Budovateľ, júl-december 1946 (VIII/27-52)
1946-07-05 / nr. 27
Strana 2. Zamestnanosť v slovenskom priemysle (r) . Bratislava, 4. júla. Priemyselné zprávy Štátneho úradu štatistického po prvý raz prinášajú aj niektoré údaje, žiaľbohu ale staršieho dáta, o slovenskom priemysle. Tak sa z nich dozvedáme, že slovenský priemysel v decembri 1945 priemerne zamestnával 97.963 robotníkov a. 12.222 úradníkov. Z tohto počtu 69.149 robotníkov pracovalo na prácach produktívnych a 2S.814 na prácach rekonštrukčných. Najväčšiu účasť na tejto zamestnanosti mal priemysel železa a kovu s 21.251 robotníkmi a 2643 úradníkmi; za ním, čo do počtu zamestnancov, nasleduje priemysel textilný so 14.153 robotníkmi a 1384 úradníkmi, potom banský priemysel s počtom robotníkov a úradníkov 10.147, 784, priemysel piliarsky 8682, 942 kožuspracujúci 6180, 996. priemysel kameňa, zemín a keramiky 6054, 558, potravinársky 4731, 517, papiernický 4681, 700 a chemický 4218, 922. Z ďalších priemyslov menujeme drevospracujúci s počtom robotníkov a úradníkov 2817, 279, cukrovarnícky, 2709, 285, mlynársky 2002, 298. elektrárne 2435, 675, rpiemysel odevný 1898, 175, tlačiarenský 1673, 329, sklársky 1555, 110, pivovarnícky a sladovnícky 1222, 176, liehovarnícky 1029. 326, a plynárne s vodárňami 519, 123. Zo štatistiky sa dá vypozorovať, že Slovensko trpí tou istou bolesťou, ako české krajiny, že totiž v priemysle zamestnáva pomerne mnoho režijných síl. V pomere k počtu produktívne pracujúcich robotníkov v podnikoch je v decembri zistený počet úradníctva v priemysle privysoký a bude sa musieť stupňovať úsilie o zlepšenie tohto pomeru, ktoré však do istej miery nastáva samo sebou, keď sa podniky dostávajú z obmedzenej do plnej prevádzky. Oravská dvojročnica (r) - B r a t is 1 a v a, 4. júla. Príklad zdravého patriotizmu videli sme v týchto dňoch u oravských rodákov, usídlených v Bratislave. Sišli sa na schôdzke v budove Živnostenskej banky a tam pod predsedníctvom podpredsedu Osídľovacieho úradu A. Granatiera porokovali o tom, ako by bolo možné prispieť k hospodárskemu povzneseniu ich rodného kraja. Po plodnej debate prítomní si osvojili dvojročný plán na vybudovanie niekoľkých potravinárskych výrobných podnikov na Orave, ktorý vypracoval riad. Ing. Dr. M. Murín, hon. nórsky konzul. Podniky by sa vytvorily na družstevnom podklade a zaoberaly by sa explotáciou rašeliny v Suchej Hore, ktorá by už tohto roku pomohla zmierniť nedostatok steliva na poľnohospodárstvach, ďalej mliekárskou produkciou, chovom rýb a ich spracovaním, farmárskym pestovaním hydiny a jej konzervovaním, spracovaním lesných plodín a prípadne tiež octárenskou a pivovarníckou výrobou. Plán je postavený na veľmi reálnych základoch a keď by aj reprezentoval len malú čiastku hospodárskej asanácie Oravy, jeho uskutočnenie by znamenalo značný prínos pre hospodárske povznesenie kraja. Obec Oravcov v Bratislave sa mieni zaoberať aj ďalšími možnosťami na hospodárske povznesenie Oravy, aby sa uľavilo úžasnému populačnému tlaku, ktorý je v severných oravskýoh okresoch najsilnejší v celej ČSR. Pri týchto úvahách sa vychádza z predpokladu, že 48P/o obyvateľstva Oravy bude nutné odčerpať z poľnohospodárstva a presunúť do inej výroby, konkrétne do priemyslu. Znárodnené a zastavené liehovary na Slovensku ("rj- Bratislava, 4.júla. Minister výživy vvhláškou č. 1336 Ür. v. vyhlásil znárodnenie týchto liehovarov na Slovensku; 1. Štátny liehovar v Leopoldove, 2. Jozef Fischer a svn, rafinéria liehu, Bratislava, 3. Herzog a Kohn, rafinéria liehu, Lučenec, 4. Slovenský liehový priemysel, úč. spol., Levoča. 5. Brzotínsky hospodársky liehovar a rafinéria, Brzotín pri Rožňave a 6. Slovenský liehový priemysel, úč. spol., Malacky. Súčasne vyhláškou číslo 1337 Úr. v. vylúčil zo znárodnenia liehovary: 1. Eisler a Szóld, liehovar a rafinéria liehu, Horné Saliby, 2. Sehöller a spol., rafinéria liehu, Kalnica pri Leviciach, 3. Dr. Aladár Wohl, rafinéria liehu, Lučenec a 4. Dr. Aladár Wohl, liehovar, Mučín pri Lučenci za tým účelom, aby boly zastavené, pretože podľa usnesenia vlády ďalšia ich prevádzka nie je vo verejnom záujme. Čistiace handry za Kčs 13.— 1 kg dobre oprané a usušené, dezinfikované chlórovým vápnom, veľkokusé, len bavlnené prompt zo skladov dodá J. ŠELICHA, Račištorf. Triediarňa a mech. práčovňa handier. BUDOVATEĽ Urýchlená konfiškácia pôdy Do 2. októbra bude skončená konfiškácia nepriateľskej pôdy na Slovensku (K.) _ Bratislava, 4. júla. Ako je známe, podľa novely 64/1946 k nariadeniu SNR o- konfiškácii nemeckej, maďarskej a zradcovskej pôdv má sa konfiškácia pôdohospodárskych majetkov na Slovensku skončiť do konca r. 1948. Konfiškáciu má vykonať osobitná konfiškačná komisia v sídlach tých okresov, kde sa pôda nachádza. V komisii zasadajú okrem predsedu, menovaného Sborom povereníkov, 2 členov menovaných Povereníctvom pôdohospodárstva a 2 členov delegovaných Povereníctvom vnútra, v každom jednotlivom okrese tiež členovia rady ONV a zástupcovia 6 odbojových a odborných roľníckych organizácií. Na porade s novinármi pred dvoma týždňami povereník pôdohospodárstva Dr. Kvetko vyhlásil, že pokiaľ od jeho rezortu závisí, konfiškácia bude v stanovenom termíne uskutočnená; treba len, aby okresné orgány konfiškačný materiál načas pripravilv, aby komisia mohla pri návšteve okresu všetky prípady naraz prerokovať. V utorok 2. júla si povereník Dr. Kvetko opäť zavolal novinárov, aby im oznámil, že jeho rezort sa organizačne na korfiškačné riadenie dôkladne pripravil a že podľa pracovného plánu konfiškačná komisia svoju prácu vykoná v šiestich etapách v čase od 8. júla do 2. októbra 1946. Na návrh povereníctva Sbor povereníkov vymenoval za predsedu komisie Dr. Ľud. Pláňovského. Aby komisia mohla pracovať vo viacerých okresoch naraz, má tiež štyroch podpredsedov, a to Dr. Slávika, Dr. Holana, Dr. Búzu a Dr. Juraja Peressényiho. Predbežne bol pracovný plán na konfiškáciu sostavený za predpokladu, že budú pracovať tri komisie;jedna pod vedením predsedu a ďalšie dve pod vedením prvých dvoch podpredsedov. Pracovný plán týchto komisií je nasledovný: V 1. pracovnej etape v čase od 8. do 20. júla I. komisia (predseda Dr. Pláňovský) vykoná konfiškáciu v okresoch Nitra, Zl. Moravce, Lev;ce, Lučenec; II. komisia (predseda Dr. Slávik) v okresoch Hlohovec, N. Mesto nad V., Piešťany, Topoľčany; III. komisia (predseda Dr. Holaní v okresoch Košice-mesto. Košicevidiek, Moldava. Rožňava. Spišská N. Ves. Druhá pracovná etapa 22. VII.— 3. VIII.: I. komisia pôsobí v okresoch Galanta. N. Zámky, Komárno. Sala; II. komisia v okresoch Bánovce n. B., Trenčín, Púchov, Hava; III. komisia v okresoch Trebišov. Michalovce, Kráľ. Chlumec. V. Kapušany, Tretia etapa 5. VIII.—19. VIII.: I. Bratislava-mesto, Bratislavavidiek, Modra, Šamorín, Dunajská Streda; II. Trnava. Malacky, Senica, Myjava, Skalica; III. Poprad, Kežmarok, Spíš. St. Ves, St. Ľubovňa. Levoča. Štvrtá etapa 20. VIII.—3. IX.: St. Dala. Parkén Vráble, Želiezovce; II. N. Baňa. Prievidza, Kremnica, B. Štiavnica, Zvolen, B. Bystrica; III. Gelnica, Prešov. Sabinov, Giraltovce, Bardejov, Svidník. Piata etapa 4. IX.—17. IX.: I. Krupina. Modrý Kameň, Feledince. Tomal’a; II. Brezno. Lipt. Sv. Mikuláš Ružomberok, Turč. Sv. Martin, Dolný Kubín; III. Vranov, Humenné, St.ropkov, Medzilaborce Snina. Sobrance. Šiesta etapa 18. IX.—2. X.: I. Revúca, Rim. Sobota; II. Pov. Bystrica, Velká Bytča. Žilina, Čadca, Kys. N. Mesto, Trstená, Námestovo; III. komisia bude mat v tomto období svoje práce už skončené. Týmto sa vykoná pivá časť konfiškácie nepriateľskej pôdy na Slovensku, ktorá podheha konfiškácii pod1’* nar. 104/45 Sb. n. SNR; druhá čast konfiškácií sa vykoná až po presídlení. Na schôdzke odboroví prednostovia Dr. Rychňavský a Dr. Slávik referovali tiež o doterajších výsledkoch vnútornej kolonizácie. Podľa ich referátov do 1. mája sa prihlásilo o prídel pôdy v rámci vnútornej kolonizácie 23.038 jednotlivcov. Do 1. Venčeky pre nevesty, biele umelé kvetiny, krojové čelenky, kolekcie do Kčs 200.— zasiela Dr. N. D’Alfonso, Praha II, Jungmannova 34. júna 1946 Povereníctvo pôdohospodárstva priaznivo vybavilo 4617 žiadostí a ďalších 736 rodín je už určené na presídlenie. Okrem toho pridelilo pôdu 96 zahraničným Slovákom. Mimo rámca úradnej akcie novereníctva presídlilo sa ďalších cca 1700 rodín. Do júla bolo teda v rámci vnútornej kolonizácie osídlených 7139 rodín, ktoré dostaly spolu 74.000 ha pôdy. Ako sme už minule zaznačili, povereníctvo pripravuje zaknihovanie pôdy prídelcom a vydanie dekrétov o držbe pôdy, ktoré budú právoplatnými verejnými listinami, oprávňujúcimi k získavaniu hypotečných úverov na ťarchu nadobudnutých pozemkov. Na vykonanie týchto akcií je už pripravený plán a možno očakávať, že v dohľadnom čase sa prikročí k ich realizovaniu. Povereníctvo pôdohospodárstva zabavovaním a prideľovaním pôdy vykonalo za posledný rok taký kus práce, aký sa pri pozemkovej reforme za prvej ČSR nevykonal za mnoho rokov. Jeho práca mala by preto byť plne ocenená a uznaná a nemali by ju sťažovať nezodpovední jednotlivci alebo skupiny ešte aj s požiadavkami, ktoré nemajú zákonitého podkladu. Výstavba vysielacích staníc na Slovensku (š) Bratislava, 4. júna. Povereníctvo pôšt podpísalo dodávkovú smluvu s odbornými firmami, podľa ktorej sa v januári 1947 začne montovať v Košiciach najsilnejšia vysielacia stanica na Slovensku o 100 kW. Vysielacia stanica bude v prevádzke od júna budúceho roku. Do konca roku 1947 sa vybudujú ďalej na Slovensku dve dvojkilowatové stanice a výkon bratislavskej vysielacej stanice, umiestenej vo Veľkých Kostolanoch, sa má s doterajších 48 kW zvýšiť tiež na 100 kW. Keďže počúvateľnosť krátkovlnnej vysielacej stanice, umiestenej v Podébradoch, je v Amerike yelmi problematická, obrátily sa príslušné miesta na predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby sa vybudovala krátkovlnná stanica s velkou výkonnosťou vo Veľkých Kostolanoch, kde sú pre to všetky technické predpoklady. Ministerstvo zahraničných vecí v Prahe zakročilo už na Ministerstve financií v Prahe vo veci prídelu devíz, aby sa mohlo pristúpiť k objednávke technického zariadenia vo Veľkej Británii. Krátkovlnná vysielacia stanica by mala okrem politických •úloh predovšetkým poslanie propagovať výsledky socializačného procesu u nás. Ročník VIII. Čís. 27. 5. júla 1946. Doprava z ČSR do Švédska cez ruskú zónu v Nemecku (r) . Zurich, 4. júla. ^ ® u f Zürcher Zeitung oznamuje zo atockholmu, že sovietske úrady v ruskej okupačnej zóne Nemecka daiý povolenie Československu k premávke dvoch nákladných vlakov denne do Stralsundu cez Berlín Drasďany a jednéh» vlaku denne do Halmstadu pri Hamburgu cez Magdeburg. Týmto sú splnené predookiadypre dodavku švédskej rudy. do ČSR výmenou za český koks a palivové látky. X. slosovanie 3%fl/c komunálnych dlhopisov Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky v Bratislave s kup. 1.4.—1.10. Pri X. riadnom slosovaní týchto dlhopisov, konanom dňa 1. júla 1946, vylosovalo sa dovedna Kčs 165.000.—, a to 2 kusy po Kčs 50.000. — čísla: 769, 1569; 5 kusov po Kčs 10.000. — čísla: 1827, 3155, 4322, 7528, 7697; 2 kusy po Kčs 5000.— čísla: 240, 704; 5 kusov po^ Kčs 1000.— čísla: 73, 126, 241, 286, 534. Dňa 1. júla 1946 vylosované 3%l% komunálne dlhopisy s kup. 1.4 a 1.10. budú' splatné dňa 1. októbra 1946 a premlčia sa po 32 rokoch odo dňa splatnosti. Niektoré dôležité daňové terurny. Do 20. júla je splatná daň z obratu za druhý štvrťrok 1946 — do 31. júla treba zaplatiť dôchodkovú daň, srážanú zamestnancom v júni 1946. Všetci zamestnávatelia sú povinní predložiť daňovému úradu hlásenie o srazených dôchodkových daniach zamestnancov a to v sídle daňového úradu svojich pokladní. — Do 31. júla treba platiť daň z cukru, daň z droždia, daň z kyseliny octovej, daň z minerálny oh olejov, daň zo zápaliek, daň z elektrických zdrojov a zariadení, daň z vína, muštu a ovocných štiav, daň z cigaretového papiera, všetko za mesiac jún 1946. Všetky tieto dane sa platia šekovým vplatným lístkom. Daň z mäsa treba po 14. období zaplatiť do 14 dní po skončení tohto prídelového obdobia. H&sp&dáKsha kufituvka * V ZVESTOVATELIA BUDÚCNOSTI KRAJINY Keď tvorca europského Turecka Kemal Atatiirk modernizoval svoju vlasť, považoval za potrebné nadviazať spojenie s civilizovanými národmi, lebo vedel, že takto možno veľa získať pre budúcnosť moderného štátu. Vyslal preto svojich odborníkov do Ameriky. V sprievodnom liste, ktorý im odovzdal, aby mali oporu v Novom svete, vysvetlil, akú majú úlohu títo Turci. List uverejnily pred rokmi americké noviny a vzbudil zaslúženú jnozornost práve po veľkom časovom odstupe na Pearl Harbour, keď bolo treba vzbudiť v Američanoch činorodú lásku k vlasti. V dojímavom liste prezidenta moderného Ťurecka sa medziiným písalo: Prijmite našich ľudí s úprimným porozumením. Budú slúžiť len svojej vlasti, aby sa zdokonalila. Sú pre nás preto zvestovateľmi krajšej budúcnosti našej krajiny ... Na takúto cestu odborníkov sme si spomenuli teraz, keď sme sa dočítali, že Dr. Jozef Stanek nastúpil svoje miesto podpredsedu na Štátnom plánovacom úrade v Prahe a Ing. Jozef Púčik sa stal zástupcom generálneho tajomníka Hospodárskej rady. Opäť dvaja Slováci v Prahe, a to odborníci na slovo vzatí, ktorí podryjú zámerne šírenú agendu o tom, že do Prahy vysielame len takých Slovákov, ktorí sa nemôžu doma uplatniť, alebo ktorí sa sem uchýlili pre akési hriechy z minulého režimu. Dr. Jozef Stanek ai Ing. Púčik sú po každej stránke povolanými ľuďmi a ako činní muži Slovenského národného povstania majú právo aj povinnosť prehovoriť vtedy, keď ide o obranu slovenských hospodárskych záujmov. Nespomíname tento ich odchod z osobných motívov, lebo sme boli vždy tej mienky, že konečne bratríčkovanie a priateľské účty by malý prestať ovplyvňovať líniu našej žurnalistiky, ktorá sa takto ponižuje, lebo získava nádych provincionalizmu. Očakávame, že každý z obidvoch menovaných činiteľov na svojom významnom poste bude nielen zvestovateľom, ale aj pripravovateľom všetkých predpokladov lepšej hospodárskej budúcnosti Slovenska, lebo plánovanie má len vtedy smysel, keď má konkrétne výsledky a najvyššia inštitúcia pre riadenie hospodárstva len tak plní svoje poslanie, keď jej zásahy slúžia záujmom všetkých častí štátu a ich potreby sa medzi sebou vyrovnávajú. Dr. Jozef Stanek. Najprv hybná sila v evanjelickom hnutí mládeže, kde aj literárne tvoril, po doktoráte konceptný úradník politického oddelenia bývalého Krajinského úradu, kde mal možnosť tak dokonale poznať administratívu a potom na dlhé aj rušné roky tajomník Ústredného sdruženia slovenského priemyslu. Stal sa najvernejším odchovancom praktickej Zaťkovej hospodárskej školy, ktorá riadila úspešne naše hospodárstvo a dávala mu len tých najosvedčenejších. Dr. Stanek hltal všetky vedomosti z priemyselnej organizácie a získaval na domácich aj zahraničných rokovaniach skúsenosti, o ktorých sa člen švajčiarskej obchodnej delegácie v roku 1942 vyjadril, že sú tak veľké v mladom slovenskom partnerovi, ako by išlo o starého vyjednávača, ktorý pozná finesy aj svetovej burzy. To, čo nám Dr. Stanek zachránil pre slovenské hospodárstvo ako zákulisný poradca jednotlivých priemyselných odborov pri rokovaniach s Nemcami, ktorí stále stupňovali za vojny svoje nároky, je kapitola, ktorá by si zaslúžila číselného hodnotenia. Zaslúžil by si to najkrajšie svedectvo. Trim radostnejšie odchádza teraz do priateľského pražského ovzdušia, kde, dúfajme, nebude treba bojovať v zákulisí, keď pôjde o budovanie a pomoc slovenskému hospodárstvu. Štátny plánovací úrad ako nová inštitúcia v regulovanom hospodárstve bude mať len vtedy svoje opodstatnenie, keď sa pripravia a zrealizujú slovenské požiadavky priemyselné bez nádychu politického, s hľadiska čisté odborného. Dr. Stanek je zárukou tejto odbornosti a keby sa mu toto dielo nepodarilo, bolo by treba hľadať od základov príčiny neúspechu. Boly by rozhodne mimo osobnosti kvalitného podpredsedu Štátneho plánovacieho úradu. Ing. Jozef Púčik. Nepokojný, podnikavý duch, ktorý chce stále poznať nové veci a žiadna obeť a práca ho neodradia. Od mladosti vedel, že domáci obzor je úzky. Preto sa rozbehol po svete. Poznal rovnako Nemecko ako Francúzsko alebo Anglicko a všade študoval nové výrobné a pracovné metódy. Keď ho v Zbrojovke neprijali na miesto inžiniera, lebo bolo zaplnené, začal pracovať na podradnom mieste, len aby poznal organizmus podniku a pracovné výsledky. Je len samozrejmé, že takýto duch túžil po úplnej slobode prejavu a našiel vonkajší výraz najprv v podzemnom hnutí a neskôr v revolúcii slovenského človeka v Banskej Bystrici. Z harmaneckej papierne odišiel bojovať pre práva svojho národa a nadovšetko pre uskutočnenie socializácie. Z Košíc sa vracia, aby sa stal kurátorom Ústredného sdruženia slovenského priemyslu, keď predtým bol pri organizácii Povereníctva priemyslu a obchodu. Organizačná výstavba znárodneného priemyslu na Slovensku sa sústreďovala v jeho rukách a teraz, keď sa jej hlavné obrysy dokončily, nastupuje na ešte zodpovednejšiu funkciu, ktorá ho bude spojovať aj naďalej s naším hospodárskym životom. Túto vizitku sme obidvom slovenským odborníkom vystavili preto, aby slovenská aj česká verejnosť videla, ako nám záleží na spoločnom budovaní nášho štátu. Teraz ide už len o dobrú vôľu a vzájomné pochopenie. (šj)