Demokrat, jún 1946 (II/125-147)

1946-06-01 / nr. 125

% Slováci z Matftrska Dr. Benoiovl k narodeninám Slováci v Matfarsleu, ktorí čakajú na presídle­nie do ČSR, pobalí t viacerých mies* preziden­tovi Republiky Ur. h. Benešovi pozdravné tele­gramy k Jeho 62. narodeninám. K týmto vrelým pozdravom pripojili sa Slováci z 15 oblasti, ako aj členovia z oblastných úradovni Ssl. presidľova. c ej komisie v Békéíčabe. Prezident latinskej Ameriky v Prahe Vo »štvrtok, 30. t. m. prišiel t Paríža do Prahy prezident odborových organizácii latinskej Ame­riky Prof. mexické] univerzity Vincente Lombar­do Toledano s manželkou. Na Iétištl v Ruzíní pri­vítal bo mexický vyslanec v Prahe Manuel De Negri. Csl. veľvyslanec z Moskvy do Prahy Vó štvrtok odpoludnia 30. t. m. priletel do Pra­hy čsl veľvyslanec v Moskve Jifi Horák. Dr. Gero vypočúva v Norlnberku ■Obžalobca Národného súdu, Dr, Gero vypočú­val vo á t vr tok v Norlmberku Gôringa a Rlbben­­tropa vo veciach, súvisiacich so Slovenskom. Dr. Gero vypočuje aj Frlckeho, Seyss-Influarta, Satte. kela. Všetci dali k výsluchu evo] súhlas. Juhoslovanskí novinári h predseda Shorn povereníkov Dnes popoludní navštívila 12-členná delegácia Juhoslovanských novinárov podpredsedu Sh® I. Hor vita a predsedu Sbora povereníkov K. Smidkeho. U oboch sotrvaU v dlhšom srdečnom rozhovore, pričem sa dali podrobne informovať o národných, politických a kultúrnych problémoch. Čeekí a slovenskí iac -.k,*l y Leningrade Prajské šachové maŽst.v t»afrené o dvoch bratislavských majstrov, R o'.áčka a Potúčka a ďalších troch reprezentantov 9*rahy, nastúpilo v zápase na 11 šachovniciach proti najlepším lenin­gradským šachistom. Vefký eáujem verejnosti sa prejavil dlho pred zápasom . Štátne observatóriom na Skalnatom plese objavilo novú kométa Ako sa oziiamuje z Tatranskej Lomnice, v noci na 30. mája objavili naši hvezdári na štátnom ob­servatóriu na Skalnatom plese novú kométu v sú­hvezdí Labute. Ide o hviezdu 8-meJ veľkosti, kto­­, rá sa pohybuje denne rýchlosťou ý stupňov se­verovýchodným smerom. ROĽNÍCKE NOVINY ZNOVU VYCHÁDZAJÚ Po dlhšej prestávke vySly opát Roľnícke no­viny. Do prvého čisla napísal úvodný článok povereník pre pôdohospodárstvo Dr. KvetJco. No­viny nadväzujú na svoju tradleiu, hudú ako v minulosti tribúnou roľníctva nášho. Zákaz futbalových zápasov vo Veľkej Bratislave Oblastné veliteľstvo NR vydalo táto úradná správa; Oblastná velitelstvo NB Bratislava aa základe S 2. ödst 3. zákona zo dňa 25. Júla 1939 í. m SI. z. s Okamžitou platnosťou všeobecne zakazuje usporiadať futbalové zápasy na všetkých ihri­skách Veľkej Bratislavy na doba do 3*. októbra 1946. Platnosť už skorej vydných takýchto povo­lení sa znižuje. Zápasy Iného druhu, ako napr. basketbalové, tenisové a podobné sa mdža uspo­riadať ton na základe osobitného povolenia ob­lastného veliteľstva NB. Porušenie tohto zákazu trestá policajný trestný súd trestami nvedenými v § 2 odst 2 skorej citovaného zákona. Potreba zvýšenia svetovej poľnohospodárskej výroby Podľa zprávy ministerstva poľnohospodárstva dnešné zásobovacie pomery v celom svete pri­kazujú zaradiť do výroby všetky dosiaľ neobro­­bené plochy. V USA ráta sa takto so zvýšením do 40 miliónov akrov ornej pôdy. Ďalej USA zvýšily asi o 25 pere. výroba zeleniny a ovocia asi o 39 pere. výrobu mlieka a produkcia vajec približne o 23 pere. Hlavné vyživovacie ťažkosti spôsobuje Azla, kde 75 pere. obyvateľstva trpí silne podvýživou. Všetky členské štáty medziná­rodnej poľnohospodárskej a potravinárskej orga­nizácie SN sa zavlazaly, že sa budú presne pri­držiavať hospodárskeho plánu. ____________________________PEMOKBAT Jwh«»lovaw«fcá dáláfléclt a Malitox Gouln o budúcnosti Nemecka Dopraví tovaru po Dunau obnavaná - Stetdnlus sa zriekol stáleho Členstva v DR za USA Ynmtanov prejav na tiažovej konferencii Hoci ministri zahraničných ved na tvojich parížskych rokovaniach sa dotkli budúc- poli svetového zásobovania potravinami brítricý n os ti Nemocka ton náznakové neoficiálne a bez akejkoľvek chuti hľadať konečné rieše­nie, zahranično-polltickéma pozorovateľovi Je predsa len Jasné, že tento problém je nate­­raz skúškou štátnickostl súčasných dejateľov svetovej politiky a nateraz bohužiaľ stáva sa i kameňom úrazu spolupráce víťazných Spojených národov. Toto naše tvrdenie po­tvrdzuje diskusia zúčastnených ministrov zahraničných veci a Špeciálne tvrdenia soviet­skeho ministra zúLranlčných veci Molotova na čo jasne odpovedal americký minister zahraničných vecí Bymes, čo sme práve v poslednom čísle uvádzali i s vyhlásením mi­nisterského predseda Jahoamerickej únie a podľa všetkého očakávania dotkne sa otázky budúcnosti Nemecka 1 britský minister zahraničných veci, keď sa bude zaoberať paríž­skou konferenciou v utorok a v stredu pred anglickou dolnou snemovňou. Francúzska vláda ústami tvojho ministra zahraničných veci, Bfdtulta v minulostí už viackrát zauja­la postoj k tejto otázke a bol to postoj jeden t najradikálnejších. Dnes na stĺpcoch nášho časopisu zaznamenávame ďalší prejav francúzskeho štátnika, vyhlásenie francúzskeho mi­nisterského predsedu Goulna pred diplomatic kým spravoda jcom londýnskeho časopisu Times. DOPRAVA PO DUNAJI Tlačová agentúra Reuter prináša správu, ž* sovietske úrady na Dunaji daly svoj súhlas k obnoveniu dopravy tovaru po Dunaji v úsekoch sovietskej oblasti Rakúska, Československa a Maďarska. Doteraz táto doprava nebola rozšíre­ná na prechod do americkej okupačnej zóny Rakúska zo sovietskej a zpät. Dunaj bol z väč­šej časti očistený od min a od zrúcania podunaj­ských mostov. Sovietske vrchnosti odovzdaly du­najskej dopravnej spoločnosti 80 vlečniakcv a 8 remonkéry, ktoré doteraz elúžily len zásobova­niu Červenej armády. Týmto praktickým kro­kom otázka podunajskej plavby sa dostáva do ďalšieho svojho štádia a v pripade pochopenia amerických okupačných vrchnosti v Rakúsku, loftnosti ďalších 400 vlečniakov a 00 remonkérov, ktoré majú nateraz Angličania v držbe, Dunaj by sa stal ©päť vážnou tepnou hospodárskeho ži­vota v Strednej Europe. keby tieto odovzdaly dunajskej plavebnej spo-Francúzsky ministerský predseda, zaobe­rajúc sa parížskou konferenciou vyhlásil, že najväčšou chybou tejto bolo, že sa vôbec od­ročila a že spôsob rokovania v Paríži bol ob­medzený záväznými rozhodnutiami z Postu­­pima, ktorých sa niektoré Štáty, napríklad Farncúzsko zainteresované na budúcnosti Ne­mecka, vôbec nezúčastnfly. Nemecká otázka je pre Francúzsko životnou otázkou, ale je súčasťou celosvetového urovnania. Čo sa jednotnej vlády Nemecka týka Gouin vyhlá­sil približne asi toto: „Poľsko nebolo duchov­ne nikdy tak jednotne ako práve počas svoj­ho rozkúskovania a francúzsky národ nikdy nechcel jednotu národa tak, ako ju chcel vtedy, keď ho Nemci chceli rozkúskovať. Nemožno očakávať, žeby rozdelené Nemekco bolo inakším Nemeckom“. Čo sa budúcnosti Nemecka týka, Goudn spomínal „kvázy — parlamentné“ obsadenie Porýnia a Porúrla, kde by sa mohlo hovoriť „len o obmedze­nej suverenite“ nemeckého štátu. O paríž­skej konferencii Gouin vyhlásil, že kameňom úrazu nebola tá alebo oná politika jednotli­vých štátov, ale to, čo už vyššie spomenuli. Zástupca predsedu ministerskej rady a zahra­ničný minister SSSR Molotov usporiadal na po­česť juhoslovanskej vládnej delegácie, ktorá Je v Moskve na čele s predsedom ministerskej rady maršalom Jozefom Brozom Titom, recepciu. Na recepcii sa tiež zúčastnili členovia juhoslovanskej obchodnej delegácie na čele s ministrom obcho­du Petrovičom, členovia gréckej, islandskej ob­chodnej delegácie, poľský maršal Rola-Rzyipler­­ski, dánsky zahraničný minister Rasmusen, dán­sky dánskej poľnohospodárstva Eriksem. členo­via dánskej obchodnej delegácie a členovia moskovského diplomatického sboru. Zo soviet­skej strany boli prítomní zástupca vlády, armá­dy, kultúrnych organizácii, sovietsky veľvysla­nec v Juhoslávii Lavrentiev, zásžupci sovietskej a zahraničnej tlače a mnoho ďalíich význam­ných osobností. MORRISON O POTRAVINOVEJ SITUÁCII Za dnešnej debaty o potravinovej situácii Herbert Morrison vyhlási] v britskej poslaneckej snemovni, že "vo Veľkej Británii dorobí sa len polovica potravinových článkov, ktoré spotrebuje jej obyvateľstvo a preto je, čo sa týka nedo­statku potravín najzranitelnejšou krajinou na svete. „Každý Jeden z národov musí čeliť vážnej situácii. Musi byť pripravený podľa môjho úsud­ku na drastické opatrenie a ak má nejaké pre­bytky musí byt pripravený prispieť svojim die­lom.“ Najmä je potrebné, aby aa národy zbavlly nečestného čierneho obchodu. Morriaon ďalej vy­hlásil, že vzhľadom na veľmi nestálu situáciu na RECEPCIA U MOLOTOVA NA POČESŤ JUHOSLOVANSKEJ DELEGÁCIE minister zásobovania robí prípravy na zavedenia systému prideľovania chleba v pripade, že by toho bolo treba. Pochmúrnosť situácie volá po dôraznom a povzbudzujúcom zákroku, ktorý by z terajšej situácie učinil bod obratu v dejinách ľudstva. Prvý prípad, kedy všetci ľudia všetkých štátov bojovali na jednej strane. Z BLÍZKEHO VÝCHODU Tlačová agentúra Reuter z Teheránu oznamu­je, že azerbejdžanský ministerský predseda Pishevarl nie Je ochotný vyjednávať s terajšou teheránskou vládou a preto nie Je vylúčeté, že v krátkej budúcnosti dôjde k tarnene ústrednej Iránskej vlády. Ministerským predsedom podľa všetkého by ostal Ohavan Sa Sultaneh. Z Bag­dadu sa oznamuje, te Iránska vláda pod pred­sedníctvom Suwaidlho odstúpila a utvorením no­vej vlády bol poverený doterajší minister zah­raničných vecí Raša A1 Umarine*. TRUMANOV PREJAV Prezident Spojených štátov Truman vyhlási! včera na tlačovej konferencii, že dvakrát pozval generaUsslma Stalina, aby honavštivfl vo Wa­shingtoné, ale v obidvoch prípadoch ruský mi­nisterský predseda odmietol kút urobiť m zdra­votných príčin. Truman povedal, la svoje po­sledné pozvanie zaslal Stalinovi v období minu­lých 30 dflov —’ v čase, kedy bola parížska kon­ferencia štyroch ministrov zahraničných ved. V tom Istom liste, požiadal o ruskú pomoc pri zdo­lávaní svetového nedostatku potravín. Po prvý raz pozval generalludma Stalina na konferencii v Potsdam«. Nafnovšf šport DOZVUKY FUTBALOVÉHO ZÁPASU CECHY-MORAV A—SLOVENSKO O incidente, ktorý sa prihodil pri medz&rajin­­ákoro zápase Cechy-Morava—Slovensko, sa bude jwkaamť na zasadnutí 8FS, ktoré bude 6. Júna. Pred ustavu/úcou schôdzkou ÚNS Vnikáme do tajov ústavného zákona Ako na inom mieste o tom píšeme, 12. júna L r. side sa Üstavodamé národné shromaždenie na svoju ustavujúcu schôdzku, aby presne podľa znenia ústavného zá­kona zo dňa 11. apríla t. r. pokračovala vo svoje] ústavodamej činnosti. Pri tejto prí­ležitosti považujeme za potrebné predostrieť našim čitateľom hlavné body spomenutého ústavného zákona. Dočasné nráodné shromaždenle republiky Československej usnieslo-sa na tomto ústav­nom zákone: Cl. 1. (1) Ústavodarnému národnému shromaž­­deniu, ktoré bude zvolené podľa všeobec­ného, rovného, priameho a tajného práva hlasovacieho a podľa zásady pomerného zastúpenia, prislúcha, aby Československej republike dalo novú ústavu. (2) Vedľa toho vykonáva zákonodarnú moc pre celé územie Československej re­publiky (§ 6 a 7 ústavne} listiny) s výhra­dou ustanovenia odstavcov 3 a 4, ako i všetku ostatnú pôsobnosť, prikázanú ústav­nou listinou a Inými zákonmi Národnému shromaždeniu republiky Československej. (3) Slovenskej národnej rade prislúcha na Slovensku vydávať nariadenia Slovenskej národnej rady v doterajšom rozsahu, pokiaľ Üstavodamé národné shromaždenle túto otázku inak neupraví, (4) Pre výklad rozsahu pôsobnosti vo smysle ustanovení odstavca 3 je smerodat­­ná doterajšia dohoda vlády a Slovenskej národnej rady, ktorej znenie v tqgito smere bude publikované ministrom vnútra v Sbierke zákonov a nariadení. Plniac čl. I. Košického programu zo dňa 5. apríla 1945, schválilo Dočasné národné shromaždenle dňa 11. apríla 1946 osnovu Ústavného zákona, ktorým sa zriaďuje Üstavodamé národné shromaždenie (ÚNS), ktorému predovšetkým prislúcha, aby če­skoslovenskej republike dalo novú ústava a tým „položilo jej budúcnosť na pevný ústavný základ“. Tento zákonodarný šbor, rovnako pre­chodného trvania, nahradí Dočasná národné shromaždenie, zriadené dekrétom čís. 47/ 1945 Sb., aby po skončení a splnení svojho poslania ustúpilo novému, definitívnemu zá­konodarnému sboru, založenému novou ústavou (čl. 6.). Vedľa zvláštneho poverenia vypracovať ústavu, ktorá má význam skôr manifestačný, ako ústavodarný, prislúcha ÚNS všetka zákonodarná, správna, kontrol­ná a autonomná moc a funkcia, ktorá pri­slúchala Dočasnému národnému shromažde­niu a pred ním Národnému shromaždeniu podľa ústavnej listiny z r. 1920. Ústavný zákon č. 65/1946 Sb. neruší túto ústavnú listinu, účinnosť jej len čiastočne suspendu­­je niektoré však jej ustanovenia zákonov ju doplňujúcich a prevádzajúcich výslovne alebo mlčky recipuje. Bezvýhradne a natr­valo ruší len § 19 úst. Hstiny, totiž inštitúciu volebného súdu (čl. 13). Prechodnou výnimkou zo všeobecnej zákono­darnej právomoci uvádza však odst 3 a 4, podľa ktorých prislúcha Slovenskej národnej rade (SNR) vydávať pre Slovensko nariadenia v doterajšom rozsahn, pokiaľ túto otázku ÜNS inak neupraví. Pre výklad rozsahu tejto pôsobnosti je smero­­datná dohoda vlády so SNR. ktorej znenie je obsažené vo vyhláške ministra vnútra zo dňa 1?. apríla 1946, vydaná pod č. 66 vo Sbierke zák. a nar., ktorá znie: „Podľa čl. 1- odst. 4. ústavného zákona zo dňa 11. apríla 1946, č. 65 Sb., o Osta­­vodarnom národnom shromaždeni, vyhlasujem v prílohe výťah z dohody vlády Československej republiky a predsedníctva Slovenskej národnej rady zo dňa 3. Júna 1945. pokiaľ sa týka rozsahu zákonodarnej moci vo veciach spoločných (Pokračujeme.) Sobota, 1. júna 1946 KOMENTÁR PŇA Slovenskosť a damokratfSnoať D6 Naši zodpovední činitelia nebol v KoMaeb, kod VP obvinila Ing. Stýka f rod. o ktorých sme až písali. Obrátil sme aa os príslušné miesta dnes a dostávame tieto Informácie: Údajný pisateľ útoku sa, vraj, priznal, že Inkri­minované výkriky odznely, vrat na BcnešovoJ ulici. Už z toho je zlavné, že Ich ani vtedy, kedy boly odznely, nemohol počuť Ing. Styk, ktorý hovoril k manifestantom z budovy sekreta­riátu na Rašlnovel ulcl. Kto by na manifestácii DS vykrikoval potupná heslá na štátnikov spria­telených a spojeneckých krajín, toho by sám dav odsádtl, nik by ho v DS nestrpel. Lebo, kto |e fašista alebo oslavuje fašistov a zradcov ten ne­bude manifestovať a DS, ale o dne sa pred ľudo­vým súdom. Toľko o výkrikoch, ktoré na mant. lestácit pred sekretariátom DS v nedeľu večer neodsnely. Že sa tým vyrukovalo až v utorok, to má svofu pričtnn, ktoré smo osvetlili. Pokiaľ Ide o slovenskosť našich činiteľov a DS vôbec, nnž my sme až v ťle časy podporoval Srb­ský a Bulharský Červený krif, keď mnohý komu­nista dnešný ani nevedel, že Slovania žijú na sve. te, tým menej vedeli, že Svetozár Húrban Vajan. ský dostával podpora od raskébo veľvyslanectva Vo Viedni pre Národnle noviny, že sa zúčastňo­val na všelijakých kongresoch vo vtedajšom Pet­­rohrade a v Belehrade. My sledovali sme s ne­všedným záujmom každý národný pohyb brat. ských slovanských národov, tešili sme sa, že čs. jednotky bojujú so slávnymi Tltovýml partizánmi, s úzkosťou sledovali sme boje sovietskych armád a s nadšením prevádzali sme Ich víťazný pochod od stallngradského prelomu. A boli to zas väčšinou demokratickí roľníci, čo prvf poskytli prístrešie, pomoc, obživa sovietskym zajatcom, ktorým sa podarilo uisť z nem. zalat. táborov, I parašutis­tom, kádru to budúcich partizánskych jednotiek Nie nadarmo pochválil gen. poručík Gundurov v Moskve slovenský národ. A jadrom tohto národa, ktorý povstal v roku 1944 na výzvu práve demo­kratov, na bedrách ktorých v prvých dňoch v Banskej Bystrici popri I. čs. armádnom shore a partizánoch ▼ prvom rade ležala celá ťarcha a zodpovednosť za Povstanie, bo!! zas len demo­krati. Demokratická strana vyrástla z Povstania a programu, ktorý sf tam vytýčila a ktorého znač. nú účasť spoluvtelila i do košického programu vládneho, nikdy sa nespreneverila. Tf ľudia, čo viedli vtedy DS, ostali aj dnes vo vedení a tr nikdy nedopustia, aby boli oslavovaní zradcovia, ale ani to nedovolia, aby ktokoľvek pochyboval o dejnokratlčnosti a slovanskostl DS len preto, lebo národ v prevážnej svojej väčšine vyslovil jej svoju dôveru. Myslel) sme. že po voľbách prestanú všetky štvanlee. že sa svorne chytíme do práce. A hľa. Odráža je celý národ fašistický. Ba, čo viac. I Tisu spomínajú ako nadšeného demokrata, aby tým udrel! na štít DS blfag fašizmu. Či mnohí ľudia sú taki zaslepení, že sú ochotní veriť len to, čo im kážu strohá doktrína a partajnlcka maršrata? Ak |e tak, nuž nehovorme o demokra­cii, ale o diktáte! A nedovolávajte sa vôle ľud«, ■k ju nechcete rešpektovali

Next