Čas, november 1946 (III/251-256)
1946-11-09 / nr. 251
t Naša závislosť na cudzine (—) „Tretia ríša nemecká” pod Hitlerom medzi iným hlásila sa k autarkii, hospodárskej sebestačnosti, pravda, vraj z donútenia, keďže jej nechceli dať kolónie ani lacno predávať suroviny. V skutočnosti, pravda, nacisti túto zásadu prevádzali tak, že roztiahli túto sebestačnosť na celú Európu, ktorá im mala slúžiť a na nich robiť — a Anglicko i Ameriku chceli z Európy vôbec vylúčiť. Uzavreli síce r. 1939 pred vpádom do Poľska dohodu so SSSR, avšak prakticky si chceli z celej Európy a tak aj ■ Ruska a Sibírie urobiť svoje kolónie a potom definitívne prinútiť 11a kolená ríšu britskú, Ameriku a vlastne eelý svet Konce tohto velikášstva a imperializmu, oblečeného do rúcha hospodárskej „sebestačnosti" — v pravde vykorisťovania iných, sú známe a stojíme dnes nad jeho zrúcaninami. Svetová vojna znova nám len dokázala, ako celý svet — zeme-guľa — sú vlastne hospodárskou jednotou, i keď politické a vládne systémy sú rozličné a niekedy priam protichodné. A pravé aj táto hospodárska závislosť núti k spolupráci. ktorá nachádza najvyši výraz y organizácii Spojených národov — politicky a hlavne i hospodársky pri zachovaní nezávislosti rozličných štátov. Toto sú holé skutočnosti, ktoré — azda práve ešte i pod vplyvom nacizmu sú aj u nás často zanedbávané, zaznávané a to najmä teraz po odopreti — dúfajme d i jnom — zahraničných pôžičiek amerických 1 britských, keď už predtým zastavená bola pomoc UNRRA, ktorá nám okrem záchrany vyživovacej a vôbec hospodárskej po vojne (dodávané boly nielen zásoby pre výživu, ale aj stro-e. prostriedky dopravné, dobytok a pod.j. priniesla i pekné, až miliardové zisky finančné. Našil sa n nás ľudia, ktorí sa pr'«m utešujú, že vari nebude týchto zahraničných pôžičiek — keďže ich údajne ani nepotrebujeme. Načo však sme sa potom, o ne uchádzali? A kde si môžeme zjednať náhrada za tie doláre a Hbry, a hlavne suroviny a stroje, ktoré tak potrebujeme k splneniu d vo j roční ce? Do týchto rozpakov jasne teraz prehovoril i náš minister zahraničného obchodu Dr. H. R i p k a v Brne 3. novembra na sjaxde ôs. nár. soe. strany. Z reči, ktorú, bohužiaľ, ako to už n nás býva — uverejnila len časť tlače, rečníkovi blízka, a to ešte ani nie v celom znení — uvádzame zásadné «isteniai e„Československo je vo veľkej miere sv»na hospodárstvom závislé na cudzine. krém nnlia a keramických hlín musíme dovážať takmer všetky suroviny. UNRRA nám dodala za viac ako 3 a pol miliardy Kčs surovín, budúceho roku však až si ich m astme doviezť 1 zaplatiť sami Preto tre-ba nám jednať v styku so zahraničím opatrne a rozumne. Bez úverov zahraničných je n a-a hospodárska obnova veľmi sťažená a brzdená. Je veľký rozdiel medzi hospodárskou základňou SSSR a ČSR. . vo SSSR je do značnej miery možná politika hospodárskej sebestačnosti, lebo majú tam najdôležitejšie suroviny, kým Československo ich nemá a je závislé na roav '1 zahraničného obchodu. Už aj z týchto <iovodov musíme vždy nasledovať T. G. Masarykovu politiku svetovej orientácie, ktorá sa snaží na všetkých stranách získavať nám priateľov a spolupracovníkov. Tak nám káže konečne aj náš vládny program, podľa ktorého okrem spojenectva sn SSSR treba pestovať a prehlbovať# or!a+elské styky so západnými demokraciami.” Toto je reč jasná a smerodajná i samozrejmá každému, kto sa len trocha vyzná v našom hospodárstve i politike svetovej. Preto nie k smiechu, ale skôr k plaču a zlosti sú všetky reči a šuškané propagandy proti týmto pravdám. Tým smutnejšie, že súčasne sa nám hovorí o zvýšení životnej úrovni ako o najvyššom, základnom programe socializmu — avšak ihneď sa rohí aj tak, aby predpoklady našej výroby i dvojročného plánu holy podia m cvané. Náš slovenský odborník um v. prof. Dr. Matura v ..Bojovníku” tiež odpovedá, že americká pôžička by splnenie dvojročného plánu uľahčila a že menovite nevyhnutne potrebu jeme zvyšky amerického vojnového materiálu, — inak si ho musíme vyrobiť sami. A k. tomu nám hovoria ešte ostatní odborníci, že okrem surovín potrebujú naše továrne aj. «troje, nakoľko 1 tn sme zaostali v technickom pokroku počas vojny ďaleko *a svetom. Bez surovín a moderných strojov je naša dvojrnčniea ohrozená. Tie zahraničné pôžičky dostať musíme a veríme, že pri dobrej vôli ich aj dostaneme. Rozsudok nad býv. vyslancom Dr. Voverkotn BttM Vlraibibo addn pod predtoedglotran Dt. Barana vyniesol rozeudok (utd obbloTU^m vywlanoam Dr. Veverkom. Odôvodnenie rojrnuiku hcrrorl. ie ob* fiklOTWlt t marod 1989 ▼ Bakureiti oder V*W ieakoelovencké vyalaneotv© Nemoam • nechoval u tak, ako aa patrilo na wjrnéh© obôana C8R. Rozsudok ho aha vo j* preto aktívneho a pasívneho volebného práva do verejných zastupiteľstiev, aldbody evolávať ehroanaacbma a BÚÓaštúovať m na nich, vydávať a redigovať po Li ti oké časopisy alebo iné tiaž, písať do mioh a organizovať sa v politických spolkoch a organizáciách. Odsúdený hradí aj náklady trestného pokračovania. Konferencia národohospodárov V dňoch IX & 12. novembra koná sa v Bnatiulav« konferencia národohospodárskych pracovníkov. Usporiada ju Slovenská odborová rada za spolupráoei. Povereníctva priemyslu a obchodu. Konferencia ie roädelmá na 6 častí: I. Hospodársko-politácký rozbor súčasnej situácie, referuje pool P. Zupka. mieutopredseda ÚRO. II. Pracovná morálka a výkon, referuje Dr. Solté®, povereník soc. starostlivosti, III. Plánovanie a organizácie práce, referuje Ing. Brnža, seikčný šéf Min priemyslu, IV. Právne a finančné predpoklady podnikového hospodárstva, referuje Dr. Ing. Zaťko, predseda Plánovacieho úradu. V. Náš hosnodán-iky život v rámci svetového hospodárskeho diania, referuje Eugen Löbl, sekený šéf Min. výživy, VI- Budovateľský plán _ Gottwaldovej vlády, referuje Dr. J. PÚU, povereník priemyslu a obchodu. Konferencie ea zúčastnia hostia Mimiíterstva priemyslu, za Ústrednú radu odborov Ing. Volek. riaditeľ Šlapek a To g- Nősek. Podobné konferencie aa budú konať mimo Bratislavy ešte v štyroch mestách na Slovensku, a to:^ v_ Banskej Bystrici, Nitre, Žiline a v Košiciach. Nedostatok lesných robotníkov Pre začatie lesných prác v nastaíej zimnej sezón© 1946/47, pociťuje sa nedostatok lesných robotníkov, obzvlášť drevorubačov. Lesnícka a drevárska ústredňa v Bratislave po dohode s Krajinským úradom ochrany prác vyzýva tý.mh> všetky lesné a drevárske podniky na Slovensku, ako i všetky štátne a súkromné lesné správy, aby hmeď zahlásily príslušnému Okr. úradu ochrany prác svoju potrebu odborného a pomocného lesného a drevárskeho robotu-'ctva pre zimné mesiace a na jar r. 1947. Krajinský úrad ochrany prác v Bratislave na základe výsledku hlásení potreby lesných robotníkov urobí potrebné opatrenia na odstránenie nedostatku pracovných síl. ČAS JSSR bude zmenený na „Sväz slovenských roľníkov“ Významné vyhlásenia povereníka Dr. Kvetku v zemodelskom výbore ŰNS (jr) Praha. — Zaínedelský výbor ÜNS začal v stredp predpoludním za predsedníctva po®l. Smej kal a podrobnú rozpravu a vládnom návrhu zákona o organizácii aemedeloov. § 1 vládneho návrhu bol schválený so zmenami: meni sa názov Jednotnej organizácie zemedeloov na Sväz ôesikýoh aemedeloov, resp- Sväz slovenských roľníkov. V od®. 2 vložené slovo „odborovými”, takže začiatok tohto octetavca znie(2) rada, sväzy a ich okresné a miestne «draženia (§ 4) sú odborovými Samosprávnymi kopporáoiami. •. atď. § 2. o<ds. (1). ktorý jedná o úkoloch Sväzu bol po dlhšej rozprave doplnený tak, že prvá veta bude znieť: úkolom S väzu ja »družiť roľníkov slovanských národností československéjv štátnej príslušnosti .. • atď. V lit. e) bola prevedená štylistická zmena a pripojená vsuvka. Po týchto zmenách znie lúk e) takto: „pečovaf, aby zemedeloom bola zabezpečená účasť v budovaní & v správe hospodárskych, kultúr-nych a sociálnych zariadení pre zemedeicov, a hlavne tiež v budovám í a v správe zemedelského priemyslu a obchodu zemedelskými výrobkami a takéto zariadenia budovať a spravovať- Ďalej bol prijatý návrh povprenfka Dr. Kvefcka. atby k od«. (1) bola pripojená nová lilt, g): „robiť opatrenia na podporu zeniedeloov, postihnutých živelnými pohromami.” Od®. 2. bol doplnený v prvej veto slovom „jednotnými” („Sväzy sn jednotnými záujmovými organizáciami...”), a podľa návrhu posíl. Inig. Dr. Kamenická c) vložená veta: j,v zásadných otázkach, týkajúci oh sa zem edels t v a a lesníctva, sú úrady povinné vypočuť Sväzy a prizrieť k ich vyjadreniu sa a návrhom.” Pri prejednávaní odß. e) vyhlásU povereník Dr. K vet k o. že slová „po vypočutí príslušných povereníkov” sní (Pre D8 neprijateľné a že zástupcovia tejto strany vo vláde nedali súhlas k tejto formulácii. Budúca schôdrzka zemedelského výboru ŰSN je v stredu 13. novembra o 10. hod. Zlepšená sHaácia v zásobovaní Daitčociuml Pred reštrikciou neúnosných podnikov (jr) Praha — Minister výživy požiadal zásobovací výbor na štvrtkovom zapadnutí o spoluprácu vo veci reštrikcie podnikov pi^dpVšetkýin konfiškátov v pohraničí, pretože v nim oh ý ch sektoŕcoh po. traVinárskej výroby " máme‘ viacej podnikov • väčšou kapacitou, ako potrebujeme. Terás pri novom osídlení pohraničia a v rámci úprav máme jedinú príležitosť, aby am* vykonali reštrikciu podnikov tam, kde tieto podniky sú do budúcnosti hospodársky a výrobne neúnosné. Poslankyňa Macháčfcová referovala o porads na Ministerstve vnútorného obchodu o zásobovaní verejnosti textíliami. Dosiaľ dostávala konfekcia 50 pere., remeslá 20 percent a obchod 30 percent mierového metrového tovaru. Detského metrového továrni dostávala konfekcia 50 pere., remeslá 10 pere. a obchod 40 percent. Na porade sa žiadalo, aby 6a toto rozpätie zmenilo v prospech predaja metroví,n v obChodo-ch. Potreba pančúch má byť pre najbližší čas krytá na 80 percent, pre deti na 95 percent Pančúch z Kunertových podnikov sa dáva do distribúcie 360.000 párov. Z väčšej časti je však nutné určiť ich pre export, aby sa získaly nutné devízy. Batove podniky budú zásobovať pančuchami okrem svojich predajní tiež ostatné obchody. Platnosť doterajších lístkov na textílie bude predĺžená do budúceho roku. keď sa lístky na odev zatiaľ nebudú vydávať. Budúca schôdzka zásobovacieho výboru bude v niektorý deň buiduc ho týždňa. Vedecký výskum endemickej strumy na Slovensku Univ. prof. MUDr. Gejza Batdoš poved ie vedecký výskum na Žitnom Ostrove Častejší výskyt endemickej strumy, endemického kreteniizanu a kreténskych ekvivalentov na celom území Československej republiky núti štátnu zdravotnú správu, aby v rámci svojich povinnosti v boji proti sociálnym chorobám neodkladne prikročila k organizovaniu účinnej pomoci na zabránenie týchto zjavov, ktoré prinášajú značné škody na zdraví a tiež škody národohospodárske. Obyvateľstvo, postihnuté kre enóidnýitni rysmi telesnými i povahovými, brzdi pokrok ľudskekj spoločnosti, nehľadiac na to, že produkuje potomostvo telesne i duševne menej cenné. Vybudovanie sústavnej a účinnej profylaxie endemickej strumy u nás, musí sa star prestížnou otázkou československej zdravotnej politiky. Problém endemickej strumy nie je s vedeckého hľadiska vyriešený s konečnou platnosťou, hoci net pochyby, že bezprostrednou príčinou je nedostatok iódu v pitnej vode a potrave. Štátna zdravotná správa je si vedomá toho. že by sa mal previesť súpis prípadov strumy a zi-stir, aké percento byvateľstva je ňou postihnuté v jednotlivých krajoch. Povereníctvo zdravotníctva v snahe zabrániť častejším výskytom endemickej strumy, hlavne v oblasti Žitného Ostrova, poverilo prednosti ústavu pre experimentá nu patológiu Slovenskej univerzity v Bratislave, prof. MUDr. Gejzu Bárdosa, vedením vedeckého výskumu endemickej struiíli na Žitnom Ostrove a na celom Slovensku. V rámci tejto akcie dôjde asi k obnoveniu ústavu pre výskum endemickej strumy vo Veľkom Mederi. Potreba obnovenia tohto ústavu sa zisti pa začatí činnosti bratislavského vedeckého ústavu. Povereníctvo zdravotníctva požiadalo Ministerstvo zdravotníctva v Prahe o prevedenie jednotného štatistického súpisu prípadov strumy v celej Československej republike. Podľa zprávy Povereníctva zdravotníctva je pohrebné previesť v čase čo najkratšom štatistiku a súpis prípadov strumy aj v českých zemiach. (pš) Závaű 0 vQDor v úlohe polilicheho komisára V našom „Čase” zaoberali sme sa už niekoľko ráz pomermi v Dunajplavbe, ktoré sú nezdravé a volajú po súrnej náprave. Dnes uverejňujeme tu dôležitú informáciu, ktorá nám tiež posvieti na nemožné pomery, ktoré v tomto veľadôležitom podniku vládnu. Odborník z Dunajplavby nám píše: „V podniku 8. X. 1946 vedúcemu úradníkovu, ktorý mal vybaviť v Prahe rôzne dôležité technické šetrenia v rámci dvojročného hosp. plánu, pznámili, že na služobnú cestu ísť nemôže. Po 15-dennom čakaní, mu konečne na jeho opätovný dotaz v prítomnosti predsedu závodného výboru a ostatných vedúcich podniku, zástupcom gen. riaditeľa oznám'li, že hoci sa dôležitosť služobnej cesty uznáva, nemôže túto nastúpiť, a to: 1. z úsporných dôvo/lov, nariadených vraj neprítomným p. gen. riaditeľom (hoci tento súhlasil už pred odchodom do oudžiny s uvedenou služobnou cestou). 2. lebo nie je vyriešená požiadavka Z. V., podľa ktorej uvedený vedúci úradník má služobnú cestu do Prahy absolvovať v sprievode člena Z. V.. 3. z politických dôvodov (podľa náhľadi predsedu Závod, výboru) túto požiadavku odôvodnil predseda Z. V. tým, že Z. V. chce týmto spôsobom byť o všetkom informovaný a takto môže tiež činnosť ved. členov podniku kontrolovať, ktoré právo mu je vraj dekrétom zaručené. Všetci vedúci podniku prisľúbili predsedovi Z. V., že ochotne dajú Z V. hockedy podrobné informácie. Predseda Z V. musel nakoniec sám uznať, že pri riešení špeciálnych technickýh otázok člen Z. V. nemôže vedúcemu úradníkovi pomôcť, ani ho kontrolovať, a to z jednoduchého dôvodu, že týmto otázkam asi nerozumie. Nato predseda Z. V. povedal, že sú ešte aj iné dôvody, pre ktoré si žiada sprievod člena Z. V. a síce z dôvodu, 9. novembra 1946 Bytová otázka a vysokoškoláci Najpálčivejšou otázkou v Bratislave je problém bytov. Tatko pochopu, akým zor. vujúciim spôsobom zapôsooí na človeka táto záležitosť. Prirodzene, Len na toho, kto nemá byt. Ťažko nahovoriť širokej slovenskej verejnosti, ie stovky slovenských akademikov už celé mesiace býva, ak sa to vôbec môže nazvať bývaním, horšie ako ten najpmlednejší tvor. Vedzte, slovenské matky, žijúce v hrdos. ti, ie máte synov akademikov, nemá sa vám kto o iMisi/i postarať tu doma, v Bratislave. Vedzte a uvedomujte si znova, že sú to vaši synovia, tá istá slovenská akademická mládež, ktorá v boji za slobodu svorne a nebojácne sa vedela postaviť v tvár nepriateľovi. Je to tá istá mládež, ktorá blaho a slobodnú budúcnosť svojho národa kládla na prvé miesto, pred vlastné osobné záujmy. Mládež, ktorá 7 rokov nemala domova, lebo ho nemohla mať pri krbe zradcov, renegátov, ani teraz, v časoch pokoja nemá kde hlavu stúlit do štúdia, do kníh Teraz nás už vari nik nepotrebuje. Prichodí nám smutne konštatovať, nik, ani tí, ktorí sedia na zodpovedných miestach a pod ktorých hes ami sme videli prekonávať aj tie najnemožnejšie prekážky, znášať aj tie najväčšie trampoty. Vtedy viera v krajšiu budúcnosť, v riadne sociá ne usporiadania nás vedela udržať za jednotný a spoločný záujem vlasti. Nuž vedzte, slovenské matky, že viac trpíme a znášame tu, v slobodnej a našej Bratislave, ako sme strádali v bunkeroch Nízkych a Vysokých Tatier. Samo vedomie nelásky a nevďaku iba zväčšuje našu bolesť. Pre slovenských synov niet miesta v BraHs'ave, lebo sa sami na vlastné oči presvedčili práve o opaku. Hľadali sme byty. Sami, u ľudí, ktorým sme nemohli v našej materčine prejaviť svoje že’anie a žiadosť; rozumejú len maďarsky alebo nemecky. A majú voľné byty nie však pre nás, pre slovenských akademikov. Sám Pán Boh dobrotivý vie; pre koho majú tie voľné izby, tí dobroprajní a dobre-, srdeční ľudia! A ty, môžeš si pomôcť, poradiť, nikde nenájdeš porozumenia a ník nepodporí tvoju snahu. Samá neochota, samá nerozhodnosť a neistota, keď sa obrátiš na úrad k tomu kompetentný. Ťažko pochopiť a ešte ťažšie sa smie r it s týmto vedomím. Neprichodí nám nič inšie, než pobrať si historic, ké drotárske náčinie a isť do sveta, nie za chlebom, ako to bolo v minulosti, ale za bytom a pochopením. Veď dos( tu ľudí, i mladých, ktorí nás „svedomité” zastúpia. Dosť tých, čo budú ..budúcnosťou” národa. Slovenskí vysokoško1 áci, v'južite prrVežltosť a prvým transportom do cudzinu za bytom a pochopením! (Dma) aký bol v prípade ruského generála Brusilova. Tohto cárskeho generála vraj ČA prevzala. lebo potrebovala jeho odborné znalosti. Pridelila mu ale niekoľko politicky spoľahlivých ľudí, ktorí menovaného v celej ;eho činnosti, teda pri vydávaní rozkazov, telefonovaní, prijímaní ľudí, rozhovoroch atď. kontrolovali. Bol teda podriadený politickej kontrole a takáto politická kontrola má byť pridelená — podľa demokratického smýšľania p. predsedu Z. V. — dnes, v ľudovodemokratickej ČSR, kde nie je systém jednej strany, kvalifikovanému technickému úradníkovi bez závad preverenému, a to všetko z jednoduchého dôvodu, že nie je príslušníkom politickej strany predsedu a vôbec celého Z. V. Zrejme uvedený úradník na služobnú cestu nešiel, a to pre „úsporné” dôvody a potom, že sám nie je ochotný za takejto asistencie odborné veci vybavovať. Čo tým trpí? Riadny chod podniku. Tento prípad sa stal dňa 23. X. 1946 na zasadnutí vedúcich úradníkov československej Dunajplavby, kde predsedom Z. V. je súdruh Jczeí Sluka. Ing. E. G.” Nuž takéto pomery panujú v podniku, kde bašuje z predošlých článkov známy vám už, milí čitatelia, B o j s z a Imre a jeho pomáhači, súdruhovia Jozef Sluka a iní. Je hodné zamyslieť sa nad vyššie uvedenými riadkami každému poctivému robotníkovi, úradmkovi, najmä dnes, keď je odhlasovaný zákon o dvojročnom budovateľskom pláne a vyskytujú sa pritom takéto zjavy. Potrebná služobná cesta v rámci výstavby podniku nemôže byť vraj vykonaná, lebo členovia ZV laici musia kontrolovať odborníkov v ich práci len preto, že odborník je príslušníkom iného politického smýšľania. číslo 22. Obsah: Univ. prof. Dr. M. P i š ú t! K sviatku národov SSSR — Dr. Helena X ož»e 1 u h o v á : Kritika konštruktívni a deštruktívni — S. P.: Slovanský blok — Dr- Martin H a n o : Problematika okolo odsunu Maďarov a poučenie z nej — Stépán Kobylka: Slovensko nás prekvapí — Dr. Michal Z 1 b r í n : Hitlerov ,,Zelený plán” — Dr. Martin, K v e t k o : Súčasné sociálnôpolitické otázky pôdohospodárstva Slovenska a ČSR — Stefan Macko: Spoločné úlohy slovenských politických strán — MUDr. V.: Dvojročnica bez lekárov? — MAC.: K stávke košických profesorov — Pedagóg: Nový školský rok — vyššie platy profesorov a učiteľov — Literát: Čo ďalej? — Rudo B r t á ň : Nová štátna hymna? — R. B.: O- mrvinky z pomeru Hviezdoslava k mladým i starým — Dr. Juraj T a t a r a : S výstavou „Bojujúce Československo 1938—1945” v zahraničí — Washingtonský Biely dom — Poznámky — Citáty — Nové knihy — Hlaa cudziny — Listy.