Demokrat, október 1946 (II/222-247)

1946-10-01 / nr. 222

Po 10. iodine otvoril podpredseda Slovenskej lisy Elő’ Sándor nedeľnú manifestačnú časť XV. kongresu slovenskej ligy. Privítal na slávnosti zástupcu äovenskej národnej rady, prof. Harčara, ktorý zastipova! pôvodne delegovaného, ale me­dzitým onimoenivšielio povereníka techniky Ing. Jozefa Stika, povereníkov ľ>r .Ivana Štefánika, Pr Emarmla Bőhma a Pr. Šoltésa v zastúpení Sboru povreníkov, bi. odb. radcu Dr. Matla za Predsednícvo vlády, J. c. biskupa J. Cárskeho, ďalej tiežjostatných zástupcov korporácií, spol­kov, armá'y atď. Slovo mi predseda SL Anton Cranatier Po privianí požiadal trojčlennú delegáciu ústr. výboru SI, a to .Mateja Miškociho, majora Ha­misa a rid: Suchanského. aby položili veniec k pamätní u sovietskych vojakov, padlých pri osloboden Košíc, Na to odovzdal slovo novozvo­lenému ptdsédovi Antonovi Granatierovi, ktorý o. i poveal: „Keď tttv{tam predstaviteľov vlády, SNR, Sbo­­ru povere'kov a ostatných našich štátnych i ná­rodných ttanovizní, apelujem zároveň na nich, aby sa clou svojou váhou zasadil! o to, aby Slovenskáliga mohla svoj významný pracovný program slniť. Práca i Slovenskej lige je práca drobná, ne­náio.uá.Asto neviditeľná. Prichodíme si ako ti, čo sa hrbú v hrude slovenskej zeme, čo zasadia setmi sloenského uvedomenia, ale o to ostatné sa potontmajú postarať ostatné siožky, ktoré sú postavení na svoje posty na pestovanie týchto slovenský!; rastlín, slovenských duši. Dal by Boh, aby smela dožili toho, žeby sme už Slovenskú ligu nikdt nepotrebovali, že by každý Slovák našiel doa svoje miesto, aby každý Slovák rr al svojtflobre iundovanň postať, aby sme sa už ni museli «kde starať o ubiedených a roztrate­ných. 'Va ťažko sa tohto cieľa dožijeme. A pretemusí dbať o slovenskú školu, o naše jstofy a‘> to, aby sa v nich po slovensky hlá­salo slovi Božie všade tam, kde Slováci žijú, — :sí dba o slovenský šlabikár, o slovenskú mod­­iebnú kĺbu, a to nielen pod Tatrami, ale aj na ivernýc úbočiach Matry. A slovenské Evanje­liu nm r '-";evať na toku Ipľa a na veľkom t >ku Duaja. My, slovenský národ nechceme c idz'e, ii ničte nesiahame, ale pomsty nevyhľa­­á 'varne,veď Slovák úž svojou povahou nemôže byt zdivčelý, krvilačný, —nás vedie len statoč­nosť, potiyosf a mravnosť ako základné krédo pre štát« národ ku tejto práci,“ Keď ■fedtým predseda Oranatier poďakoval sr ešte vojmi! predchodcovi, zakladateľovi Slo­­venskeiígy, Metodovi Bellovi za jeho dlhoročnú pionicrsii prácu, obrátil sa ku kongresu s týmto apelom: „Pratí sestry. Preto do boja za tú našu sio­­- enčinu.Festry, bratia. Do šiku v radoch Sloven­­fei Pg! Prosim všemohúceho Boba pokorne, . hv nái v tomto čistom národnom počínaní po­■ iáhal!“ 1 vplav hostí Dlhoťrajúc! potlesk odmenil zápalisté slová predsed SL po ktorom pozdravil kongres v me­ne SNR rešp. Ing. Jozefa Stýka, profesor Dr. Harčar.rotom prehovorili za Sbor povereníkov poverení Dr. Jozef Šoltés a Dr. Emanuel Böhm, ktorý ajako podpredseda Slovenskej ligy za svoju osou prisľúbil, že vykaše rukávy za ligár­­sku prepťrelnú robotu. — Zástupca predsedníc­tva vlády Di Mat! prízvukoval, že Praha si vy­soko ceníprau Slovenskej ligy a tak vláda, ako i český íÉroc celý bude SL v tomto jej poslaní ochotne ia pmoet. Za Povereníctvo informácií za Sloákr/ z Juhoslávie prisľúbil vernosť a ddanost Dr. Pavol Šuľan Za Csl. zahr. ústav rehovor! Dt Karas. — Prítomní milo privítali E. bislupaCárskeho, ktorý sa prihovoril kon­­"esu nieen tko arcipastier. ale aj ako predse­­a Spolki siätého Vojtecha. — Biskup Cársky oukázal ta :o, že ten láskou a oddanosťou sa adarí veké dielo, do ktorého sa Slovenská liga traz pustia. Musíme privinúť . zavedených a možniť in úprimný návrat do lona slovenského kolektíva. — Aj on takto chápe nielen svoju arci­­pastiersku funkciu, ale aj svoje poslanie národné, ako to vyplýva i z hesla, ktoré si zvolil pre svoj erb pri prevzatí biskupských insígnií, pri nástupe vysokého prestolu košického biskupstva „Prišiel som hľadať, čo bolo stratené“. Spomenul vo svo­jom prejave aj nenároč .ú buditeľskú prácu drob­ných ľudí, ako bol ba.ko Straka a skončil žela­ním, aby na krásnej práci SL spočívalo Božie «po­žehnanie. Nasledovaly prívety delegátov zahraničných Slovákov. Za AFS v Maďarsku prehovoril J Má­té z Čaby, ktorý sľúbil statočnú a oddanú prácu pre Československo v mene všetkých, ktorí sa vracajú do starej vlasti. — Za Csl. sväz v Ru­munsku pozdravil kongres ev. farár Dušan Ce­snak z Nadlaku, tlmočiaci túžbu aj rumunských Slovákov dostať sa čím skôr domov, na Sloven­sko. — Za mesto Košice pozdravil kongres pod-Slovenský národ y pomere k veľké mu svetu malý, avšak aktívny člen mo­hutného slovanského súručenstva. dnes aj listami svojej celonárodnej organizácie Slovenskej ligy prejavuje svoju spontán nu radosť nad tým, že po víťazne skon­čenej svetovej vojne, v ktorej aj on prisp el zo všetkých svojich sil k zdolaniu tem­ných a zotročujúcich síl, zaujal miesto a ko rovnocenný člen medzi víťaznými de­mokratickými a mierumilovnými národm i sveta,. Naša budúcnosť len v ČSR Slovenská liga, ako verná tlmočníčka najčistej­ších snáh svojho národa z tej duše víta obnovený slobodný štát Slovákov a Čechov, Českosloven­skú republiku, ako jediný rámec šťastného a bez­pečného života dvoch najbližších slovanských bratov, Slovákov a Čechov. Slovenská liga sklá­ňa sa pred tými státisícami Slovákov a Čechov, pred slávnymi hrdinami bratského národa ruské­ho, ako i ostatných národov Sovietskeho sväzu i národov spojeneckých, ktorí svojimi heroickými činmi a obeťami krvi vydobyli našu slobodu Slo­venská liga prisahá, že celonárodným ideálom, v znamení ktorých sa viedol obrovský zápas za vymanenie vlasti z rúk otrokárov, zostane večne verná, tieto ideály bude oddane chrániť a pesto­vať. ale nielen v záujme vlastného národa, ale aj v záujme všeľudskom. Svorne a jednotne Slovenská liga si je vedomá veľkosti diela vý­stavby oslobodenej vlasti, ako i toho. že toto dielo sa podarf len. vo svornej jednote národnej i československej Preto volá do širokých vrstiev slovenského ľudu po národnej jednote, po spojenj všetkých síl k dosiahnutiu celonárodných cieľov. Apeluje, lia všetkých Slovákov a Čechov, aby spoločne vyliatou krvou;' drahovykúpenú če­skoslovenskú štátnosť svornosťou, láskou a prá­predseda MNV Dr. Mikuláš Styk, za Maticu slo­venskú tlmočil pozdrav tajomník MS Ján Štefá­nik, za SVOJPOV. major Juľo Hanus, za SSp Ľudovít Koštial, dožadujúci sa toho, aby reslova­kizácia vzťahovala sa len na tých, čo sú pôvodu slovenského, ale aby nebola umožnená našim ne­priateľom a neprajníkom, ktorí si ju chcú spro­stredkovať všelijakými intervenciami, za Rozhlas riaditeľ Emil Rusko, za MNV v Bratislave J. Mo­­!oš. za Svojim. A. Halaga, za SSŽ Badiaková. za fin. stráž inšp. Kubina, za Jednotu sv. Cyrila a Metoda prof Murfn, za SSM Leskoviatisky a napokon za Komitét pre oslobodenie Horného Spiša a Oravy, Michal Origer, ktorý v zápalistom prejave žiadal o urýchlenú pomoc pre týraných Slovákov na odtrhnutom území hórnospíšškóm a hornooravskom. Po prívetoch hostí ujal sa slova zapisovateľ kongresu, Dr. Ján Jezný, ktorý prečítal tento cou zabezpečili na večné časy. Najmä Slovenská liga volá po pevnom súručenstve všetkých poli­tických složiek slovenského i českého národa, lebo len z takto harmonizujúceho súručenstva môžu vychádzať zdarné celonárodné a celoštátne podujatia. Slovenská iiga so zadosťučinením vy­zdvihuje , že takýmito celonárodnými podujatiami oboch našich národov sú nateraz: úsilie čsl, mie­rovej delegácie na parížskej mierovej konferen­cii získať pre náš štát to. čo mu ako spolubojov­níkovi za víťazstvo demokracie právom patrí, ďa­lej snaha premeniť Československu republiku na štát národný a snaha presídliť do českosloven­skej vlasti čo možno najväčší počet Slovákov a Čechov zo zahraničia. Vysúkame rukávy Slovenská liga je presvedčená, že tieto veľké a priamo historické úlohy sa dajú zdo'ať len s najväčším vypätím, všetkých duchovných hmotných síl našich národov. Vie, že Slováci a a Česi, hoci boli zámerne oslabovaní a ničení, sú ešte schopní takého vypätia síl a vedia za splne­nie svojich národných i štátnych ideálov priná­šať tie najväčšie obete, lebo sú presvedčení, že ide o zabezpečenie svetového mieru, ktorému sa nikdy nespreneveria, po ktorom vždy túžili a tú­žia i dnes My Slováci a Česi nebažíme po tom. čo je cudzie, avšak nikdy sa nezriekneme toho, čo bolo a je naše. Slovenská liga s otvorenou materskou náručou víta Slovákov, vracajúcich sa k nám z Maďar, ska a nie s menšou láskou očakáva tých, ktorí túžia po návrate do vlasti našich otcov a praot­cov a i z iných štátov Európy a zo zámoria. Za najsvätejšiu a naiväčšiu svoju úiohu pokladá po­máhať zo všetkých svojich síl domov sa .vraca­júcim bratom a sestrám. Súčasne sa chce s naj­väčšou oddanosťou venovať aj tej čalti národa. ktorá bola odnárodnená a ktorá sa dnes dobro­voľne vravia do nášho národného kolektíva. Pomôžeme vám Slovenská iiga, hoci naplnená radosťou nad obnovením slobody národa a Československej re­publiky počuje aj úpenlivé volanie o pomoc slo­venských bratov z Oravy a Spiša, ktorých utrpe­nie neprestalo, hoc hrozná svetová vojna sa skon­čila. Slovenská liga pred tvárou najvyšších pred­staviteľov našilo štátu i pred tvárcti celého spra­vodlivého sveta tlmočí výkrik týchto bratov, že chcú slobodne žiť vo svojej vlasti českosloven­skej, avšak ich údelom je krutý osud neslodody a bezprávia. V mene týchto trpiacich’ bratov Slo­venská liga predkladá úpenlivú prosbu, aby bolo podniknuté všetko pre návrat týchto slovenských území ta, kam jedine patria, do obnovenej Repub­liky československej. Vernosť za vernosť Obnovujúc svoju činnosť v oslobodenej vlasti, Slovenská liga vyslovuje svoju vernosť a odda­nosť tým, ktorí stáli na čele oslobodzovacieho boja a dnes stoja pri kormidle obnoveného štátu. S pocitom hlbokej úcty a lásky ďakuje svojmu prezidentovi Dr. Eduardovi Benešovi za veľké oslobodzovacie dielo,, prošiac Božie požehnanie na jeho pôsobenie v čele oslobodenej vlasti. Spon­tánna a pohotová k práci na výstavbe vlasti, sta­via sa Slovenská liga za vládu Republiky za Slovenskú národnú radu, za Sbor povereníkov s uistením, že ■ sa môžu na ňu v' rámci jej mož­nosti bezpečne spoliehať Zo svojho XV. kongresu posiela Slovenská liga svoj iskrenný pozdrav všetkým verným Slová­kom'doma i za hranicami a volá ich do práce za svojef s tak úspešným svojím heslom: „Za tú našu slovenčinu“. Ďakovné slová podpredsedu ťla Šándora, výzva do statočnej roboty za tú našu slovenčinu a hym­nická pieseň „Kto za pravdu horí“' zakľúčily ju­bilejný XV. kongres Slovenskej ligy v Košiciach. A teraz do práce Účastníci sa rozchádzajú do svojich pôsobísk s vedomím dobre vykonanej práce, s vedomím, že Slovenská liga vstupuje do význačnej etapy svo­jej pôsobnosti, ale aj s vedomím toho, že Košice pri.ialy reprezentantov Slovenskej ligy dôstojne, milo, s láskou a oddanosťou. A nemožno pri tejto príležitosti nespomenúť neúnavnej práce oblast­ného tajomníka Slovenskej ligy v Košiciach, prof. Jána Rumana, ktorý so svojimi spolupracovníkmi pripravil predpráce kongresu i krásny, dôstojný pohreb Antona Prídavka naozaj k všeobecnému uspokojeniu. Patrí hin za to vďaka riás všetkých. Lúčime sa s účastníkmi kongresu SL. želáme im do práce mnoho zdaru a tešíme sa už teraz, že keď najbližšie bude Slovenská liga snemovať v Košiciach, zaiste nestretne sa tu už s tými prob­lémami, ktoré nás tu a tam ešte bolia a trápia. — o — Delegácia Labour party v Bratislave V pondelok 30. septembra prijal predseda SNR Dr. Jozef Lettricli a predseda SP Dr. IJusák 5-členm; delegáciu Labour party v rámci jej návštevy v ČSR. Predseda SNR Dr. Lettrich obšírne informoval vzácnych hostí o odlišnom pomere na Slovensku a v Čechách. Po.ukázal najmä na odlišný život do roku 1918, dokiaľ Česi mohli sa vyvíjať sa­mostatne v ohľade kultúrnom a hospodár­skom, kým Slováci nemali tých najzáklad­nejších práv. Tento rozdiel doháňa slovenský národ míľovými krokmi, čo ešte aj teraz mnohí nevedia náležíte oceniť. Zástupcovia sovietskeho obchodu a. priemyslu v Bratislave V nedeľu 29. septembra ráno o 8 hodine pricestovala na bratislavskú hlavnú stanicu sovietska delegácia reprezentantov obchodu a priemyslu, aby si v Bratislave prezrela priemyselné podniky a informovali sa o na­šej výrobe, možnostiach exportu a o pracov­ných pednrenkacti robotníkov a zämestna­­nec.ťva vôbec. —Lč— Košice, 30. septembra. Keď sa raz po väčšom časovom odstupe bude hodnotiť význam a dosah práve košické ho jubilejného XV. kongresu Slovenskej ligy, nebude možno nekonštatovať. že natri! medzi najzdarilejšie kongresové pod­ujatia v dejinách Slovenskej ligy vôbec. í sama tá skutočnosť, že kongres bol mi­moriadne svedomité pripravený, že prebiehal bez akýchkoľvek treníc, presne a dochvíľne, že veľmi svedomité sa zhostil svojej pracovnej časti v štyroch komi­siách, je radostným prísľubom toho, že Slovenská liga je veľmi dobre pripravená na mnohoraké a veľmi ťažké úlohv, ktoré jti v najbližších dvoch rokoch očakávajú. Je „ligársky“ príznačné, že všetka tá to práca, vykonaná bola s nevšednou lá­skou k veci, k rodu. k svoieti a naozaj, len táto radostná práca rojkov, idealistov, za svätú vec národa a štátu srdcom plným lásky zanietených môže priniesť plný úspech, len na takejto dobrovoľnej, peknoduchej práci môže spočívať Božie pože­hnanie. Slovenská liga dala si v Košiciach taký rozsiahly a zodpovedný, ale do de­tailov domyslený a vypracovaný pracovný program a plán, že prichodí blahože­lať kongresu k úspechu, s akým sa zhostil svojho snemovania. Prichodí však zároveň snobi s novozvoleným predsedom Slovenskej ligy Antonom Granatierm volať do všetkých kútov nášho Slovenska „Do boja za tú našu slovenčinu, do šíku v radoch Slovenskej ligy!“ Áno. do bo*a, do trvdého boja, v ktorom budeme potrebovať um, srdce i pracovité ruky každého roduverného Slováka, každej roduvernej Slovenky. manifest Sfovenskej ligy

Next