Expres, aprilie-iunie 1978 (Anul 10, nr. 14-26)
1978-04-01 / nr. 14
PANORÁMA Predseda Komunistické] robotníc ke] strany Rolí Hagel vo svoje] řeči označil rastúcu nezamestnanosť ako Jeden z najzávažnejších problémov Existencia mnohých pracujúcich je ohrozená nielen stálou hrozbou pre pustenia zo zamestnania, uzatvára ním firiem, nútenými dovolenkami, ale a] vysokou infláciou. Veď len v minulom roku sa zvýšili ceny potravín vo Švédsku o 16,9 pere. a podstatne vzrástlo nájomné. Nezamestnanosť, problém, s ktorým zápasia všetky kapitalistické krajiny poznačené krízou, je problém, ktorý sa v prvom rade dotýka mládeže. Nie je tomu inak ani vo Švédsku. „Najväčšie starosti mi robí mládež, ktorá po skončení škôl vstupuje do života bez perspektívy, bez práce, mládež, ktorá tak stráca už na začiatku života svoju identitu v spoločnosti. Je to záťaž, s ktorou sa nie každý mladý človek dokáže vyrovnať a ktorá v psychike mládeže zanechá hlboké stopy,“ To sú slová Svena Kôhlera, sociálneho demokrata a člena mestskej rady v Lulea v kraji Norrbotten. ne Švédsko sa snaží zmierniť sociálnásledky hospodárskej krízy energickejšie, než to býva zvykom v iných kapitalistických krajinách. To však nič nemení na skutočnosti, že nežiadúce prejavy krízy aj tu najviac postihujú mládež. Pred niekoľkými rokmi vyšiel zákon, ktorý zaväzuje podnikateľa uviesť aspoň „vecné odôvodnenie“ pri prepustení zamestnanca. Ako vecný dôvod stačí uviesť nedostatok pracovných miest, a potom má zamestnávateľ voľné ruky, aby mohol konať podľa osvedčeného hesla „Kto prišiel posledný, letí prvý.“ Je to pre starších zamestnancov istá výhoda, ale na tičet ich najmladších spolupracovníkov. Štát prispieva podnikateľom určitou sumou, aby ochránil 50 tisíc ohrozených pracovných miest. Odhliadnuc od toho, že zdrojom týchto peňazí sú opäť len dane pracujúcich, sú podnikatelia ešte menej ochotní prijímať nových pracovníkov. Vo Švédsku zaviedli napríklad aj poistenie proti nezamestnanosti, ktoré zaručuje postihnutým po dobu 300 dní pomerne vysoký príjem. Lákavá vidina „300 platených dní bez práce“ má však jeden háčik: „Predpokladom je, že dotyčný počas 12 mesiacov platil príspevky a z týchto 12 mesiacov najmenej 5 mesiacov pracoval. Koľko mladých ľudí môže splniť túto podmienku? Vo Folkets hus, tradičnom mieste, kde sa už oddávna schádzali občania Lulei, visí oznam; „Kto si bez práce, nezamestnaný, príď medzi nás, stretneme sa dnes poobede a porozprávame sa o našej situácii. Potrebujeme aj teba, musíme sa sami o seba postarať, musíme sa dostať z našej izolácie.“ V ten deň sa vo Folkets huse stretlo asi 60 mladých ľudí, z ktorých nikto nebol starší ako 25 rokov. Rokovania švédskeho parlamentu, ktorý sa zišiel vo februári tohto roku, aby prerokoval návrh štátneho rozpočtu, bilancie a perspektívy hospodárskej a sociálnej politiky krajiny, sa niesli v duchu vyhlásenia ministerské ho predsedu Thorbjárna Fälldi na: „Z návrhu štátneho rozpočtu jasne vyplýva, že pohľad do budúcnosti Švédska je značne znepokojujúci.“ Zástupcovia zú častnených politických strán sa vo svojich príspevkoch dotkli viacerých problémov, medziiným aj nezamestnanosti, ktorá nadobúda hrozivé rozmery. pre mňa už vlastne nemá nijaký zmysel.“ „Človek sa stáva čím ďalej tým ľahostajnejším a pasivnějším," dopĺňa ju Jej sused. „Ak nám aj niekto ponúkne prácu, vždy je to len prechodné riešenie.“ Orad práce vydal nedávno odpo rúčanie, aby mládež hľadala prácu v turistických oblastiach. Ale prečo, keď Norrbotten je kraj bohatý na nerastné suroviny a nachádzajú sa jeden z mladých nezamestnaných robotníkov, ktorí žijú v neistote a obavách o budúcnosť, povedal: „Je pre nás veľmi dôležité vedieť, že sú krajiny, kde pracujúci žijú v sociálnej istote. Povedzte to vašim ľuďom. .. “ BERLINER ZEITUNG 24/78, Berlín ARBEIDERBLADET 19/78, Oslo (spracované) Problémy švédskej mládeže Bez perspektívy „Necítim sa byť plnohodnotným tu aj priemyselné podniky, kde by človekom,“ hovorí jedno mladé diev sa našlo dosť pracovných príleži ča, stojace uprostred živo diskutu tostl, nebyť krízy, júcej skupinky vrstovníkov. „Rám Medzi diskutujúcimi padlo aj hesvstanem, idem na úrad práce, kde lo „právo na prácu“. Otázky novinázbytočne čakám niekoľko hodín, rov z NDR, čo chcú robiť mladí z sklamaná odchádzam domov, a tak Norrbotten v tejto situácii, ostali to pokračuje deň za dňom. Živní nezodpovedané. Na rozlúčku však A)a úraae vráce v Norrbotten Demonštrácia proti nezamestnaností v uliciach mesta Lulea ex#pres 14 1 PANORÁMA DÔLEŽITÉ STRETNUTIE V MEXIKU Jedno z najdôležitejších stretnutí v histórii Latinskej Ameriky sa uskutočnilo začiatkom februára t. r. v hlavnom meste Mexika. Bola to Mierová konferencia krajín Latinskej Ameriky a Karibskej oblasti, Z rokovaní a záverečného dokumentu konferencie vyšlo vela podnetov pre ďalší protiimperialistický boj v týchto oblastiach sveta. Voľba miesta konferencie sa ukázala byť veľmi vhodná, pretože Mexiko a jeho vláda pod vedením prezidenta Lopeza Portilla stále' zdôrazňujú svoju protllmperíalistlckú pozíciu a ostro odmietajú vydieračské pokusy severoamerických monopolov. Rovnako známe je a] rozhodné odsúdenie diktatúry chilskej junty, národom a vládou Mexika. Mexiko zaujalo pokrokovú pozíciu -j v otázke ratifikácie dohody o Panamskom prieplave a priateľské vzťahy Mexika a Kuby sú príkladom pre všetky ostatné štáty Latinskej Ameriky. Konferencie sa zúčastnili zástupcovia zo všetkých štátov južnej časti amerického kontinentu, hostia z Ázie, Afriky a Európy. Vďaka tejto účasti sú závery konferencie významným dokumentom, ktorý pod názvom „Mexická deklarácia“ vojde do dejín bojovej jednoty, všetkých mierových síl latinskoamerického subkontinentu. Mexická deklarácia konštatuje najnovšie zmeny postavenia síl vo svete v prospech mieru, uvoľňovania napätia a sociálneho pokroku, jednotu všetkých protiimperialistických, protifašistických a demokratických síl. Základné myšlienky deklarácie vystihol vo svojom záverečnom slove aj Romeš Čandra, predseda Svetovej rady mieru, ktorý povedal: „Dnešná epocha dejín ľudstva je charakterizovaná intenzívnymi snahami o uvoľnenie napätia, odzbrojenie a mierové spolunažívanie národov. Na druhej strane ju však otravujú zběsilé plány nepolepšiteľných militaristov s neutrónovou bombou, ktorí takto provokujú nové preteky v zbrojení.“ Zastupitelia štátov na mexickej konferencii nakoniec pozdravili pripravovaný XI. festival mládeže na Kube a vyslovili želanie, aby Mexická deklarácia prispela k porozumeniu a zjednoteniu všetkých demokratických síl sveta. NEUES DEUTSCHLAND 33/78, Berlín (skrátené) Námestie „troch kultúr“ v hlavnom meste Mexika Henrt Nannen, Šéfredaktor Sternu, vie veľmi dobre, ako narábat s pojmom „sloboda tlače". Sir Henri, ako sa s obľubou necháva titulovat, sa vyjadruje na túto tému aspoň tak často, ako sa na stránkach Sternu objavuje jeho vlastná fotografia. Pohnutým hlasom vystupuje na obranu slobody tlače a statuje sa na jej údajné obmedzovanie v socialistických krajinách. Ako protiklad uvádza svoj časopis, ktorý je „nezávislý, svojteh čitateľov infor muje a zabáva*. NajnovSte udalosti v tejto „nezá vislef* redakcii vSak ukázali, do akej miery platí táto zásada pre Stern a jeho Šéfredaktora Nannena Nannen nedávno prepustil na ná tlak akcionárov vydavateľstva svoj ho doterajšieho zástupcu Manfreda Btsstngera. Tento čln spôsobil veľký rozruch. Bol jasným dôkazom toho, ako to vyzerá so slobodou a demokraciou v redakcii, ktorej Séf navonok vystupuje ako najdôslednejší liberál a obhajca spravodlivosti. Co bolo príčinou aféry, vďaka ktorej utrpela chiméra slobody slova a tlače v západonemeckom Sterne na povesti? Niekoľko redaktorov časopisu sa dopustilo — aspoň podľa mienky akcionárov Sternu — veľkej nehorázností. Na stránkach Sternu napadli všemocných podnikateľov. Odvážili sa písať o veľkopodntkateľoch tak, ako to v buržoáznej tlači nebýva zvykom. V predposlednom Sterne z uplynulého roku vyStei článok pod názvom „. .. a zajtra celý svet“, následkom ktorého prepustili Maníreda Bissingera, resp. donútili ho odísť na dovolenku. Čitateľ sa dozvedel veľmi zaujímavé podrobnosti o tom, ako veľkopodnikatella investujú svoje peniaze v zahraničí. Zäpadonemeckým kapitalistom patria v čelom svete rozsiahle pozemky, reprezentačné budovy a továrne. Sloboda tlače iba pre bohatých?