Expres, iulie-septembrie 1977 (Anul 9, nr. 27-39)
1977-07-02 / nr. 27
Rokovanie v Rambouillet (DokonCenla i 1. strany) nie Jadrové] energie. Francúzski partneri pri týchto príležitostiach moihili velmi bezprostredne oceniť vysokú úroveň sovietskej vedy a techniky. V politickej oblasti Sovietsky zväz a Francúzsko boli priekopníkmi úsilia o pravidelné konzultácie a vytváranie ovzdušia dôvery medzi štátmi s rozdielnym spoločenským zriadením. Vzájomné porozumenie už dosiahlo vysoký stupeň a táto konštruktfvnosť 1 otvorenosť boli charakteristické pre rozhovory v Rambouillet. Po každom stretnutí na najvyššej úrovni tlačoví predstavitelia hovorili o zhode názorov na väčšinu otázok. Nemenej však treba oceniť, s akou úprimnosťou sa hovorilo aj o tých najzávažnejších á najzložitejších problémoch. Leonid Brežnev napríklad vyslovil znepokojenie nad doktrínami, ktoré chcú oživiť francúzsku účasť vo vojenských zložkách NATO a prihováral sa za aktívnejší prístup Francúzska k odzbrojeniu. Tieto i ďalšie otvorené slová obe strany chápali ako úsilie o vzťahy naozaj čestného, rovnoprávneho ä vzájomne Osožného partnerstva, ktoré Je na prospech níeletí týmto krajinám, ale aj celému medzinárodnému dianiu. Tu si súčasne treba uvedomiť zložitosť dnešných čias na naše] planéte. Ak popri veľkej prevahe pozitív nemožno ani vzťahy Moskva — Paríž Iba idealizovať, vidieť bez zákonitých rozdielov v prístupe k niektorým bodom — nuž dvojnásobne to platí o obraze cele] súčasnosti, kde nájdeme nejedno protirečenie. Tým základným je na jednej strane dynamický, rozvoj síl socializmu, pokroku a mieru — na druhej strane urputné úsilie imperializmu udržať si svoje otriasajúce sa mocenské pozície. Je to objektívne nevyhnutný obraz, a preto výsledok tohto stretnutia má pre svetový vývoj kľúčový význam Ide o to, aby tento dejinný zápas nezašiel za hranice, ktoré znamenajú existenčnú hrozbu pre ľudstvo. Sovietsky zväz a celé socialistické spoločenstvo dokazujú prevahu spravodli-: vého a pokrokového zriadenia v mierovom súťažení Oceňujú a prijímajú realistické postoje všetkých, čo pochopili, že súperenie dvoch- spoločensky protikladných táborov sa nesmie zmeniť na vojenskú konľroutáclu. Je preto celkom zákonité, že v záverečných dokumentoch návštevy Leonids Brežneva dostali toľko priestoru práve medzinárodné otázky. Zaiste, ani dvojstranné vzťahy nie sú v pozadí — veď na nich stojí možnosť spoločného pohľadu na mnohé problémy. A rokovania potvrdili obojstranný záujem na všestrannom rozvíjaní týchto stykov. Najmä však v oblasti zahraničnej politiky prinášajú tieto rokovania a dokumenty veľa cenného, podnetného a významného. Vezmime si iba rozsahom síce nie dlhé, ale o to závažnejšie Spoločné vyhlásenie ZSSR a Francúzska 0 uvoľňovaní medzinárodného napätia. Nájdeme v ňom v hutnej podobe zhrnuté hlavné zásady i najaktuálnejšie úlohy pre ďalšie pokračovanie a prehlbovanie procesu uvoľňovania v politickej 1 vojenskej oblasti A k podpore úsilia v tomto smere sa obe strany plne hlá sia. Takéto závery sú o to cennejšie, lebo, ako povedal pri podpise dokumentov prezident Giscard d’Estaing „teraz kdekto spochybňuje samotný pojem uvoľňovania“. Sú dôležitým ľaktorom v čase, ked rôzne protisocialistické kampane nesú so sebou aj útok priamo proti podstate mierového spolunažívania. Sovietsky zväz a socialistické krajiny energicky vystupujú proti všetkým podobám takýchto pokusov. Rokovania v Rambouillet potvrdili záujem realistických síl pretrvávajúci na Západe o pokračovanie v hlavne] línii procesu uvoľňovania. A to je výsledok, ktorý má široký dosah. MILOŠ NEMECEK eitpres ČÍSLO 27 8 pocitmi hlbokého uspokojenia a radosti pozdravujú komunisti a všetok rumunský ľud veľmi plodné výsledky rozhovorov medzi súdruhmi Nicolae Ceaušescom a Gustávom Husáíkom, návštevu československej stranícke] a štátne] delegácie v RSR. Rozsahom prerokovaných otázok, mimoriadnym významom dohodnutej orientácie na trvalé upevňován i e rumunsko - č eskosl ovenské - ho priateľstva a všestrannej spolupráce otvára táto udalosť novú etapu vzťahov medzi našimi stranami, krajinami a národmi. Základnú a rozhodujúcu úlohu v rumunsko-československých vzťahoch majú vzťahy' spolupráce medzi Rumunskou komunistickou stranou a Komunistickou stranou Československa, stretnutia a rozhovory medzi súdruhmi Nicolae Ceaušescom a Gustávom Husákom. Pôsobivým obrazom bohatých výsledkov bukureštského dialógu Príspevok k upevneniu priateľstva je práve deklarácia o prehĺbení priateľstva a rozvoji bratskej spolupráce medzi Komunistickou stranou . Československa a Rumunskou komunistickou stranou, medzi československou socialist i dko u republikou a Rumunskou social isti okou republikou. Prehí ben i e ru munsko- čeakoslov en* ských ekonomických vzťahov je taktiež príspevkom k aktivite Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, k napĺňaniu Jej komplexného programu. Rumunský ľud Je presvedčený, ž© stretnutie medzi súdruhmi Nicolae Ceaušescom a Gustávom Husákom predstavuje mimoriadne cenný príspevok k upevňovaniu priateľstva a súdružske] spolupráce v záujme výstavby socializmu v oboch krajinách, v záujme veoi mieru a socializmu vo svete. SCIENTEIA, Bukurešť Prehlbovanie zásad spolupráce Zasadanie RVHP je vždy významnou udalosťou v živote socialistického spoločenstva a dôležitým medzníkom pri plnení ustanovení komplexného programu. Trvalé upevňovanie zásad spolupráce, prehlbovanie medzinárodnej socialistické] deľby práce, ktorá prispieva k vytváraniu zväzkov v hlavných oblastiach ekonomiky, vedy a techniky, rozširovanie výmeny tovaru a zdokonaľovanie tovarových a ľtnančných vzťahov sú základnými činiteľmi úspešného plnenia plánu spoločenského a hospodárskeho rozvoja členských krajín RVHP. Posledné, 31. zasadanie RVHP malo mimoriadny význam. Konalo sa totiž v období v ktorom všetky socialistické krajiny a spolu s nimi celá svetová pokroková verejnosť oslavuje 60. výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, ktorou sa začali hlboké spoločenské premeny na celom svete a vďaka ktorej sa zrodilo a dynamicky sa rozvíja bratské spoločenstvo členských krajín RVHP, mocného činiteľa svetovej politiky i ekonomiky. a Každým rokom sa upevňuje rozvíja potenciál RVHP i každej krajiny, ktorá je členom tejto organizácie. Čoraz viac sa prehlbuje hospodárska spolupráca našich krajín, srdečnejšie a bližšie sú vzťahy, spájajúce naše národy. Všetky integračné opatrenia, všetka činnosť, ktorej cieľom je hospodársky rozvoj každej z našich krajin zvlášť a spoločenstva ako celku, slúži na zlep. šenie životných a pracovných podmienok miliónov obyvateľov našich štátov, slúži človeka, ktorého dobro je v socializme najvyšším cieľom. TRYBUNA ĽUDU, Varšava Neochvejná záruka Sovietski občania sa zoznamujú s návrhom novej sovietskej ústavy, s obsahom jej článkov a čoraz viac si uvedomujú svoje práva a záruky.' Sú si vedomí aj toho, že hlavná záruka závisí v rozhodujúcej miere predovšetkým od nich samotných, od toho, ako budú plniť svoje záväzky. Životaschopnosť a pevnosť sovietskeho zriadenia boli preverené v ohni tvrdých skúšok. Názorným prejavom sily sociallzjnu sa stalo nehynúce hrdinstvo sovietskeho ľudu a jeho ozbrojených síl, ktoré dosiahli historické víťazstvo vo veľkej vlasteneckej vojne. Len slobodný, húževnatý a statočný ľud mohol uniesť ťarchu obetí a strát, ktoré naň doľahli vo vojnových rokoch. Len socializmus mohol odraziť údery gigantickej vojenskej mašinérie najagresívnejšej sily imperialistickej reakcie — nemeckého fašizmu a rozdrviť ho. Víťazstvo sovietskeho ľudu upevnilo medzinárodné postavenie Sovietskeho zväzu, vytvorilo nové priaznivé podmienky pre rozvoj síl socializmu, národného oslobodenia, demokracie a mieru na celom svete. Na príklade Sovietskeho zväzu a ostatných socialistických krajin sa ľudstvo presvedčuje, že len v socialistickej spoločnosti existuje úplný a reálny súpis občianskych práv a povinností. Je diametrálne odlišný od prekrúteného a skresleného výkladu ponímania demokracie a ľudských práv, ako predkladá buržoázna a revizionistická propaganda. Preto treba ukazovať hlavné prednosti ozajstnej socialistickej demokracie. Naše práva, to sú naše veľké vymoženosti, zabezpečené celým zriadením nového života. Tieto práva sú rovnako neochvejné ako ich záruka — vzrastajúca moc socialistickej vlasti. PRAVDA, Moskva Obchodná vojna USA a Japonsko sa blížia vo všetkej tichosti k stavu, ktorý by mohol prerásť v najkritickejšie štádium vo vzájomných vzťahoch od konca druhej svetovej vojny. Americkí a japonskí priemyselníci vedú tvrdú obchodnú vojnu, ktorej výsledok by mohol ovplyvniť nielen úzke hospodárske záujmy, ale i diplomatickú a vojenskú politiku, ktorá sa vytvorila počas jednej generácie. Spojené štáty zaregistrovali v zahraničnom obchode s Japonskom v roku 1976 deficit okolo šesť miliárd dolárov. Bez významných vlastných surovín Japonsko rozšírilo v Cash odbytovej krízy kapitalistických krajín svoj .export do USA 1 do krajín EHS. Vlády týchto štátov hrozili protiopatreniami, najmá obmedzením dovozu. Nedávno sa muselo Japonsko zmluvne zaviazať k „dobrovoľným obmedzeniam“ pri vývoze farebných televízorov do USA, čo vyvolalo protesty medzi japonskými koncernami. USA hrozia obmedzením dovozu japonskej ocele, výrobkov lodiarskeho, automobilového, chemického a elektrotechnického priemyslu a krajiny EHS o. i. zvýšením dovozných ciel na japonské guľkové ložiská. Pozorovatelia v Tokiu zastávajú názor, že Japonsko by pri ďalšom vyhrotení hospodárskych ťažkostí mohlo byť donútené k takým krokom, ktoré by ho ešte viac podriadili globálnej stratégii USA vrátane políticko-vojenských dôsledkov. NEUES DEUTSCHLAND, Berlín TESTOVÁ“ PRAC A 99 Na zadnej strane jedného západonemeckého veľkobur žoázného časopisu bol zastr čený článok o prípade, ktorý fatálne pripomína vykorisťovanie detskej práce v minu lom storočí, škandál, o ktorom časopis napísal odhalí la diisseldorfská učiteľ ka. Jedna z jej žiačok, ktorá teraz končí povinnú školskú dochádzku, ju požiadala, aby ju zbavila povinnosti robit domáce úlohy. Na príčine tejto nezvyčajnej prosby nebola lenivost žiačky, ale jednodu. cho — pretaženost. Pretože, ako prezradila prekvapenej učiteľke, k domácim úlohám sa dostáva len večer po 21. hodine, lebo dovtedy triedi spolu s ďalšími dvoma spolužiačkami kartotéčné lístky v ordinácii Istého dusseldorfského lekára. Na otázku, prečo to robí, dievča odpovedalo: „Pán doktor sľúbil rodičom, že najšikovnejšiemu dievčaťu ponúkne po skončení školy učňovskú zmluvu.“ Na otázku učiteľky, koľko je) za to platia, dievča odpovedalo: nič. Rozhorčená učiteľka išla na školský inšpektorát, ktorý na základe tohto prípadu zorganizoval dotazníkovú akciu na základných školách. Výsledok podujatia lakonickými slovami komentoval predseda diisseldorfskej odborovej organizácie: „je to moderný obchod s otrokmi.“ Totiž z jedenástich škôl, ktoré doteraz dotazník vyplnili, desat oznámilo, že žiaci a žiačky v po slednom ročníku povinnej školskej dochádzky pri hľadaní učňovského miesta každé popoludnie a v sobotu často celý deň, zadarmo pracujú v podnikoch, lekárskych ordi-náctách alebo u advokátov. Tak za púhy sľub, že získajú učebnú zmluvu, prichádzajú tieto deti o voľný čas. Keď sa spomínaný škandál odhalil, zástupcovia obchodnej a priemyselnej komory sa tvárili „veľmi prekvapene“ a tvrdili, že sa im takéto praktiky dostali do uší po prvý raz. je to však tvrdenie, ktorému rozhorčená verejnosť neuverí. Predseda diisseldorf ských odborov si robí málo ilúzií, že tento škandalózny stav sa odstráni. Obáva sa totiž, a nie neprávom, že len málo rodičov postihnutých mladistvých podá na podnikateľov trestné oznámenie. Veľa detí totiž zo strachu, že nezíska sľúbenú učňovskú zmluvu, mlčí. A keby aj po „úspešnej testovej práci“, ako podnikatelia označujú hanebné vykorisťovanie mladistvých, zmluvu predsa získali, budú radšej naďalej mlčať. Zo strachu, aby neprišli o tvrdo vybojované miesto učňa. VOLKSSTIMME, Viedeň Stály sprievodca Helmuta Schmidta. (Spiegel)