Československý Svět, leden-červen 1953 (VIII/1-25)
1953-01-03 / No. 1
SNEMOVANIE NÁRODOV SA SKONČILO 20. decembra sa skončilo vo Viedni historické zasadanie Kongresu národov za mier. Od 12. decembra po 8 dní zasadalo denne v dvoch aj troch schôdzach 1880 účastníkov Kongresu z 85 krajín celého sveta. Účastníci Kongresu sa radili o možnosti zabezpečenia nezávislosti a bezpečnosti národov, zastavení všetkých vojen teraz vedených a o možnosti zmiernenia medzinárodného napätia. V mene československého ľudu na Kongrese prehovorili Gusta Fučíková, Václav Rohlena a olympijský víťaz major Emil Zátopek. Na Kongrese boly zastúpené národy celého sveta. Najpočetnejšie boly delegáqie západoevropských krajín — Veľkú Britániu zastupovali 102 delegáti, Francúzsko 176, Taliansko 198, početné boly ďalej delegácie Latinskej Ameriky (23 delegácie s 300 členmi), delegácie ázijských a arabských krajín. Sovietsky sväz zastupovala 52členná delegácia, šesť delegácií z ľudovodemokratických krajín malo celkom 148 delegátov. Zaujímavé je tiež rozvrstvenie delegátov podľa zamestnania: 326 robotníkov, 55 roľníkov, 166 zamestnancov, 75 technikov, 56 výtvarných umelcov, 154 vedcov a lekárov, 84 právnikov, 65 duchovných najrôznejších církví, 63 továrníkov a obchodníkov, 92 vedúcich činiteľov veľkých národných organizácií, 10 dôstojníkov, medzi nimi niekoľko generálov, ako na príklad z Mexika, Brazílie, 19 hudobníkov, 189 básnikov a spisovateľov, 46 štátnikov a členov parlamentov. V desiatkach delegácií boli tiež členovia vládných strán, a to nielen v delegáciách krajín tábora mieru. Vedúci indickej delegácie bol člen indickej vládnej strany Kongresu Kičlev. Vládne strany malý svojich zástupcov na príklad aj v delegácii celonemeckej, talianskej, argentínskej, brazílskej, iránskej a iných. Tak boli usvedčení zo lži nepriatelia mieru, ktorí tvrdili, že na Kongrese budú len komunisti. Výsledkom práce Kongresu národov sú dva dokumenty — Prevolanie Kongresu národov za mier a Výzva k vládam piatich veľmocí. Tieto dokumenty, ktoré Kongres národov prijal na svojej záverečnej schôdzi, sa stanú smernicami pro denný boj všetkých ľudí, ktorí chcú žiť v mieri a chcú mier zabezpečiť aj v záujme šťastnej budúcnosti detí. Predseda Svetovej rady mieru prof. Joliot Curie zahajuje historický Kongres národov za mier vo Viedni Prevolanie Kongresu národov za mier Svetová rada mieru prejavila svoláním Kongresu národov za mier svoje želanie sjednotit’ ušľachtilé snahy rôznych hnutí, organizácií a smerov, ktoré, aj keď sa v mnohých veciach rozchádzajú, túžia po dohode medzi národmi a chcú spoločne bojovať proti vojne a nastoliť mier. V slobodnej diskusii sa prejavila jednomyseľná vôľa skoncovať s politikou násilia, ktorá priniesla národom toľko biedy a ktorá hrozí uvrhnúť ľudstvo do katastrofy. Máme za to, že medzi štátmi niet sporov, ktoré by sa nemohly vyriešiť rokovaním. Urobme prietrž ničeniu miest a krajín, urobme prietrž hromadeniu vražed-f ných zbraní, urobme prietrž hlásaniu nenávisti a vyzývaniu k vojne! Je najvyšší čas, aby sa začalo rokovať, najvyšší čas, aby sa došlo k dohode! Obraciame sa na vlády piatich veľmocí, USA, SSSR, Veľkej Británie, Čínskej ľudovej republiky a Francúzska, na ktorých závisí v takej veľkej miere či bude svetu zachovaný mier, vyzývame ich, aby ihneď začaly rokovanie s cieľom uzavrieť Pakt mieru. Na vládach piatich veľmocí spočíva obrovská zodpovednosť. Národy očakávajú ich odpoveď. Národy urobia všetko, aby zvíťazil duch ochoty k rokovaniu. Žiadame, aby boly okamžite zastavené všetky vojnové akcie v Kórei. Dokiaľ sa mestá rúcajú na trosky a dokiaľ tečie krv, nie je nádej na dohodu. Až boje ustanú, vojnuvedúce strany ľahšie dospejú k dohode o sporných otázkach. Sme presvedčení, že našu nestrannú, spravodlivú a ľudskú požiadavku budú podporovať všetci ľudia dobrej vôle. Žiadame tiež dôrazne, aby sa okamžite zastavily všetky vojnové akcie vo Vietname, Laose, Kambodži a v Malajsku a aby sa rešpektovalo nezadateľné právo národov na nezávislosť. Žiadame, aby sa prestalo používať násilie k potláčaniu oprávnenej túžby národov po nezávislosti ako sa to robí v Tunise a v Maroku. Kongres národov za mier vyhlasuje pre všetky národy právo, aby rozhodovaly samy o sebe, aby si zvolily svoj spôsob života bez toho, že by sa do ich vnútorných záležitosti zasahovalo pod akoukoľvek zámienkou. Národná nezávislosť všetkých štátov je najlepšou zárukou mieru. Protestujeme proti akejkoľvek rasovej diskriminácii, ktorá uráža ľudské svedomie a zvyšuje nebezpečenstvo vojny. - Sme presvedčení, že vojenské pakty, podľa ktorých najslabší je vo vleku najsilnejšieho, a prítomnosť cudzích základní a vojakov na území iných národov, sú vážnou hrozbou bezpečnosti krajiny, ktorá by tak mohla byť proti svojej vôli zatiahnutá do vojny. Máme zato, že štátu, ktorý sa neúčastní koalície a ktorý netrpí cuU>le vojská na s vojom území, sa má poskytnúť záruka proti hrozbe otvorenej, i skrytej agresie. Je nebezpečenstvo, že obidve ohniská minulej vojny znovu vzplanú — ako v Europe, tak v Ázii. Napriek tomu je možné a je nutné rokovaním dospieť k mierovému riešeniu nemeckej a japonskej otázky. Domnievame sa, že je potrebné v čo najkratšej lehote uzavrieť so s jednot eným a demokratickým Nemeckom mierovú smluvu, ktorá by znemožnila jeho vstup do vojenskej aliancie, namierenej proti ktorejkoľvek inej krajine, s Nemeckom, v ktorom by nebolo miesta pre nacizmus a militarizmus, ktoré uvrhly Európu do nešťastia. Navrhujeme, aby sa s Japonskom uzavrela mierová smluva, ktorá by ukončila okupáciu tejto krajiny a ktorá by umožnila japonskému ľudu, aby sa vrátil do spoločenstva mierumilovných národov. Máme zato, že treba znovu začať ro-kovanie o štátnej smluve s Rakúskom, ktorá by oslobodila túto krajinu od cudzej okupácie. Vypočuli sme zprávy o použití bakteriologickej zbrane, vypracované vynikajúcimi odborníkmi z rôznych krajín, ktorí boli v Kórei a v Cíne. Sme hlboko pohnutí týmito zprávami a kategoricky žiadame, aby bola okannžite zakázaná bakteriologická vojna a aby sa všetky štáty připojily k ženevskému protokolu z roku 1925. Veľké vymoženosti vedy nesmú slúžiť k vyhladzovaniu'miliónov bezbranných ľudských bytostí. Súčasne žiadame absolútny zákaz atomových zbraní, chemických zbraní a iných zbraní, ktorými možno hromadne vyhladzovať civilné obyvateľstvo. Považujeme za škodlivý názor málo prezieravých ľudí, ktorí tvrdia, že preteky v ébrojení môžu posilniť bezpečnosť štátov. Sme presvedčení, že preteky v zbrojení naopak zosilňujú hrozbu, ktorá visí nad všetkými štátmi, ako veľkými, tak malými. Tlmočiac vôľu národov, trváme na tom, aby sa okamžite začalo rokovať o odzbrojení, ktoré musí byť spravodlivé a nie jednostranné. Sme si istí, že za účinnej medzinárodnej kontroly bude možné uskutočniť všeobecné, súčasné, postupné a úmerné odzbrojenie. Podporujeme želania predstaviteľov všetkých národov, ktorí žiadajú, aby sa rýchlejšie obnovila výmena hmotných a kultúrnych hodnôt medzi štátmi. Prekážky kladené medzinárodnému obchodu a výmene plodov vedy, literatúry a umenia, bránia blahu a pokroku ľudstva. Domnievame sa, že Charta OSN poskytuje záruku bezpečnosti všetkým štátom sveta, zisťujeme však, že táto Charta je porušovaná vo svojom duchu i vo svojej litere. Trváme na tom, aby Čínská ľudová republika zaujala v OSN miesto, ktoré jej náleží. Žiadame tiež dôrazne, aby tam bolo prijatých lý krajín, ktorým tam dosiaľ nedopriali sluchu. žiadame súčasne, aby sa OSN znovu stala pôdou dorozumenia medzi vládami a aby už naďalej neprinášala sklamanie nádejam, ktoré do nej vložily všetky národy sveta. Národy chcú žiť v mieri, nech je ich režim a ich najvyšší ideál akýkoľvek. Všetky národy nenávidia vojnu. Vojna vrhá svoj tieň na kolísky detí všetkých krajín. Je v moci národov zmeniť beh udalostí a vrátiť ľuďom dôveru na pokojný zajtrajšok. Vyzývame národy celého sveta, aby bojovaly za víťazstvo ducha ochoty v rokovaniu a dohode, za právo ľudí na mier. Olympijský vífaz major Emil Zátopek predáva prof. Joliotu Curie štaíetu mládeže ku Kongresu národov za mier. STRANA 2 Odpovědi J. V. Stalina korespondentu listu "New York Times« V minulých dnech byly z Moskvy oznámeny odpovědi J. V. Stalina na otázky diplomatického korespondenta listu „New York Times“ Jamese Restona, obdržené dne 21. prosince 1952. Otázka: „Přidržujete se ještě nyní, kdy nastupuje Nový rok a kdy nastoupí v USA nová vláda, svého přesvědčení, že Svaz sovětských socialistických republik a Spojené státy mohou v příštích letech žít v míru?“ Odpověď: „Já stále věřím, že válku mezi USA a Sovětským svazem neize pokládat za nevyhnutelnou, že naše země monou i nadále žit v míru,“ Otázka: „Kde jsou podle Vašeho mínění prameny nynějšího mezinárodního napětí?“ Odpověď: „Všude a ve všem, kdekoli se projevují agresivní činy politiky „studené války“, vedené proti Sovětskému svazu.“ Otázka: „Vítal byste diplomatická jednání s představiteli nové Eisenhowerovy vlády k prozkoumání možnosti schůzky mezi Vámi a generálem Eisenhowerem, která by se týkala uvolnění mezinárodního napětí?“ Odpověď : „Stavím se k takovému návrhu kladně.“ Otázka: „Budete spolupracovat při jakémkoli novém diplomatickém opatře. ní, směřujícím k ukončení války v Koreji?“ Odpověď: „Jsem ochoten spolupracovat, protože SSSR má zájem na likvidaci války v Koreji.“ Udelili Medzinárodné Stalinove ceny Výbor pre udelenie Medzinárodných Stalinových cien „Za upevnenie mieru medzi národmi“ uverejnil tuto zprávu: V dňoch 17.—20. decembra sa pod predsedníctvom akademika D. V. Skobelcyna konalo zasadanie výboru pre Medzinárodné Stalinove ceny „Za upevnenie mieru medzi národmi“. Výbor prerokoval došlé návrhy na udelenie Medzinárodných Stalinových cien za uplynulý rok a prijal príslušné usnesenie: Za vynikajúce zásluhy v boji za zachovanie a upevnenie mieru sa udeľujú Medzinárodné Stalinove ceny „Za upevnenie mieru medzi národmi“ týmto predstaviteľom demokratických síl rôznych krajín sveta: 1. Yvesovi Fargeovi (Francúzsko), 2. Saifuddinovi Kitčlevovi — predsedovi Všeindického mierového výboru, 3. Elise Brancovej, pracovníčke Sväzu brazílskych žien, 4. Paulovi Robesonovi (USA), 5. Johannesovi Becherovi — spisovateľovi (Nemecká demokratická republika), 6. Jamesovi Endicottovi — duchovnému (Kanada), 7. Iľjovi Erenburgovi — spisovateľovi (SSSR). Výzva k vládam piatich veľmocí “Nutnosť zriecť sa používania násilia ako prostriedku na urovnanie medzinárodných konfliktov je deň so dná naliehavejšia. 600 miliónov mužov a žien na celom svete už podpísalo požiadavku, aby päť Veľmocí začalo rokovanie a uzavrelo Pakt mieru. Zástupcovia významných názorových smerov vyjádřili tiež želanie, aby sa skoncovalo s používaním násilia a aby miesto toho nastúpilo rokovanie. Kongres národov za mier, ktorý sa sišiel vo Viedni 12. decembra 1952, vyjadrujúc vôľu ľudstva, slávnostne vyzýva vlády Spojených štátov amerických, Sväzu sovietskych socialistických republík, Čínskej ľudovej republiky, Veľkej Británie a Francúzska, aby začaly rokovania, na ktorých závisí mier. Dohoda medzi piatimi veľmocami, uzavretie Paktu mieru ukončí medzinárodné napätie a zachráni svet pred najväčším nešťastím. Taká je požiadavka všetkých národov. ČESKOSLOVENSKÝ SVET • X