Expres, aprilie-iunie 1972 (Anul 4, nr. 14-26)
1972-06-24 / nr. 26
ČÍSLO 26 FBI - dedičstvo Edgar Hoover, ktorý od roku 1928 at do mája tohto roku — keď zomrel — stál na Cele FBI ako Jeho všemohúci šéf, nenaháňal iba zlodncov, ale ako sa po Jeho smrti ukázalo, aj doláre. Zanechal celkom slušný majetok. Keďže bol Hoover starý mládenec a prežil aj všetkých svojich príbuzných, celý majetok odkázal testamentom svojmu priateľovi a spolupracovníkovi v FBI, istému Tolstonovt. Keď sa o tom mtster Tolston dozvedel a zistil, koľko toho po Edgarovi Hooverovi zdedil, prvé, čo urobil: podal demisiu zo svojej funkcie a vystúpil zo služieb FBI. Každému bolo zrejmé, že zdedil po Hooverovi peknú kôpku dolárov. Prekvapenie prišlo až po podrobnom preštudovaní testamentu riaditeľa FBI. Edgar Hoover síce odkázal celý majetok priateľovi Tolstonovt, ale s tým, že sa šťastný dedič bude všemožne, starať o obidvoch obľúbených psov nebožtíka Hoovera... A tak dedič Tolston sedí doma a stará sa o dvoch statných psov priateľa. Prirodzene, navštívili ho už af mnohí reportéri a napísali čitateľom farbísté re- TRI Z MNOHÝCH portáže o psoch z miliónového dedičstva. Z reportáží však vysvitá, že „šťastný dedič* má psov Edgara Hoovera už po krk a najradšej by sa ich zbavil. Jeden z reportérov k tomu napísal: — Veď v testamente sa nehovorí o tom, ako dlho musia psy žiť ... A skúsený FBl-man Tolston iste vymyslí nejaký šikovný spôsob, ako sa zbaviť tohto nepríjemného „živého dedičstva'' I Za doláre všetko V novembri tohto roku budú v Spojených štátoch voľby. Nerozhodnú iba o tom, kto bude prezidentom USA na budúce štyri roky, rozhodnú af o budúcich poslancoch a senátoroch, ba aj o guvernéroch vo viacerých štátoch USA. Guvernérske voľby budú aj v štáte West Virginia a Jedným z kandidátov je Rockefeller. Nie ten, ktorý je toho času guvernérom štátu New York (a podľa všetkého ním aj ostane), o guvernérske miesto Západnej Virginie sa uchádza 34-ročný John Davison Rockefeller IV., multimilionár, ako napokon všetci Rockefellerovci. Predvolebnú kampaň už začal a rad-radom navštevuje mestá i mestečká Západnej Virginie. Kortešufe, rečni, sľubuje, a ako to už v americkej predvolebnej kampani býva, robí aj rozličné „show", len aby upútal na seba pozornosť budúcich voličov. Tak nedávno navštívil povrchové uhoľné bane, aby získal tamojších voličov — totiž: ich hlasy — a aby ukázal, aký Je on chlap, vyzliekol si sako, napľul do dlaní, vzal krompáč a rúbal uhlie spolu s ostatnými baníkmi. Jeho protikandidát na guvernérske miesto v Západnej Virginii, M. Moore, na to vyhlásil novinárom: „Rockefeller IV. si mohol toto show pred baníkmi odpustiť... Narážka bola jasná: Rockefellerovci majú milióny. Newyorského guvernéra Nelsona Rockefellera stáli doterajšie voľby a udržanie guvernérskeho postu už 4 a pol milióna dolárov. Rockefeller IV., ktorý sa chce stať guvernérom Západnej Vtrglnle, vydal na predvolebnú kampaň ešte '„len" 350 000 dolárov. Pravda, West Virginia je predsa len nepomerne lacnejšia. Guvernérske miesto je tam lacnejšie než v New Yorku. Ale novembrové voľby sú ešte ďaleko a všetko nasvedčuje, že Rockefeller IV. bude musieť pustiť aspoň pol milióna dolárov a len tak ho „voličt zvolia“ za guvernéra... Fair-play V dolnosaskom krajskom parlamente v NŠR má vládna strana SPD iba o jedného poslanca viac ako opozícia CDU. Pri každom hlasovaní teda výsledok visí na vlásku a môžu o ňom rozhodnúť rozličné maličkosti. Napríklad výťah, premávajúci na poschodie, kde zasadá krajový parlament. Nedávno sa stálo, že keď sa poslanec CDU Osmers ponáhľal na zasadnutie, na ktorom sa malo hlasovať, zrazu len výťah zastal v polceste medzi dvoma poschodiami. Kým uväzneného poslanca vyslobodili z výťahu, bolo po hlasovaní. Mierne vyľakaný poslanec potom vyhlásil novinárom: Netvrdím, že porucha výťahu bola úmyselná, nemám pre to nijaké dôkazy. Ale takáto porucha môže prípadne ohroziť konečný výsledok hlasovania. A preto navrhujem, aby sme prijali fair-play zásadu: ak v budúcnosti — pred hlasovaním — ostane vo výťahu trčať poslanec — alebo poslanci — niektorej strany, v rámci fair-play by mal zasadanie parlamentu opustiť a teda nezúčastniť sa na hlasovaní aj jeden poslanec druhej strany... alebo toľko poslancov, koľkí trčia vo výťahu." O návrhu poslanca Osmersa dolnosaský krajový parlament ešte nerokoval. — * *L POZNÁMKY BRUSELSKÉHO DELEGÁTA KONTINENT NÁDEJE „Posvätné kamene Európy“ — to nie sú iba akropoly a koloseá ... Videl som veľa sivých, slvobelasých, orgovánových európskych ulíc z kameňa — dom pri dome, dlažba za dlažbou. Celá Európa je kamenná a „posvätné kamene“, to nie sú iba katedrály a královské paláce, ale aj tieto ľuďmi preplnené domy, kamenné domy, ktoré sa môžu odrazu zrútiť, ak ich nebudeme chrániť. Vieme, ako sa to stáva ... Áno, môžu sa zrútiť domy, môžu sa rozsypať sklá, môžu zhorieť obrazy a knihy. Je strašné predstaviť si to všetko v Bruseli, kde sa všedné dni striedajú s nádhernými brabantskými večerami, kde je na Veľkom i Tržnom námestí všetko vedľa seba: gotika 1 barok, včerajšok i dnešok... Pamiatka sa pevne drží ľudí i kameňov. Videl som domy, v ktorých sa narodili a žili veľkí ľudia, v ktorých vznikali veľké diela ľudského ducha. Videl som aj domy, ktorých schody sa ešte pamätajú na dupot okovaných čižiem a dvere na buchot pažieb, videl som ulice, po ktorých kedysi kráčali fašistické hliadky, kde štekali psy. Žiiú ešte ľudia, ktorí nechcú a nemôžu zabudnúť. Hnutie za európsku bezpečnosť a spoluprácu vyrástlo z pamäti, z poučenia minulosti. V pozdravnom telegrame L. I. Brežneva, ktorý prečítali na prvom plenárnom zasadnutí bruselského zhromaždenia predstaviteľov európskej verejností, sa hovorí:......dvadsať miliónov synov a dcér sovietskeho ľudu. ktorí obetovali svoj život v bojoch proti fašistickým agresorom .,.“ Za týmito slovami stojí sovietska krajina s jej mocou a láskou k mieru, s jej skúsenosťami a osudom. A je v tom osobitná symbolika, že medzi bruselskými delegátmi boli dve skvelé sovietske ženy — Hrdinky Sovietskeho zväzu Naděžda Trojanová a Valentína Nikola1evová-Tereškovová, z ktorých prvá vykonala hrdinský čin v v pochmúrnom období nepriateľského besnenia, druhá v neohraničených priestoroch mierového neba. la Belgická metropola, ktorá si zvykna najrozličnejšie kongresy, stretnutia, porady a sympóziá, po prvý raz prijala ľudí, ktorí sa aktívne zapojili do nového hnutia. Ide o prekonanie izolácie medzi Európanmi, o zodpovednosť za svoj kontinent, o to, aby sa Európania, ktorí tak často strieľali jeden do druhého, naučili nielen žiť v mieri, ale aj ovládať nie priam ľahké umenie spolupráce, založenej na vzájomnej úcte a pocite vlastnej dôstojnosti. Práve týmto pocitom sa riadili kultúrni činitelia z devätnástich európskych krajín, ktorí sa v súvislosti s bruselským zhromaždením zišli v jednej sále hotela Hllton pod predsedníctvom Maurlcea Lamblota, známeho belgického spisovateľa a verejného činiteľa, ktorý po dva dni so vzácnym taktom a dostatočnou pevnosťou riadil slobodnú a úprimnú diskusiu. Na tomto stretnutí sme nemali — ani nemohli — vyriešiť všetky problémy, no pokúsili sme sa podebatovať si aspoň o tom, čo je v našich možnostiach. Hovorili sme o tom, že európskej mládeži treba odovzdať duchovné hodnoty kontinentu, že sa treba usilovať poskytnúť jej vo výborných prekladoch do všetkých európskych lazykov zlatý fond európskej literatúry, vypestovať v nej lásku ku krásnemu, naučiť ju cudzie reči. „Žiaľ, v mnohých západoeurópskych krajinách ešte nedostatočne poznajú Puškinov, Tolstého a Gorkého jazyk...“ povedal mníchovský nakladateľ Ernst Htiber. „Na druhej strane jazyky Goetheho, .Schillera, Heineho, Byrona, Huga, Rollanda, Balzaca či Cervantesa v Sovietskom zväze starostlivo študujú a sú tam veľmi rozšírené, o čom som sa počas svojich ciest do Sovietskeho zväzu osobne presvedčil. Raz som navštívil Michajlovskoje, kde sa práve v týchto dňoch konajú celonárodné oslavy Puškina ...“ Hovorili sme o metódach, pomocou ktorých možno eliminovať vojnovú propagandu a propagandu nevraživosti medzi národmi, ako aj o morálnej zodpovednosti, ktorú na seba preberajú tí spisovatelia, maliari či herci, ktorí priamo alebo nepriamo podporujú naše rozdelenie. Hovorili sme o tom, že bojujúc v za európsku jednotu odmietame súčasne takú „jednotu“ Európy, o akú sa usiloval Hitler a zločinné monopoly, snívajúce o premene Európy na obrovský koncentračný tábor, rozdelený na jednotlivé krajiny — baráky, riadené reichs a gebietekommissarrnl... V mene sovietskej delegácie vystúpili počas stretnutí v Hlltone s diskusnými príspevkami Róbert Roždestvensklj, Konstantin Simonov a autor týchto riadkov. Redakčná komisia stretnutia kultúrnych činiteľov sformulovala návrh uznesenia, v ktorom sa o. 1. hovorí: „V dňoch 3. a 4. júna 1972 stretlo sa v súvislosti s bruselským zhromaždením zástupcov európskej verejnosti asi sto zástupcov európskej kultúry. Na tomto stretnutí sa jeho účastníci jednohlasne uzniesli podniknúť všetky nevyhnutné kroky, aby sa v týchto kontaktoch pokračovalo. Utvorí sa výbor kultúrnej spolupráce, ktorého cieľom bude zabezpečovať a podporovať bezpečnosť v Európe ...“ Lev G t n e bar g LITERATURNAJA GAZETA, Moskva Japonský minister obchodu Tanaka Je Jedným z hlavných kandidátov na uvoľnené kreslo po ministerskom predsedovi Elsaku Satóovi. O situácii v Japonsku po demisii Satáa píšeme v našom komentári na strane prvej, ktorý sme venovali ceste poradcu amerického prezidenta Henryho Klssingera do Japonska. Medzi Moskvou a Parížom Oficiálnu návštevu sovietskeho ministra zahraničných veci A. Gromyka v Paríži a jeho rokovania s vedúcimi francúzskymi politickými činiteľmi sledovala so záujmom nielen francúzska, ale aj ostatná svetová verejnosť. Na parížskom sovietsko-francúzskom stretnutí sa rokovalo o všetkých dôležitých medzinárodných otázkach súčasnosti, no najväčšiu pozornosť venovali otázke európskej bezpečnosti. V tejto otázke sa postoj francúzskej vlády Uši od postoja jej partnerov v NATO nielen preto, lebo na rozdiel od NATO francúzska vláda zastáva názor, že už nadišiel čas konkrétnych priprav konferencie o bezpečnosti Európy, rozdiely sú aj v zásadných otázkach. Viaceré členské štáty NATO — napríklad Anglicko a Belgicka — by chceli, aby členské štáty NATO vystupovali na bezpečnostnej konferencii ako jednotný vojenský celok, blok; takisto by chceli, aby tento jednotný blok každú dohodu urobil závislou od predbežnej dohody o znížení stavu vojsk. Francúzsko nesúhlasí ani s jedným z týchto návrhov. Podfa názoru Paríža: keby členské štáty NATO zasadli za rokovací stôl ako jednotný vojenský blok, utvorilo by to ovzdušie, ktoré by už vopred sťažilo zblíženie štátov s rozdielnym spoločenským zriadením — dosiahol by sa teda práve opak toho, čo je delom konferencie o bezpečnosti; Paríž sa stavia aj proti tomu, aby ďalší vývin európskeho uvoľnenia urobili závislým od predbežných podmienok beztak zložitej otázky zníženia stavu vojsk. Podľa francúzskeho názoru poradie musí byť opačné: najprv všeobecné zmiernenia a zblíženie, lebo práve ono môže potom citeľne prispieť k dohodám o vzájomnom znížení stavu vojsk. Andrej Gromyko znova vysvetlil v Paríži postoj sovietskej vlády. Sovietska vláda sa zásadne nestavia proti tomn, aby sa na program konferencie o európskej bezpečnosti dostala aj otázka zníženia stavov ozbrojených sll, ale dohodu o ňom prirodzene nepokladá za predbežnú podmienku a predpoklad , zvolania konferencie. Podľa názoru sovietskej vlády o tomto probléme by prípadne bolo možné rokovať aj osobitne, nezávisle od termínu a miesta vlastnej konferencie o európskej bezpečnosti. Sovietska a francúzska strana sa stotožfiujú aj v názora, aby budúca konferencia o bezpečnosti konkrétne rokovala podľa troch hlavných tém — v bezpečnostnom výbore, vo výbore pra hospodársku spoluprácu a vo výbore kultúrnom, Francúzska verejnosť je veľmi spokojná s výsledkami sovietsko-francúzskych rokovaní a vyslovuje názor, že totožnosť postoja obidvoch vlád k otázke bezpečnostnej konferencie je dôležitým činiteľom európskeho zmiernenia a ukazuje príklad iným krajinám. Ešte aj francúzske konzervatívne noviny vyzdvihujú, že A. Gromyko na rokovaní s prezidentom Pompidouom zdôraznil fakt, že dobré vzťahy sovietsko-francúzske nie sú závislé od konjunktúry, vyplývajúcej z práve danej politickej situácia. Sovietsky minister zahraničných veci — napísali noviny France Soir — nepochybne mieril na to, že nemajú pravdu tí, podľa ktorých po zmiernení voči Bonnu a Washingtonu „Paríž nž nebude zaujímavý“ pre Moskvu. ĽHUMANITE, FRANCE SOIR, Paríž Vydáva vydavateľstvo Slovenský spisovatel v Bratislave • Šéfredaktor Cudovlt PETROVSKÝ • Graficky upravujú Ivan HOJNÝ a Dušan ROGEL 9 Redakcia: Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefónne čísla 458-70, 472-73 a 482-61, telef. čisto šéfredaktora 477-85 • Administrácia: Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefón 477 65 ® Tlač: Západoslovenské tlačiarne, n. p., Bratislava Dukelská 51 © Rozširuje Poštová novinová služba. Objednávky prijíma každý poštový úrad a každý doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje PNS. Bratislava, Gottwadovo nám. 48/VII O Cena jednotlivého čísla Kčs 4,—. Štvrťročné predplatné Kčs 52.—. Ročné predplatné Kčs 208,—. Neobjednané a nevyžiadané rukopisy re dakcia nevracia. exspres Týždenník svetových aktualít a zaujímavosti