Bojovník, 1977 (IX/1-52)

1977-06-11 / No. 24

Velký business s malými „plošticami” V Nemeckej spolkovej republike sa búrlivo rozvíjajú dva nové druhy businessu. Jeden v oblasti výroby, druhý vo sfére služieb. Oba sú, takpovediac plodom „vedychtivos­ti“, ktorá presahuje rámec ústavy. Jednoduchšie poveda­né - sú produktom širokého špicľovského sledovania osobného života i pracovnej činnosti západonemeckých občanov. Štátne orgány rovnako ako „samostatní činitelia“ pociťu­jú čoraz väčšie želanie, dozve­dieť sa čo možno najpresnej­šie, čo by ostatné osoby v žiad­nom prípade nechceli dať na pretras verejnosti. Toto proti­rečenie pomáhajú riešiť minia­túrne elektronické zariadenia, ktoré sa nazývajú jednoducho - „ploštice“. Miniatúrny UKV vysielač s vlastným energe­tickým zdrojom, doplnený eš­te miniatúrnejším mikrofó­nom, má rovnako veľký roz­mer, ako zápalková škatuľka - tak vyzerá štandardná „ploš­tica“. Nie je ťažké položiť ju niekde za skriňu, vsunúť za obraz visiaci na stene, alebo ju jednoducho vmontovat' do te­lefónu. Potom úplne stačí zria­diť v akčom rádiuse vysielača neveľkú prijímaciu stanicu, na­ladiť ju na rovnakú vlnu a mô­žete sa doslova a do písmena kúpať v potoku informácií, kto­ré nie sú určené pre cudzie uši. • • • Západonemecký časopis Der Spiegel, ktorý v jednom zo svojich posledných čísiel obo­známil svojich čitateľov s tech­nológiou elektronického pá­trania, píše, že obchodovanie s odpočúvacími zariadeniami prekvitá a ročne sa objem obratu tohoto „priemyslu“ odhaduje približne na 5 milió­nov mariek. Podľa vyjadrenia polície, každoročná výroba ta­kýchto za riade n í, za h rň u j ú c vý­robky „rádioamatérov - domá­cich majstrov", prevyšuje 100 tisíc kusov. Známy je aj okruh kupujúcich. V decembri 1973 sa detektívom podarilo na­hliadnuť do kartotéky klientely istého hamburského výrobcu „ploštíc“. Bolo v nej zaznače­ných okolo 2 tisíc zákazníkov­­advokátov, veľkých priemysel­ných podnikateľov a ... pra­covníkov samotnej polície! Odvetnou reakciou na túto prax bolo to, že vznikla nová profesia - poľovník na „ploš­tice“. Súkromný detektív Horst z Frankfurtu nad Mohanom propaguje svoje služby nasle­dovne: „Hľadanie minišpiónov - 100 mariek za hodinu.“ A v Bonne (vari v dôsledku blízkosti celého radu vládnych ustanovizní, ktoré sa vyznaču­jú osobitnou „vedychtivos­ťou“), pôsobí dokonca celá firma Inter-Elektronic, ktorá svojím klientom zaručuje „is­totu, že ich nikto neodpočúva vo vlastnom byte“. • • • Vec však nie je až taká jednoduchá, lebo podľa záko­na z roku 1928 spadá používa­nie špeciálnych prijímačov a vysielačov výlučne do kom­petencie poštovej správy. A keďže sa pri hľadaní „ploš­tíc“ bez podobných zariadení nemožno zaobísť, „stopári“ v skutočnosti narušujú platné zákony a riskujú tak súdny proces, v konečnom dôsledku sa môžu dostať aj do väzenia. No aj napriek tomu sa počet tých, ktorí využívajú ich služby, zvyšuje. Prax je taká, lebo fe­derálne ministerstvo pôšt, kto­ré by mohlo na základe spomí­naného zákona uskutočniť energické kroky proti milovní­kom cudzích tajomstiev, nevy­niká v tomto smere osobitnou aktivitou. V minulom roku po­mohlo objasniť horko-ťažko ti­síc „ploštíc“. Prečo je taký záujem o služ­by súkromných detektívov? Vyčerpávajúcu odpoveď na tú­to otázku snáď dajú príčiny, prečo sa vlastne občania na súkromných detektívov obra­cajú. Kdekto sa bojí sliedenia so strany súkromných osôb, iní hľadajú ochranu pred prie­myslovou špionážou, ale mno­hí „podozrievajú políciu ale­bo úrad na ochranu ústavy (Západonemecký ekvivalent politickej polície)“, - píše Der Spiegel a pokračuje - „Už v ro­ku 1973 ukázal prieskum, ktorý spravili medzi telefónnymi abonentmi, že každý šiesty ob­čan predpokladá, že jeho roz­hovory sa odpočúvajú a škan-dály, podobné nedávnej akcii proti atómovému fyzikovi Klau­sovi Robertovi Traubemu (úrad na ochranu ústavy ho obvinil zo stykov s „radikálmi“ a jeho zamestnanci sa vlámali do bytu tohto vedca a inštalo­vali tam odpočúvacie zariade­nie - V. N.), len posilňujú toto podozrenie“. • • • Ak sú tieto podozrenia pod­ložené a o tom málokto pochy­buje, tak je postup vedúcich činiteľov ministerstva pôšt ľah­ko pochopiteľný: Začneš pre­javovať aktivitu-neubehne ani hodina a nájdeš doma krabič­kový „plošticu“. Potom choď a vysvetľuj veci „strážcom konštitúcie“. V. Nikolajev - APN Preložila T. Hagarová komentujeme • Západonemeckí a rakúski revanšisti sú spokojní Nečudo, veď neutrálna krajina, akou by Rakúsko malo byť, uznáva ich „práva na vlasť a majetok". Nič to zato, že sa kancelá - Kreisky vyhol udeleniu vyznamena­nia, ktoré sa mu chystali slávnostne odovzdať pri príležitosti Kongresu zmierenia a urýchlene odcestoval do Španielska. Oni ho chápu - nesmie sa blamovať. Čo, ak by to využila opozícia? O to vehementnejšie demonštrovali v uliciach Viedne svoje „odveké nároky". Dovliekli na svoj provokačný zjazd i svoje deti, ktoré mimocho­dom vôbec nemajú problémy po skončení škôl s nachádzaním zamestna­nia, ako deti komunistov a antifašistov. Napriek tomu sa však netvária ktovie ako nadšene. (Aký nevďak!) Revanšistickí štváči si veru nemohli nájsť správnejšie miesto na svoje táranie - hlavnú tribúnu si postavili pred múzeom histórie. Tam aj patria: do minulosti! • Na snímkach zábery z nedávneho Sudetonemeckého dňa vo Viedni. Foto: UPI ČSTK LUXEMBURSKÍ ANTIFAŠISTI Na valnom zhromaždení v Te­­lingene vyjadrila organizácia lu­xemburských antifašistov Réveil de la Résistance presvedčenie, že úlohu bývalých účastníkov od­boja je nielen udržiavať pamiatku obetí fašizmu, ale predovšetkým prispievať k úsiliu o upevnenie svetového mieru. V rezolúcii, kto­rú prijali na valnom zhromaždení, vyzvali luxemburskú vládu, aby vynaložila všemožné úsilie na podporu snáh uvoľňovanie me­dzinárodného napätia a o realizá­ciu odzbrojenia. -B­ 'SSSSSS/SSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSS/SSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSS/SSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSJSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSJ SVEDKOVIA IDENTIFIKUJÚ ZLOČINCOV V roku 1940 sa objavil na poboč­ke nacistického Sicherheitsdienstu v jaroslawe, na území Poľska oku­povaného nacistami, istý Franz Schmidt. Tento muž, ktorý mal vte­dy 30 rokov, bol svojou krutosťou a bezohľadnosťou známy po celom okolí. Zúčastnil sa na masových vraždách v rámci „konečného rie­šenia židovskej otázky", i na rôz­nych individuálnych akciách nacis­tického potlačovacieho aparátu. Preto je pochopiteľné, že poľské orgány sa po vojne začali zaujímať o to, či a kde tento vrah žije. Vyšet­rovaním sa zistilo, že esesák Franz Schmidt vyrástol v jaroslawi; naro­dil sa síce v Slavoniciach na južnej Morave, ale ešte za Rakúsko-Uhor­­ska sa so svojimi rodičmi presťaho­val do Haliče. Rodina zostala v ja­­roslawi, aj keď sa po prvej svetovej vojne toto mesto stalo súčasťou Poľska. Po nacistickom vpáde sa Schmidt prihlásil k nemeckej ná­rodnosti a pôsobil do roku 1944 v nacistických policajných zlož­kách. Už v polovici 60 rokov vyšlo na­javo, že Franz Schmidt žijevoWup­­pertale v NSR. Na naliehanie poľ­ských orgánov začala prokuratúra v Dortmunde vyšetrovať jeho zloči­ny. Zhromaždila obsiahly materiál, ktorý už dávno postačoval na to, aby zločinca postavili pred súd. Prokuratúra zistila, že Schmidt za­vraždil najmenej 360 osôb. Niekto­rých ľudí zastrelil na vlastnú päsť, bez toho, aby akciu organizovali vyššie miesta. Napríklad v Tieňave zastrelil mladé dievča za to, že malo napriek zákazu v taške kus chleba. V tábore pri Pelkinii zastrelil pri prehliadke židovských žien jednu väzenkyňu, ktorá sa mu v zúfalstve prosebne vrhla k nohám. V Anen­ských kasárňach v jaroslawe chlad­nokrvne zastrelil otca i syna. Poľskí svedkovia vypovedali ešte o ďalších podobných Schmidtových zloči­noch. Nacistickí zločinci sa väčšinou snažia vyhnúť trestu tým, že popie­rajú svoju účasť na vraždách. Keď im dokážu, že boli členmi vojenskej alebo policajnej jednotky, ktorá vraždila, tvrdia, že oni nevraždili. Pokiaľ sa na súde nepodarí doká­zať, že strieľali a ich obeť zahynula, súd ich neodsúdi za vraždu alebo zabitie, ale len pre účasť na vražde alebo zabití. Franz Schmidt si uve­domuje, že by ho taký postup ne­zachránil, lebo jeho zločiny sú do­­~kázateľné. Zvolil preto inú, menej často používanú taktiku: snažil sa vzbudiť dojem, že ide o zámenu mien, že nie je hľadaným zločin­com. Ale svedkovia z Poľska, z USA, z Kanady a z Izraela sa zhodujú v tom, že práve Franz Schmidt z Wuppertalu je oným hľadaným zločincom z jaroslawi. Prokuratúra v Dortmunde vôbec nepochybuje o tom, že Franz Schmidt je identický s hľadaným vrahom. Začiatkom tohto roku ko­nečne vydala príkaz na jeho za tknu­tie. V NSR vyšetrujú a súdia väčši­nou nacistických zločincov na slo­bode. Takbysazrejmepostupovalo aj v prípade Franza Schmidta. Ale bezpečnostné zložky zistili, že ten­to pán, ktorý tvrdí, že nie je identic­ký s hľadaným zločincom, chce ujsť do Brazílie, kde žije jeho syn. Práve nebezpečenstvo, že obvine­ný by sa mohol vyhnúť trestu úte­kom, umožnilo vydanie príkazu na jeho zatknutie. -jh- Obete gestapa Pri Solingene v Nemeckej spolkovej republike si na spomienkovom stretnutí pripomenuli smrť 72 obča­nov - obetí gestapa, ktorých nacistickí katani zavraždili deň pred bezpodmieneč­nou kapituláciou hitlerov­ského Nemecka, äen prezi­dia WN - Zväzu antifašistov NSR, Willi Höhn, zdôraznil pri tejto príležitosti dôleži­tosť bdelosti pred neofašis­tickými tendenciami v NSR. Proti zákazom povolaní V Reutl igene, kde v krát­kom čase postihol zákaz povolaní dve mladé učiteľ­ky, členky Nemeckej komu­nistickej strany, zozbierali počas jedného týždňa 800 podpisov proti zákazu po­volaní. FNDIRP protestoval V prípise spolkovému kancelárovi NSR Helmuto­­vi Schmidtovi, francúzske­mu ministrovi zahraničia Guiringaudovi, ako aj štát­nemu sekretárovi pre bý­valých účastníkov vojny André Bordoví, vyslovila organizácia francúzskych účastníkov odboja FNDIRP protest proti zrazu esesá­kov, ktorý sa pripravuje tento rok. V prípise vyjadri­li znepokojenie bývalých protifašistických bojovní­kov a obetí nacizmu nad esesáckym stretnutím a žiadali zákaz tejto provo­kácie. Menten 25. augusta má pokra­čovať súdny proces, ktorý sa koná v Amsterdame s nacistickým vojnovým zločincom Petrom Mente­­nom, obvineným z maso­vých vrážd obyvateľov So­vietskeho zväzu a Poľska. Už v doterajšom priebehu súdneho konania sa zisti­lo, že ako esesácky dôstoj­ník pôsobil v dedinách Podgorodce a Urič a na je­ho príkaz zastrelili stovky ľudí. Ako vysvitlo z výpo­vedí očitých svedkov vrážd v Poľsku, Menten popravy nielenže organizoval, ale ľudí aj sám vraždil. Buchenwald V prvom štvrťroku tohto roku si pamätné miesto v Buchenwalde prezrelo 59 290 návštevníkov. Len v marci ich bolo viac ako 27 tisíc. Proti neonacistom Pod titulkom „Holand­sko nestrpí fašizmus“ písal časopis ,,De Anti-Fascist“ o akciách, ktoré uskutočnil Zväz antifašistov na úra­doch proti neonacistickým výčinom a fašistickej pro­pagande v Holandsku. V tej­to súvislosti požadovali an­tifašisti zákaz fašistických propagačných filmov a tla­čív. V prípise príslušným justičným úradom sa po­ukazuje aj na antisemitiz­mus nacistickej pro­pagandy. Výstava v Livorne Filatelistické stredisko „Resistenza“ (CIFR) uspo­riadalo v Livorne výstavu na tému „Známky a od­boj“. Predviedli tu aj filmy o talianskom i európskom odbojovom hnutí a o de­portáciách, ktoré boli sú­časťou fašistickej vykyno­­žovacej politiky. b-t

Next