá rast počtu učňov, potom v rokoch 1974— 1975 sa predpokladá mierny pokles. Ak však porovnávame prognózu pre rok 1975, keď má byť na Slovensku 112 210 učňov so stavom v roku 1970, vidíme, že počet učňov má vzrásť približne o 8 %. Rast počtu tried v učňovskom školstve už nie je taký markantný. Podlá prognózy počet tried porastie do roku 1972, v rokoch 1973 až 1975 sa očakáva mierny pokles. Očakáva sa. že v porovnaní s rokom 1970 v roku 1975 počet tried stúpne približne o 2 %. Prognóza do roku 1975 predpokladá aj mierny rast priemerného počtu učňov v triede. Priemerný počet 26 učňov na triedu, ktorý sa predpokladá pre rok 1975, však možno ešte považovať za primeraný. Pokiaľ ide o počet učňov ubytovaných v domovoch mládeže, v roku 1970 v domovoch mládeže bolo ubytovaných 36 565 učňov. Prognóza do roku 1975 predpokladá rast počtu ubytovaných učňov v domovoch mládeže. V roku 1975 v domovoch mládeže má byť ubytovaných 40 411 učňov, znamená, že počet ubytovaných má vzrásť o 10,5 %. Túto prognózu možno kvalifikovať veľmi pozitívne. Stredné odborné školy a odborné školy Podlá smerníc päťročného plénu na roky 1971—1975 na stredných odborných a odborných školách, včítane škôl zdravotníckych, ktoré spravuje Ministerstvo zdravotníctva, celkové počty žiakov aj tried klesajú. Ako udáva aj štatistický prehľad v roku 1970 študovalo na SOŠ a OŠ 83 037 žiakov a postupne do roku 1975 klesne tento počet na 71859 žiakov. Podobná situácia je aj s triedami. Počet tried poklesne za toto obdobie o 212. Dôvod zníženia tohto počtu je v celkovom poklese zdrojov, teda absolventov ZDŠ. Aby sa zabezpečil zvýšený prísun stredných kvalifikovaných kádrov pre najdôležitejšie úseky výroby, vláda SSR uznesením č. 249 z roku 1970 uložila rezortu školstva upraviť prijímanie žiakov do SOŠ tak, abv sa zvýraznili technické smery štúdia- Táto úloha sa zabezpečuje tým, že zhruba 2/3 uchádzačov sa prijímajú na výrobné technické smery, hlavne na strojárstvo, stavebníctvo, elektrotechniku, poľnohospodárstvo, chémiu atd1., a len jedna tretina (34,59 percenta) na ostatné odbory ako ekonomikí, učiteľstvo, spoločenské vedy, užité umenie atď., kde sa už ukazujú miestami prebytky absolventov. Toto opatrenie ako politicky závažné vyplýva aj z materiálov XIV. zjazdu KSČ. (Dokončenie na strane 4) Rozvoj školstva SSR vo volebnom období 1971-1976