Večerník, júl 1972 (XVII/129-149)

1972-07-04 / No. 130

Politika odsúdená na krach SKONCOVAŤ S BARBARSKÝMI NÁLETMI NA VIETNAM Saigon (č) — Saigonské veliteľstvo ozbrojených síl USA dnes oznámilo, že americké letectvo podniklo v posledných 24 hodinách 240 náletov na Vietnamskú demokratickú re­publiku. Otočilo na viaceré oblasti, vrátane bezprostrednéhe okolia haiphongského prístavu. B n — Politika „z pozí cie sily“, ktorú Washington na­ďalej robí vo Vietname, je od­súdená k neúspechu píše Frankfurter Rundschau v člán­ku venovanom situácii vo Viet­name. V článku sa zdôrazňuje, že návrhy delegácií Vietnam­skej demokratickej republiky a dočasnej revolučnej vlády Ju­­hovietnamskej republiky sú prijateľné ako „základ urovna­nia“ Budapešť — Spojené štá­ty americké, ktoré vidia krach svojej politiky „vietnamizácie*, sa začali uchyľovať k barbar­ským metódam vedenia vojny. Zamínovávajú prístavy, bom­bardujú mierumilovné mestá, dediny, cesty i mosty vo Viet­namskej demokratickej repubii ke, píšu v úvodníku novin) NÉPSZABADSÄG. Americkí ag resori teraz použili ešte ne ľudskejšie metódy — bombar dujú zavlažovacie zariadenia riečne hrádze a priehrady. Nn viny pripomínajú, že vo Viet name sa blíži obdobie dažďov kedy v riekach rýchlo stúpa hladina vôd a vyvstáva veľké nebezpečie, že sa hrádze po škodené bombardovaním pre trhnú, a statisíce obyvateľov sa ocitnú v katastrofálnej si tuácii. Bukurešť — „Kladný krok, ktorý musí byť konkreti­zovaný účinným rokovaním“ — to je titulok včerajšieho ko­mentára novín SCINTEIA, o rozhodnutí prezidenta Nixons obnoviť účasť USA na Stvor stranných rokovaniach o Viet name v Paríži. Vývoj udalostí posledných dvoch mesiacov, eskalácia ame­rických vojnových akcií, bom­bardovacie nálety na VDR, za­mínovanie a zablokovanie pri stavov tejto krajiny znova do kázali, že politika z pozície si­ly nemá v rH’edky na úspech ■ SOFIA — V Sofii uviedli do skúšobnej prevádzky prvé me­dzinárodné automatické telefo­nické spojenie s Prahou a Mos­kvou. Takmer všetko zariadenie pre sofijskú ústredňu dodala naša Tesla-Karlín. ■ BELEHRAD — Z celkového počtu Juhoslovanov, ktorí sú do­časne zamestnaní v zahraničí, tvoria tretinu ženy. Najväčší po­čet robotníkov — viac ako 83 percent je vo veku do 39 rokov, asi 3,4 percenta z nich sú vyso­ko kvalifikovaní odborníci. MOSKVA — Osemdesiat mi Honov ton rašeliny — najviac na svete — sa ročne vyťaží v ZSSR. Rašelina nachádza stá­le väčšie využitie ako hnojivo v poľnohospodárstve i v che­mickom priemysle. Poznajú svoje mesto Moskovskí taxikári v pretekoch kde je tá ulica Už tradične usporadúva redakcia moskovského týždenníka NEDEĽA každoročné preteky miestnych taxikárov o cenu. Je to vlastne rallye s mottom na známu pieseň Kde je tá ulica, kde je ten dom,... Priebeh a výsledky komentoval redaktor Jurij Kleman: Každému bolo jasné, že lanský víťaz tejto súťaže — Jurij Bochin tak ľahko neprepustí nikomu svoje miesto, takže pod­ujatie bude zaujímavé, pretože všetkých osemnásť závodov ta­xislužby poslalo po jednom družstve. Sadol som si do vozidla so štartovným číslom 23 a vyrazili sme od športového štadiónu v Lužnikách o 11.23 hod. Za 32 minút ma taxikár R. Sejfetdi-nov doviezol k Palácu kultúry, vzdialenom 30 km. Na taxa­metri boli 3 ruble 23 kopejok. Na kontrolnom mieste som sa pozrel do rozhodcovských zá­znamov: J. Bochin účtoval 2,99 rubľa, ďalší favorit N. Kiselev doviezol svojho pasažiera za 2,97 rubľa. Teda výsledky veľ­mi tesné. Ďalší dvaja taxikári, s kto­rými som sa viezol, boli na pre­tekoch po prvý raz, ale nepo­čínali si o nič horšie ako spo­mínaní favorizovaní vodiči. Tak napr. mali adresu Pamätník Lazarovcov, ktorý, ako sa uká­zalo, je nielen v dvore medzi domami, ale aj cesty tam viedli zložitými obchádzkami. A pred­sa vodiči, zrejme dobre pozna­júc svoje mesto, prišli na mies­to určenia nielen načas, ale aj „lacno“ Po rallye nasledovali ďalšie disciplíny: výmena rezervného kolesa na čas, jazda zručnosti, súťaž o najvľúdnejšieho vodiča taxíka. Nebudem vás napínať, zvíťazili favoriti. Lanský víťaz Bochin, na, ďalšom R. Safari­­lev, J. Fjodorov. Posledný bol najúspešnejší pri výmene kole­sa i jazde zručnosti. Najcen­nejšia devíza z tohto poduja­tia, podľa môjho názoru, je v tom, že úspechy taxikárov pra­menia z ich pracovného maj­strovstva. (va) TENTORAZ to nie je nepríjem­ný defekt, ale jedna z disciplín přetekou. Rozviia sa spolupráca Moskva (ČSTK) — V Moskve sa včera skončilo 11. zasa­danie sovietsko-fínskej medzivládnej komisie pre hospodársku spoluprácu, ktorému predsedal minister zahraničného obchodu ZSSR Nikolaj Patoličev. Fínsku stranu zastupoval člen rady riaditeľov fínskej banky Ahti Karjalainen. Komisia prerokovala možnos­ti sovietsko-fínskej spolupráce pri využití železorudného ložis­ka pri osade Kostomukša v Ka­­rélii a možnosti zvýšenia vývo­zu elektriny zo Sovietskeho zvä­zu do Fínska, a predbežný ná­vrh perspektívneho programu rotzvoja vzájomných obchodných stykov. Podpísali ta kiež kontrakty na fínske dodávky zariadenia pre závody na výrobu drevotriesko­vých dosák, námorných cister­nových lodí, nákladných a osob­ných lodí v celkovej hodnote 230 miliónov rubľov. Dodávky sa uskutočnia v rokoch 1974 až 1976 v rámci dlhodobej ob­chodnej dohody • Prvý tajomník ÜV KS Kuby a predseda revolučnej kubánskej vlády d r. Fidel Castro Ruz, ktorý je na oficiálnej návšteve v ZSSR si prezrel včera závod na výrobu poľnohospodárskych strojov v Ljubercu. Telefoto: ČSTK — TASS Staronový spor -iVoj:.lranných francuzsku-západonemeckých vzťahoch sú konzultácie na najvyššej úrovni už roky udalosťou celkom bežnou a predsa tie súčasné, ktoré dnes skončia v Bonne, majú osobitnú príchuť. Nie ani tak kvôli reprezentantivnej garnitúre Francúzska — prezident, predseda vlády a traja mi­­nistri — ako kvôli obsahu. Popri bežných prob­lémoch bilaterálneho charakteru patrí totiž to •o stretnutie do série stretnutí hláv štátov zá- 1^ 12í - - adoeurôpskeho spoločného trhu (EHS), ktoré OITU by mali pripraviť konferenciu na najvyššej ////////////////////. úrovni v októbri v Paríži. A hoci prezident Pompidou sa stal ako hostiteľ a súčasne nositeľ iniciatívy jej gestorom, prichádzal teraz do Bonnu skôr s námietkou, že niet sa prečo ponáhľať. S takýmto názorom vystúpil po marco­vom'stretnutí s britským premiérom Heathom a po neskorších rozhovoroch s belgickým šéfom vlády Eyskinsom, keď sa zrej­me presvedčil, že názorovú nezhodu na budúcnosť integrovanej Vzápadnej Európy nebude možné do októbra prekonať. podstate ide o spor so samotnými otcami myšSienky jed­notnej západnej Európy, ktorí už pri zrode rímskych zmlúv uvažovali nielen o ekonomickej, menovej ale aj politickej integrácii, pravda, v záujme medzinárodných mono­polov. Na programe je utvorenie nadnárodných orgánov EHS ako napr. európskeho parlamentu, ktorý by okliešťoval suve­renitu a zvýhodňoval medzinárodný kapitál v jeho volnom podnikaní. Spoločný obranný systém EHS naväzujúci na NATO by mal takto napr. vrátit Paríž do lona atlantického paktu. Predstavy Francúzska sa však drž’a známej de Gauliovej Eu­rópy vlastí, súčasne však aj ambície hrať v západnej Európe prioritnú útohu. A tak popri ekonomických problémoch a naj­mä vážnych starostiach na meňavom trhu mal francúzsko-zá­­padunemecký dialóg vzhľadom na silne prointegračný postoj Bonnu nie práve najoptimistickejší ráz. Odpoveď na otázku, či predsa len konferenciu desiatky zvolajú alebo nie, prezradí mieru i výsledok stretnutia v staronovom spore. (elek) Slovo DRUŽBA Krakov (č) — Včera pri­cestovala do Krakova delegácia Mestského výboru KS Sloven­ska z Bratislavy. Počas päťdňo­vého pobytu sa predstavitelia Bratislavy stretnú na oficiál­nych rokovaniach s predstavi­teľmi tohto starobylého mesta. Na záver pobytu podpíšu dru­žobnú dohadu medzi Bratislavou a Krakovom. Rokovania takmer utajené , Bonn (č) — Podlá oficiál­nych oznámení sa pri včeraj­šom rokovaní francúzskeho pre­zidenta Gáorgesa Pompidoua so spolkovým kancelárom Willy Brandtotn v Bonne „dosiahla zhoda v niektorých bodoch“. Naznačuje sa, že ide o proble­matiku menovej krízy Okrem toho sa rokovalo aj o dalších otázkach, napríklad o vzťahoch Východ—Západ. Konzultácie sa začali rokovaniami Brandt — Pompidou. Popoludní prizvali obaja šéfovia vlád na poradu aj ministrov zahraničia, hospo­dárstva a financii. Ministri za­hraničia hovorili o návrhu na zvolanie konferencie o európ­skej bezpečnosti. O záveroch ich rokovaní neoznámili nijaké podrobnosti B uržoázna vychváliť propaganda sa usiluje výhody Spoločného trľ|u, najmä „slobodu pohybu pracov­ných síl“. Majú z nej osoh nielen pra­cujúci EHS, ale aj dalších európskych štátov. Totko propaganda západnej tlače. Preto článok amerického buržoáz­neho časopisu Newsweek, ktorý naozaj nikto nemôže obviniť zo zaujatosti, vzbudil veľký rozruch, ked uviedol nie ktoré fakty a odhalil formy vykorisťo vania pracujúcich z menej vyspelých štátov, ktorí sú využívaní ako lacná pracovná sila vo vyspelých štátoch *HS. Robotníci prichádzajú sami alebo aj so svojimi rodinami, s odretým papie­rovým kufrom alebo s krabicami previa­zanými špagátom. Prichádzajú z vy­prahlých odľahlých dedín v Středomo­ří v až neuveritefnom počte: za po­sledných desať rokov prišlo zo Španiel­ska, Grécka, Turecka, severnej Afriky a dalších štátov 8 miliónov fudi. Ten­to stav sa napriek diskriminácii cudzích robotníkov nijako neznižuje, iba vlani prišlo do NSR 300 tisíc fudí, do Fran­cúzska 130 tisíc a do škandinávskych štátov asi 18 tisíc. Žijú vefmi bledne a asi 70 percent svojho zárobku posie­lajú domov. Niektorí majú to šťastie, že sa im podarí za nesmiernych obetí po­čas niekoľkých rokov našetriť dost ma­riek potrebných na to, aby mohli doma začať lepší život, ale väčšina z nich iba rozmnožuje rady lunuienproletariá­tu Európy a prisťahovalci, ktorí zame­tajú parížske ulice a pracujú ako po­mocné sily v ženevských reštauráciách, stavajú metro v Bonne, Mníchove či Hamburgu sa najčastejšie vracajú do­mov bez haliera. To, čo dosiahol západonemecký prie­mysel. dosiahol v značnej miere na úkor potu a práce robotníkov z južnej Európy. Vo Francúzsku, Belgicku a Švédsku je každý dvadsiaty robotník cudzinec, v Nemeckej spolkovej republi­ke je to každý desiaty, vo Švajčiarsku každý štvrtý. „Nemecký priemysel by sa nedostal vo svojom vývoji tak dale­ko bez pomoci zahraničných robotní­kov", povedal riaditeľ automobilky Da­imler-Benz Lütz Schulz. Taký istý ná­zor majú aj Francúzi. Ked vypukla táto veľká migrácia, ekonómovia a politici nadšene prehla­sovali, že to bude k prospechu v juž­nej Európe, že to zmenši beznádejnú nezaměstnanost v menej vyspelých stre­domorských štátoch. Lenže v dôsledku odchodu mladých mužov začali dedi­ny upadat, rodiny prakticky prestali existovať. Grécke noviny Varma k tomu napísali: „Využívanie zahraničných ro­botníkov v Európe sa ukázalo ako väč­šie zlo, než vojna.“ Široká migrácia obyvateľstva teda priniesla rozčarova­nie. Ubytovanie zahraničných robotní­kov, napríklad je problémom v cele) západnej Európe, no priam škandalózne rozmery nadobudol vo Francúzsku, kde je dnes 3,2 milióna zahraničných ro­botníkov. Celý rad rokov žili v tzv. bi­­donville, čiže plechúrňach. Ked pred­seda vlády Chaban-Delmas uvidel pred dvoma rokmi takéto „ubytovne" no pred­mestí Nantes, bol natoľko šokovaný, že sľúbil „zbaviť krajinu týchto vredov do konca roku 1971“. No desiatky ich existujú dodnes. Robotníci, ktorí sú vo Francúzsku bez rodín, dostávajú sa do nocľahární — 5 či 6 robotníkov žije v maličkých miestnostiach bez základných sociál­nych zariadení. „Je to ako smrť“, pove­dal alžírsky robotník dopisovatelke ča­sopisu Newsweek, Sandře HeymoveJ, ked ju viedol chodbou svojho bytu a svietil pritom aby videla na cesta za­pálenými novinami, ktoré tu boli jedi­ným osvetľovacím telesom. Celá miest­nosť páchla stuchlinou, čpela dymom zo starých kachlí, ktoré slúžili aj na varenie. Niektorí majitelia takýchto „bytov“ zacháizajú tak daleko, že berú poplatok od viacerých robotníkov za jednu posteľ, nakoľko títo pracujú na smený a v posteli sa striedajú. Podobné podmienky sú aj v Nemeckej spolko­vej republike. V Ulmu v západnom Ne­mecku sa nedávno objavil v novinách takýto inzerát: - „Predám hospodársku budovu v dobrom stave so stodolami. Vhodné k umiesteniu koní, alebo se­zónnych robotníkov.“ Komentár k tým­to slovám by bol vari zbytočný. ZA PRACOU... PRE KONE A SEZÓNNYCH ROBOTNÍKOV „Aj tu motne ubytovat troch Talianov Šiestich Grékov alebo dvanástich Turkov.' Stern Hamburg 2I

Next