Bojovník, 1977 (IX/1-52)
1977-06-11 / No. 24
Velký business s malými „plošticami” V Nemeckej spolkovej republike sa búrlivo rozvíjajú dva nové druhy businessu. Jeden v oblasti výroby, druhý vo sfére služieb. Oba sú, takpovediac plodom „vedychtivosti“, ktorá presahuje rámec ústavy. Jednoduchšie povedané - sú produktom širokého špicľovského sledovania osobného života i pracovnej činnosti západonemeckých občanov. Štátne orgány rovnako ako „samostatní činitelia“ pociťujú čoraz väčšie želanie, dozvedieť sa čo možno najpresnejšie, čo by ostatné osoby v žiadnom prípade nechceli dať na pretras verejnosti. Toto protirečenie pomáhajú riešiť miniatúrne elektronické zariadenia, ktoré sa nazývajú jednoducho - „ploštice“. Miniatúrny UKV vysielač s vlastným energetickým zdrojom, doplnený ešte miniatúrnejším mikrofónom, má rovnako veľký rozmer, ako zápalková škatuľka - tak vyzerá štandardná „ploštica“. Nie je ťažké položiť ju niekde za skriňu, vsunúť za obraz visiaci na stene, alebo ju jednoducho vmontovat' do telefónu. Potom úplne stačí zriadiť v akčom rádiuse vysielača neveľkú prijímaciu stanicu, naladiť ju na rovnakú vlnu a môžete sa doslova a do písmena kúpať v potoku informácií, ktoré nie sú určené pre cudzie uši. • • • Západonemecký časopis Der Spiegel, ktorý v jednom zo svojich posledných čísiel oboznámil svojich čitateľov s technológiou elektronického pátrania, píše, že obchodovanie s odpočúvacími zariadeniami prekvitá a ročne sa objem obratu tohoto „priemyslu“ odhaduje približne na 5 miliónov mariek. Podľa vyjadrenia polície, každoročná výroba takýchto za riade n í, za h rň u j ú c výrobky „rádioamatérov - domácich majstrov", prevyšuje 100 tisíc kusov. Známy je aj okruh kupujúcich. V decembri 1973 sa detektívom podarilo nahliadnuť do kartotéky klientely istého hamburského výrobcu „ploštíc“. Bolo v nej zaznačených okolo 2 tisíc zákazníkovadvokátov, veľkých priemyselných podnikateľov a ... pracovníkov samotnej polície! Odvetnou reakciou na túto prax bolo to, že vznikla nová profesia - poľovník na „ploštice“. Súkromný detektív Horst z Frankfurtu nad Mohanom propaguje svoje služby nasledovne: „Hľadanie minišpiónov - 100 mariek za hodinu.“ A v Bonne (vari v dôsledku blízkosti celého radu vládnych ustanovizní, ktoré sa vyznačujú osobitnou „vedychtivosťou“), pôsobí dokonca celá firma Inter-Elektronic, ktorá svojím klientom zaručuje „istotu, že ich nikto neodpočúva vo vlastnom byte“. • • • Vec však nie je až taká jednoduchá, lebo podľa zákona z roku 1928 spadá používanie špeciálnych prijímačov a vysielačov výlučne do kompetencie poštovej správy. A keďže sa pri hľadaní „ploštíc“ bez podobných zariadení nemožno zaobísť, „stopári“ v skutočnosti narušujú platné zákony a riskujú tak súdny proces, v konečnom dôsledku sa môžu dostať aj do väzenia. No aj napriek tomu sa počet tých, ktorí využívajú ich služby, zvyšuje. Prax je taká, lebo federálne ministerstvo pôšt, ktoré by mohlo na základe spomínaného zákona uskutočniť energické kroky proti milovníkom cudzích tajomstiev, nevyniká v tomto smere osobitnou aktivitou. V minulom roku pomohlo objasniť horko-ťažko tisíc „ploštíc“. Prečo je taký záujem o služby súkromných detektívov? Vyčerpávajúcu odpoveď na túto otázku snáď dajú príčiny, prečo sa vlastne občania na súkromných detektívov obracajú. Kdekto sa bojí sliedenia so strany súkromných osôb, iní hľadajú ochranu pred priemyslovou špionážou, ale mnohí „podozrievajú políciu alebo úrad na ochranu ústavy (Západonemecký ekvivalent politickej polície)“, - píše Der Spiegel a pokračuje - „Už v roku 1973 ukázal prieskum, ktorý spravili medzi telefónnymi abonentmi, že každý šiesty občan predpokladá, že jeho rozhovory sa odpočúvajú a škan-dály, podobné nedávnej akcii proti atómovému fyzikovi Klausovi Robertovi Traubemu (úrad na ochranu ústavy ho obvinil zo stykov s „radikálmi“ a jeho zamestnanci sa vlámali do bytu tohto vedca a inštalovali tam odpočúvacie zariadenie - V. N.), len posilňujú toto podozrenie“. • • • Ak sú tieto podozrenia podložené a o tom málokto pochybuje, tak je postup vedúcich činiteľov ministerstva pôšt ľahko pochopiteľný: Začneš prejavovať aktivitu-neubehne ani hodina a nájdeš doma krabičkový „plošticu“. Potom choď a vysvetľuj veci „strážcom konštitúcie“. V. Nikolajev - APN Preložila T. Hagarová komentujeme • Západonemeckí a rakúski revanšisti sú spokojní Nečudo, veď neutrálna krajina, akou by Rakúsko malo byť, uznáva ich „práva na vlasť a majetok". Nič to zato, že sa kancelá - Kreisky vyhol udeleniu vyznamenania, ktoré sa mu chystali slávnostne odovzdať pri príležitosti Kongresu zmierenia a urýchlene odcestoval do Španielska. Oni ho chápu - nesmie sa blamovať. Čo, ak by to využila opozícia? O to vehementnejšie demonštrovali v uliciach Viedne svoje „odveké nároky". Dovliekli na svoj provokačný zjazd i svoje deti, ktoré mimochodom vôbec nemajú problémy po skončení škôl s nachádzaním zamestnania, ako deti komunistov a antifašistov. Napriek tomu sa však netvária ktovie ako nadšene. (Aký nevďak!) Revanšistickí štváči si veru nemohli nájsť správnejšie miesto na svoje táranie - hlavnú tribúnu si postavili pred múzeom histórie. Tam aj patria: do minulosti! • Na snímkach zábery z nedávneho Sudetonemeckého dňa vo Viedni. Foto: UPI ČSTK LUXEMBURSKÍ ANTIFAŠISTI Na valnom zhromaždení v Telingene vyjadrila organizácia luxemburských antifašistov Réveil de la Résistance presvedčenie, že úlohu bývalých účastníkov odboja je nielen udržiavať pamiatku obetí fašizmu, ale predovšetkým prispievať k úsiliu o upevnenie svetového mieru. V rezolúcii, ktorú prijali na valnom zhromaždení, vyzvali luxemburskú vládu, aby vynaložila všemožné úsilie na podporu snáh uvoľňovanie medzinárodného napätia a o realizáciu odzbrojenia. -B 'SSSSSS/SSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSS/SSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSS/SSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSJSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSJ SVEDKOVIA IDENTIFIKUJÚ ZLOČINCOV V roku 1940 sa objavil na pobočke nacistického Sicherheitsdienstu v jaroslawe, na území Poľska okupovaného nacistami, istý Franz Schmidt. Tento muž, ktorý mal vtedy 30 rokov, bol svojou krutosťou a bezohľadnosťou známy po celom okolí. Zúčastnil sa na masových vraždách v rámci „konečného riešenia židovskej otázky", i na rôznych individuálnych akciách nacistického potlačovacieho aparátu. Preto je pochopiteľné, že poľské orgány sa po vojne začali zaujímať o to, či a kde tento vrah žije. Vyšetrovaním sa zistilo, že esesák Franz Schmidt vyrástol v jaroslawi; narodil sa síce v Slavoniciach na južnej Morave, ale ešte za Rakúsko-Uhorska sa so svojimi rodičmi presťahoval do Haliče. Rodina zostala v jaroslawi, aj keď sa po prvej svetovej vojne toto mesto stalo súčasťou Poľska. Po nacistickom vpáde sa Schmidt prihlásil k nemeckej národnosti a pôsobil do roku 1944 v nacistických policajných zložkách. Už v polovici 60 rokov vyšlo najavo, že Franz Schmidt žijevoWuppertale v NSR. Na naliehanie poľských orgánov začala prokuratúra v Dortmunde vyšetrovať jeho zločiny. Zhromaždila obsiahly materiál, ktorý už dávno postačoval na to, aby zločinca postavili pred súd. Prokuratúra zistila, že Schmidt zavraždil najmenej 360 osôb. Niektorých ľudí zastrelil na vlastnú päsť, bez toho, aby akciu organizovali vyššie miesta. Napríklad v Tieňave zastrelil mladé dievča za to, že malo napriek zákazu v taške kus chleba. V tábore pri Pelkinii zastrelil pri prehliadke židovských žien jednu väzenkyňu, ktorá sa mu v zúfalstve prosebne vrhla k nohám. V Anenských kasárňach v jaroslawe chladnokrvne zastrelil otca i syna. Poľskí svedkovia vypovedali ešte o ďalších podobných Schmidtových zločinoch. Nacistickí zločinci sa väčšinou snažia vyhnúť trestu tým, že popierajú svoju účasť na vraždách. Keď im dokážu, že boli členmi vojenskej alebo policajnej jednotky, ktorá vraždila, tvrdia, že oni nevraždili. Pokiaľ sa na súde nepodarí dokázať, že strieľali a ich obeť zahynula, súd ich neodsúdi za vraždu alebo zabitie, ale len pre účasť na vražde alebo zabití. Franz Schmidt si uvedomuje, že by ho taký postup nezachránil, lebo jeho zločiny sú do~kázateľné. Zvolil preto inú, menej často používanú taktiku: snažil sa vzbudiť dojem, že ide o zámenu mien, že nie je hľadaným zločincom. Ale svedkovia z Poľska, z USA, z Kanady a z Izraela sa zhodujú v tom, že práve Franz Schmidt z Wuppertalu je oným hľadaným zločincom z jaroslawi. Prokuratúra v Dortmunde vôbec nepochybuje o tom, že Franz Schmidt je identický s hľadaným vrahom. Začiatkom tohto roku konečne vydala príkaz na jeho za tknutie. V NSR vyšetrujú a súdia väčšinou nacistických zločincov na slobode. Takbysazrejmepostupovalo aj v prípade Franza Schmidta. Ale bezpečnostné zložky zistili, že tento pán, ktorý tvrdí, že nie je identický s hľadaným zločincom, chce ujsť do Brazílie, kde žije jeho syn. Práve nebezpečenstvo, že obvinený by sa mohol vyhnúť trestu útekom, umožnilo vydanie príkazu na jeho zatknutie. -jh- Obete gestapa Pri Solingene v Nemeckej spolkovej republike si na spomienkovom stretnutí pripomenuli smrť 72 občanov - obetí gestapa, ktorých nacistickí katani zavraždili deň pred bezpodmienečnou kapituláciou hitlerovského Nemecka, äen prezidia WN - Zväzu antifašistov NSR, Willi Höhn, zdôraznil pri tejto príležitosti dôležitosť bdelosti pred neofašistickými tendenciami v NSR. Proti zákazom povolaní V Reutl igene, kde v krátkom čase postihol zákaz povolaní dve mladé učiteľky, členky Nemeckej komunistickej strany, zozbierali počas jedného týždňa 800 podpisov proti zákazu povolaní. FNDIRP protestoval V prípise spolkovému kancelárovi NSR Helmutovi Schmidtovi, francúzskemu ministrovi zahraničia Guiringaudovi, ako aj štátnemu sekretárovi pre bývalých účastníkov vojny André Bordoví, vyslovila organizácia francúzskych účastníkov odboja FNDIRP protest proti zrazu esesákov, ktorý sa pripravuje tento rok. V prípise vyjadrili znepokojenie bývalých protifašistických bojovníkov a obetí nacizmu nad esesáckym stretnutím a žiadali zákaz tejto provokácie. Menten 25. augusta má pokračovať súdny proces, ktorý sa koná v Amsterdame s nacistickým vojnovým zločincom Petrom Mentenom, obvineným z masových vrážd obyvateľov Sovietskeho zväzu a Poľska. Už v doterajšom priebehu súdneho konania sa zistilo, že ako esesácky dôstojník pôsobil v dedinách Podgorodce a Urič a na jeho príkaz zastrelili stovky ľudí. Ako vysvitlo z výpovedí očitých svedkov vrážd v Poľsku, Menten popravy nielenže organizoval, ale ľudí aj sám vraždil. Buchenwald V prvom štvrťroku tohto roku si pamätné miesto v Buchenwalde prezrelo 59 290 návštevníkov. Len v marci ich bolo viac ako 27 tisíc. Proti neonacistom Pod titulkom „Holandsko nestrpí fašizmus“ písal časopis ,,De Anti-Fascist“ o akciách, ktoré uskutočnil Zväz antifašistov na úradoch proti neonacistickým výčinom a fašistickej propagande v Holandsku. V tejto súvislosti požadovali antifašisti zákaz fašistických propagačných filmov a tlačív. V prípise príslušným justičným úradom sa poukazuje aj na antisemitizmus nacistickej propagandy. Výstava v Livorne Filatelistické stredisko „Resistenza“ (CIFR) usporiadalo v Livorne výstavu na tému „Známky a odboj“. Predviedli tu aj filmy o talianskom i európskom odbojovom hnutí a o deportáciách, ktoré boli súčasťou fašistickej vykynožovacej politiky. b-t