Východoslovenska Pravda, január-marec 1949 (V/1-76)

1949-01-02 / nr. 1

• Orgán KSS. • Ročník V. — Číslo 1. • Cena 3— Kčs • NOVÝ ROK 1949.­­ —---------------------------------------------------------------------------------------------------tr*..................................................... Naše »íhl ady a naše úlohy v novom toku Viliam široký , Skončili sme rob historický. Rok, ktorý za­istil pokrokový vývin nášho spoločenského ži­vota k socializmu. Krátky časový odstup od februárového ví­­. fazstva nad predĺženou rukou medzinárodnej reakcie a nad predstaviteľmi domácich kapita­listických reštauračných snáh umožňuje nám Uvedomiť si historický dosah a význam sláv­ených februárových dni. Málokedy v dejinách •spoločenských a triednych zápasov sme sved­kami tík dokonalej jednoty všetkých pracujú­cich složiek národa v obrane vymožeností svo. jéj revolúcie, ako v našom prípade. Ale súčasne málokedy sme svedkami tak dokonalej izolova­nosti, tak dokonalého bankrotu reakcie, ako sme to videli vo februári 1948. Február bol teda výsledkom správnej stratégie a taktiky vedúcej sily našej spoločnosti, robotníckej trie­dy a jej predvoja, komunistickej strany. Vďaka tomu, že reakcia bola vylúčená zo svojich politických a hospodárskych pozícií, po­stupovala konsolidácia nášho ľudovodemokra­ého hospodárstva oveľa účinnejšie a rých­?. Splnili sme dvojročný pláň pred stanove­­termínom. Tvárnosť Slovenska sa mení -j že sa spriemyseľňuje a že sa zvyšuje pro­duktivita piáce v poľnohospodárstve. O roz­machu slovenského hospodárskeho života sved­čí, že počas dvojročného plánu stúpol národný dôchodok asi o 3*"> pere., že sa zvýšila hodnota (odbytu slovenského priemyslu o 35 pere., že produktivita práce oproti roku 1937 sa zvýšila asi o 27.8 bodov. V poľnohospodárstve položili sme základy mechanizácie a racionalizácie roľ­níkovej práce. V nebývalej miere sme rozšírili sieť školstva, a to školstva všetkého druhu. Pri všetkých nedostatkoch na poli výživy nášho obyvateľstva zlepšuje sa vyživovacia situácia. ' SLúčLv- -{t teda so -tarýnM-ok*’? - ■ Joľi ' t - výhľadmi ďalšieho rozmachu a rozvoja nášho hospodárskeho života. Dosiahnuté úspechy dob­rým splnením dvojročného plánu — pri vše­tkých nedostatkoch na niektorých úsekoch — poskytujú nám dobrý štart do päťročného plá­nu, smysel ktorého je v tom, že výstavbou a pre­stavbou nášho hospodárstva zabezpečujeme plánovitý rozvoj výrobných síl, rozvoj nár. bo­hatstva na prospech pracujúceho ľudu, na pro­spech celého národa. Skúsenosti dvojročr ho plánu na Slovensku . nás poučujú o troch problémoch nášho pláno­vaného hospodárstva, ktoré sú podstatnými o_ tázkami priaznivého splnenia päťročného hos­podárskeho plánu na Slovensku. 1. Významnou skúsenosťou výsledkov vo vý­stavbe nových priemyselných podnikov je, že sme nevedeli dosť pružne zvládnuť jednotlivé otázky od vypraeovania&projektu až k výstavbe plánovanej priemyslovéjv stavby. 2. Hoci priemysel na Slovensku ešte pred koncom termínu dvojročnice, ba ešte pred 28. . cktóbrom 1948' splnil jednu z dôležitých meno­vitých úloh, plánovaný prírastok 47.000 pra­covných sü, začleňovanie pracovných síl do vý­robného procesu na Slovensku a do českosloven­skej výroby zvlášť, odhaľuje značné nedostatky. 3. Produktivita práce vykazuje síce oveľa lepšie výsledky, ako v,-Čechách, no predsa, naj­mä v posledných mesiacoch, rastie pomalšie, ako výroba. V päťročnici teda budeme musieť zrýchliť tempo výstavby. Tempo výstavby, docielené v dvojročnici, nás nemôže plne uspokojiť. Zo 40 závodov, ktorých výstavbu dvojročnica predví­dala, nebol zatiaľ ani jeden uvedený do pre­vádzky. Je pravda, že význam vlčšiny z nich presahoval rámec dvojročného plánu. Ale keby sme boli vedeli včas a účinne odstrániť prekáž­ky^ urýchleného tempa výstavby, mohli sme Esfbň niektoré z nich uviesť do chodu. Tempo výstavby podväzovala predovšetkým pomalá príprava projektov, ďalej okolnosť, že sa včas nevyriešily otázky dislokačné, zlá organizácia distribúcie (najmä stavebných hmôt) a konečne nedostatky v mobilizácii pracovných síl, ako aj nedostatok kvalifikovaných kádrov. — Aby sme plán uskutočnili, treba nájsť hlavný článok plá­nu, lebo len vtedy, keď náideme tento hlavný článok a keď sa ho chopíme, môžeme ovládnuť ostatné články plánu“ — hovorí J. Stalin. Tieto problémy budeme musieť pri nástupe do päť­ročnice ako i počas jej uskutočňovania včas vy­riešiť, a to na základe skúseností dvojročnice. Riešiť teda tieto problémy výstavby nového priemvsiu a rozširovania terajšieho priemvslu, vyžaduje, aby sme si uvedomili, že hlavnou otáz­kou je problém kádrov so stránky kvalitatívnej. Každé hospodárske napredovanie v období výstavby a prestavby hospodárstva je spojené so začleňovaním tisícov nových pracovných síl do výroby. Päťročný plán na podklade pred­vídaného rozvoja priemyselnej výroby na Slo­vensku predpokladá zaradenie asi 90.000 nových pracovných síl do výrobného procesu len na Slovensku a okrem toho niekoľko desaťtisíc pra­covných síl do hospodárskeho rozvoja mimo Slovenska. Na Slovensku sa zvlášť názorne uka­zuje, ako problémy rozvoja hospodárskeho a kultúrneho vzájomne súvisia a ako sa vzájom­ne podmieňujú. Potrebujeme 35.000—40.000 kvalifikovaných robotníkov. 4000—5000 maj, stráv a dielovedúcich, tisíce priemyslovákov a inžinierov všetkého druhu, okrem desaťtisícov pomocných síl vo výrobe, doprave, lesníctve a iných sektoroch. Keď si uvedomíme, že napriek všetkým skrytým a zjavným rezervám pracov­ných síl vykazujeme už dnes nedostatok pracov­ných sü v niektorých výrobných odvetviach, potom v celej svojej vypuklosti stojí pred nami významná organizačná úloha: zvládnuť prob­lém začleňovania potrebných pracovných sü po­­dľa potrieb stále sa vzmáhajúceho rozmachu našej hospodárskej činnosti, vedieť celkovú vý­chovu kádrov prispôsobiť záujmom hospodár­skeho rozkvetu. Túto úlohp zvládneme len vte­dy, keď bude organizačná súhra medzi admini­stratívnymi orgánmi, úradmi ochrany práce, podnikovými riaditeľstvami a závodnými orga­nizáciami KSS a ROH a v neposlednej miere s orgánmi ľudovej správy. „Počas dvojročnice bolo do práce vcelku včle­nených asi 80.000 pracovných sü, pričom prí­rastok zamestnanosti robí z toho len nepatrný zlomok, asi 70.000 pracovných síl. To znamená, ?c f'' dosať boh.*. 1ňdn3 ,■ job,; , Arcstr * vaňa áo práce.1' Ák táto doslova ciĽir. aná zprä - vá našich úradov je pravdivá a správna, proste ak je vieryhodná, tak to značí, že súbežne s hos­podárskym rozmachom nebezpečne stúpa fiuk. tuácia robotníctva v našom znárodnenom prie­mysle. Fluktuácia, takisto ako absencia, neodô­vodnené vynechávanie smený, alebo pracovných hodín, nebezpečne ohrožujú náš vývin, lebo sni­­žujú objem výroby a zabraňujú potrebnému rastu kádrových robotníkov, čo je jedna z pod­statných podmienok ďalšieho zvyšovania pro­duktivity práce. Splnenie päťročnice predpokla­dá, že produktivita práce sa značne zvýši, čo znamená, že budeme vyrábať na hlavu viac, ako doteraz, že budeme vyrábať kvalitnejší to­var a že snížime výrobné náklady, lebo to je naša jediná cesta k blahobytu. Pracovať dobre pre splnenie úloh päťročného plánu znamená úspešne likvidovať fluktuáciu a absenciu, zna­mená lepšie organizovať prácu vo výrobných jednotkách, znamená lepšie využiť stroje a tech­niku. tím väčšia bude produktivita práce, tým viac tovaru sa dostane na trh, čím nižšie budú výrobné náklady, tým väčšia bude kúpna süa našej koruny a tým úspešnejšia bude naža cesta k blahobytu. , To sú na podklade skúseností dvojročného plánu popri našich úlohách v poľnohospodár­stve podstatné otázky úspešného plnenia úloh päťročného plánu, rozvoja a prestavby nášho hospodárstva. V päťročnici bude sa v mechani­zácii slovenského poľnohospodárstva pokračo­vať. No, okrem toho pozdvihne sa pôdohospo­dárska výroba na vyššiu úroveň preorientáciou výroby z rastlinnej na živočíšnu, ktorá zaručí vyššiu výnosnosť roľníkovej práce a skvalitní vyživovaciu úroveň celého nášho obyvateľstva. Bude sa pokračovať ďalej vo vodohospodár­skych a melioračných úpravách, v scelovaní po­zemkov, v hojnejšom používaní umelých hnojív, v úsüí o zlepšenie osív a sadiv, atď. Bude sa venovať zvýšená pozornosť lesníctvu, najmä bu­dovaniu lesných ciest a vytváraniu predpokla­dov pre lepšie využitie drevnej suroviny našim priemyslom. Usäovnou prácou na všetkých úsekoch náš­ho hospodárskeho života dosiahneme ústredný cieľ nášho hospodárskeho plánu, zvýšime život­nú úroveň pracujúceho ľudu. V rokoch 1949— 53 má stúpnuť náš národný dôchodok © polovi­cu, súkromná spotreba viac ako o tretinu a spo­treba sociálna pri ešte rýchlejšom vzraste má byť jednou z najvyšších na svete. Tento suchý výpočet našich úloh, to je naša jasjria perspek­tíva bez hospodárskych kríz a sociálnej biedy. To je naša starostlivosť o zveľadenie človeka. A to je aj náš novoročný príhovor. Redakcia a administrácia Východoslovenskej Pravdy v Košiciach želá šťastný a úspešný nový rok všetkým svojim čitateľom, pred plat teťom, spolupracovníkom, zpravodajcom a pri znivcom Mnoho úspechov a šťastia z dobre vykonanej práce na výstavbe socializmu želajú všetkým členom a funkcionárom Strany krajské sekretariáty KSS v Košiciach a v Préšave So súdruhom Gottwaldom — vpred k socializmu Novoročný prípitok Krista Bendová A >i,ž je s nami tu, už preífcjinul sa dvermi. % rok nových nádeji, očakávaný veľmi nuž, ja ti pripíjam a všetci pripíjate: . Buď zdravý, Šťastný buď, náš nový, mladý prirtri •a víta/, vítaj Wafcg v studenom januári. Más líca ružové, ráSostný úsmev v tvári a -krokom tanečným prichádzaš,. smútku prostý po črepoch pohárov a smiechu bujných hostí. Nuž vítaj, vítaj nám, buď lau nám dobrý veľmi a šťastie, pokoj, mier po starej rozhoď zemi a shoď nám na stoly so svojich pyšných hostín skrojočík úsmevu, skrojočík spokojnosti a rukám pevnosť daj a veľa dobrej sily, aby sme zrúcané znova si postavili, nech v strojov hukote, v tlkote ťažkých kladív zas domy vyrastú a steny pre priehrady, nech čakan zazvoní a jasne ozýva sa: Najkrajšie vyznanie je práca, práca, práca. Náš nový, mladý rok, máš ruky, mocné svaly a pieseň radostnú, široký úsmev v tvári, ty štíhly šarvanec, čo bučky preskakuješ, ach krásne, prekrásne, radostne s tebou tu je,, si plný prísľubov až sa nam hlava motá a vlievaš do srdca zas radosť zo života. Počujte smutní, vy počujte, biedni, chorí. Či k vám ten teplý hlas, či k vám tiež nehovor ? Žiť, žiť, žiť sladko je a Nový rok nám dáva priehrštie nádejí, až sa nám krúti hlrwa, všetko, čo bolelo, to prejde, zmizne, padne a úsmev radostný s líc nils nám neukradne, my silou vlastných rúk každému dokážeme: Vyrastie nový raj na zhoreniskách zeme... Nový rok, v tele ti krv prúdi, v rytme mašín, si práca radostná, na poliach čiernych našich, si pero v rozbehu, si učiteľ náš dobrý a kážeš, aby sa naplno stroje pohly. My ruky dvíhame, nalíate novou silou­­k tebe ich dvíhame, radostne, mlčanlivo, a ja ti pripíjam — buď zdravý, šťrptný veľmi, rok nových nádejí, čo si k nám vkročU dvermi, buď dobrý, dobrý k nám, buď ako kvet čo blaží. Buď krásny v úsmevoch a dobrý v srdciach našich!

Next