Expres, aprilie-iunie 1977 (Anul 9, nr. 14-26)

1977-04-02 / nr. 14

PRVÁ SLOBODNÁ JAR (Dnkonŕtinit) x t. strany) Ľud Maďarské] ľudovej republiky, pod vede­ním Maďarskej socialistické] robotníckej strany, vybudoval základy socializmu a začal budovať rozvinutú socialistickú spoločnosť. Za historicky krátke povojnové obdobie sa krajina našich južných priateľov premenila na moderný štát s rozvinutým socialistickým priemyslom a poľ­nohospodárstvom. V súčasnom období s úspe­chom plní program XI. zjazdu MSRS. Pri výstavbe rozvinutého socializmu upriamu­je MSRS pozornosť ľudu na riešenie niektorých základných problémov. Ide o ďalšie zdokona­ľovanie a upevňovanie socialistických spolo­­čenskovýrobných vzťahov a činnosti štátu, o rozvoj socialistickej demokracie, socialistic­kého spôsobu myslenia a života pracujúcich. Realizovaním týchto úloh sa utužuje jednota strany a ľudu a Maďarská ľudová republika tým významne prispieva k ďalšiemu rozvoju socia­listického spoločenstva. PRVÁ SLOBODNÁ JAR sa 4. IV. 1945 zapísala aj do novodobých dejín českého a slovenského národa. V tento deň oslobodila Sovietská armá­do Bratislavu i podstatnú časť Slovenska a ná rodnodemokratická revolúcia, ktorá sa začala Slovenským národným povstaním, vstúpila do vrcholnej etapy. V deň, keď sa oslobodzovala Bratislava, na vý­chode republiky, v Košiciach, sa utvorila prvá vláda Národného frontu Čechov a Slovákov, ktorá schvaľovala program revolúcie. Utvore­ním vlády a prijatím programu sa stanovil pev­ný smer vývinu na oslobodenom území repub­­liky. Vláda mobilizovala sily našich pracujú­cich na víťazné ukončenie oslobodzovacieho boja i na plnenie úloh, ktoré revolúcia nasto­ľovala. Košický vládny program sa stal výcho­diskom k dôsledným demokratickým a neskôr socialistickým premenám v našej vlasti. Ani oslobodenie Bratislavy neprebiehalo ľah­ko. Nepriateľ chcel urobiť z mesta pevnosť na Dunaji s úlohou zabrániť ďalšiemu postupu So­vietskej armády. Vojská 2. ukrajinského frontu však nepriateľa prekvapili a prinútili ho k bez­hlavému ústupu. Sovietska armáda v bojoch o Bratislavu stra­tila mnohých vojakov. Z nich 6850 spí svoj večný spánok na bratislavskom Slavíne. Obeto­vali život za nás, aby sme slobodne žili a pra­covali. Krvou spečatili nerozborné zväzky nášho priateľstva a spolupráce so sovietským ľudom. ČESKOSLOVENSKA SOCIALISTICKÁ REPUBLI­KA prešla za krátke povojnové obdobie cestou, ktorá nemá v dejinách obdoby. Nastal nebývalý rozkvet priemyslu, drobné roľnícke hospodáre­nie sa premenilo na vyspelé socialistické poľno­hospodárstvo a životná úroveň obyvateľstva do­siahla vysoký stupeň. Veľké úspechy, ktoré do* siahol náš ľud pod vedením KSČ po oslobodení, sú späté s nezištnou pomocou a všestrannou podporou, ktorú nám poskytuje Sovietsky zväz od oslobodenia až po súčasnosť. Dnešná naša spolupráca so Sovietským zväzom sa rozvíja na základe novouzavretej zmluvy o priateľstve spolupráci a vzájomnej pomoci medzi našimi štátmi. Úlohy, ktoré z nej vyplývajú, zodpove­dajú cieľom i súčasným potrebám budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti, ako aj Internacionálnym záujmom socialistického spo­ločenstva. V súčasnom období sa sústreďuje úsilie nášho ľudu na plnenie línie XV. zjazdu KSČ. Aj posled­né, v poradí už 6. plenárne zasadnutie ÚV KSČ v nedávnych dňoch potvrdilo, že sa nám dart plniť náročné úlohy budovania rozvinutej socia­listickej spoločnosti. Zárukou nášho ďalšieho napredovania je pevná jednota a akcieschop­nosť KSČ, ako aj masová podpora, ktorú jej po­skytujú všetky vrstvy pracujúceho ľudu. Našu prvú slobodnú jar i roky zápasu za kraj ší život si pripomíname v čase príprav na osla­vy 60. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Na jej počesť sa rozvíja celonárodná pracovná aktivita a iniciatíva, zameraná na plnenie úloh budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti, jar v roku 1945 nám otvorila cestu. Budeme pokračovať v diele, začatom Veľkým októbrom. Prof. jUDr. Ján Pleva, CSc. extpresČÍSLO 14 Ú radní činitelia a tlač v Spojených štátoch sa radi hrajú na obhéj­­cov ľudských práv, no Ich slo vá sa celkom rozchádzajú so skul kaml, keď ide napríklad o opatrenia na obranu tvrdo potláčaných práv obyvateľov Nikaraguy. S úžasom sle dujú vládu Spojených štátov, ako mlčí o príčinách toho, čo sa deje v Nikarague. Režim diktátora A. So­­mozu sa totiž priam zlomyseľne vy­smieva ľudským právam. V krajine panuje krvavý teror, vládne vojská vyvražďujú celé dediny, nešetriac ani ženy, deti a starcov. Stalo sa to v krajoch Matagalpa a Zelaya. Zámien­kou na tieto represálie sú pritom ob­žaloby zo „sympatií k partizánom“. jených štátov, pristupuje politické vyhnanstvo. Univerzity sa militarizu­­jú a vo väzeniach mučia a vraždia tých, ktorí sa voľajako vyslovia pro­ti terajším režimom. Násilie v tých­to krajinách hle je „súkromným ja­vom. Je to tendencia v politike vlád cov. Okrem fyzickej a psychickej lik­vidácie politických väzňov sa sledu­je a] cieľ utvoriť ovzdušie strachu, aby každého prešla chuť na akúkoľ­vek opozíciu. LE MONDE DIPLOMATIQUE, Paríž Politika argentínskeho ministra hospodárstva Marjíneza de Hoza je výhodná len pre veľkostatkárov. V. najreakčnejäich režimov pri moci. Americké investície v Latinskej Ame­rike dosiahli 22 miliárd dolárov. Nad­národné spoločnosti so sídlom v Spo­jených štátoch ovládajú tretinu la­tinskoamerického vývozu. Dlhy latin­skoamerických krajín vzrástli na 55 miliárd dolárov, pričom polovicu z nich musia splatiť do budúceho roku. Za každý dolár, ktorý dostane Latin­ská Amerika zo Spojených štátov, sa im musí vrátiť z vlastných zdrojov osem. PRISMA DEL MERIDIANO 80, Havana POTLÁČANIE PRÁV Veľvyslanec Spojených štátov v Ni­karague potvrdil, že sú mu známe skutočnosti o porušovaní ľudských práv v krajine, vláda J. Carters však zatiaľ neurobila o situácii v Nikara­gue nijaké úradné vyhlásenie. NEW YORK TIMES „Represálie“, to je prislabé porne novanie ozajstnej vojny v Latinskej Amerike, vedenej za „skrotenie“, od­stránenie alebo likvidáciu všetkých tých, čo si dovolia „myslieť“. Ku klasickému „úniku mozgov“, teda k „lanáreniu“ odborníkov a vedcov do západných krajín, najmä do Spo­lch záujme sa zrušili obmedzenia cien na domácom trhu a zaručili vy­soké výkupné ceny poľnohospodár­skych výrobkov. Minister zamýšľa zrušiť poštátnenie časti závodov. Oča­kávať sa dá ďalší vzrast nezamest­nanosti a ďalší pokles práv širokých más zamestnancov. Situácia v Argen­tíne sa tak môže rýchle stať výbuš­nou. JEUNE AFRIQUE, Tunis „Pomoc“ Spojených štátov latin­skoamerickým krajinám je nástrojom na udržanie tak „prítomnosti“ Spo­jených štátov v tejto oblasti, ako aj Pokrytecký obhájca PRAVDA, Moskva B uržoázna tlač sa usiluje vyvolat dojem, akoby v ka­pitalistických krajinách vládla „zdravá demokra­cia s neobmedzenou slobodou", patrtčne bránená blahovôľou medzinárodných monopolov. V divom zho­ne po „disidentoch“ a „mučeníkoch“ zo socialistického sveta zaSla buržoázna propaganda nepredstaviteľne ďa­leko. Napríklad až vo Vietname st našla akéhosi Pham­­van-Coa, vraha, ktorý usmrtil dve ženy, a z tohto vra­ha urobila „mučeníka", bo dokonca sa pokúšala na je­ho „príklade" podat „dôkaz“ o „prenasledovaní veria­cich“ vo Vietname. * Keď však lož nadobudne až také absurdné rozmery, začnú mnohí, a dokonca aj nevedomí ľudia pochybovat o pravdivosti „právd“, predkladaných propagandou v službách kapitálu, a spoznajú, že ide len o úsilie obžalúval socialistický svet zo zločinov páchaných im­perializmom. AVANTE, Lisabon n n lenucky* pláštik Západonemecké úrady požiadali vo viac ako pol mi­lióna prípadov Spolkový úrad na ochranu ústavy o po­sudky na uchádzačov o prtjatte do štátnej služby. In­formácie, vydané týmto úradom, spôsobili, že mnohí mladí Intelektuáli v Nemeckej spolkovej republike sú buď bez zamestnania, alebo pracujú manuálne. Pritom je len malá nádej, že by sa dekrét o „radikáloch“, na základe ktorého všetko prebieha, zmenil. Svedčí o tom argumentácia hessenskej soclálno-demokratickej vlády v prípade Stlvte Gingoldovej, dcéry židovských rodičov, ktorí sa po vojne vrátili z vyhnanstva do Frankfurtu nad Mohanom. Silvia dostala západonemecké občian­stvo až v roku 1974. Najprv ju nemohli zaměstnat ako úradníčku, pretože nemala štátne občianstvo, a potom zas preto, lebo sa stala členkou Nemeckej komunistic­kej strany. STERN, Hamburg Vlani znížilt v závodoch hutníckej spoločnosti Nip­pon Kokan v tokijskom predmestí Kavasakt mzdu pät­­destatlm zamestnancom, lebo boli aktivistami odboro­vých organizácií, a rovnaký osud postihol aj tridsiatich odborárskych funkcionárov o spoločnosti Čúbu denkl. V podnikoch spoločností Hltači, Košlroku šašin kógjó a ďalších sa pre zmenu rozšírili takzvané „Izolátory“. Na tieto pracoviská zaraďovali „voľnomyšlienkárskych" zamestnancov a len vďaka rozhodnému a jednotnému boju robotníkov sa podarilo doslahnut Ich zrušenie. AKAHATA, Tokio Mená tisícov robotníkov, neprijatých do zamestnania po uplynutí skúšobnej lehoty, ostanú navždy v kartoté­kach veľkých talianskych podnikov. Ak Informácie, po­zbierané súkromnými ustanovizňami, kreslia robotníka ako človeka s názormi „nezapadajúcimi do rámca sú­časného zriadenia", neprijmú ho do nijakého podniku a tento „Ideologický čertov chvost“ — pečiatka politic­kej nespoľahlivosti — sa za ním potiahne aj po dlhých rokoch. Z desiatich uchádzačov o miesto sa potom po­darí zvyčajne iba jednému prejst všetkými skúškami, no v kartotékach ostanú údaje o všetkých desiatich. V záygtXoch FIAT je zamestnaných 190 000 ľudí, ale v kartotékach sú podrobné dáta o 346 000 osobách, kto­ré sa tam kedysi uchádzali o zamestnanie. ESPRESSO, Rím „Pät technik hĺbkového výsluchu“ uplatňujú britské jednotky v Severnom Írsku pri vynucovaní výpovedí a priznaní politických väzňov. Patrí k ním neznesiteľné ohlušovanie väzňov, postavenie k stene v pozore na mnohé hodiny, znemožňovanie spánku a hladovanie. Výcviku v týchto „technikách" sa podrobuje najmä „osobitná jednotka letectva“ z južného Walesu. Nedáv­no rokoval o týchto metódach súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Ešte do zasadnutia súdu bola akä-taká ná­dej, že prípady mučenia v Severnom írsku sú ojedinelé, ale tesne pred ním sa dokázalo jestvovanie starostlivo premyslenej sústavy mučenia. Vrcholne pokrytecky po­tom vyzneli vyhlásenia predstaviteľov britskej vlády pred súdom, že tvrdost, s akou obžalovala írska vláda Veľkú Britániu, „neprispeje k upevneniu ľudských práv“ v Európe. IRISH TIMES, Dublin Z dva a pol milióna londýnskych domácností žije 650 000 na pokraji biedy. Nájomníkov síce nevyháňajú z bytov násilím, ale sú iné prostriedky, ako sa ich zba­vit. Vlastníci nechávajú domy spustnút tak, že sa o ntch prakticky nedá viac bývat. Niet v nich ani vody, ani plynu, lebo potrubie už dávno vykopali, ba zrušili aj autobusové zastávky a obchody. Najnovšími obetami v týchto londýnskych štvrtiach sú nemocnice. Práve tieto spustnuté ulice sú totiž se­­meniskom chorôb. Zamestnanci nemocníc k tomu iro­nicky poznamenávajú, že namiesto nemocníc sa budú zakladal nové cintoríny. NEUE BERLINER ILLUSTRIERTE Moc peňazí je príznačná pre každú kapitalistickú krajinu, ale zo všetkých najviac pre Spojené štáty. Tam sa už vôbec neskrýva, že politiku robia peniaze, a Rockefellerovd nie sú jediní, ktorí nimi vládnu. Moc v Spojených štátoch majú jednoducho tí, ktorým patria továrne, banky, pôda, teda celé hospodárstvo obrovskej krajiny. Majú peniaze — majú moci Pravda, nie všetci uchádzači o zvolenie do úradu sú takí bohatí ako Rockefellerovd. No, a ak nemá kandi­dát plnú peňaženku, je aspoň ochotný slúžit Jeho Veli­čenstvu Kapitálu. Vždy sa nájde monopol, ktorý mu bez dlhého otáľania dá potrebné peniaze. Tenučký pláštik neskryje podstatu veci: skutočná moc v Spojených štátoch je, ako vo všetkých kapitalistic­kých krajinách, len a len mocou peňazí. PRAVDA, Moskva

Next