Expres, ianuarie-martie 1977 (Anul 9, nr. 1-13)
1977-01-01 / nr. 1
mm 1S9* 1. JANUÁRA 1977 / CENA KčI 4 ROČNÍK IX. .v TÝŽDENNÍK SVETOVÝCH AKTUALÍT A ZAUJÍMAVOSTÍ V našom živote uplynul opäť rok, krátky úsek v hi9tórli ľudstva. Bol to už 31. rok po skončení II. svetovej voj= ny, 31. rok vzniku svetovej socialistickej sústavy. Zamyslime sa teraz nad tým, s akým kontom vstupujú socialistické krajiny do nového roku, do roku 1977. V oceáne medzinárodných vzťahov najnádejnejšie trasy vyznačujú koráby socialistickej zahraničnej politiky. Zjednocujú bratské krajiny a orientujú sa na také žiarivé majáky, ako sú princípy Internacionalizmu, vzájomnej pomoci a podpory, úcty a nezasahovania do vnútorných záležitostí, solidarity v boji za spoločné ciele. Vzájomné vzťahy socialistických krajín — politické, ekonomické, ideologické alebo týkajúce sa obrany — sa rozvíjajú na dvojstrannom a mnohostrannom základe. Doplňujúc sa navzájom utvárajú neobyčajne pevnú medzinárodnú štruktúru — svetové socialistické spoločenstvo. Plodné vzťahy Uplynulý rok bol mimoriadne plodným v oblasti prehlbovania spolupráce socialistických krajín. Ak v prvom polroku bola vrcholom politických vzťahov účasť najvyšších straníckych činiteľov na XXV. zjazde KSSZ a na zjazdoch ostatných bratských strán, druhý polrok uplynul v znamení dvojstranných rozhovorov v hlavných mestách európskych socialistických krajín, a napokon, v znamení nedávneho zasadania Politického poradného výboru štátov — členov Varšavskej zmluvy. je prirodzený veľký záujem, s ktorým boli všade vo svete prijímané stretnutia L. I. Brežneva a ostatných sovietskych predstaviteľov s mongolskou straníckou a vládnou delegáciou na čele s prvým tajomníkom ÚV MoERS, predsedom prezídia Veľkého ľudového churalu MoĽR J. Cedenbalom, stretnutie s generálnym tajomníkom ÚV KSČ prezidentom ČSSR G. Husákom, rozhovory s poľskou straníckou a vládnou delegáciou na čele Dohrá štartovacia základňa socialistických štátov CESTY NÁDEJI s prvým tajomníkom ÚV PZRS E. Glerekom, stretnutie na juhoslovanskej pôde s prezidentom SFRJ, predsedom ZKJ J. Brozom Titom, rozhovory v Bukurešti s generálnym tajomníkom, prezidentom RSR N. Ceaušescom, a pod. Tieto stretnutia znova demonštrovali pevnosť bratského zväzku socialistických krajín, srdečnosť ich priateľských vzťahov, úprimnosť a dôveru, ktoré spájajú národy idúce cestou socializmu a podnietili úprimnú ozvenu v celom socialistickom spoločenstve. Zrútili sa výmysly buržoáznych pisáľkov o „ťažkostiach“ socialistických vzájomných vzťa hov. V júli tohto roku sa konalo XXX. zasadanie Rady RVHP. Na programe bola diskusia o takých grandióznych úlohách, ako je rozpracovanie generálnej šché my perspektívneho rozvoja zjednoteného energetického systému a dlhodobých cieľových programov spolupráce. Mnohostranná spolupráca Rôznorodé bratské vzájomné vzťahy v hospodárskej oblasti utvárajú osobitnú štartovaciu základňu, z ktorej socialistické krajiny spoločne útočia na vesmírny priestor. Ako bolo odsúhlasené v septembri tohto roku, predstavitelia všetkých krajín zainteresovaných na programe Interkozmos sa zúčastnia letov sovietskych vesmírnych lodí. Politika, podčiarkol L. I. Brežnev, je ikoncentrované vyjadrenie ekonomiky. Koncentrovaným výrazom mnohostrannej politickej spolupráce v rámci svetového socializmu sa stalo zasadanie Politického poradného výboru štátov — členov Varšavskej zmluvy v Bukurešti. Na svojom konte má Varšavská zmluva nemálo dobrých skutkov, ktoré napomáhajú premene Európy na svetadiel mieru a spolupráce. Z iniciatívy socialistických krajín sa zrodila kolektívna výzva o uskutočnenie celoeurópske] konferencie o bezpečnosti a spolupráci. Bolo to takmer pred 12 rokmi, v januári roku 1965. Táto iniciatíva rozhodla o po liti akom ovzduší v Európe na celé desaťročia dopredu. Dôležitá výzva V Bukurešti najvyšší predstavitelia Varšavskej zmluvy potvrdili rozhodnosť pevne dodržiavať a uskutočňovať všetky body Záverečného aktu konferencie v Helsinkách a vystúpili s novým návrhom, vyzývajúcim všetky štáty, ktoré podpísali Záverečný akt, podpísať zmluvu, v ktorej by sa zaviazali - nepoužiť ako prví atómové zbrane. Udalosti roku 1976, ako aj mnohých predchádzajúcich rokov ukazujú, aký veľký prínos pre upevnenie bratskej spolupráce socialistických krajín, utvrdenie atmosféry dôvery, priateľstva a jednoty, medzinárodnej solidarity a triednej zomknutosti, vnáša KSSZ a osobne generálny tajomník ÚV KSSZ L. I. Brežnev. S hrdosťou v srdci národy všetkých socialistických krajín prijímajú výsledky stretnutí a rozhovorov predstaviteľov svojich strán a vlád, pretože každé takéto stretnutie znamená nový krok dopredu na ceste budovania veľkého komunistického .bratstva národov. OGOftOK 49/76, Moskva (spracované) t Nový deň, nový rok str. 3 Dievča z BAM -n str. 5 V srdci pralesa str. 6 Jean Effel o sebe str. 17 Tunel (poviedka) str. 20 Krížovka s cenami str. 23 $ OPTIMIZMOM DO NOVÍHO! Nuž teda, šťastlivý a veselý) Zvyčajne sa nezabudne ešte pridať: Aj najmä vela zdravia vám i vašim najbližším! Dozaista nie fráza, ale úprimné želanie, vyplývajúce z prirodzeného pocitu, že sa niečo skončilo a začína sa nové. Nevie sa aké, nuž preto „šťastnú cestu“! Alebo to vyplýva z pocitu akejsi potreby zamyslieť sa na prelome rokov nad tým, čo práve uplynulo a vlieva sa celkom plynulo do niečoho, čo nás ešte čaká? I keď by sme mohli napokon vyústit naše rozmýšľanie do záveru, že ide vlastne o formalitu, lebo čas plynie práve tak ako celý rok, nuž prečo sme mali dôvod zrazu zastať a zamýšľať sa, predsa len to má dačo do seba. Čosi, čo nás oprávňuje, ba núti obzrieť sa, zamyslieť sa nad hoci len krátkym úsekom života, hoci len zo zvedavosti, alebo celkom úmyselne, aby sme získali pocit, že kráčame správnym smerom, povedzme, v súlade so svojím vedomím i svedomím. Alebo je to prejav toho známeho ľudského egocentrizmu, ktorý buď mieri okiadzaniu y samoľúbosti, alebo k seba- k trýzneniu len preto, aby to tí druhí naši priatelia, mali možnost všestranne vyvracať? Pravda, ľudia sme rôzni. No predpokladajme, že všetky novoročné prípitky i želania sme mysleli naozí j úprimne, že vytryskli z otvorenej mysle a čistého srdca. Dokonca, že aj naše zamyslenie bolo poučné a z toho plynúce predsavzatie úprimne myslené. A predsa ešte je tu dačo, na čo sme, možno, v kruhu novoročnej pohody celkom pochopiteľne mohli aj zt budnút. Na svet okolo nás, v bezprostrednom susedstve našej vlasti, alebo ešte vzdialenejší, ktorý je vďaka technike z roka na rok menší a tým aj stále viac akoby aj náš. Osudy ľudí sú si tiež akoby stále bližšie i keď sa prizeráme na drámu prírodnej katastrofy, ktorú vnímame v teplých papučiach z televíznej obrazovky, možno neraz dosť nezúčastnene. No pocit spoluúčasti na nešťastí, aj keď nežijeme v oblasti tajíänov či častého pohybu zemskej kôry, uviazne v mysli ako tŕň. Pri najbližšej podobnej príležitosti ho opäť pocítime, najmä ak ide o taký druh zlého osudu, ktorý povedzme iba nedávno bol aj v našej oblasti viac ako častým javom. Veru tak, k čomu by boli naše želania i naše predsavzatia, keby sme nemali to šťastie vkročiť nž do tŕidsiatehodruhého mierového roku, čo je pre náš kontinent fponútajte sa starších) skôr vzácna výnimka. Určite iný obsah by mali aj naše novoročné vinšovačky. keby nám bolo treba rátať aj s takn„ altnrna(Dokončenie na 2. strane)