Gardista, máj 1941 (III/99-123)

1941-05-01 / nr. 99

Strana 2. Vzkriesenie práce ' Dr. Vojtech Košík Po prudkých otrasoch a zmenách, ktoré za­­siahly v poslednom čase Európu, prežívajú všetky jej národy duchovný prerod, aký ešte vo svojich dejinách nezažil y. Rúcajú a pocho­vávajú sa zásady starých liberalisticko-kapi­­talistických demokracií, a celé naše storoéie pretvára sa na storočie socialistického náro­­dovectva. Nie darmo už pred desiatimi rokmi označovali predvídaví vodcovia Nemecka a Ta­lianska, že dvadsiate storočie bude storočím nacionalizmu a socializmu. Ak by sme chceli pátrať po prvej a ák’ id­­nej príčine tohto veľkého europského revoluč­ného obratu, prišli by sme nesporne na to, že jeho bezpodmienečným predpokladom bola ge­nerálna zmena náhľadu na prácu. Práca, ako hodnota, stratila už dávno svoju starovekú otrockú formu. Ani stredoveká forma otrockej „roboty” nebola jej priliehavá, a trvalo vyše štyri storočia, kým jej novoveký nesprávny kapitalisfcicko-úžemícky a vykorisťovateľský tvar praskol pod tlakom moderných národno- SGcialistických myšlienok a oslobodená práca našla svoju pravú socialistickú podobu. Hneď po tomto vzkriesení dostáva sa práca v hierarchii hodnôt na to čelné miesto v živote pracujúcej spoločnosti ľudskej, ktoré jej vždy patrilo a vždy bude patriť. Aj kapitál, ktorému sa ešte veľa štátov a veľa ľudi klania v predpoklade, že je prahod­­notou nielen v ríši hmoty, ale niekedy aj v rí­ši ducha, je len obyčajným výtvorom práce, a preto niet príčiny prečo vyvyšovať výtvor nad tvorcu. Veď napríklad takzv. Enlišov pro­blém „krízy z nadbytku”, kde na jednej strane boly z rozličného kapitálu plynúce abnormálne nezaslúžené zisky, prepych, luxus a nádhera, ako aj chorobná požívačnosť a na druhej zasa z tohto vyplývajúca strašná bieda a nedosta­tok proletariátu, mohol vzniknúť len tak, že kapitál bol nadriadený práci (nižšia hodnota vyššej) a teda meradlo vecí bolo v záujme pár ziskožraveckých a väčšinou židovských veľko­­kapitalistov zámerne nesprávne. Vzkriesená práca, t. j. správny a pravý ná­hľad na funkciu práce v spoločnosti ľudskej, znamená hravé vyriešenie takých problémov, akými bola „kríza z nadbytku”, nezamestna­nosť, proletarizáeia robotníctva atď. Celkom odstránená nezamestnanosť v Nemecku a Ta­liansku, na Slovensku, v Protektoráte, v Ho­landsku, Belgicku, severských štátoch, rapíd­ne klesajúca nezamestnanosť vo Francúzsku, • potvrdzujú túto mienku. V podstate ide teraz len o to, ako vedia a 8ko budú vedieť europské štáty aplikovať no­vé socialistické náhľady na prácu a jej úlohu v národných pospolitostiach v praktickom ži­vote, aké organizačno-právne formy tejto svo­jej práci v štátnej sociálnej politike dajú a al>o prispôsobia hospodársky a sociálny život záujmom tej-ktorej pracujúcej národnej po­spolitosti. Slovenský národ, ktorý vari najviac na vlastnej koži pocítil, čo je to otrocká práca pre záujmy a dobrobyt iných, ktorý vždy ro­botova! a drhol pre iných, ktorý rozdával svo­je bohaté pracovné a kultúrne hodnoty svo­jim utlačovateľom, koristníkom a príživní­kom, hneď po vzniku svojej štátnej samostat­nosti pridal sa k tým národom, čo postavily čistú a správne hodnotenú prácu na to miesto v hospodárskej a sociálnej politike štátu, kto­ré jej jedine patrí a ktoré si zaslúži. V dvoch rokov samostatnosti položil aspoň prvé orga­nizačné základy pre spravodlivú sociálnu vý­stavbu štátu. Je síce pravda, že starý kapitalistický svet a jeho predstavitelia — nech sa už grupujú kdekoľvek — veľmi ťažko navykajú na nové spôsoby a nijako sa nevedia skamarátiť so spravodlivou odmenou za prácu, keď im voj­nové časy, finančné kamarátstvo so Židmi a rozličné korupčné intrigy umožňujú pohodlný život, nezaslúžené zisky, desatoraké príjmy, správne radcovst vá a takto nezodpovedné ša­fárenie s národným majetkom. K týmto tre­ba prirátať aj takých, ktorí — súc na vedn­ek* zodpovedných miestach s rozsiahlou prá­vomocou — túto právomoc zneužívajú a za­kladaním rozličných obchodných spoločností alebo tichou účasťou v nich dostávajú sa k ne­zaslúženým a vôbec k ziskom, neprimeraným vykonanej práci. Tieto a podobné prežité figúry starého hos­podárskeho liberalizmu majú každý rok strach pred prvým májom. Je to strach celkom oprávnený, lebo v ten deň, keď tvrdo pracu­júci robotník, roľník a každý élen pracujúcej pospolitosti národnej, čo žije z poctivej práce svojich rúk a umu, slávi sviatok čistej práce, sami cítia, že tú čistú a pravú prácu oni ešte stále pnenia a zneužívajú. Ale citia aj to, že ich dni sa krátia a že Ich odplata neminie. Správny socialistický a nacionalistický ná­hľad na prácu vynúti si zdravú sociálnu poli­tiku ako korunu hospodárskej politiky nielen ▼ štáte, ale v každom podniku ako v hospodár­nej jednotke. A tu sa aspoň na chvíľku hod­no zamyslieť nad tým, prečo naši súkromní G A R D IS T A Nová vláda v Grécku Jej cieľom je dať nešťastnému národu znovu istotu — Generál Cola Koglu je ministerským predsedom Bukurešť, 30. aipríla Aténsky rozhlas v utorok večer o­­známil utvorenie novej gréc­kej v lá d y pod predsedníctvom ge­nerála Cola Koglu. Ako rozhlas ďalej oznámil, preďvseďa vlády vydal ku gréckemu ľudu túto výzvu: Po obsa­dení Atén Nemcami, po úteku Angli­čanov a po úteku kráľa z krajiny, ne­môže byt’ viac reč o pokračovaní vo vojne. Grécky národ musí brať sku­točnosti tak, aké sú. Potrebujeme sil­nú a autoritatívnu vládu a preto som sa roziiodol utvoriť novú vládu s pri­bratím generálov gréckej armády. Táto vláda opiera sa o vôľu gréckeho národa. Cieľom vlády je, nešťastnému národu a krajine dať znova istotu. Každý z vás sa bude snažiť svojou lo­jalitou vláde pomáhať. Vláda sa vy­nasnaží zo všetkých svojich síl odstrá­niť ťažkosti, ktoré vojna zapríčinila. Tie isté dôvody, ktoré ma pred krát­kym časom prinútily dať rozkaz na složenie zbraní, keď som videl, že boj je bezvýhľadný, nútia ma aj dne~ k výzve, aby ste ma nasledovali a tak­to pomohli znova vybudovať milovanú vlasť a zabránili nepotrebnému vylie­­veniu krvi. Bez ohľadu na cudzie a egoistické záujmy, ale výlučne len v záujme národa samého, staráme sa o to, aby Grécko znova žilo a aby je­ho ľudu bola zaistená práca a mier, Spolieham sa na vlastenectvo každého z vás. Gréci hostia nemeckých zajatcov Berlín, 30. apríla Práve sa vrátil ku svojmu oddielu istý nemecký letecký dôstojník, ktorého An­gličania nad Olympom sostrelili a zajali. Dôstojník rozprával, že sa mu ešte po­čas bojov podarilo utiecť zo zajatia. Cel­kom vyčerpaný skryl sa potom v dome istého gréckeho sedliaka. Grécky sedliak, ktorý ho na druhý deň odhalil, považoval ho najsamprv za Angličana a začal sa mu vyhrážať. Keď však dôstojník vyhlá­sil, že je Nemcom. Grék ho hined povolal do svojho príbytku, ukryl ho pred An­gličanmi a bohato ho pohostól. Pomaly sa o ňoan dozvedeli aj iní obyvatelia dediny a každý sa snažil nejakým spôsobom ho obdariť. Po niekoľkých dňoch Briti opusti­li okolie a nemecký dôstojník sa mohol vrátiť ku svojej jednotke. Kréta horšia ako Dünkirchen Francúzsky rozhlas odhaľuje zákulisie lanského DUnkirchenu Berlín, 30. apríla Vplyvní anglickí novinári priznávajú, že nemožno očakávať záchranu britských oddielov v Grécku v tom istom rozsahu, ako v Dünkirchene. Tento názor — vyhla­sujú v tunajších rozhodujúcich kruhoch — je správny. Pri Diinkirchene vďačili An­gličania hustej hmle a blízkosti anglické­ho pobrežia, že časti ich expedičného sbo­­ru sa podarilo zachrániť holý život. V Grécku však vedľa veľkého počtu zajatých Britov najväčšia časť plne, nalodených an­glických dopravných lodí bola potopená, alebo ťažko poškodená. To znamená, že britské straty pri úteku na Krétu musia byť mimoriadne ťažké. Dünkirchen 1940 Vichy, 90. apríla Francúzsky rozhlas neobsadeného úze­mia podal zaujímavé údaje o vojenských udalostiach v Diinkirchene z konca mája a začiatku júna minulého roku. Podľa týchto údajov britská admiralita, keď už aj posledný anglický vojak pri Diinkir­­ehene opustil francúzske pobrežie, upove­domila francúzsku admiralita, že nalode­nie francúzskych vôjsk v Dünkirchene holo by veľmi ťažkou a riskantnou operá­ciou, že 6 anglických torpédoborcov bolo už potopených, že anglickí námorníci sú nž veľmi vyčerpaní a že preto anglické ná­morníctvo nemôže sa zúčastniť na zachrá­není francúzskych _ vojakov, čo ostali v Dünkirchene. Admirál D a r 1 a n, rozhor­čený nad týmto oznámením, odpovedal, že francúzske námorníctvo pri operáciách v Dünkirchene stratilo 8 torpédoborcov a že 7 ďalších bolo ťažko poškodených, že francúzski námorníci sú tiež vyčerpaní, ako aj ich anglickí kamaráti, avšak v zá­chrane francúzskych vojakov na Flan­­dráeh musí sa dotiaľ pokračovať, kým je aspoň jediná loď. Admirál Darian poslal potom Churehillovi posolstvo, v ktorom mn dal na vedomie, že anglická armáda predpoludním svoje slovo zrušila a že an­glické námorníctvo sa nehanbi ponechať svojmu osudu francúzskych vojakov, kto­rí svojím obetivým nasadením umožnili anglickým vojakom priechod do Anglic­ka. Na základe tohto energického protes­tu britské námorníctvo dostalo rozkaz, aby sa ešte 48 hodín venovalo záchrane vojska. 1. júna anglická admiralita admi­rála Darlana však znova upovedomila, že následkom utrpených strát žiada preruše­nie operácií, čo by bolo znamenalo obeto­vanie viac ako 100.000 francúzskych voja­kov. Len po ďalšom ostrom proteste Dar­lana mohli byť z Dünkirchenu 3. júna a v noci na 4. júna evakuovaní ďalší fran­cúzski vojaci. K tomuto, končí francúzsky rozhlas, netreba nijaký komentár! TURECKO Tureckí štátnici neodchádzajú do Berlína Berlín, 30. apríla V Berlíne nič nie je známe o ceste turecké­ho štátneho prezidenta Inönü. Taktiež nič nevedia ani o podobnej ceäte iných tureckých štátnikov. Tieto konštatovania urobili v uto­rok na Wilhelmstrasse na otázku zo zahra­ničnej strany. Ako rádio Ankara oznámilo, v utorok popo­ludní sa sišla frakcia ľudovej strany národné­ho shromaždenia. Minister zahraničných vecí Saradžoglu podal referát o politickej a vojenskej situácii. Odpovedaj potom na otáz­ky rôznych poslancov. Tieto vysvetlenia prija­té boly s uspokojením. mornlcbva, leteckej žbrane a zbraní SS. Vodca dnes na poludnie prehovoril potom v Športovom paláci približne pred 9000 mladý­mi vojakmi, ktorí sa už čiastočne vyznačili pred nepriateľom, o povinnostiach a úlohách k národnoaoclalistlc sej brannej moci. Pri vy­konávaní svojho povolania, vyhlásil Vodca, môžu si byť istí, že „všade, kde bojuje nemec­ký dôstojník, tam budú stáť okolo neho vždy nemeckí mušketieri.” Ďalekonosné delostrelectvo nemeckej armá­dy ostreľuje od rána vojensky dôležité ciele pri DoverL NEMECKO Vodca hovoril k dôstojníckym čakateľom Berlín, 30. apríla Vodca a najvyšší veliteľ brannej moci po­zval na rozkaz pred povýšením stojacích dô­stojníckych čakateľov armády, vojenského ná­ CHORVÁTSKO Chorvátske vojská obsadily hranice pri Drine Záhreb, 30. apríla Chorvátske vojsko obsadilo hranicu pri Dri­ne. V provincii, predovšetkým v Slavonsku, zatkli početných „četnikov”, medízi nimi aj skupinu, ktorá svojho času bombardovala ka­tedrálu v Diakove. Pri postupe chorvátskych vojak k Drine došlo medzi Srbmi a Chorvát­mi k srážkam. Včerajším dňom znova znormalizovali poli­cajnú moc, čo znamená, že na udržanie pokoja podniUatelia, naše priemyselné, poľnohospo­dárske a obchodné podniky vo svojich bilanč­ných a obchodných výročných zprávaoh ne­majú stať o sociálnej politike v predošlom bl­­lačitom olwiobí, prípadne v predošlom obchod­nom roku, kde by sa vykázalo každý rok, čo vykonaly na poli sociálnom pre zlepšenie mzdových, pracovných, zdravotných, byto­vých, kultúrnych a vôbec sociálnych pomerov svojich robotníkov, úradníkov a zamestnan­cov. Isté a nesporné je, že čae pracuje pre dobro-byt pracujúcej národnej pospolitosti. Tento čas nikto nezastav! a tobôž nezastavia bo ne­jaké tenkonohé pozostatky koristného kapita­lizmu na Slovensku. Preto slovenská národná pracujúca pospolitosť, slovenský robotník, slo­venský roľník, remeselník, obchodník, živnost­ník, úradník, duševný pracovník môže s hrdou mysľou a jasným čelom sláviť tohoročný svia­tok práce, lebo po dlhých rokoch oslavuje prá­cu oslobodenú od všetkých klamných a prav­du zakrývajúcich príveskov — oslavuje vzkrie­senú prácu nových čias, novej doby. 1. mája. 1941 a poriadku oprávnené sú len riadne policajné úrady. Doterajšia činnosť Ustaši sa v tomto ohľade skončila. Zatknutých musia za 48 ho­dín vypočuť. V piatok minulého týždňa za­tknutý bol istý počet Mačkových prívržencov, v nedeľu, resp. pondelok, ich však znova pre­pustili na slobodu. je Podľa predpisov telegrafickej služby znova prípustný telegrafický styk obidvoma smermi medzi Záhrebom na jednej a media Nemeckou ríšou a Protektorátom Čechy a Mo­rava, Generálnym gubemátom, Luxemburgom a Elsaskom Lotrinskom, ako aj nie s nepria­teľským zahraničím na druhej strane. Pre všetky telegrafické sadzby platia sadzby bý­valej Juhoslávie. Ohraničenie územia pre talianskeho civilné­ho guvernéra čiernej Hory, ako bolo dnes na Wilhelmstrasse počuť, patrí medzi tie opatre­nia, ktoré možno najlepšie vyjadriť slovami „predbežné usporiadanie”. Na nijaký spôsob toto opatrenie neznamená, že tu ide o defini­tívne ohraničenie štátneho územia čiernej Ho­ry. SRBSKO V Belehrade opäť normálny život Belehrad, 30, apríla Dva týždne po vtiahnutí nemeckých oddie­lov panuje nielen verejný pokoj a bezpečnosť, ale aj všeobecný pocit, že život sa blíži stále viac do normálnych koľají. V prvom čase od­straňovali z ulíc plánovité trosky a špinu, opravovali alebo zrútili poškodené domy. Sku­piny zajatcov zarovnávaný lieviky a napravo­­valy škodu na vodovodoch. Automobilová do­prava bola hneď na začiatku živšia, ako hoci­kedy predtým, lebo jediná nemecká motorizo­vaná divízia mala viac vozidiel, ako predtým celá Juhoslávia. Najprv viedli Nemci úpravu premávky. Teraz ich-vo väčšine prípadov vy­striedala belehradská dopravná polícia vo svo­jich starých uniformách. Aj pouličná železnica od nedele na mnohých tratiach opäť premá­va. Predovšetkým však nemecké oddiely v ne­uveriteľne krátkom čase opravily zničenú sieť osvetlenia a prúdu. Ešte dôležitejšiu otázku, zásobovanie vodou, upravili najprv tým, že z rozličných mestských štvrtí dopravovali vo­du vo veľkých vozoch a rozdávali obyvateľ­stvu. Nemecká branná moc rozdeľovala aj potraviny. V meste previedli aj rozsiahle ochranné očkovanie. Nemecké okupačné úra­dy postaraly sa však aj o duševné blaho. Za­čal sa vydávať srbský denník pod titulom Op­­štinské novine (Obecné noviny), ktoré uve­rejňujú početné potrebné nariadenia a ohlasy. Okrem toho uverejňuje časopis zprávy, vydá­vané belehradským zastupiteľstvám DNB a predovšetkým zprávy nemeckej a talianskej brannej moci. Pripravuje sa vydávanie ďalších časopisov. Aj belehradská rozhlasová vysielač­ka opäť pracuje. So svojimi predstaveniami začalo konečne aj najväčšie a najmodernejšie belehradské kino. Odznak memorandových osláv, ktoré bu­dú v Turč. Sv. Martine 30. mája a 1. júna 10Í1. — Vyhotovil Fraňo Stefunko, akad. sochár v Turč. Sv. Martine. HOLANDSKO RAF útočí proti Holandsku Amsterdam, 30. apríla Niekoľko britských lietadiel pokúsilo sa v pondelok a v noci na utorok priletieť do Ho­landska. Vďaka prudkej a úspešnej protiletec­kej paľbe podarilo sa to len v niekoľkých prí­padoch. Väčšina shodených bômb ostala bez účinku, škoda vznikla len na dvoch miestach. Na inom mieste zápalnú bombu shodili na bytnú štvrť. 3 obytné domy boly zničené. Mat­ka s troma deťmi bola zavraždená. Ďalej zra­nené boly 3 ženy a 4 muži. ŠPANIELSKO Vy&Lovenie nárokov na Gibraltár Madrid, 30. apríla V tunajších španielskych kruhoch veľkú po­zornosť vyvolala kniha Požiadavky španiel­ska, vydaná politikmi Areilzom a Valdecaba­­som. V tejto knihe o Gibraltári hovoria ako „o skale, ukradnutej španielsku”. Gibraltár nie je jedinou požiadavkou Španielska, ale sto­jí na čele iných otázok ako „permanentné urážanie španielskeho národa” a „hanba na španielskej cti”. Medzi španielskom a Anglic­kom skaly Gibraltáru stoja ako nepremožiteľ­ný múr. „Gibraltár španielsku,”- tak zdôraz­ňujú v knihe, je jednomyseľnou žiadosťou vše­tkých vrstiev španielskeho národa. STOlfcCjpERC^ lep Si ne i kedy l

Next