Večerník, júl 1972 (XVII/129-149)
1972-07-04 / No. 130
Politika odsúdená na krach SKONCOVAŤ S BARBARSKÝMI NÁLETMI NA VIETNAM Saigon (č) — Saigonské veliteľstvo ozbrojených síl USA dnes oznámilo, že americké letectvo podniklo v posledných 24 hodinách 240 náletov na Vietnamskú demokratickú republiku. Otočilo na viaceré oblasti, vrátane bezprostrednéhe okolia haiphongského prístavu. B n — Politika „z pozí cie sily“, ktorú Washington naďalej robí vo Vietname, je odsúdená k neúspechu píše Frankfurter Rundschau v článku venovanom situácii vo Vietname. V článku sa zdôrazňuje, že návrhy delegácií Vietnamskej demokratickej republiky a dočasnej revolučnej vlády Juhovietnamskej republiky sú prijateľné ako „základ urovnania“ Budapešť — Spojené štáty americké, ktoré vidia krach svojej politiky „vietnamizácie*, sa začali uchyľovať k barbarským metódam vedenia vojny. Zamínovávajú prístavy, bombardujú mierumilovné mestá, dediny, cesty i mosty vo Vietnamskej demokratickej repubii ke, píšu v úvodníku novin) NÉPSZABADSÄG. Americkí ag resori teraz použili ešte ne ľudskejšie metódy — bombar dujú zavlažovacie zariadenia riečne hrádze a priehrady. Nn viny pripomínajú, že vo Viet name sa blíži obdobie dažďov kedy v riekach rýchlo stúpa hladina vôd a vyvstáva veľké nebezpečie, že sa hrádze po škodené bombardovaním pre trhnú, a statisíce obyvateľov sa ocitnú v katastrofálnej si tuácii. Bukurešť — „Kladný krok, ktorý musí byť konkretizovaný účinným rokovaním“ — to je titulok včerajšieho komentára novín SCINTEIA, o rozhodnutí prezidenta Nixons obnoviť účasť USA na Stvor stranných rokovaniach o Viet name v Paríži. Vývoj udalostí posledných dvoch mesiacov, eskalácia amerických vojnových akcií, bombardovacie nálety na VDR, zamínovanie a zablokovanie pri stavov tejto krajiny znova do kázali, že politika z pozície sily nemá v rH’edky na úspech ■ SOFIA — V Sofii uviedli do skúšobnej prevádzky prvé medzinárodné automatické telefonické spojenie s Prahou a Moskvou. Takmer všetko zariadenie pre sofijskú ústredňu dodala naša Tesla-Karlín. ■ BELEHRAD — Z celkového počtu Juhoslovanov, ktorí sú dočasne zamestnaní v zahraničí, tvoria tretinu ženy. Najväčší počet robotníkov — viac ako 83 percent je vo veku do 39 rokov, asi 3,4 percenta z nich sú vysoko kvalifikovaní odborníci. MOSKVA — Osemdesiat mi Honov ton rašeliny — najviac na svete — sa ročne vyťaží v ZSSR. Rašelina nachádza stále väčšie využitie ako hnojivo v poľnohospodárstve i v chemickom priemysle. Poznajú svoje mesto Moskovskí taxikári v pretekoch kde je tá ulica Už tradične usporadúva redakcia moskovského týždenníka NEDEĽA každoročné preteky miestnych taxikárov o cenu. Je to vlastne rallye s mottom na známu pieseň Kde je tá ulica, kde je ten dom,... Priebeh a výsledky komentoval redaktor Jurij Kleman: Každému bolo jasné, že lanský víťaz tejto súťaže — Jurij Bochin tak ľahko neprepustí nikomu svoje miesto, takže podujatie bude zaujímavé, pretože všetkých osemnásť závodov taxislužby poslalo po jednom družstve. Sadol som si do vozidla so štartovným číslom 23 a vyrazili sme od športového štadiónu v Lužnikách o 11.23 hod. Za 32 minút ma taxikár R. Sejfetdi-nov doviezol k Palácu kultúry, vzdialenom 30 km. Na taxametri boli 3 ruble 23 kopejok. Na kontrolnom mieste som sa pozrel do rozhodcovských záznamov: J. Bochin účtoval 2,99 rubľa, ďalší favorit N. Kiselev doviezol svojho pasažiera za 2,97 rubľa. Teda výsledky veľmi tesné. Ďalší dvaja taxikári, s ktorými som sa viezol, boli na pretekoch po prvý raz, ale nepočínali si o nič horšie ako spomínaní favorizovaní vodiči. Tak napr. mali adresu Pamätník Lazarovcov, ktorý, ako sa ukázalo, je nielen v dvore medzi domami, ale aj cesty tam viedli zložitými obchádzkami. A predsa vodiči, zrejme dobre poznajúc svoje mesto, prišli na miesto určenia nielen načas, ale aj „lacno“ Po rallye nasledovali ďalšie disciplíny: výmena rezervného kolesa na čas, jazda zručnosti, súťaž o najvľúdnejšieho vodiča taxíka. Nebudem vás napínať, zvíťazili favoriti. Lanský víťaz Bochin, na, ďalšom R. Safarilev, J. Fjodorov. Posledný bol najúspešnejší pri výmene kolesa i jazde zručnosti. Najcennejšia devíza z tohto podujatia, podľa môjho názoru, je v tom, že úspechy taxikárov pramenia z ich pracovného majstrovstva. (va) TENTORAZ to nie je nepríjemný defekt, ale jedna z disciplín přetekou. Rozviia sa spolupráca Moskva (ČSTK) — V Moskve sa včera skončilo 11. zasadanie sovietsko-fínskej medzivládnej komisie pre hospodársku spoluprácu, ktorému predsedal minister zahraničného obchodu ZSSR Nikolaj Patoličev. Fínsku stranu zastupoval člen rady riaditeľov fínskej banky Ahti Karjalainen. Komisia prerokovala možnosti sovietsko-fínskej spolupráce pri využití železorudného ložiska pri osade Kostomukša v Karélii a možnosti zvýšenia vývozu elektriny zo Sovietskeho zväzu do Fínska, a predbežný návrh perspektívneho programu rotzvoja vzájomných obchodných stykov. Podpísali ta kiež kontrakty na fínske dodávky zariadenia pre závody na výrobu drevotrieskových dosák, námorných cisternových lodí, nákladných a osobných lodí v celkovej hodnote 230 miliónov rubľov. Dodávky sa uskutočnia v rokoch 1974 až 1976 v rámci dlhodobej obchodnej dohody • Prvý tajomník ÜV KS Kuby a predseda revolučnej kubánskej vlády d r. Fidel Castro Ruz, ktorý je na oficiálnej návšteve v ZSSR si prezrel včera závod na výrobu poľnohospodárskych strojov v Ljubercu. Telefoto: ČSTK — TASS Staronový spor -iVoj:.lranných francuzsku-západonemeckých vzťahoch sú konzultácie na najvyššej úrovni už roky udalosťou celkom bežnou a predsa tie súčasné, ktoré dnes skončia v Bonne, majú osobitnú príchuť. Nie ani tak kvôli reprezentantivnej garnitúre Francúzska — prezident, predseda vlády a traja ministri — ako kvôli obsahu. Popri bežných problémoch bilaterálneho charakteru patrí totiž to •o stretnutie do série stretnutí hláv štátov zá- 1^ 12í - - adoeurôpskeho spoločného trhu (EHS), ktoré OITU by mali pripraviť konferenciu na najvyššej ////////////////////. úrovni v októbri v Paríži. A hoci prezident Pompidou sa stal ako hostiteľ a súčasne nositeľ iniciatívy jej gestorom, prichádzal teraz do Bonnu skôr s námietkou, že niet sa prečo ponáhľať. S takýmto názorom vystúpil po marcovom'stretnutí s britským premiérom Heathom a po neskorších rozhovoroch s belgickým šéfom vlády Eyskinsom, keď sa zrejme presvedčil, že názorovú nezhodu na budúcnosť integrovanej Vzápadnej Európy nebude možné do októbra prekonať. podstate ide o spor so samotnými otcami myšSienky jednotnej západnej Európy, ktorí už pri zrode rímskych zmlúv uvažovali nielen o ekonomickej, menovej ale aj politickej integrácii, pravda, v záujme medzinárodných monopolov. Na programe je utvorenie nadnárodných orgánov EHS ako napr. európskeho parlamentu, ktorý by okliešťoval suverenitu a zvýhodňoval medzinárodný kapitál v jeho volnom podnikaní. Spoločný obranný systém EHS naväzujúci na NATO by mal takto napr. vrátit Paríž do lona atlantického paktu. Predstavy Francúzska sa však drž’a známej de Gauliovej Európy vlastí, súčasne však aj ambície hrať v západnej Európe prioritnú útohu. A tak popri ekonomických problémoch a najmä vážnych starostiach na meňavom trhu mal francúzsko-západunemecký dialóg vzhľadom na silne prointegračný postoj Bonnu nie práve najoptimistickejší ráz. Odpoveď na otázku, či predsa len konferenciu desiatky zvolajú alebo nie, prezradí mieru i výsledok stretnutia v staronovom spore. (elek) Slovo DRUŽBA Krakov (č) — Včera pricestovala do Krakova delegácia Mestského výboru KS Slovenska z Bratislavy. Počas päťdňového pobytu sa predstavitelia Bratislavy stretnú na oficiálnych rokovaniach s predstaviteľmi tohto starobylého mesta. Na záver pobytu podpíšu družobnú dohadu medzi Bratislavou a Krakovom. Rokovania takmer utajené , Bonn (č) — Podlá oficiálnych oznámení sa pri včerajšom rokovaní francúzskeho prezidenta Gáorgesa Pompidoua so spolkovým kancelárom Willy Brandtotn v Bonne „dosiahla zhoda v niektorých bodoch“. Naznačuje sa, že ide o problematiku menovej krízy Okrem toho sa rokovalo aj o dalších otázkach, napríklad o vzťahoch Východ—Západ. Konzultácie sa začali rokovaniami Brandt — Pompidou. Popoludní prizvali obaja šéfovia vlád na poradu aj ministrov zahraničia, hospodárstva a financii. Ministri zahraničia hovorili o návrhu na zvolanie konferencie o európskej bezpečnosti. O záveroch ich rokovaní neoznámili nijaké podrobnosti B uržoázna vychváliť propaganda sa usiluje výhody Spoločného trľ|u, najmä „slobodu pohybu pracovných síl“. Majú z nej osoh nielen pracujúci EHS, ale aj dalších európskych štátov. Totko propaganda západnej tlače. Preto článok amerického buržoázneho časopisu Newsweek, ktorý naozaj nikto nemôže obviniť zo zaujatosti, vzbudil veľký rozruch, ked uviedol nie ktoré fakty a odhalil formy vykorisťo vania pracujúcich z menej vyspelých štátov, ktorí sú využívaní ako lacná pracovná sila vo vyspelých štátoch *HS. Robotníci prichádzajú sami alebo aj so svojimi rodinami, s odretým papierovým kufrom alebo s krabicami previazanými špagátom. Prichádzajú z vyprahlých odľahlých dedín v Středomoří v až neuveritefnom počte: za posledných desať rokov prišlo zo Španielska, Grécka, Turecka, severnej Afriky a dalších štátov 8 miliónov fudi. Tento stav sa napriek diskriminácii cudzích robotníkov nijako neznižuje, iba vlani prišlo do NSR 300 tisíc fudí, do Francúzska 130 tisíc a do škandinávskych štátov asi 18 tisíc. Žijú vefmi bledne a asi 70 percent svojho zárobku posielajú domov. Niektorí majú to šťastie, že sa im podarí za nesmiernych obetí počas niekoľkých rokov našetriť dost mariek potrebných na to, aby mohli doma začať lepší život, ale väčšina z nich iba rozmnožuje rady lunuienproletariátu Európy a prisťahovalci, ktorí zametajú parížske ulice a pracujú ako pomocné sily v ženevských reštauráciách, stavajú metro v Bonne, Mníchove či Hamburgu sa najčastejšie vracajú domov bez haliera. To, čo dosiahol západonemecký priemysel. dosiahol v značnej miere na úkor potu a práce robotníkov z južnej Európy. Vo Francúzsku, Belgicku a Švédsku je každý dvadsiaty robotník cudzinec, v Nemeckej spolkovej republike je to každý desiaty, vo Švajčiarsku každý štvrtý. „Nemecký priemysel by sa nedostal vo svojom vývoji tak daleko bez pomoci zahraničných robotníkov", povedal riaditeľ automobilky Daimler-Benz Lütz Schulz. Taký istý názor majú aj Francúzi. Ked vypukla táto veľká migrácia, ekonómovia a politici nadšene prehlasovali, že to bude k prospechu v južnej Európe, že to zmenši beznádejnú nezaměstnanost v menej vyspelých stredomorských štátoch. Lenže v dôsledku odchodu mladých mužov začali dediny upadat, rodiny prakticky prestali existovať. Grécke noviny Varma k tomu napísali: „Využívanie zahraničných robotníkov v Európe sa ukázalo ako väčšie zlo, než vojna.“ Široká migrácia obyvateľstva teda priniesla rozčarovanie. Ubytovanie zahraničných robotníkov, napríklad je problémom v cele) západnej Európe, no priam škandalózne rozmery nadobudol vo Francúzsku, kde je dnes 3,2 milióna zahraničných robotníkov. Celý rad rokov žili v tzv. bidonville, čiže plechúrňach. Ked predseda vlády Chaban-Delmas uvidel pred dvoma rokmi takéto „ubytovne" no predmestí Nantes, bol natoľko šokovaný, že sľúbil „zbaviť krajinu týchto vredov do konca roku 1971“. No desiatky ich existujú dodnes. Robotníci, ktorí sú vo Francúzsku bez rodín, dostávajú sa do nocľahární — 5 či 6 robotníkov žije v maličkých miestnostiach bez základných sociálnych zariadení. „Je to ako smrť“, povedal alžírsky robotník dopisovatelke časopisu Newsweek, Sandře HeymoveJ, ked ju viedol chodbou svojho bytu a svietil pritom aby videla na cesta zapálenými novinami, ktoré tu boli jediným osvetľovacím telesom. Celá miestnosť páchla stuchlinou, čpela dymom zo starých kachlí, ktoré slúžili aj na varenie. Niektorí majitelia takýchto „bytov“ zacháizajú tak daleko, že berú poplatok od viacerých robotníkov za jednu posteľ, nakoľko títo pracujú na smený a v posteli sa striedajú. Podobné podmienky sú aj v Nemeckej spolkovej republike. V Ulmu v západnom Nemecku sa nedávno objavil v novinách takýto inzerát: - „Predám hospodársku budovu v dobrom stave so stodolami. Vhodné k umiesteniu koní, alebo sezónnych robotníkov.“ Komentár k týmto slovám by bol vari zbytočný. ZA PRACOU... PRE KONE A SEZÓNNYCH ROBOTNÍKOV „Aj tu motne ubytovat troch Talianov Šiestich Grékov alebo dvanástich Turkov.' Stern Hamburg 2I