Peter Kónya (ed.): Dejiny Uhorska 1000-1918 (Prešov, 2013)
IV. Peter Kónya - Ivan Mrva: Vzostup a pád, v „Dlhom 19. storočí“. Uhorsko v novoveku 1790–1918 - 2. „Ostrov slobody“ a nový absolutizmus. Od revolúcie po Vyrovnanie (1848–1867)
ločenských zmien. Ešte 19. apríla vydal Kossuth patent o tom, že pri spornej majerskej pôde i klčoviskách musel zemepán doložiť svoje vlastnícke práva, v opačnom prípade bola táto pôda považovaná za sedliacku. Minister spravodlivosti Vukovics pripravil návrh zákona o oslobodení majerských poddaných a želiarov za štátny výkup a bezodplatné zrušenie panského výčapného práva, ktorý v júni predložil parlamentu. K jeho prijatiu už však kvôli vojnovým udalostiam nedošlo. Podobne bol vypracovaný zákon o občianskom zrovnoprávnení židov, prijatý v posledných týždňoch pred kapituláciou. Jedným z najväčších problémov však naďalej ostávala otázka postavenia nemaďarských národností. Od začiatku roka dochádzalo k postupnému zbližovaniu liberálov s predstaviteľmi národností a pokusom o úprimnú snahu nájsť spoločné riešenie. Veľkú zásluhu na tom mala spolupráca s poľskou a rumunskou emigráciou, ako aj neúnavné úsilie vyslanca v Paríži grófa Telekiho a v neposlednom rade národnostní poslanci, zastupujúci desiatky tisíc svojich príslušníkov, bojujúcich v honvédskom vojsku. Cestu k dohode hľadali aj národnostní politici, sklamaní oktrojovanou ústavou a povzbudení úspechmi honvédov počas jarnej ofenzívy. Po rozpade srbského povstania a odchode dobrovoľníkov z osmanského Srbska proklamovali niektorí srbskí velitelia ochotu bojovať so svojimi jednotkami v uhorskej armáde. Mimoriadne zložitým ostával národnostný problém v Sedmohradsku. Po obsadení krajiny na jar 1849 kapitulovali síce saskí povstalci i väčšina rumunských vzbúrencov, časť z nich v počte asi 10 tisíc sa však pod vedením „kráľa hôr“ Avrama Iancu uzavrela v Rudohorí na západe krajiny. Pritom aj rumunská inteligencia nebola spokojná s novou ústavou monarchie, z ktorej sa jej požiadavky úplne vytratili. Situáciu komplikovala nekoordinovaná správa krajiny, keď Bem vydal všeobecnú Nicolae Balcescu a Avram Iancu 579 IV. VZOSTUP A PÁD V „DLHOM 19. STOROČÍ“ 1790 - 1918