Demokrat, október 1946 (II/222-247)
1946-10-01 / nr. 222
Po 10. iodine otvoril podpredseda Slovenskej lisy Elő’ Sándor nedeľnú manifestačnú časť XV. kongresu slovenskej ligy. Privítal na slávnosti zástupcu äovenskej národnej rady, prof. Harčara, ktorý zastipova! pôvodne delegovaného, ale medzitým onimoenivšielio povereníka techniky Ing. Jozefa Stika, povereníkov ľ>r .Ivana Štefánika, Pr Emarmla Bőhma a Pr. Šoltésa v zastúpení Sboru povreníkov, bi. odb. radcu Dr. Matla za Predsednícvo vlády, J. c. biskupa J. Cárskeho, ďalej tiežjostatných zástupcov korporácií, spolkov, armá'y atď. Slovo mi predseda SL Anton Cranatier Po privianí požiadal trojčlennú delegáciu ústr. výboru SI, a to .Mateja Miškociho, majora Hamisa a rid: Suchanského. aby položili veniec k pamätní u sovietskych vojakov, padlých pri osloboden Košíc, Na to odovzdal slovo novozvolenému ptdsédovi Antonovi Granatierovi, ktorý o. i poveal: „Keď tttv{tam predstaviteľov vlády, SNR, Sboru povere'kov a ostatných našich štátnych i národných ttanovizní, apelujem zároveň na nich, aby sa clou svojou váhou zasadil! o to, aby Slovenskáliga mohla svoj významný pracovný program slniť. Práca i Slovenskej lige je práca drobná, nenáio.uá.Asto neviditeľná. Prichodíme si ako ti, čo sa hrbú v hrude slovenskej zeme, čo zasadia setmi sloenského uvedomenia, ale o to ostatné sa potontmajú postarať ostatné siožky, ktoré sú postavení na svoje posty na pestovanie týchto slovenský!; rastlín, slovenských duši. Dal by Boh, aby smela dožili toho, žeby sme už Slovenskú ligu nikdt nepotrebovali, že by každý Slovák našiel doa svoje miesto, aby každý Slovák rr al svojtflobre iundovanň postať, aby sme sa už ni museli «kde starať o ubiedených a roztratených. 'Va ťažko sa tohto cieľa dožijeme. A pretemusí dbať o slovenskú školu, o naše jstofy a‘> to, aby sa v nich po slovensky hlásalo slovi Božie všade tam, kde Slováci žijú, — :sí dba o slovenský šlabikár, o slovenskú modiebnú kĺbu, a to nielen pod Tatrami, ale aj na ivernýc úbočiach Matry. A slovenské Evanjeliu nm r '-";evať na toku Ipľa a na veľkom t >ku Duaja. My, slovenský národ nechceme c idz'e, ii ničte nesiahame, ale pomsty nevyhľaá 'varne,veď Slovák úž svojou povahou nemôže byt zdivčelý, krvilačný, —nás vedie len statočnosť, potiyosf a mravnosť ako základné krédo pre štát« národ ku tejto práci,“ Keď ■fedtým predseda Oranatier poďakoval sr ešte vojmi! predchodcovi, zakladateľovi Slovenskeiígy, Metodovi Bellovi za jeho dlhoročnú pionicrsii prácu, obrátil sa ku kongresu s týmto apelom: „Pratí sestry. Preto do boja za tú našu sio- enčinu.Festry, bratia. Do šiku v radoch Slovenfei Pg! Prosim všemohúceho Boba pokorne, . hv nái v tomto čistom národnom počínaní po■ iáhal!“ 1 vplav hostí Dlhoťrajúc! potlesk odmenil zápalisté slová predsed SL po ktorom pozdravil kongres v mene SNR rešp. Ing. Jozefa Stýka, profesor Dr. Harčar.rotom prehovorili za Sbor povereníkov poverení Dr. Jozef Šoltés a Dr. Emanuel Böhm, ktorý ajako podpredseda Slovenskej ligy za svoju osou prisľúbil, že vykaše rukávy za ligársku prepťrelnú robotu. — Zástupca predsedníctva vlády Di Mat! prízvukoval, že Praha si vysoko ceníprau Slovenskej ligy a tak vláda, ako i český íÉroc celý bude SL v tomto jej poslaní ochotne ia pmoet. Za Povereníctvo informácií za Sloákr/ z Juhoslávie prisľúbil vernosť a ddanost Dr. Pavol Šuľan Za Csl. zahr. ústav rehovor! Dt Karas. — Prítomní milo privítali E. bislupaCárskeho, ktorý sa prihovoril kon"esu nieen tko arcipastier. ale aj ako predsea Spolki siätého Vojtecha. — Biskup Cársky oukázal ta :o, že ten láskou a oddanosťou sa adarí veké dielo, do ktorého sa Slovenská liga traz pustia. Musíme privinúť . zavedených a možniť in úprimný návrat do lona slovenského kolektíva. — Aj on takto chápe nielen svoju arcipastiersku funkciu, ale aj svoje poslanie národné, ako to vyplýva i z hesla, ktoré si zvolil pre svoj erb pri prevzatí biskupských insígnií, pri nástupe vysokého prestolu košického biskupstva „Prišiel som hľadať, čo bolo stratené“. Spomenul vo svojom prejave aj nenároč .ú buditeľskú prácu drobných ľudí, ako bol ba.ko Straka a skončil želaním, aby na krásnej práci SL spočívalo Božie «požehnanie. Nasledovaly prívety delegátov zahraničných Slovákov. Za AFS v Maďarsku prehovoril J Máté z Čaby, ktorý sľúbil statočnú a oddanú prácu pre Československo v mene všetkých, ktorí sa vracajú do starej vlasti. — Za Csl. sväz v Rumunsku pozdravil kongres ev. farár Dušan Cesnak z Nadlaku, tlmočiaci túžbu aj rumunských Slovákov dostať sa čím skôr domov, na Slovensko. — Za mesto Košice pozdravil kongres pod-Slovenský národ y pomere k veľké mu svetu malý, avšak aktívny člen mohutného slovanského súručenstva. dnes aj listami svojej celonárodnej organizácie Slovenskej ligy prejavuje svoju spontán nu radosť nad tým, že po víťazne skončenej svetovej vojne, v ktorej aj on prisp el zo všetkých svojich sil k zdolaniu temných a zotročujúcich síl, zaujal miesto a ko rovnocenný člen medzi víťaznými demokratickými a mierumilovnými národm i sveta,. Naša budúcnosť len v ČSR Slovenská liga, ako verná tlmočníčka najčistejších snáh svojho národa z tej duše víta obnovený slobodný štát Slovákov a Čechov, Československú republiku, ako jediný rámec šťastného a bezpečného života dvoch najbližších slovanských bratov, Slovákov a Čechov. Slovenská liga skláňa sa pred tými státisícami Slovákov a Čechov, pred slávnymi hrdinami bratského národa ruského, ako i ostatných národov Sovietskeho sväzu i národov spojeneckých, ktorí svojimi heroickými činmi a obeťami krvi vydobyli našu slobodu Slovenská liga prisahá, že celonárodným ideálom, v znamení ktorých sa viedol obrovský zápas za vymanenie vlasti z rúk otrokárov, zostane večne verná, tieto ideály bude oddane chrániť a pestovať. ale nielen v záujme vlastného národa, ale aj v záujme všeľudskom. Svorne a jednotne Slovenská liga si je vedomá veľkosti diela výstavby oslobodenej vlasti, ako i toho. že toto dielo sa podarf len. vo svornej jednote národnej i československej Preto volá do širokých vrstiev slovenského ľudu po národnej jednote, po spojenj všetkých síl k dosiahnutiu celonárodných cieľov. Apeluje, lia všetkých Slovákov a Čechov, aby spoločne vyliatou krvou;' drahovykúpenú československú štátnosť svornosťou, láskou a prápredseda MNV Dr. Mikuláš Styk, za Maticu slovenskú tlmočil pozdrav tajomník MS Ján Štefánik, za SVOJPOV. major Juľo Hanus, za SSp Ľudovít Koštial, dožadujúci sa toho, aby reslovakizácia vzťahovala sa len na tých, čo sú pôvodu slovenského, ale aby nebola umožnená našim nepriateľom a neprajníkom, ktorí si ju chcú sprostredkovať všelijakými intervenciami, za Rozhlas riaditeľ Emil Rusko, za MNV v Bratislave J. Mo!oš. za Svojim. A. Halaga, za SSŽ Badiaková. za fin. stráž inšp. Kubina, za Jednotu sv. Cyrila a Metoda prof Murfn, za SSM Leskoviatisky a napokon za Komitét pre oslobodenie Horného Spiša a Oravy, Michal Origer, ktorý v zápalistom prejave žiadal o urýchlenú pomoc pre týraných Slovákov na odtrhnutom území hórnospíšškóm a hornooravskom. Po prívetoch hostí ujal sa slova zapisovateľ kongresu, Dr. Ján Jezný, ktorý prečítal tento cou zabezpečili na večné časy. Najmä Slovenská liga volá po pevnom súručenstve všetkých politických složiek slovenského i českého národa, lebo len z takto harmonizujúceho súručenstva môžu vychádzať zdarné celonárodné a celoštátne podujatia. Slovenská iiga so zadosťučinením vyzdvihuje , že takýmito celonárodnými podujatiami oboch našich národov sú nateraz: úsilie čsl, mierovej delegácie na parížskej mierovej konferencii získať pre náš štát to. čo mu ako spolubojovníkovi za víťazstvo demokracie právom patrí, ďalej snaha premeniť Československu republiku na štát národný a snaha presídliť do československej vlasti čo možno najväčší počet Slovákov a Čechov zo zahraničia. Vysúkame rukávy Slovenská liga je presvedčená, že tieto veľké a priamo historické úlohy sa dajú zdo'ať len s najväčším vypätím, všetkých duchovných hmotných síl našich národov. Vie, že Slováci a a Česi, hoci boli zámerne oslabovaní a ničení, sú ešte schopní takého vypätia síl a vedia za splnenie svojich národných i štátnych ideálov prinášať tie najväčšie obete, lebo sú presvedčení, že ide o zabezpečenie svetového mieru, ktorému sa nikdy nespreneveria, po ktorom vždy túžili a túžia i dnes My Slováci a Česi nebažíme po tom. čo je cudzie, avšak nikdy sa nezriekneme toho, čo bolo a je naše. Slovenská liga s otvorenou materskou náručou víta Slovákov, vracajúcich sa k nám z Maďar, ska a nie s menšou láskou očakáva tých, ktorí túžia po návrate do vlasti našich otcov a praotcov a i z iných štátov Európy a zo zámoria. Za najsvätejšiu a naiväčšiu svoju úiohu pokladá pomáhať zo všetkých svojich síl domov sa .vracajúcim bratom a sestrám. Súčasne sa chce s najväčšou oddanosťou venovať aj tej čalti národa. ktorá bola odnárodnená a ktorá sa dnes dobrovoľne vravia do nášho národného kolektíva. Pomôžeme vám Slovenská iiga, hoci naplnená radosťou nad obnovením slobody národa a Československej republiky počuje aj úpenlivé volanie o pomoc slovenských bratov z Oravy a Spiša, ktorých utrpenie neprestalo, hoc hrozná svetová vojna sa skončila. Slovenská liga pred tvárou najvyšších predstaviteľov našilo štátu i pred tvárcti celého spravodlivého sveta tlmočí výkrik týchto bratov, že chcú slobodne žiť vo svojej vlasti československej, avšak ich údelom je krutý osud neslodody a bezprávia. V mene týchto trpiacich’ bratov Slovenská liga predkladá úpenlivú prosbu, aby bolo podniknuté všetko pre návrat týchto slovenských území ta, kam jedine patria, do obnovenej Republiky československej. Vernosť za vernosť Obnovujúc svoju činnosť v oslobodenej vlasti, Slovenská liga vyslovuje svoju vernosť a oddanosť tým, ktorí stáli na čele oslobodzovacieho boja a dnes stoja pri kormidle obnoveného štátu. S pocitom hlbokej úcty a lásky ďakuje svojmu prezidentovi Dr. Eduardovi Benešovi za veľké oslobodzovacie dielo,, prošiac Božie požehnanie na jeho pôsobenie v čele oslobodenej vlasti. Spontánna a pohotová k práci na výstavbe vlasti, stavia sa Slovenská liga za vládu Republiky za Slovenskú národnú radu, za Sbor povereníkov s uistením, že ■ sa môžu na ňu v' rámci jej možnosti bezpečne spoliehať Zo svojho XV. kongresu posiela Slovenská liga svoj iskrenný pozdrav všetkým verným Slovákom'doma i za hranicami a volá ich do práce za svojef s tak úspešným svojím heslom: „Za tú našu slovenčinu“. Ďakovné slová podpredsedu ťla Šándora, výzva do statočnej roboty za tú našu slovenčinu a hymnická pieseň „Kto za pravdu horí“' zakľúčily jubilejný XV. kongres Slovenskej ligy v Košiciach. A teraz do práce Účastníci sa rozchádzajú do svojich pôsobísk s vedomím dobre vykonanej práce, s vedomím, že Slovenská liga vstupuje do význačnej etapy svojej pôsobnosti, ale aj s vedomím toho, že Košice pri.ialy reprezentantov Slovenskej ligy dôstojne, milo, s láskou a oddanosťou. A nemožno pri tejto príležitosti nespomenúť neúnavnej práce oblastného tajomníka Slovenskej ligy v Košiciach, prof. Jána Rumana, ktorý so svojimi spolupracovníkmi pripravil predpráce kongresu i krásny, dôstojný pohreb Antona Prídavka naozaj k všeobecnému uspokojeniu. Patrí hin za to vďaka riás všetkých. Lúčime sa s účastníkmi kongresu SL. želáme im do práce mnoho zdaru a tešíme sa už teraz, že keď najbližšie bude Slovenská liga snemovať v Košiciach, zaiste nestretne sa tu už s tými problémami, ktoré nás tu a tam ešte bolia a trápia. — o — Delegácia Labour party v Bratislave V pondelok 30. septembra prijal predseda SNR Dr. Jozef Lettricli a predseda SP Dr. IJusák 5-členm; delegáciu Labour party v rámci jej návštevy v ČSR. Predseda SNR Dr. Lettrich obšírne informoval vzácnych hostí o odlišnom pomere na Slovensku a v Čechách. Po.ukázal najmä na odlišný život do roku 1918, dokiaľ Česi mohli sa vyvíjať samostatne v ohľade kultúrnom a hospodárskom, kým Slováci nemali tých najzákladnejších práv. Tento rozdiel doháňa slovenský národ míľovými krokmi, čo ešte aj teraz mnohí nevedia náležíte oceniť. Zástupcovia sovietskeho obchodu a. priemyslu v Bratislave V nedeľu 29. septembra ráno o 8 hodine pricestovala na bratislavskú hlavnú stanicu sovietska delegácia reprezentantov obchodu a priemyslu, aby si v Bratislave prezrela priemyselné podniky a informovali sa o našej výrobe, možnostiach exportu a o pracovných pednrenkacti robotníkov a zämestnanec.ťva vôbec. —Lč— Košice, 30. septembra. Keď sa raz po väčšom časovom odstupe bude hodnotiť význam a dosah práve košické ho jubilejného XV. kongresu Slovenskej ligy, nebude možno nekonštatovať. že natri! medzi najzdarilejšie kongresové podujatia v dejinách Slovenskej ligy vôbec. í sama tá skutočnosť, že kongres bol mimoriadne svedomité pripravený, že prebiehal bez akýchkoľvek treníc, presne a dochvíľne, že veľmi svedomité sa zhostil svojej pracovnej časti v štyroch komisiách, je radostným prísľubom toho, že Slovenská liga je veľmi dobre pripravená na mnohoraké a veľmi ťažké úlohv, ktoré jti v najbližších dvoch rokoch očakávajú. Je „ligársky“ príznačné, že všetka tá to práca, vykonaná bola s nevšednou láskou k veci, k rodu. k svoieti a naozaj, len táto radostná práca rojkov, idealistov, za svätú vec národa a štátu srdcom plným lásky zanietených môže priniesť plný úspech, len na takejto dobrovoľnej, peknoduchej práci môže spočívať Božie požehnanie. Slovenská liga dala si v Košiciach taký rozsiahly a zodpovedný, ale do detailov domyslený a vypracovaný pracovný program a plán, že prichodí blahoželať kongresu k úspechu, s akým sa zhostil svojho snemovania. Prichodí však zároveň snobi s novozvoleným predsedom Slovenskej ligy Antonom Granatierm volať do všetkých kútov nášho Slovenska „Do boja za tú našu slovenčinu, do šíku v radoch Slovenskej ligy!“ Áno. do bo*a, do trvdého boja, v ktorom budeme potrebovať um, srdce i pracovité ruky každého roduverného Slováka, každej roduvernej Slovenky. manifest Sfovenskej ligy